Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/231/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z. S., bytom N., K.. F. XXXX/XX, proti odporcovi: B. M., bytom N., K.. F. XXXX/XX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. 01. 2013 č. k. -184, takto

rozhodol:

Odvolací súd z m e ň u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca takto:

Odporca B. M., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu mal. Z. S., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 100 eur, počnúc od 31. 05. 2011 k rukám matky dieťaťa Z. S., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za čas od 31. 05. 2011 do 31. 08. 2013 určuje sumou 1.523,22 eur. Túto sumu povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur v lehote spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. Z. S. sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 04. 05. 2009 s povinnosťou platiť výživné k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za čas od 04. 05. 2009 do 31. 01. 2013 v sume 3.690,16 eura povolil odporcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. O trovách konania a trovách štátu nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , , , , o rodine a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine „ZR“). Konštatoval, že doplnením dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. -133 z 31. 10. 2012, ktorým mu odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie za účelom zistenia majetkových pomerov rodičov v období rozhodnom pre plnenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, bolo preukázané, že navrhovateľka je od januára 2011 zamestnaná, jej mesačný zárobok v roku 2012 bol 446 eur a v roku 2011 v sume 404,09 eura. Od septembra 2009 poberá rodičovský príspevok v sume 164,22 eura, v roku 2010 bol zvýšený na sumu 256 eur a od februára 2011 znížený na sumu 190,10 eura, poberala ho do konca júla 2011. V roku 2011 poberala aj príspevok na starostlivosť o dieťa priemerne v sume 200,72 eura mesačne a v

roku 2012 v sume 207,80 eura mesačne. Maloletý od 02. 09. 2012 navštevuje materskú škôlku, pred tým od 01. 09. 2011 do 31. 05. 2012 navštevoval detské jasle, za ktoré matka platila mesačne cca 200 eur. Od 17. 03. 2009 do 28. 09. 2009 poberala materské v priemere od 360 do 372 eur mesačne. Odporca prispel od narodenia na výživu maloletého sumou 700 eur, je zamestnaný, od 01. 03. 2012 pracuje u iného zamestnávateľa, pričom posledný pracovný pomer ukončil dohodou. Priemerný zárobok u predchádzajúceho zamestnávateľa mal 561,75 eura. U súčasného zamestnávateľa dosiahol zárobok ako samostatný referent 480,85 eura. Vychádzajúc z takto zisteného a doplneného skutkového stavu ustálil výšku vyživovacej povinnosti odporcu sumou 100 eur mesačne, s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa spočívajúce vo zvýšených výdavkoch na jeho výživu v priebehu prvého roku, v súvislosti s oblečením, ako aj so zhoršeným zdravotným stavom, keďže navštevuje imunologickú, ortopedickú ambulanciu, absolvuje kúpeľnú liečbu, na ktoré matka dopláca. Ani odporca, ani navrhovateľka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú a vzhľadom aj na príjem navrhovateľky v rozhodnom období, vychádzajúc z príjmu odporcu u predchádzajúceho zamestnávateľa, za primerané považoval výživné v sume 100 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť odporcovi určil počnúc dňom narodenia dieťaťa napriek tomu, že návrh bol podaný až 31. 05. 2011. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne pred podaním návrhu vzhliadol v tom, že v konaní sp. zn. o zapretie otcovstva zo strany Z. S., rozsudkom právoplatným dňa 12. 04. 2011 bolo rozhodnuté, že tento nie je otcom dieťaťa. Matka podala návrh v danej veci bezprostredne po skončení konania o zapretie otcovstva. Poukázal aj na to, že navrhovateľka s odporcom žili v spoločnej domácnosti, keď mal maloletý 9 mesiacov, v apríli 2010, ako aj to, že odporca vedel o tehotenstve navrhovateľky, i keď mala známosť s iným mužom, z čoho podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva, že mohol vedieť o tom, že by mohol byť otcom dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 70 eur mesačne bez zročného výživného. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z jeho priemerného zárobku u posledného zamestnávateľa 561,75 eura, hoci v súčasnosti zarába 424,50 eura brutto mesačne. Z tejto sumy platí 200 eur stravné a náklady za bývanie. I keď býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a súrodencami, jeho matka je nezamestnaná, rovnako ako otec, ktorý poberá iba čiastočný invalidný dôchodok a jeho sestra je nezaopatreným dieťaťom. Jeho brat je nezamestnaný. Z týchto dôvodov súdom určené výživné považoval za neprimerané. Nesúhlasil s určením počiatku vyživovacej povinnosti počnúc dňom narodenia dieťaťa majúc za to, že v danej veci neboli preukázané a ani nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. Uviedol, že v čase narodenia dieťaťa nežil s navrhovateľkou. Navrhovateľka v tom čase žila s Z. S., ktorému sama potvrdila a oznámila, že je otcom dieťaťa. Na základe toho Z. S. uznal otcovstvo k dieťaťu. V tom čase mu vôbec neoznámila, že je otcom dieťaťa. Intímne sa dlhšiu dobu stýkala s Z. S. a on preto nemal dôvod si myslieť, že je otcom dieťaťa. Z týchto dôvodov ani neplatil výživné. Viac ako 2 roky od narodenia dieťaťa podala návrh na určenie otcovstva a stanovenie vyživovacej povinnosti, preto podľa jeho názoru povinnosť platiť vyživovaciu povinnosť ho môže zaťažovať od podania návrhu, 31. 05. 2011. V časti určenia počiatku vyživovacej povinnosti vytýkal súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže nedáva jasné odpovede na jeho zásadné argumenty uvádzané v konaní.

