Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/144/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu R. P., zastúpenej X.. U. Q., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Y.Ž., T.. D. U. Q. Č.. X, proti žalovaným: X. H.. U. W. - W. W..U.. W. W. B. W., B. Č.. XXXX, G. X.. F. J., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K., Q. Č.. X, X. H.. I. I., K.. XX.X.XXXX, O. Q., Č. V., O. Č.. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.3.2012 č.k. -280 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1.rade trovy odvolacieho konania v sume 142,61 eur a tieto zaplatiť advokátovi X.. F. J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k stavbe súp.č. XXX stojacej na parcele č. XXX S.. Ú.. P.. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 4.365,70 eur a tieto zaplatiť právnemu zástupcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva k stavbe, stojacej na parcele č. XXX kat. úz. P., ktorý žalobca zakladal na tvrdení, že kúpna zmluva zo dňa 27.12.1991 na základe ktorej mal žalovaný nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva je neplatná, keďže žalobca ako predávajúci v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy nebol jej vlastníkom.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z obsahu zmluvy uzavretej medzi Obecným úradom P., zastúpenej starostom X. H. U. W. W..U.. Sládkovičovo, stavebný podnik, zastúpeným H.. U. W. ako kupujúcim zistil, že predávajúci predáva so súhlasom Obecného zastupiteľstva vyjadreného v uznesení č. XX/XX nehnuteľnosť v kat. území P. a to parcelu č. X/XX - zastavanú plochu o výmere XXXX Q., X/XX

- zastavanú plochu a budovu o výmere XXX Q. U. X/XX - zastavanú plochu o výmere XXX m2 v celosti. Kúpnu cenu uvedenej nehnuteľnosti dojednali zmluvné strany na XX.XXX,-S.. Z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva v P. Č.. XX/XX zo dňa 8.11.1991 konštatoval, že obecné zastupiteľstvo vydalo

súhlas s predajom nehnuteľností Stavebnému podniku S.A. W. W. a to parcely Č. X/XX o výmere X.XXX Q., X/XX o výmere XXX Q. U. X/XX o výmere XXX m2 za kúpnu cenu XX.XXX,-S. ako aj budovy na parcele č. X/XX a to za podmienok, že starosta obce zabezpečí vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie budovy, za cenu budovy ako protihodnotu W. W. zabezpečí projektové práce na vodovod, kanalizáciu a ČOV pre obec a postaví požiarnu zbrojnicu. Spolu s kúpnou zmluvou sa spíše dohoda o využití uvedených nehnuteľností, t.j. W. realizuje postupne rekonštrukciu objektu, upraví okolie, vybuduje zariadenie na rekreáciu a šport do konca roku 1994. V prípade nedodržania verejného prísľubu a dohodnutých podmienok vyplývajúcich z uznesenia č. XX/XX W. kúpna zmluva ruší. Z obsahu dohody o využívaní nehnuteľností uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zistil, že Obecný úrad P. sa zaviazal, že do XX.X.XXXX majetkovo-právne vysporiada budovu na parc.č. X/XX. Bolo konštatované, že táto dohoda je neoddeliteľnou súčasťou kúpnopredajnej zmluvy na budovu a pozemok.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 6.9.2005 súd prvého stupňa zistil, že predmetom uvedenej zmluvy sú rovnaké nehnuteľností zapísané na LV č. XXX a to pozemok s parc.č. XXX-zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc.č. XXX-zastavaná plocha o výmere XXXX m2, XXX-zastavaná plocha o výmere XXX m2 ako aj budova so súpisným číslom XXX, stojaca na parcele č. XXX a budova so súpisným číslom XXX stojaca na parcele č. XXX.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol, že o pôvodnom nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade rozhodol rozsudkom zo dňa 7.4.2009 tak, že žalobu zamietol, keďže mal za to, že predmetná kúpna zmluva bola medzi účastníkmi riadne uzavretá, je platná a nezistil dôvody jej neplatnosti. Konštatoval, že dohoda o využívaní nehnuteľností nie je vedľajším dojednaním ku kúpnej zmluve a z toho vyvodil, že prevod nehnuteľností nebol podmienený splnením podmienky, resp. záväzku žalovaného. Poukázal na to, že na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku ohľadne určenia vlastníckeho práva k pozemkom potvrdený a tento bol zrušený v zamietavom výroku ohľadne stavby so súpisným číslom XXX stojacej na parcele č. XXX kat. územia Drnava ako aj vo výroku o trovách konania.

