Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-101-2013.pdf
PDF · 148.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/101/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobkyne: P.. S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, N. Š., občan K. proti žalovanému: Letisko Poprad - Tatry, a.s., so sídlom Na letisko 100, Poprad, IČO: 35 912 651, spln. zast. A.. Š. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX,v konaní o neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.1.2013, takto
rozhodol:
U r č u j e , že uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 31.1.2013 o 10:30 hod. v zasadacej miestnosti žalovaného, ktorým bola odvolaná z funkcie člena predstavenstva žalobkyňa s účinnosťou od 31.1.2013 je neplatné.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V r a c i a žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 92,87 eur cestou Daňového úradu Prešov v lehote 15 dní od doručenia tohto právoplatného rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 domáhala určenia, že uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení (ďalej MVZ) žalovaného konanom dňa 31.1.2013 o 10:30 hod. v zasadacej miestnosti žalovaného, ktorým bola odvolaná z funkcie člena predstavenstva žalobkyňa s účinnosťou od 31.1.2013 a uznesenie, ktorým bol menovaný za člena predstavenstva A.. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, N. K. s účinnosťou od 31.1.2013 sú neplatné.
Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že predstavenstvo žalovaného malo od 30.5.2011 troch členov, a to P.. A. E. od 30.6.2008, P.. P. D. od 30.3.2010 a žalobkyňu od 30.5.2011, z ktorých ani jeden nebol valným zhromaždením (ďalej VZ) menovaný za predsedu predstavenstva, pričom žalobkyňa bola k 31.12.2013 jeho právoplatným členom. Do pôsobnosti predstavenstva patrí aj zvolávanie VZ s poukazom na § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka a článok 10 ods. 1 bod c) stanov žalovaného. Poukazujúc na ust. § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom k 31.1.2013 je podľa žalobkyne oprávnený každý člen predstavenstva podať návrh na súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia VZ žalovaného, ak je v rozpore so stanovami žalovaného alebo so zákonom. Mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 31.1.2013 nebolo podľa žalobkyne zvolané v súlade so stanovami žalovaného, a to jeho predstavenstvom do kompetencie ktorého táto činnosť patrí, ale dvoma členmi predstavenstva, a to P.. A. E. a P.. P. D., o čom sa žalobkyňa dozvedela zo zaslanej korešpondencie, keď dňa 9.1.2011 prevzala poštovú zásielku, v ktorej jej výkonná riaditeľka zaslala
návrhy dvoch zápisníc predstavenstva a kópiu pozvánky na MVZ žalovaného zaslanej akcionárom spolu so sprievodným listom. Na požiadanie žalobkyne jej bola e-mailovou poštou zaslaná aj požiadavka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako majoritného akcionára na zvolanie MVZ zo dňa 3.12.2012. Doklady k bodom programu MVZ č. 6 až 9 (odvolanie a menovanie predsedu a členov dozornej rady, na ktoré ministerstvo upozorňovalo, že ich zašle neskôr) žalobkyni neboli doručené, čím boli podľa žalobkyne porušené jej práva ako člena predstavenstva. