Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7S-149-2013.pdf
PDF · 113.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/149/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobkyne V. W., bytom XXX XX A. Č.. XXX, právne zastúpenej Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom, Námestie slobody č. 10, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17574-2/2012-BA zo dňa 28. marca 2012, takto
rozhodol:
Žalobu z a mi e t a .
Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 29.05.2012 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.05.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.03.2012, č. 17574-2/2012 BA a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 16.01.2012, č. 31537-334/2012 TT a vrátenia veci na konanie prvostupňovému orgánu Sociálnej poisťovne, pobočke Trnava.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/128/2012 zo dňa 16.05.2013 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach ako miestne príslušnému súdu.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-334/2012 TT zo dňa 16.01.2012 ako správneho orgánu prvého stupňa, žalobkyni podľa § 102 ods. 1 a podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nebol priznaný nárok na dávku garančného poistenia.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia § 102 ods. 1, § 18 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon“), § 12 ods. 1, 2, § 103 ods. 2 zákona č. 310/2006 Z. z. a konštatoval, že dňa 14.10.2011 si žalobkyňa v Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava uplatnila nárok na dávku garančného poistenia za obdobie pred začiatkom platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa. Jej pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., trval od 18.06.2008 do 02.03.2009. Platobná neschopnosť uvedeného zamestnávateľa vznikla dňa 08.04.2011, t.j. dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu na Okresný súd Košice I, ktorý je príslušný konať v konkurznom konaní. Uviedol, že vzhľadom na to, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, t.j. od 08.10.2009 do 07.04.2011 žalobkyňa nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou garančného poistenia, preto bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na dávku garančného poistenia.
V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa uviedla, že po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že skutkové okolnosti v konaní nie sú sporné. Konštatovala, že právna argumentácia pobočky Sociálnej poisťovne, ako príslušného orgánu, vychádza z toho, že v zmysle § 103 ods. 2 nebolo možné poskytnúť žiadne dávky garančného poistenia, keďže tieto nie sú „z posledných 18 mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti jej (žiadateľovho) zamestnávateľa“. Inak povedané, že dávky neboli priznané z toho dôvodu, že nároky z pracovnoprávneho vzťahu nie sú z posledných 18 mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti. Takýto právny názor a aplikácia uvedeného ustanovenia je podľa jej právneho názoru nesprávna. Citovala ustanovenie § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Konštatovala, že predmetným ustanovením zákonodarca limituje výšku dávok a to tak, že tieto:
a) nesmú presiahnuť pracovnoprávne nároky v rozsahu 3 mesiacov; zároveň
b) sa dávky poskytujú k nárokom z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzali platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Uviedla, že pre predmetné ustanovenie nie je rozhodujúce, kedy mal skončiť pracovný pomer (teda nie je rozhodujúce koľko mesiacov pred platobnou neschopnosťou skončil pracovný pomer). To znamená, že skončenie pracovného pomeru môže byť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti. Konštatovala, že účelom § 102 ods. 2 zákona totiž nie je limitovať nárok na dávku 18 mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru (nie je totiž vylúčené, že zamestnanec môže mať uspokojené nároky za posledných 18 mesiacov, t.j. posledných 18 výplat, ale pritom staršie nároky môžu byť neuspokojené). Poukázala na to, že zákonodarca v inom ustanovení zákona limituje časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti a to v § 114 ods. 1 zákona. Z týchto dôvodov žiadala, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, a aby boli žiadateľovi priznané dávky garančného poistenia podľa žiadosti.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.: 31537-334/2012-TT, zo dňa 16.01.2012. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenie § 18 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, 2, § 102 ods. 1, § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že dňa 14. októbra 2011 podala žalobkyňa v zastúpení advokátom, žiadosť o dávku garančného poistenia v Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, pričom si uplatňovala neuspokojené nároky z pracovného pomeru zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., so sídlom Jána Hollého 1/698, Michalovce. V žiadosti o dávku garančného poistenia žalobkyňa, uviedla že žiada poskytnutie dávky garančného poistenia za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Konštatoval, že zo spisového materiálu bolo zistené, že dňa 08. apríla 2011 bol podaný Okresnému súdu Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o.. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa uvedená spoločnosť stala týmto dňom, t.j. dňom 08. apríla 2011, platobne neschopnou. Uviedol, že nakoľko platobná neschopnosť spoločnosti ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., vznikla dňa 08. apríla 2011, obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov garančného poistenia je obdobie od 08. októbra 2009 do 07. apríla 2011. Poukázal na to, že v žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18. júla 2011, v časti F - uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie - odstupné v sume 1.117,99 eur, od 01. marca 2009 do 02. marca 2009 v sume 20,52 eur a preplatenie nevyčerpanej dovolenky v sume 128,56 eur. Konštatoval, že pracovný pomer navrhovateľky v spoločnosti ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., podľa predložených dokumentov a údajov z informačného systému platiteľov Sociálnej poisťovne trval od 18. júna 2008 do 02. marca 2009. Považoval za zrejmé, že vyššie uvedené požadované neuspokojené nároky navrhovateľky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 18. júna 2008 do 02. marca 2009, nespadajú do obdobia posledných 18 mesiacov trvania
pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohla uplatniť (08. októbra 2009 do 07. apríla 2011). Ďalej uviedol, že pri platobnej neschopnosti vzniknutej dňa 08. apríla 2011 navrhovateľka mohla požadovať pokryť dávkou garančného poistenia neuspokojené nároky z obdobia od 08. októbra 2009 do 07. apríla 2011. Konštatoval, že v odvolaní žalobkyňou uvádzaný výklad príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa nemôže v konaní o nároku na dávku garančného poistenia akceptovať. Poukázal na to, že nárok na dávku garančného poistenia v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení si môže žiadateľ uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie posledných 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti) alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (ak pracovnoprávny vzťah skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Žalobkyňa požiadala o dávku garančného poistenia za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V tomto období (t.j. od 08. októbra 2009 do 07. apríla 2011) však nebola v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., čo v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na dávku garančného poistenia vylučuje. Na záver žalovaný uviedol, že podmienky nároku na dávku garančného poistenia sú striktne stanovené zákonom o sociálnom poistení, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku garančného poistenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 28.03.2012, č. 17574-2/2012 BA a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 16.01.2012, č. 31537-334/2012 TT a vrátenia veci na konanie prvostupňovému orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočke Trnava. Podľa názoru žalobkyne v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného, bol nesprávne aplikovaný § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a na základe nesprávneho výkladu tohto ustanovenia Sociálna poisťovňa nepriznala žalobkyni nárok na dávku garančného poistenia. Citovala ustanovenie § 12 ods. 2, § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a uviedla, že v ustanovení § 102 ods. 3 citovaného zákona zákonodarca limituje možnosť uplatnenia dávok a to tak, že:
a) zamestnanec si môže uplatniť dávku garančného poistenia v rozsahu najviac 3 mesiacov (t.j. v rozsahu nevyplatených mzdových nárokov za 3 mesiace),
b) sa dávky poskytujú k nárokom z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzali platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Vychádzajúc z predpokladu, že pracovný pomer skončil skôr ako nastala platobná neschopnosť zamestnávateľa podľa § 12 ods. 2 zákona; pre určenie začiatku a konca 18 mesačného obdobia podľa § 103 ods. 2 nie je rozhodujúce, kedy mala nastať platobná neschopnosť zamestnávateľa. To znamená, že skončenie pracovného pomeru môže byť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti. Konštatovala, že účelom § 102 ods. 2 zákona, prvá veta, totiž nie je limitovať nárok na dávku 18 mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru (nie je totiž vylúčené, že zamestnanec môže mať uspokojené nároky za posledných 18 mesiacov, t.j. posledných 18 výplat, ale pritom staršie nároky môžu byť neuspokojené). Ďalšou podmienok je, že musí ísť o obdobie, ktoré predchádza vzniku platobnej neschopnosti. Ďalej uviedla, že zákonodarca v inom ustanovení zákona limituje časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti (od skončenia pracovného pomeru už nevznikajú ďalšie nároky), a to pravdepodobne preto, aby aplikáciou § 102 ods. 2 zákona nemohla byť aplikovaná akákoľvek dlhá doba. Ďalej poukázala na Tabuľku zhody návrhu zákona o sociálnom poistení so Smernicou Rady 80/987/EHS a priložila výňatok z tejto tabuľky. Poukázala na to, že k implementácii článku 4 ods. 2 Smernice sa na strane č. 6 tabuľky uvádza:
· v prípade uvedenom v článku 3 (2), tretia zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledných 18 mesiacov trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V takomto prípade členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť za výplatu odmeny zodpovedajúcu obdobiu 8 týždňov alebo niekoľkým kratším obdobiam v celkovom trvaní 8 týždňov.