Z dokazovania vykonaného po zrušení veci odvolacím súdom konštatoval, že Správa katastra Rožňava dňa 1.7.2010 súdu oznámila, že budova so súpisným číslom XXX na parcele D. S. XXX bola zapísaná na LV č. XXX K.a základe žiadosti Z XXX/XX a rozhodnutia o určení súpisného čísla zo dňa 3.11.1993. Poukázal na svedeckú výpoveď X. H., ktorý vykonával funkciu starostu obce žalobcu v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy, ktorý uviedol, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bola aj budova stojaca na parcele X/XX nepamätal si však už okolnosti usporiadania vlastníckeho práva k nej. K výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa X.XX.XXXX uviedol, že posledná veta podľa ktorej sa mala zmluva zrušiť v prípade, ak kupujúci nesplní svoje záväzky ku ktorým sa zaviazal, bola do výpisu dopísaná až dodatočne asi v roku 2007 s poukazom na to, že právnici s ktorými sa radili zaujali stanovisko, že je potrebné uvedenú vetu dopísať, aby obec mohla vyhrať spor o určení vlastníckeho práva a práve sa táto veta dodatočne dopísala. K záväzku žalovaného v 1.rade vykonať realizáciu konkrétnych činnosti uviedol, že obec mala v tom čase dlžoby, nemali vodovod a kanalizáciu a na to by mohli podať žiadosť o príspevok na ministerstvo bolo potrebné vypracovať projektové práce a preto sa so žalovaným v 1. rade dohodli, že za cenu budovy on vykoná vypracovanie týchto projektových prác vo forme protihodnoty. Dopísanie uvedenej vety do výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva potvrdila aj svedkyňa B. H., ktorá vykonávala funkciu starostky obce v období rokov XXXX-XXXX.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 43, 44, 46 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, ako aj § 399 ods. 1 Obč. zákonníka uzavrel, že podstatou na určenie vlastníckeho práva k budove je posúdenie platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Túto zmluvu vyhodnotil ako platný právny úkon, keďže obsahovala náležitosti vôle - určitosť a zrozumiteľnosť. Z jej obsahu vyvodil, že obec predávala aj budovu a túto skutočnosť považoval za nepochybnú. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzal súhlas obecného