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že požiadavka majoritného akcionára na zvolanie MVZ bola datovaná k 3.12.2012, pričom predstavenstvo o má povinnosť zvolať VZ do 40 dní. P.. A. E. ako člen predstavenstva žalovaného poverený vedením predstavenstva mal podľa žalobkyne dostatok času na to, aby zvolal zasadnutie predstavenstva, na ktorom by sa pripravilo zvolanie VZ v zákonnej lehote. Dátum uvedený v pozvánke na MVZ je 31.12.2012, pričom nikde v stanovách žalovaného nie je uvedené, že predstavenstvo ako kolektívny orgán zastupujú P.. E. a P.. D., ktorí podľa názoru žalobkyne ako členovia predstavenstva porušili stanovy žalovaného, keď len ako dvaja členovia, z ktorých ani jeden nebol predseda predstavenstva, zvolali MVZ a žalobkyni ako tretiemu rovnocennému členovi predstavenstva iba zaslali na vedomie kópiu pozvánky sedem dní po jej zaslaní akcionárom. Naviac toto oznámenie žalobkyni nezaslal člen predstavenstva, ale zaslala jej ho P.. D. ako výkonná riaditeľka žalovaného, ktorá je v zmysle stanov žalovaného podriadená predstavenstvu, ktoré ju volí a odvoláva a ktorému zodpovedá za svoju činnosť. Žalobkyňa listom oznámila členom predstavenstva P.. E. a P.. D., že zvolanie MVZ je nezákonné a v rozpore so stanovami žalovaného a zároveň túto skutočnosť oznámila aj majoritnému akcionárovi. Nakoľko MVZ konané dňa 31.1.2013 v spoločnosti žalovaného nebolo zvolané v súlade so stanovami žalovaného, lebo nebolo zvolané predstavenstva, do pôsobnosti ktorého v zmysle stanov žalovaného táto činnosť patrí, ale iba dvoma členmi predstavenstva, nemôžu byť podľa žalobkyne platné ani uznesenia, ktorými boli vykonané personálne zmeny v predstavenstve na tomto VZ, preto je odvolanie žalobkyne z funkcie člena predstavenstva a menovanie JV.. S. za nového člena predstavenstva podľa žalobkyne neplatné. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že jej odvolanie a následne menovanie nového člena predstavenstva A.. S. je k tomu istému dátumu, a to k 31.1.2013, preto takto prijaté uznesenie o menovaní nemôže byť platné, lebo v deň 31.1.2013 by mal žalovaný štyroch členov predstavenstva, čo by bolo v rozpore s článkom 10 bodom 3 stanov žalovaného, podľa ktorých má predstavenstvo žalovaného troch členov. Týmto zvolaním MVZ v rozpore so stanovami žalovaného, ktoré vykonali dvaja členovia žalovaného a nie predstavenstvo, do pôsobnosti ktorého to patrí, boli podľa žalobkyne porušené jej práva člena predstavenstva a zároveň menovaním nového člena predstavenstva v ten istý deň 31.1.2013 ako bola odvolaná z tejto funkcie, malo za následok zvýšenie členov predstavenstva o jedného, čo je v rozpore so stanovami žalovaného.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.6.2013, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa podľa žalovaného v podanej žalobe neuviedla, ktoré jej práva ako členky predstavenstva boli v súvislosti s prijatými uzneseniami MVZ porušené. Žalovaný s poukazom na ust. §§ 181 ods. 1, 2 a 184 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka uviedol, že predstavenstvo bolo povinné zvolať MVZ tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, kedy mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie, pričom bolo povinné zaslať pozvánku všetkým akcionárom najmenej 30 dní pred jeho konaním. Predstavenstvo je viazané a povinné vôľou akcionára zvolať MVZ a je povinné uzniesť sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu, pričom s porušením tejto povinnosti spája Obchodný zákonník následok spočívajúci v tom, že udeľuje zákonné splnomocnenie v § 184 ods. 2 každému členovi predstavenstva na zvolanie VZ.