Navrhovateľka, ani kolízny opatrovník k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie odporcu na odvolacom pojednávaní podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky, doručený súdu prvého stupňa dňa 31. 05. 2011, na určenie otcovstva odporcu voči maloletému Z. S., nar. XX. XX. XXXX a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -115 dňa 03. 04. 2012, ktorým určil, že odporca je otcom mal. Z., ďalším výrokom maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. Z. sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 04. 05. 2009. Zročné výživné za čas od 04. 05. 2009 do 31. 03. 2012 v sume 2.760,44 eura povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 60 eur mesačne. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, znaleckého posudku Q.. U., znalkyne z odboru genetiky určil, že odporca je otcom dieťaťa, keďže

podľa posudku bolo prakticky dokázané, že je otcom dieťaťa. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko sa o dieťa stará od narodenia a vyživovaciu povinnosť určil na základe zistenia, že odporca je zamestnaný, pričom u predchádzajúceho zamestnávateľa zarábal 561,75 eura, z ktorého zárobku súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti, keďže u tohto zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou. U súčasného zamestnávateľa dosahuje zárobok v sume 424,50 eura brutto mesačne. Matka býva s maloletým v 1-izbovom byte, je od januára 2011 zamestnaná, pričom dieťa umiestnila do jaslí, kde mesačne uhrádza sumu 206,99 eura. Jej priemerný mesačný zárobok bol 411,06 eura. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca v časti úpravy práv a povinností k mal. Z. S.. Rozsudok v časti určenia otcovstva odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd uznesením č.k. -133 zo dňa 31. 10. 2012 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol odporca zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. S. sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 04. 05. 2009 a v časti zročného výživného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania zistením príjmov matky v rozhodnom období pre určenie vyživovacej povinnosti, ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti v časti určenia počiatku vyživovacej povinnosti odporcu, určenej dňom 04. 05. 2009. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacím súdom tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. Z. S. sumou 100 eur mesačne od 04. 05. 2009 a zročné výživné za čas od 04. 05. 2009 do 31. 01. 2013 v celkovej sume 3.690,16 eura povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá

bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu, využijúc postup podľa ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov len podčiarkuje, že i podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňovým súdom určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré sú čiastočne determinované jeho neuspokojivým zdravotným stavom, vyžadujúcim si zvýšené náklady, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Správne totiž súd prvého stupňa u odporcu vychádzal nielen z jeho v súčasnosti dosahovaného mesačného zárobku, ale zohľadnil i skutočnosť, že odporca svojou výpoveďou u zamestnávateľa Z. B. N., a.s., kde dosahoval vyšší príjem, sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Určené výživné taktiež zohľadňuje i povinnosť navrhovateľky podieľať sa na výžive mal. dieťaťa výživným, ktoré však navrhovateľka čiastočne vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, ako i okolnosť, že časť výživy mal. dieťaťa je krytá i prídavkami na dieťa. Preskúmavaným rozhodnutím určené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Na argumentáciu odporcu obsiahnutú v jeho odvolaní o tom, že nie je schopný platiť určené výživné, keďže jeho rodiča, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, sú nezamestnaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože odporca má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi a na nákladoch spoločnej domácnosti sa majú podieľať všetci jej členovia, či už z príjmov zo závislej činnosti alebo z dávok sociálnej pomoci.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Naproti tomu odvolací súd za vecne nesprávny považuje dátum počiatku vyživovacej povinnosti odporcu určený dňom narodenia dieťaťa, od 04. 05. 2009. Z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začiatku súdneho konania. Výživné na mal. dieťa možno priznať najdlhšie za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že priznanie výživného spätne pred podaním návrhu na začatie konania prichádza do úvahy iba v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto treba vždy náležite posúdiť a odôvodniť s prihliadnutím na okolnosti a správanie sa účastníkov konania. Súd prvého stupňa v danej veci za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného dňom narodenia dieťaťa považoval to, že navrhovateľka bezprostredne po právoplatnom skončení konania o zapretie otcovstva, v ktorom sa Z. S. domáhal zapretia otcovstva voči maloletému, podala návrh v tejto veci, ako aj to, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti, keď mal maloletý 9 mesiacov a odporca mal vedieť, že by mohol byť otcom dieťaťa, keďže jeho predchádzajúca známosť s navrhovateľkou bola intímna. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa po prejednaní veci prijal záver, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne tak, ako to má na mysli ust. § 77 ods. 1. Vychádzal z toho, že navrhovateľka od roku 2005 žila v druhovskom pomere s Z. S.. Žili spolu do júla 2008, kedy sa rozišli, ich známosť bola intímna. V čase od novembra 2007 do augusta 2008 navrhovateľka udržiavala intímnu známosť aj s odporcom. Po zistení, že je gravidná, označila za otca svojho dieťaťa Z. S., ktorý otcovstvo k maloletému uznal súhlasným vyhlásením pred Matričným úradom v Nitre. Dňa 17. 05. 2010 podal Z. S. na Okresnom súde v Nitre návrh na zapretie otcovstva k mal. Z. S., pričom z návrhu vyplýva, že s navrhovateľkou prestal udržiavať kontakty, keďže mu oznámila, že otcom mal. dieťaťa je iný muž, B. Z.. Matke teda bolo známe, kto je otcom dieťaťa, resp. malo jej byť známe, kto je otcom dieťaťa, keďže mala intímny styk, z ktorého sa dieťa narodilo. Pokiaľ by bola vydatá, domnienka otca by svedčila manželovi matky a konanie o určenie otcovstva voči inému mužovi ako otcovi maloletého, by mohlo byť vedené až po zapretí otcovstva muža, ktorému svedčí zákonná

domnienka manžela matky. V danej veci navrhovateľka ako matka označila prvýkrát za otca dieťaťa Z. S., a teda sama zapríčinila, že tento muž uznal otcovstvo a až neskôr, keď spochybnila, že je otcom, podal Z. S. návrh na zapretie otcovstva a znalecký posudok preukázal, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Voči odporcovi navrhovateľka podala návrh až 31. 05. 2011. S ohľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu, nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné priznanie výživného spätne od narodenia dieťaťa, keďže k podaniu návrhu dňom 31. 05. 2011 došlo v dôsledku predchádzajúceho konania matky tak, ako je uvedené vyššie. S ohľadom na uvedené odvolací súd určil počiatok vyživovacej povinnosti odporcu dňom podania návrhu, 31. 05. 2011. Za uvedené obdobie až do 31.08.2013 celkový dlh odporcu na výživnom je v sume 1.523,22 eura, keď odvolací súd zohľadnil odporcom uhradené výživné preukázané zaplatením poštovými poukážkami v sume 1.180 eur, zaplatené v mesiacoch júl až december 2012, január 2013, marec - máj 2013. Dlh na zročnom výživnom povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok podľa s ohľadom na jeho majetkové pomery a príjmy, ktoré dosahuje v zamestnaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.