zastupiteľstva. Konštatoval, že pokiaľ by pred uzavretím zmluvy bol stav, aký tvrdí žalobca v konaní, že obec nebola vlastníkom budovy, chýbal by naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo je dôvodom na jej zamietnutie. Za predpokladu, pokiaľ obec bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom budovy, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa považoval za preukázanú, bola predmetom kúpnej zmluvy aj táto nehnuteľnosť ako stavba bez súpisného čísla. K tvrdeniam žalobcu o naplnení rozväzovacích podmienok v kúpnej zmluve uviedol, že túto otázku už podrobne odôvodnil v predchádzajúcom rozsudku a bola taktiež odôvodnená v rozhodnutí odvolacieho súdu. S poukazom na tieto dôvody žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade založil na ust. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia, ktoré aj položkovite vyčíslil.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nepriznal účastníkom náhradu trov konania s poukazom na ust. keďže mal za to, že úspešný žalovaný v 2. rade náhradu trov konania nežiadal a neúspešnému žalobcovi takýto nárok nevznikol.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, podľa a . Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. , a a to z dôvodu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľné a nesprávne a z tohto dôvodu bola žalobcovi aj odňatá možnosť konať pred súdom. Má za to, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa po zrušení veci krajský súdom vyporiadať sa s tvrdeniami žalobcu, týkajúcimi sa neplatnosti zmluvy v časti ohľadne stavby. Má za to, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa okresný súd s touto otázkou vysporiadal s prihliadnutím na pokyny, ktoré vyplývajú z rozsudku krajského súdu. Má preto za to, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu, má za to, že túto naliehavosť odôvodnil vo svojom podaní zo dňa 30.7.2010 a tento je z jeho strany preukázaný aj z dôvodu, že právny vzťah, teda kúpna zmluva je medzi účastníkmi sporná a teda je tu existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi. Okrem toho žalovaný počas konania previedol spornú nehnuteľnosť na H.. I. I. a to kúpnou zmluvou uzavretou dňa 6.9.2005 a z toho vyplýva ohrozenie práva resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, iba určovacím výrokom. Má za to,že súd prvého stupňa si náležite neozrejmil a neosvojil námietky žalobcu, týkajúce sa dôvodov absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Po zrušení veci poukazoval na to, že podmienky za ktorých môže starosta obce uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom budovy, stojacej na parcele č. X/XX neboli splnené a starosta obce nemal súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom budovy. Súd prvého stupňa nevyhodnotil v rozsudku tieto tvrdenia žalobcu, ale považoval ich za rozväzovacie podmienky, hoci žalobca tieto tvrdenia neprednášal ako rozväzovacie podmienky, ale ako tvrdenia, ktoré preukazujú, že starosta obce v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol oprávnený budovu na parc.č. X/XX previesť, pretože obecné zastupiteľstvo mu dalo súhlas na prevod len ak budú splnené podmienky uvedené v uznesení č. XX/XX. Poukázal na to, že predmetom kúpnej zmluvy v článku I bola aj parcela č. X/XX zastavaná plocha a budova o výmere XXX m2. V článku II bola dojednaná kúpna cena vo B. XX.XXX,-S. a je teda evidentné, že kúpna cena uvedená v zmluve predstavuje hodnotu pozemkov (zastavaných plôch) vychádzajúc z hodnoty 20,-Kčs /m2. Poukázal na obsah uznesenia č. XX/XX z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo súhlasilo s predajom nehnuteľností - pozemku za kúpnu cenu XX.XXX,-Kčs a budovy na parc.č. X/XX za podmienok, že starosta obce zabezpečí znalecký posudok na ocenenie tejto budovy a za cenu budovy ako protihodnotu žalovaný v 1. rade zabezpečí projektové práce na vodovod, kanalizáciu a ČOV a postaví požiarnu zbrojnicu. Z uvedeného vyvodil, že obecné zastupiteľstvo dalo súhlas na predaj pozemkov za kúpnu cenu XX.XXX,-S., čo bolo v zmluve uvedené. Na predaj budovy dalo obecné zastupiteľstvo súhlas len vtedy, ak budú splnené podmienky, ktoré vyplývajú z uznesenia a ktoré žalobca vyššie cituje. V konaní predložil dôkaz a to kópiu znaleckého posudku H.. X.Ú. P. Č.. XX/XX, z ktorého vyplýva, že objednávateľom posudku bol Obecný úrad Drnava a posudok bol vypracovaný 18.11.1992, teda prvá podmienka, aby bolo možné so súhlasom obecného zastupiteľstva predať budovu bola splnená až 18.11.1992. V čase uzavretia zmluvy, teda 27.12.1991 neboli splnené ďalšie podmienky a teda starosta obce nemal súhlas zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o prevode budovy. Táto skutočnosť má za následok, že tento právny úkon vykonaný starostom bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva obec nezaväzuje, pretože tu chýba prejav jej vôle. Ďalej uviedol, že v kúpnej zmluve je nedostatočne označený predmet,

teda budova, ako aj prejavy účastníkov ohľadom jej prevodu nie sú dostatočné určité a zrozumiteľné. Na strane predávajúceho je označený Obecný úrad, ktorý nemá právnu subjektivitu a dohodnutá kúpna cena vzhľadom na vykonané dokazovanie je pochybná, pretože každý z účastníkov zmluvy mal inú predstavu ohľadne skutočne dohodnutého finančného vysporiadania, čomu nasvedčuje aj dodatok ku kúpnej zmluve, ako aj uznesenie obecného zastupiteľstva. Tieto nedostatky z podstatných náležitosti kúpnej zmluvy spôsobujú jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť a spolu s nedostatkom súhlasu obecného zastupiteľstva aj jej absolútnu neplatnosť.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1.rade. Tento žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok je tak po vecnej, ako aj právnej stránke v celom rozsahu správny. Má za to, že zo strany žalobcu neboli predložené riadne písomné dôkazy k ním tvrdeným skutočnostiam, o ktoré ho prvostupňový súd žiadal a navyše na konkrétne otázky konajúceho súdu nevedel právny zástupca žalobcu vôbec reagovať, čo vyplýva aj z obsahu zápisníc o pojednávaniach. Preto je zarážajúce tvrdenie žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom bolo na jeho strane dôkazné bremeno, ktoré neuniesol.

