Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-331-2012.pdf
PDF · 100.93 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/331/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, C. X, R., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, C. X, R., toho času R. X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Nám. Matice Slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 451,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C 33/2011-149 zo dňa 31. mája 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v náhrade trov konania účastníkov r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ trovy konania 22,- eur a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 448,47 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd vyslovil, že ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2011 č. k. 16C 43/2011-34.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 123 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní, § 120 ods. 1 veta prvá a § 153 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhaní žalovanej sumy, ktorá predstavuje nájom a platby za poskytované služby za užívanie bytu za obdobie november 2008 až august 2009, keď predmetný byt užíval odporca. Navrhovateľ nepreukázal, že v predmetnom období bol vlastníkom bytu resp. oprávnenou osobou, ktorá mala oprávnenie disponovať, nakladať a vykonávať práva k bytu vrátane práva na nájomné. Z činnosti súdu je známe, že medzi navrhovateľom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. a vedľajším účastníkom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. prebiehalo viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv, veci patriacich do podstaty toho ktorého správcu aj ich vzájomných vzťahov. Obaja správcovia zapísali po vyhlásení konkurzu na spoločnosti, v ktorých sú správcami, pri súpise majetku patriaceho do konkurznej podstaty aj predmetný byt. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sa domáhali vylúčenia veci vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s., teda navrhovateľ a v konaní spis. zn. 44Cbi 6/2007 bolo právoplatne rozhodnuté, návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ a.s. teda navrhovateľa, o vylúčení veci z konkurznej podstaty bol zamietnutý, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktorého zapísaním majetku do súpisu sa vylučuje, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa. S poukazom na právoplatné rozhodnutie, keďže bola zamietnutá žaloba na vylúčenie veci vrátane sporného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p., nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej otázky rozhodnuté zásadne odlišne. Vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi
Korytárovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali vlastníctvo predmetného bytu v žalovanom období, neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie teda, že je nositeľom práva ktorého sa v konaní domáha. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, režijný paušál, cestovné výdavky, stratu času. Výrok o zrušení platobného rozkazu bol odôvodnený podľa § 174 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie predchádzajúci správca konkurznej podstaty prostredníctvom právnej zástupkyne a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Odvolateľ nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, že nebol aktívne legitimovaný z dôvodu sporného zápisu pre neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku od úpadcu TAZ š.p. na FNM, pričom súd poukázal na vyjadrenie FNM, že nebolo vydané rozhodnutie o schválení privatizačného projektu TAZ, š.p. Trnava, ale na základe tohto rozhodnutia vykonal úkony spojené s realizáciou privatizačného projektu a uvedené rozhodnutie bolo podkladom na vyčlenenie časti majetku z existujúceho štátneho podniku. Uvedený názor považuje odvolateľ za nesprávny, pretože rozhodnutie o privatizácií nie je preskúmateľné súdom. Navrhovateľ v priebehu konania preukázal, že bol v predmetnom období vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľnosti. Súd nezisťoval skutočnosť či v čase, za ktorý žiada navrhovateľ úhradu za dodané služby, bol navrhovateľ vlastníkom predmetného obytného domu, v ktorom sa nachádza byt odporcu. Právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého zo zamietnutia žaloby navrhovateľa na vylúčenie veci z konkurznej podstaty analogicky vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, nie je správny. Rovnaké konanie totiž prebieha na Okresnom súde v Bratislave avšak v opačnom poradí, do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté. Počas konania navrhovateľ preukázal, že na základe potvrdenia Správy katastra Trnava zo dňa 06.07.2009 až do marca 2009 bol úpadca vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Odvolateľ poukázal na § 14 písm. a) a § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V prípade súpisu majetku úpadcu TAZ a.s. v likvidácii, k dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty a teda podľa § 14 písm. a) zákona konkurze a vyrovnaní oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty TAZ a.s. v likvidácii. Predmetom súdnych konaní o vylúčení veci z konkurznej podstaty nie je určenie vlastníckeho práva a zamietnutie takejto žaloby nie rozhodnutím, ktoré by konštituovalo vlastnícke právo žalovaného voči ktorému bola takto žaloba zamietnutá. Vlastnícke právo svedčí tomu, komu svedčí zápis na liste vlastníctva, pokiaľ sa nepreukáže opak, vyvrátiteľná domnienka. Takýto opak nebol nikdy preukázaný a navrhovateľ bol v predmetnom období vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, teda do obdobia za ktoré požaduje zaplatenie odplaty za služby spojené s nájmom bytu. Až po tomto období došlo k prechodu vlastníckeho práva na Mgr. Ing. Pavla Korytára. Zo záznamu z Katastrálneho úradu v Trnave je evidentné, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v čase do 29.03.2009 bolo evidentne na navrhovateľa a po tomto období prešlo bez právneho titulu, ktorý by bol spôsobilý podľa právneho poriadku Slovenskej republiky k zmene vlastníctva na neznámu spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o. Vo vzťahu k uplatňovanému bezdôvodnému obohateniu súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Súd prvého stupňa uzavrel, že majetok odporcu sa nezmenšil, nakoľko odporca predmetné platby uhradil Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, teda nejde o bezdôvodné obohatenie odporcu voči navrhovateľovi. Tento názor považuje odvolateľ za nesprávny, pretože súd prvého stupňa vychádza z názoru, že navrhovateľ ako nevlastník nie je oprávnený nehnuteľnosť držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ňou. To znamená, že keď prvostupňový súd bol toho názoru, že navrhovateľ nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľ nemohol uzatvoriť platne nájomnú zmluvu s odporcom. Súd prvého stupňa bol povinný posúdiť nárok v súlade s § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ odporcovi dodal prostredníctvom tretích osôb dodávateľom energií za predmetné obdobie vyúčtované služby spojené s užívaním bytu a tieto aj tretím osobám teda dodávateľom energií uhradil. Názor súdu prvého stupňa, že odporca tieto platby za služby uhradil Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi neznamená, že odporca sa
bezdôvodne neobohatil voči navrhovateľovi. Odvolateľom namietané neúplné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností vychádza z toho, že napriek návrhom navrhovateľa na pojednávaní prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie aktívnej legitimácie navrhovateľa a rozhodol vo veci. Aj napriek tomu, že navrhovateľ sa ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania, súd žiadosť neakceptoval. Tým, že súd rozhodol vo veci aj napriek tomu, že požiadal navrhovateľ o odročenie pojednávania, konaním súdu bolo odňaté právo konať pred súdom ako účastníkovi konania. Nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie odvolateľ vidí v tom, že prvostupňový súd si nesprávne osvojil skutočnosť, že navrhovateľ nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase, za ktorý žaluje nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu, ako aj nesprávne právne posúdenie vo vzťahu prípadne k neexistencii bezdôvodného obohatenia na strane odporcu voči navrhovateľovi. Navrhovateľ namieta aj výrok o trovách konania, pretože súd priznal trovy vedľajšiemu účastníkovi, čo odvolateľ považuje za nesprávne. Súd nezisťoval právne vzťahy medzi hlavnými účastníkmi a oznamovateľom o vstupe do konania, medzi vedľajším účastníkom a ďalšími účastníkmi nebol žiaden právny vzťah. Zároveň odvolateľ namietal, že prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania odporcovi.
Odporkyňa 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie, pretože riadne platila nájomné od novembra 2008 Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi o čom doložila výpisy z účtu.
Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že prvostupňový súd nepreskúmal platnosť resp. zákonnosť privatizácie ani relevantné listiny vzťahujúce sa na privatizáciu, avšak posudzoval ich z pohľadu, či mohli byť právnym titulom nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa navrhovateľ domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 44Cbi 6/2007. Tým, že súd skúmal resp. sa zaoberal privatizačnými rozhodnutiami neprekročil svoju právomoc. Tak navrhovateľ aj vedľajší účastník sú správcami úpadcu v konkurze a preto je nevyhnutné aj otázku nakladania s majetkom posudzovať cez túto osobitnú právnu úpravu, keďže vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práva a povinnosti súvisiace s nakladaním s majetkom podstaty na správcu oprávnený konať za správcu (§ 14 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní) a podobne aj podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Na správcu neprechádza vlastnícke právo a preto tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľ bol vlastníkom do 29.03.2009 je mylné. Zapísaním veci do súpisu majetku úpadcu sa na majetok nahliada ako na majetok úpadcu a správca po dobu trvania účinkov zápisu veci v súpise vstupuje do právneho postavenia vlastníka tejto veci. Právne postavenie subjektov v záväzkovo právnych vzťahov vzťahujúcich sa k tejto veci sa po dobu účinku zápisu do súpisu mení len v tom zmysle, že príjemcom plnení z týchto právnych vzťahov sa stáva správca. Do súpisu správca zapisuje majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä pre to, že sa nachádzajú u tretej osoby alebo, že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. To je aj v prípade nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sú uplatňované práva navrhovateľom v tomto konaní. Byt, do ktorého boli dodávané služby spojené s jeho užívaním, bol zapísaný do súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, právnym predchodcom vedľajšieho účastníka, pretože podľa odborného posúdenia správcu ide o majetok podliehajúci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Skutočnosť, že niekto iný bol na príslušnom liste vlastníctve zapísaný ako vlastník, nemá na povinnosť správcu účinky ani žiaden vplyv. Právny predchodca vedľajšieho účastníka zapísal majetok do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody štátny podnik so spornou poznámkou v prospech navrhovateľa, navrhovateľ inicioval exindačnom konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 44Cbi 6/2007 o vylúčení nehnuteľnosti zo súpisu. Súd rozsudkom v celom rozsahu návrh zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Trnave spis. zn. 21CoKR 4/2008 zo dňa 23.09.2008. Po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí žaloby exindačnom konaní nič nebránilo vedľajšiemu účastníkovi majetok speňažiť. Skutočnosť, že k speňaženiu došlo až v marci 2009 a nie v októbri 2008, nemožno v žiadnom prípade pripočítať na ťarchu vedľajšieho účastníka a odvodzovať z toho, že do marca 2009 bol vlastníkom subjekt na príslušnom liste vlastníctva napriek súdnemu rozhodnutiu naďalej
zapísaný. Vedľajší účastník opakoval, že otázka vlastníckeho práva je pri posudzovaní právneho nároku uplatneného v tomto konaní druhoradá, keďže rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie navrhovateľom uplatnených nárokov je otázka trvania účinkov zápisu majetku v súpise. Pri absencii zákonnej úpravy riešiacej konflikt zápisu totožného majetku v dvoch súpisoch, je v súlade so zásadou právnej istoty aby sa účinky spojené so zapísaním majetku na súpis vzťahovali na ten súpis majetku o ktorom sa medzi sporiacimi správcami s konečnou platnosťou rozhodlo. Po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, v ktorom súpise je majetok úpadcu zapísaný nesporne, by bolo právne neudržateľné aby platilo, že bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie súdu, je oprávneným majetok držať, užívať, požívať plody a úžitky ten správca, ktorý zapísal majetok ako prvý. Takýto právny názor by bez akéhokoľvek pochopiteľného dôvodu spochybňoval účinky právoplatného rozhodnutia resp. ich úplne neguje. Právoplatné rozhodnutie v konaní o vylúčení veci, v ktorom sa rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu alebo o zamietnutí takejto žaloby, umožňuje správcovi speňažovať tento majetok, pričom súpis majetku prestavuje právny titul, ktorý správca dokladá oprávnenie nakladať s takýmto majetkom. Existujúce právoplatné rozhodnutie bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v ďalšom konaní inak právne posúdil, čo okrem iného znamená, že súd sa nebude ani zaoberať tvrdeniam, ktoré by boli v rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré boli v predchádzajúcom konaní preukázané a na základe ktorých súd rozhodol, pretože by tým spochybnil právnu istotu judikovaných právnych vzťahov. Navrhovateľ dodával služby do nehnuteľnosti vedľajšieho účastníka, dodával ich vedľajšiemu účastníkovi, nie subjektom, ktoré tieto byty fyzicky užívajú na základe záväzkovo právneho vzťahu s vedľajším účastníkom. Vzťah vedľajšieho účastníka ako prenajímateľa k osobám užívajúcim byty na základe nájomných zmlúv, je osobitným záväzkovo právnym vzťahom, ktorý práva a povinnosti navrhovateľa nijako nemodifikuje a ani nevytvára osobitný záväzkovo právny vzťah. Vedľajší účastník aj napriek faktickému stavu z dôvodu opatrnosti aj z dôvodu predídenia vzniku možnosti odpojenia bytov od energii, dňa 27.02.2009 poukázal na bankový účet navrhovateľa a prijaté platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytu za mesiac november a december 2008 spolu s údajmi o nájomcoch a príslušných variabilných symboloch na ich identifikáciu celkom v sume 104.000,- eur. Navrhovateľ mal plniť dodávateľom energie a služieb z týchto peňažných prostriedkov. Vedľajší účastník uplatňuje aj námietku premlčania všetkých uplatnených nárokov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,90 eur.