Dňa 28.12.2012 bola žalovanému zo strany zástupcu akcionára, ktorým je Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vlastniace 97,6 % podiel na základnom imaní žalovaného v zmysle § 181 Obchodného zákonníka, doručená žiadosť o zvolanie MVZ v čo najkratšom možnom termíne okrem iného aj s programom odvolania a voľby členov predstavenstva, menovania predsedu predstavenstva, odvolania predsedu a členov dozornej rady a ich voľby. Na základe uvedeného poverený predseda predstavenstva P.. A. E. bezodkladne elektronicky zvolal predstavenstvo spoločnosti tak, aby bolo uznášaniaschopné. Žalovaný uviedol, že spôsob zvolania predstavenstva písomnou pozvánkou podľa stanov spoločnosti doručenou členom predstavenstva päť dní pred konaním zasadnutia predstavenstva nebolo možné dodržať, nakoľko v prípade dodržania postupu zvolania zasadnutia predstavenstva podľa stanov žalovaného by predstavenstvo žalovaného mohlo rozhodnúť o zvolaní MVZ najskôr až dňa 7.1.2013, a to vzhľadom na nemožnosť doručiť zásielku z dôvodu nepreberania a nedoručovania zásielok Slovenskou poštou počas
dní pracovného pokoja, čím by podľa žalovaného bola porušená 40 dňová zákonná lehota na konanie MVZ od doručenia žiadosti akcionára. Predstavenstvo zvolané elektronicky bolo uznášaniaschopné a rozhodlo dňa 31.12.2012 o zvolaní MVZ, čím dodržalo zákonné podmienky a lehoty na zvolanie MVZ na základe žiadosti akcionára. Pozvánku na MVZ podpísal P.. E. ako poverený predseda predstavenstva a P.. P. D. ako členka predstavenstva v súlade so stanovami žalovaného. S poukazom na uvedené preto žalovaný splnil aj podmienku zvolať MVZ 30 dní pred jeho konaním, pričom skutočnosť, že žalobkyňa sa zasadnutia predstavenstva konaného dňa 31.12.2012 nezúčastnila, nemalo žiaden vplyv na fakt, že MVZ zvolalo predstavenstvo žalovaného pozvánkou podpísanou dvomi členmi predstavenstva.
Prípadné porušenie povinností predsedu predstavenstva pri zvolávaní zasadnutia predstavenstva nemôže byť podľa žalovaného predmetom konania o neplatnosť rozhodnutia uznesenia MVZ, nakoľko pokiaľ žalobkyňa svojou žalobou poukazuje na porušenie povinnosti zvolať predstavenstvo podľa stanov žalovaného, čo má podľa nej za následok porušenie jej práva účasti na zasadnutí predstavenstva, toto nespôsobuje neplatnosť uznesenia MVZ. Obchodný zákonník nepripúšťa podľa žalovaného možnosť napádať pred súdom platnosť rozhodnutia ďalších orgánov spoločnosti resp. súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať inak ako v registrovom konaní pokiaľ rozhoduje o zápise skutočnosti založenej týmto rozhodnutím do Obchodného registra. Stanovený postup podľa žalovaného vychádza z toho, že valné zhromaždenie je najvýznamnejším orgánom spoločnosti prostredníctvom ktorého realizujú spoločníci právo podieľať sa na jej riadení a prijímať rozhodnutia zásadným spôsobom ovplyvňujúcim ďalšiu existenciu a činnosť spoločnosti vrátane rozhodovania o personálnom zložení ďalších orgánov spoločnosti, zatiaľ čo ďalšie orgány spoločnosti plnia len funkciu smerujúcu k zabezpečeniu riadneho chodu spoločnosti, a to predstavenstvo na jej obchodné vedenie a dozorná rada na kontrolu jej činnosti. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na ust. § 183 v súvislosti s ust. § 131 ods. 3 písm. d) českého Obchodného zákonníka, ktorý svojou právnou úpravou jednoznačne špecifikoval právny inštitút vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia, podľa ktorého súd jeho neplatnosť nevysloví len preto, že bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a domáha sa ho len osoba, ktorá takto valné zhromaždenie zvolala alebo sa podieľala na jeho zvolaní, alebo ak na valnom zhromaždení, ktoré bolo zvolané v rozpore so zákonom boli prítomní všetci spoločníci prípadne tí, ktorí neboli prítomní prejavili následne s uznesením súhlas. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ obchodnej spoločnosti prostredníctvom rozhodnutia súdu je obmedzené na ochranu výlučných práv spoločníkov resp. akcionárov, ktorí môžu pociťovať prijatím uznesenia valného zhromaždenia ujmu. V ďalšom žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/340/1998, podľa ktorého je zmyslom podrobnej úpravy postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia ochrana záujmov akcionárov v tom, aby každý z nich mal reálnu možnosť zúčastniť sa na zhromaždení a uplatniť svoje základné právo. Predovšetkým sa tak má zabezpečiť, aby každý akcionár mal možnosť sa v primeranej lehote dozvedieť o konaní VZ a rozhodnúť sa, či sa na ňom zúčastní, prípadne sa na rokovanie pripraviť. Podľa tohto rozhodnutia môžu byť prípadné formálne vady pri jeho zvolávaní zhodným prejavom vôle všetkých akcionárov zhojené obdobne ako môžu byť na rokovanie valného zhromaždenia zo súhlasom všetkých akcionárov zaradené záležitosti, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu pri zvolávaní. Opačný prístup by bol v rozpore so zmyslom a cieľom, ktorý zákonná úprava činnosti akciovej spoločnosti sleduje a vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia by v takomto prípade nebola prejavom ochrany práv a záujmov akcionárov, ale naopak, záujmy akcionárov by poškodzovala. S poukazom na uvedené preto podľa žalovaného treba z hľadiska ust. § 183 Obchodného zákonníka dôsledky formálnych vád pri zvolávaní VZ posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali, alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého z akcionárov. S poukazom na uvedené mal preto žalovaný za to, že zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného netrpí žiadnymi formálnymi ani inými vadami, pričom žalovaný dodržal všetky zákonné podmienky určené na jeho zvolanie a svojím konaním žiadnym spôsobom nezasiahol do akýchkoľvek práv či právom chránených záujmov žalobkyne ako členky predstavenstva, ktoré napokon táto v rámci návrhu nijako nešpecifikovala. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že uznesením č. 7 riadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.6.2010 bol člen predstavenstva Ing. A. Kuper poverený výkonom právomocí vyplývajúcich predsedovi predstavenstva na dobu určitú do zvolenia nového predsedu predstavenstva, pričom nový predseda predstavenstva bol zvolený až na Z. dňa 31.1.2013. Pokiaľ žalobkyňa namietala skutočnosť, že MVZ nezvolali všetci členovia predstavenstva poukázal žalovaný na článok 21 ods. 1 stanov žalovaného, podľa ktorého v mene žalovaného konajú a podpisujú dvaja členovia predstavenstva, pričom podpisovanie za spoločnosť vo veciach zaväzujúcich žalovaného sa vykonáva len ak tieto boli vopred schválené predstavenstvom žalovaného. Plne identickým spôsobom
boli zvolané VZ 23.6.2011 a 22.6.2012, kedy členkou predstavenstva bola žalobkyňa, pričom obe pozvánky boli podpísané P.. E. a P.. D..
Na pojednávaní konanom dňa 8.7.2013 zobrala žalobkyňa svoj návrh v časti, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti uznesenia prijatého na MVZ žalovaného konanom dňa 31.1.2013 o 10:30 hod. v zasadacej miestnosti žalovaného, ktorým bol menovaný za člena predstavenstva A.. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, N. K. s účinnosťou od 31.1.2013 späť a navrhla súdu, aby konanie v tejto časti zastavil.
Súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. po tom, ako žalovaný na tom istom pojednávaní s týmto čiastočným späťvzatím súhlasil, konanie v tejto časti zastavil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, člena predstavenstva - P.. A. E., svedka A.. R. X., prednesom splnomocneného zástupcu žalovaného A.. N. S. ako aj oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 8.7.2013 súdu uviedla, že dňa 30.5.2011 bola menovaná za členku predstavenstva žalovaného, ktoré však prejednávalo nepodstatné veci, pričom podstatné veci ako napr. spoločenská zmluva, kolektívna zmluva boli podpísané bez schválenia predstavenstva a častokrát aj bez jej vedomia, aj keď bola vo funkcii ekonomickej riaditeľky do 30.6.2012 ako zamestnankyňa žalovaného. Žalobkyňa upozorňovala na túto skutočnosť najčastejšie P.. D., ktorá bola výkonná riaditeľka žalovaného, pričom v júli 2012 podala trestné oznámenie týkajúce sa činnosti žalovaného, a to konkrétne neschvaľovanie zmlúv v predstavenstve žalovaného, alebo to, že P.. D. si nechala vyplatiť odmenu bez schválenia predstavenstva, ktorú podpísal len P.. E. s tým, že v manažérskej zmluve ako aj v pravidlách odmeňovania žalovaného sa píše, že takúto odmenu môže schváliť iba predstavenstvo alebo valné zhromaždenie. Trestné oznámenie bolo zamietnuté, ale bolo konštatované, že členmi predstavenstva - P.. D. a P.. E. boli prekročené ich právomoci s tým, že prokurátor konštatoval, že tieto záležitosti má strážiť dozorná rada ako najvyšší kontrolný orgán žalovaného. V decembri 2012 sa konalo zasadnutie predstavenstva a následne pred Vianocami bolo potrebné schváliť zmluvy, kde žalobkyňu oslovil P.. E. telefonicky s tým, že žalobkyňa mu navrhla konanie predstavenstva po Vianociach, na ktorom by tieto zmluvy schválili. Pravdepodobne to asi nevyhovovalo ostatným, preto žalobkyňa navrhla, ak ostatným členom predstavenstva nevyhovuje tento termín, nech jej pošlú návrhy zmlúv poštou s tým, že ich môžu schváliť ako predstavenstvo „per rollam“. Podľa žalobkyne nastal nejaký problém, lebo sa jej dotazovali, či tieto zmluvy dostala, aj keď ich nedostala, tak žalobkyňa navrhla, nech jej ich pošlú e-mailom na jej súkromnú adresu, čo sa aj stalo a následne boli tieto zmluvy schválené. Dňa 9.1.2013 žalobkyňa dostala zásielku od výkonnej riaditeľky P.. D., kde bola aj kópia pozvánky akcionárov na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Túto kópiu pozvánky neposielalo predstavenstvo ale výkonná riaditeľka. Žalobkyňa následne e-mailom požiadala P.. Herkeľovú o uvedenie dôvodu zvolania MVZ žalovaného na deň 31.1.2013, ktorá žalobkyni preposlala požiadavku od ministerstva. Žalobkyňa sa dozvedela až z vyjadrenia žalovaného, že táto žiadosť o zvolanie MVZ bola doručená žalovanému dňa 28.12.2012, zároveň na kópii, ktorá bola zaslaná žalobkyni, bola aj pečiatka, kedy bol tento list žalovanému doručený. Žalobkyňa očakávala v januári 2013, že bude zvolané predstavenstvo, kde sa chcela dotazovať aj na všetky okolnosti MVZ, ale aj napriek tomu, že v stanovách je uvedené, že predstavenstvo musí zasadať minimálne. jedenkrát mesačne, v januári 2013 zvolané nebolo. Žalobkyni bola poslaná pokiaľ sa týka MVZ konaného dňa 31.1.2013 iba kópia pozvánky pre akcionárov, pričom aj z rozdeľovníka je podľa žalobkyne zrejmé, komu bola táto pozvánka určená, členom predstavenstva nie. Podľa žalobkyne nebolo zasadnutie predstavenstva, na ktorom by bolo schválené zvolanie MVZ. Žalobkyňa mala byť prítomná na predstavenstve, ktoré sa neuskutočnil a mala hlasovať o schválení zvolania MVZ a nie iba dvaja členovia predstavenstva, ktorí mimo zasadnutia predstavenstva poslali pozvánky akcionárom na MVZ. Žalobkyni poslali iba kópiu pozvánky akcionárom. Pre uvedený dôvod sa žalobkyňa tohto MVZ nezúčastnila, nakoľko podľa nej bolo popreté jej právo ako členky predstavenstva zúčastniť sa na zasadnutí predstavenstva a hlasovať o zvolaní MVZ.