Na základe uvedeného dospela žalobkyňa k právnemu názoru, že účelom ustanovenia § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v aktuálne platnom znení, bolo limitovať nárok na dávku nasledovne:
- limitovať rozsah nároku mzdovými nárokmi za maximálne 3 mesiace, ako aj
- limitovať obdobie, za ktoré si možno uplatniť nevyplatené mzdové nároky (teda, z ktorého časového obdobia si zamestnanec môže uplatniť nevyplatené mzdové nároky v rozsahu 3 mesiacov),
a) poslednými 18 mesiacmi trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti, alebo
b) poslednými 18 mesiacmi trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti.
K výkladu § 103 ods. 2, druhá veta zákona o sociálnom poistení žalobkyňa uviedla, že sa domnieva, že ak by jej aj nemal vzniknúť nárok na dávku posudzovaním skutkových okolností podľa prvej vety § 103 ods. 2, má za to, že nárok na dávku garančného poistenia, by bol ďalej daný na základe druhej vety ustanovenia tohto odseku, podľa ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ku dňu skončeniu pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V tomto prípade považovala za nesporné, že k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu prišlo z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pričom druhá veta podľa jej právneho názoru predstavuje alternatívnu podmienku.
Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 15.05.2012, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.07.2012, uviedla, že dopĺňa svoju právnu argumentáciu k prvej vete § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že gramatický výklad predmetného ustanovenia už uviedla v žalobe, no aj napriek tomu je podľa jej názoru, možné predmetné ustanovenie jasne vyložiť a aplikovať a snažila sa posúdiť predmetné ustanovenie aj podľa dostupných dokumentov z pohľadu teleologického výkladu. Opätovne poukázala na Tabuľku zhody návrhu zákona o sociálnom poistení so Smernicou Rady 80/987/EHS, pričom jej právna argumentácia v tomto podaní je totožná s podanou žalobou.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky uplatnené žalobkyňou v žalobe. Konštatoval, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Ďalej citoval ustanovenia § 18 ods. 1, 3, § 102 ods. 1, § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že žalobkyňa v žiadosti o dávku garančného poistenia uviedla, že žiada o poskytnutie dávky garančného poistenia za 3 mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Konštatoval, že zo spisového materiálu bolo zistené, že dňa 08. apríla 2011 bol podaný Okresnému súdu Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobcu - dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o.. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa uvedený zamestnávateľ stal týmto dňom, t.j. dňom 08. apríla 2011, platobne neschopným. Uviedol, že nárok na dávku garančného poistenia
v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti alebo pracovnoprávny vzťah neskončil vôbec) alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (ak pracovnoprávny vzťah skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Poukázal na to, že pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., trval od 18. júla 2008 do 02. marca 2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18. júla 2011, v časti F - uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška, žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01. marca 2009 do 02. marca 2009 v celkovej sume 1.267,07 eur. Nakoľko platobná neschopnosť zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., vznikla dňa 08. apríla 2011, obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov garančného poistenia je obdobie od 08. októbra 2009 do 07. apríla 2011. Uviedol, že požadované neuspokojené nároky žalobkyne z pracovnoprávneho vzťahu do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. do obdobia od 08. októbra 2009 do 07. apríla 2011, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohla žalobkyňa uplatniť, nespadajú, nakoľko v tomto období už pracovnoprávny vzťah netrval. Konštatoval, že dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v 18 mesačnom časovom období a to v rozmedzí 3 mesiacov. Na záver uviedol, že nakoľko žalobkyňou požadované neuspokojené nároky do tohto obdobia nespadali, nárok na dávku garančného poistenia žalobkyni nevznikol. Napadnuté rozhodnutia považoval za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a na základe dôsledne došetreného skutkového stavu. Taktiež poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. 2S/34/2007 zo dňa 03. apríla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. apríla 2009, už sa zapodieval otázkou časového určenia 18 mesačného obdobia zakotveného v ustanovení § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., pričom právnym názorom Krajského súdu v Bratislave bol podporený aj postup žalovaného.
Krajský súd v Košiciach podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Na pojednávaní súdu dňa 11. septembra 2013 právny zástupca žalobkyne, ani žalovaný neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Vzhľadom na to, že svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i správnosť jeho právnych záverov v konaní o žiadosti žalobkyne doručenej Sociálnej poisťovni vo forme tlačiva dňa 14.10.2011 o poskytnutie dávky garančného poistenia.