Žalovaný v 2. rade žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v súlade s ust. . Vykonané dôkazy vyhodnotil vec aj správne právne posúdil a odvolací súd má za to, že v spojení s dôvodmi jeho predchádzajúceho rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom v časti určenia vlastníckeho práva k pozemkom potvrdený výrok aj v dostatočnom rozsahu odôvodnil.

Z obsahu žaloby vo veci samej vyplýva, že žalobca pôvodne svoj určovací nárok na určenie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a to tak pozemkom, ako aj budove stojacej na parcele č. 2/17 zakladal na tvrdení, že žalovaný v 1. rade nesplnil vedľajšie podmienky dojednané v kúpnej zmluve v lehote do konca roku 1994, tak ako sa zaviazal a v dôsledku toho kúpna zmluva stratila platnosť. Z takto formulovanej žaloby teda vyplýva, že sám žalobca v tom čase považoval kúpnu zmluvu za platnú a vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu zakladal na tvrdení o zrušení zmluvy v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky. Nárok na určenie vlastníckeho práva k budove navyše zakladal na tvrdení, že táto nebola predmetom prevodu v dôsledku toho, že v čase uzavretia zmluvy nebola vlastníctvom žalobcu a tento vlastníctvo k nej usporiadal až následne po jej uzavretí.

S poukazom na takto pôvodne formulované dôvody žaloby, odvolací súd potvrdil zamietavý výrok predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne určenia vlastníckeho práva k pozemkom a to s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, aby samotná kúpna zmluva zo dňa 27.12.1991 obsahovala osobitné podmienky s rozväzovacím účinkom, ktoré by mohli v prípade ich naplnenia vyvolať následne zrušenie zmluvy.

Žalobca až v ďalšom štádiu konania ktoré sa už viedlo iba ohľadne určenia vlastníckeho práva k budove svoje skutkové tvrdenia zmenil tak, že celú kúpnu zmluvu považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že na strane predávajúceho nevystupovala obec ale obecný úrad, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom právneho úkonu, ako aj v dôsledku jej neurčitosti v predmete a dohodnutej kúpnej cene, keď mal za to, že kúpna cena uvedená v zmluve je iba cenou pozemkov a z toho vyvodzoval záver, že budova nemohla byť predmetom kúpnej zmluvy.

Z takto upravenej žaloby vyplýva, že žalobca na rozdiel od predchádzajúcej fázy konania, kedy platnosť samotnej zmluvy nenamietal, ale konštatoval jej zrušenie tvrdil nové skutočnosti o jej absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca v konaní nepreukázal ani jeden z tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy a preto považuje zamietavý výrok za vecne správny.

K dôvodom prvostupňového rozsudku považuje odvolací súd s poukazom na odvolacie námietky za potrebné dodať, že nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o neplatnosti zmluvy v súvislosti s označením predávajúceho. Má totiž za to, že z jej obsahu je zrejmé, že účastníkom zmluvy na strane predávajúceho bola obec P., čo jednoznačne vyplýva z toho, že bola opatrená pečiatkou obce a podpísaná jej starostom. Z tohto pohľadu teda samotné označenie obecného úradu v záhlaví zmluvy je iba formálnym nedostatkom, ktorý nemal za následok jej neplatnosť z tohto dôvodu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že katastrálny úrad ju taktiež považoval za platný právny úkon vykonaný v mene predchádzajúceho vlastníka, teda obce P..