Podľa žalobkyne všetci traja v predstavenstve žalovaného boli ako členovia, nikto nebol menovaný za predsedu, čo vyplýva aj z výpisu Obchodného registra žalovaného. Ďalej pokiaľ žalovaný vo vyjadrení
uvádza, že P.. E. zvolal predstavenstvo bezodkladne elektronicky v súlade s platnou právnou úpravou a tak, aby bolo uznášania schopné, k tomu žalobkyňa uviedla, že pre MVZ platia také isté ustanovenia vyplývajúce zo stanov žalovaného ale taktiež aj z Obchodného zákonníka ako pre zvolanie riadneho VZ žalovaného. Žalovaný nepoukázal na žiadnu platnú právnu úpravu, ktorá by zabezpečovala zvolávanie MZV, tak ako to urobil P.. E. a takisto nepreukázal žalovaný ako sa zvoláva predstavenstvo tak, aby bolo uznášania schopné. V prípade ak sa dňa 31.12.2012 konalo zasadnutie predstavenstva žalovaného, žalobkyňa pozvánku nedostala - ani elektronicky ani písomne ani inak a taktiež nedostala zápisnicu z takto konaného zasadnutia predstavenstva, pretože z každého zasadnutia predstavenstva sa robí zápisnica, čo je uvedené aj v Obchodnom zákonníku aj v stanovách žalovaného.
Do práv žalobkyne ako členky predstavenstva bolo podľa jej vyjadrenia odvolaním žalobkyne zasiahnuté tým, že som neurobila nič zlé pre žalovaného, kým naopak dvaja ostatní členovia predstavenstva konali v rozpore so stanovami a žalobkyňa bola by mala dostatok času vysvetliť to majoritnému akcionárovi žalovaného. K obmedzeniu práv žalobkyne došlo aj tým, že nemohla ako členka predstavenstva žalovaného rozhodovať o záležitostiach, ktoré patria iba do pôsobnosti predstavenstva. Podľa žalobkyne by nemalo zmysel, aby boli menované predstavenstvá, keď iba niektorí členovia môžu rozhodovať za predstavenstvo ako kolektívny orgán. Žalobkyňa tým podľa svojho vyjadrenia vôbec nechcla poprieť požiadavku akcionára na zvolanie MVZ, a to, žeby sa nebolo uskutočnilo, pretože predstavenstvo má povinnosť zvolať VZ, pričom podľa žalobkyne bol ešte dostatočný časový priestor, a to až do 6.2.2013.
Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že boli porušené jej práva, ktoré si nemohla uplatniť na predstavenstve pri zvolávaní napádaného MVZ, pričom ak by sa zúčastnila predstavenstva, mohol byť napríklad určený iný dátum konania MVZ. Zároveň uviedla, že ak by bola účastná predstavenstva, na ktorom došlo k schváleniu zvolania MVZ, navrhla by vyžiadať od akcionára mená osôb, ktoré majú byť menované do funkcie členov dozornej rady, ktoré má obdržať spoločnosť v termíne na konanie MVZ, pretože predstavenstvo má povinnosť všetkým akcionárom oznámiť na ich požiadanie mená týchto osôb.
V záverečnej reči poukázala žalobkyňa na to, že ako členka predstavenstva nebola pozvaná na jeho zasadnutia, nebola jej doručená zápisnica z tohto zasadnutia, preto mala za to, že toto predstavenstvo zvolané nebolo s tým, že zápisnica z jeho zasadnutia dňa 31.12.2012 bola iba fiktívna. Poukázala na ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má byť na programe VZ voľba členov orgánov spoločnosti, mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenie na zvolanie VZ. Predstavenstvo v lehote na zvolanie MVZ takýmito informáciami nedisponovalo, pričom zvolením ďalších členov do orgánov žalovaného dňa 31.1.2013 bol počet členov predstavenstva a dozornej rady vyšší ako je schválený v stanovách spoločnosti.