V pripojenom administratívnom spise sa nachádza podanie žalobkyne zo dňa 02.03.2009, ktorým okamžite skončila pracovný pomer so spoločnosťou ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo nevyplatenie časti mzdy za mesiac december 2008.
V spise sa taktiež nachádza uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 31K/18/2011-25 zo dňa 20.04.2011, z ktorého vyplýva, že dňa 08.04.2011 bol doručený súdu návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., so sídlom Jána Hollého 1/698, Michalovce, IČO: 36 230 049.
Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51)
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťah z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenia konkurzu.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dávkou garančného poistenia uspokojuje Sociálna poisťovňa neuspokojené nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré mu zamestnávateľ nevyplatil. Na priznanie tohto nároku je v zmysle citovaných ustanovení potrebné okrem platobnej neschopnosti zamestnávateľa a existencie neuspokojených nárokov z pracovnoprávneho vzťahu, aby tieto neuspokojené nároky zamestnanca spadali do konkrétneho časového rozsahu. To znamená, že dávkou garančného poistenia sa neuspokoja automaticky neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnanca za akékoľvek obdobie.
V zmysle § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa dávka garančného poistenia môže poskytnúť maximálne za obdobie 3 mesiacov. Časový rozsah, do ktorého musia spadať neuspokojené nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorých náhrada môže byť uspokojená dávkou garančného poistenia, je pritom ohraničený obdobím 18 mesiacov. Určenie tohto 18 mesačného obdobia závisí od toho, či si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia k vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo až po skončení pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Začiatok tohto 18 mesačného časového rozsahu môže byť teda určený dátumom platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Je tomu tak v prípade, ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo pracovný pomer stále trvá. V opačnom prípade, ak pracovnoprávny vzťah skončil po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, je toto 18 mesačné obdobie určené v závislosti od dátumu skončenia pracovnoprávneho vzťahu.
V prvom prípade je teda možné uplatniť si nárok z garančného poistenia, ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo počas jeho trvania a tento trvá aj pri predkladaní žiadosti o dávku garančného poistenia. V žiadosti o dávku si zamestnanec uplatňuje neuspokojené nároky z obdobia 18 mesiacov pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Uvedené nemožno aplikovať na žiadosť žalobkyne, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 31K/18/2001-25 zo dňa 20.04.2011 vyplýva, že dňa 08.04.2011 bol doručený súdu návrh na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa žalobkyne a týmto dňom sa stal zamestnávateľ žalobkyne v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platobne neschopným. Platobná neschopnosť zamestnávateľa je totiž rozhodujúcou pre určenie 18 mesačného obdobia pracovnoprávneho vzťahu, ktorý mohol trvať 18 mesiacov spätne od vzniku platobnej neschopnosti, prípadne mohol v tomto období pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa aj zaniknúť. V každom prípade a to aj v záujme právnej istoty a ohraničenia uplatňovaných nárokov je smerodajné obdobie 18 mesiacov priamo predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V predmetnom prípade do tohto obdobia preto prislúchajú mesiace od 08.10.2009 do 07.04.2011. Nakoľko pracovný pomer žalobkyne zanikol dňa 02.03.2009, je zrejmé, že neuspokojené nároky žalobkyne z obdobia trvania pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do rozhodujúceho 18 mesačného obdobia.
Rovnako neobstojí ani ďalšia námietky žalobkyne, a teda, že dávku garančného poistenia je možné priznať podľa druhej vety § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V tomto prípade sa neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu uplatňujú z obdobia posledných 18 mesiacov predchádzajúcich skončeniu pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V zmysle § 12 ods. 2 citovaného zákona deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 31K/18/2001-25 zo dňa 20.04.2011 vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu na zamestnávateľa žalobkyne bol doručený súdu dňa 08.04.2011, a teda týmto dňom sa stal jej zamestnávateľ aj platobne neschopným. Keďže žalobkyňa ukončila svoj pracovný pomer u zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. dňa 02.03.2009, dôvodom skončenia jej pracovného pomeru, teda nemohol byť vznik platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Vzhľadom na to, že dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca spĺňajúce všetky uvedené podmienky, pričom požadované neuspokojené nároky žalobkyne, tieto kritéria nespĺňajú, súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.