Odvolací súd má za to, že ďalším dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa po predchádzajúcom zrušení rozsudku v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k stavbe boli odstránené nejasnosti ohľadne jej vlastníctva, ako aj nejasnosti vyplývajúce z konania o oprave chýb vykonaného správou katastra. Bolo totiž preukázané, že táto oprava sa týkala nesprávneho pridelenia súpisného čísla na budove na inej parcele a to parcele s pôvodným označením X/XX, neskôr prečíslovanej na č. XXX ktorej sa však obsah spornej kúpnej zmluvy vôbec nedotýkal. Z opakovaných vyjadrení správy katastra vyplýva, že žalovaný v 1.rade kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol do svojho vlastníctva jednak 3 parcely parcelných čísel X/XX, X/XX, U. X/XX ako aj jednu stavbu stojacu na parcele č. X/XX, ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemala ešte pridelené súpisné číslo. Na základe žiadosti zapísanej pod G. XXX/XX bolo správou katastra zapísané už iba súpisné číslo k uvedenej budove pod číslom XXX. Je teda zrejmé, že uvedené konania na správe katastra nemali žiadny vplyv na prevod vlastníckeho práva k stavbe, stojacej na parcele č. X/XX.

K tejto otázke považuje odvolací súd za potrebné dodať, že v konaní nebolo sporné, že žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k tejto stavbe, rovnako ako aj vlastníctvo k pozemkom na základe Zákona o majetku obcí. Išlo teda o prechod (nie prevod) vlastníckeho práva, ktorý nastal priamo zo zákona a týkal sa všetkých nehnuteľností u ktorých boli splnené zákonom predpokladané podmienky a to bez ohľadu na to, či ohľadne prechodu bol vyhotovený osobitný administratívny úkon potvrdzujúci takýto prechod alebo nie.

o majetku obcí nadobudol účinnosť dňa 1.5.1991 a v súlade s ust. došlo k tomuto dňu aj k prechodu vlastníckeho práva na obec k tým nehnuteľnostiam, na ktoré sa zákon vzťahoval. Dňa 27.12.1991 kedy bola uzavretá kúpna zmluva so žalovaným v 1. rade, teda obec už bola vlastníkom spornej stavby a v nakladaní s ňou jej nebránila ani skutočnosť, že v tom čase ešte nemala súpisné číslo.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o neplatnosti zmluvy v súvislosti s nedostatočnou určitosťou dohodnutej kúpnej ceny resp. v tvrdení, že súhlas obecného zastupiteľstva s predajom budovy bol časovo posunutý až po splnení podmienky, ktoré vyplývajú z jeho uznesenia. Z obsahu výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré sa v spise nachádza na čl. XXX je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo dalo súhlas s predajom konkrétne označených

pozemkov parcelných čísel X/XX, X/XX U. X/XX za kúpnu cenu XX.XXX,-Kčs a taktiež súhlas na predaj budovy stojacej na parcele č. X/XX a tým, že za cenu tejto budovy kupujúci W. W.R. zabezpečí ako protihodnotu projektové práce na vodovod, kanalizáciu a ČOV pre obec a postaví požiarnu zbrojnicu. Z takto formulovaného uznesenia je teda nesporné, že suma XX.XXX,-S. predstavuje kúpnu cenu iba za pozemky a kúpna cena za odpredanú budovu nebola dohodnutá z dôvodu, že táto nemala byť uhradená formou peňažného plnenia, ale formou dohodnutých prác. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že takto formulovaný obsah uznesenia nevykazuje žiadne nejasnosti a taktiež nedáva podklad pre záver o tom, aby sa kúpna zmluva ohľadne budovy mala uzavrieť z časového hľadiska inokedy ako zmluva ohľadne pozemkov a to až po splnení povinnosti kupujúceho, vyplývajúcich z uznesenia obecného zastupiteľstva.

Za správny preto považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca nepreukázal žiadny z tvrdených dôvodov absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k stavbe a preto odvolací súd jeho zamietavý výrok ako vecne správny podľa potvrdil vrátane výrokov o trovách konania.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. . Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania. U žalovaného v 1. rade tieto trovy konania predstavujú hodnotu odmeny za 1 úkon právnej pomoci advokátom (písomné vyjadrenie k odvolaniu) podľa vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume XXX,XX A. a režijného paušálu v W. X,XX A. čo s pripočítaním DPH v sume XX,XX eur predstavuje sumu XXX,XX A..

Žalovaný v 2. rade sa práva na náhradu trov odvolacieho konania zriekol, preto mu náhradu trov priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.