Žalovaný záverom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla aké konkrétne práva ako členky predstavenstva boli postupom žalovaného u nej dotknuté. Inštitút vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia je podľa žalovaného nutné chápať ako nástroj dohľadu nad zákonnosťou rozhodnutí VZ, ktorý by mal byť využívaný iba v nevyhnutných prípadoch, kedy rozpor rozhodovacieho procesu VZ so zákonom či inými predpismi je tak markantný a závažný, že nemožno nápravu dosiahnuť inak. V rámci konania nebolo podľa žalovaného zo strany žalobkyne preukázané, žeby sa žalovaný dopustil konania, ktoré by bolo zásadným spôsobom v rozpore so zákonom či stanovami žalovaného, prípadne ktoré by malo akýkoľvek dopad na rozhodovací proces VZ žalovaného. Zároveň poukázal na to, že žiadny z akcionárov žalovaného prítomný ale aj neprítomný na MVZ nevzniesol v priebehu rokovania MVZ ani po jeho skončení žiadne námietky voči priebehu zvolania MVZ, jeho priebehu ani prijatým uzneseniam.
Z úplného znenia stanov žalovaného, ktoré nadobudli platnosť ich schválením valným zhromaždením žalovaného dňa 24.6.2009 po ich doplnení uznesením riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.3.2010 súd zistil, že podľa článku 8 odseku 1 písm. c) do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolanie členov predstavenstva. Zároveň z odseku 3 cit. článku súd zistil, že riadne valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo najmenej raz za rok, a to v lehote do troch mesiacov od uzavretia účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, najneskôr však do šiestich mesiacov od skončenia hospodárskeho roka. Podľa článku 8 odseku 4 mimoriadne valné zhromaždenie zvolá predstavenstvo vtedy ak sa na tom uznesenie predchádzajúce valné zhromaždenie alebo ak
sa zistí, že strata žalovaného presiahla hodnotu 1/3 základného imania alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu návrh opatrení. V zmysle odseku 6 cit. článku predstavenstvo zvoláva riadne valné zhromaždenie písomnou pozvánkou zaslanou akcionárovi najmenej 30 dní vopred. Priebeh valného zhromaždenia podľa článku 8 organizačne zabezpečí v zmysle článku 9 stanov predstavenstvo, ktoré je podľa článku 10 odseku 1 štatutárnym orgánom spoločnosti a je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach voči tretím osobám, pričom riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi alebo týmito stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. Predstavenstvo žalovaného okrem iného podľa článku 10 odseku 1 písm. c) zvoláva valné zhromaždenie, podľa odseku 9 cit. článku zasadá najmenej jedenkrát mesačne, pričom ho zvoláva a jeho rokovanie vedie predseda predstavenstva alebo z jeho poverenia resp. v jeho neprítomnosti iný člen predstavenstva. Podľa článku 10 odseku 10 zasadnutie predstavenstva sa zvoláva písomnou pozvánkou, v ktorej musí byť uvedený dátum, čas, miesto a program rokovania a musí byť odoslaná alebo na potvrdenie doručená členom predstavenstva najneskôr 5 dní pred dňom konania zasadnutia predstavenstva, pričom v prípade súhlasu všetkých členov predstavenstva nemusí byť táto lehota v konkrétnom prípade dodržaná. Podľa článku 10 odseku 12 je predstavenstvo uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov a rozhodnutie predstavenstva je prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov predstavenstva. Hlasovanie predstavenstva môže byť v neodkladných prípadoch nahradené písomných hlasovaním per rollam všetkých členov predstavenstva, že s navrhovaným riešením súhlasia, pričom na najbližšom zasadnutí musí byť zapísané do zápisnice. Za písomnú formu sa pre tieto účely považujú aj elektronickými prostriedkami doručené písomné prehlásenia s podpisom člena predstavenstva, ktoré je potrebné do troch dní potvrdiť originálom listu.