Predchádzajúca právna zástupkyňa navrhovateľa listom doručeným odvolaciemu súdu 05.02.2013 doplnila zistené dôkazy a to vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009, vyúčtovanie navrhovateľa za mesiace január až marec 2009, pričom tieto skutočnosti potvrdzujú, že vedľajší účastník nemal uzatvorenú hospodársku zmluvu s dodávateľmi energie a iných služieb a za tieto služby ktoré odporcovia reálne užívali, neplatil žiadnu odplatu. K podaniu boli doložené vyúčtovania zálohových platieb za rok 2009 správcom - Správa domových bytov, Spartakovská 3, Trnava.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).
Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené - § 212 ods. 3 O.s.p..
Z uvádzaného ustanovenia procesného predpisu (§ 212 ods. 3 O.s.p.) potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu
k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.
Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a nielen tiež pri rozhodovaní.
Z obsahu spisu vyplýva vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania z 31. mája 2012, že súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne 1/ a na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie návrhu tak, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumu 451,52 eur s príslušenstvom podľa čísla listu 75. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 16C 33/2011 bol návrh navrhovateľa uplatnený 15.02.2011, ktorým sa domáhal od odporcov zaplatenia sumy 372,43 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 372,43 eur od 08.02.2011 do zaplatenia. Ďalej z obsahu zápisnice vyplýva skutočnosť, že na tomto pojednávaní 31.05.2012 súd vyhlásil aj napadnutý rozsudok. Ak prvostupňový súd rozhodol na uvedenom pojednávaní o zmene návrhu, v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne 1/, potom nemohol rozhodnúť vo veci samej, keď vychádzal pri rozhodovaní, že predmetom konania sa stala suma 451,52 eur s príslušenstvom, ktorá bola pripustená rozšírením návrhu, pretože takéto rozhodnutie súdu o zmene návrhu nebolo doručené neprítomným účastníkom konania, teda navrhovateľovi a odporkyni 1/.
V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a nemôže rozhodovať o niečom inom, než požadoval navrhovateľ, prekročiť návrh a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa navrhovateľ domáha, môže len vtedy, ak konanie bolo možné začať bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
Podaný návrh môže v prebiehajúcom konaní prejsť zmenou nielen v okruhu účastníkov konania, ale taktiež v obsahu toho, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha (petit návrhu), alebo v opise skutkového základu uplatneného nároku. Navrhovateľovi sa tým umožňuje, aby obsah návrhu a svoje požiadavky prispôsobil nielen svojim predstavám o riešení sporu, ale taktiež procesne alebo hmotnoprávne zmenenej situácii, ak sa ukáže, že naďalej nemôžu obstáť. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek počas konania, dokiaľ nebolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Zmena návrhu môže spočívať aj v tom, že navrhovateľ na základe toho istého skutkového základu požaduje aj niečo iné než sa domáhal v návrhu. Zmena návrhu je podanie vo veci samej a navrhovateľ ju musí urobiť pri dodržaní podmienok § 42 O.s.p.. Súd je povinný doručiť zmenený návrh ostatným účastníkom ešte pred rozhodnutím či zmenu pripustí, doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene došlo v rámci konania za prítomnosti druhého účastníka. Ak na pojednávaní prítomní boli, súd podľa § 168 ods. 2 a contrario v nadväznosti na § 169 takéto uznesenie vyhlási, nemusí ho písomne vyhotovovať ani doručovať prítomným účastníkov. O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V prípade, že na pojednávaní na ktorom sa pripustila zmena návrhu nie je prítomný niektorý z účastníkov, musí podľa § 95 ods. 1 doručiť neprítomným účastníkom zápisnicu z pojednávania, ktorá obsahuje uznesenie o pripustení návrhu a to do vlastných rúk.
V konaní o návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa procesne pochybil, čím došlo k vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. preto je rozhodnutie potrebné v napadnutej časti vo veci samej a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude dodržať procesné podmienky rozhodnutia o zmene návrhu, pretože doposiaľ nebolo účinne rozhodnuté o zmene návrhu na začatie konania a následne opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 105/99 zo dňa 8.4.2013 súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu- TAZ, a.s., v likvidácií, Trnava, Coburgova 84 JUDr. Martinu Mrázovú, advokátku, Šoltésovej 20, Bratislava a funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. Dušana Pohoveja zanikla dňom 8.4.2013, v záhlaví tohto rozhodnutia súd uviedol novo ustanoveného správcu konkurznej podstaty.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.