Zo žiadosti majoritného akcionára žalovaného - Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vlastniaceho 97,61 %-ný podiel na základnom imaní žalovaného doručenej žalovanému dňa 28.12.2012 súd zistil, že tento v zmysle ust. § 181 Obchodného zákonníka požiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorého programom malo byť okrem iného odvolanie a voľba člena predstavenstva žalovaného a menovanie predsedu predstavenstva žalovaného. Majoritný akcionár navrhol odvolať z funkcie člena predstavenstva žalobkyňu a za nového člena navrhol zvoliť JUDr. N. S. a súčasne navrhol menovať súčasnú členku predstavenstva Ing. P. D. do funkcie predsedu predstavenstva žalovaného.
Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného konaného dňa 31.12.2012 súd zistil, že toto bolo zvolané povereným predsedom predstavenstva P.. A. E. s tým, že tento už ako člen predstavenstva konštatoval, že predstavenstvo je uznášaniaschopné s tým, že na tomto predstavenstve bola prítomná ďalšia členka P.. P. D. a neprítomná žalobkyňa. Po oboznámení sa so žiadosťou majoritného akcionára o zvolanie MVZ doručenou dňa 28.12.2012 poukázal predseda predstavenstva z dôvodov plynutia lehôt a prebiehajúcich sviatkov na nemožnosť zvolania predstavenstva obvyklým spôsobom a navrhol, aby predmetné MVZ bolo zvolané na deň 31.1.2013, pričom z uznesenia č. 1 ani z uznesenia č. 2 nevyplýva, že na tomto zasadnutí predstavenstva žalovaného bolo zvolané MVZ na deň 31.1.2013, ale bol schválený len bližšie nekonkretizovaný program MVZ.
Z prezenčnej listiny zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.1.2013 súd zistil, že sa ho nezúčastnila žalobkyňa.
Z notárskej zápisnice spísanej A.. R. X. dňa 11.2.2013 ohľadom osvedčenia priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.1.2013 súd zistil, že P.. A. E. konštatoval, že toto mimoriadne valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, pričom predseda mimoriadneho valného zhromaždenia Z.. P. F. skonštatoval, že bez ospravedlnenia nie je prítomná členka predstavenstva - žalobkyňa, ktorá bola na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia pozvaná. Zároveň na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení bolo akcionármi prijaté uznesenie č. 3, ktorým bola odvolaná žalobkyňa ako členka predstavenstva s účinnosťou od 31.1.2013 a uznesenie č. 4, ktorým bol zvolený za člena predstavenstva A.. N. S. s účinnosťou od 31.1.2013. Uznesením č. 5 bola P.. P. D. menovaná mimoriadnym valným zhromaždením za predsedu predstavenstva žalovaného s účinnosťou od 31.1.2013.
Z výsluchu ďalšieho člena predstavenstva P.. A. E. súd zistil, že tento sa aj napriek tomu, že mal dňa 31.12.2012 dovolenku dostavil do sídla žalovaného, pričom sa dozvedel, že došla žiadosť od akcionára žalovaného, ktorou akcionár žiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia v čo najkratšom možnom termíne. Po prečítaní tejto žiadosti, keďže mal vedomie o tom, že k zvolaniu MVZ sa viažu určité lehoty a berúc do úvahy, že táto žiadosť už bola doručená žalovanému 28.12.2012 t. j. v piatok, tak s právnikom žalovaného A.. S. prekonzultoval lehoty, aby sa uistil, keďže išlo o MVZ, či chápe tieto lehoty správne. Podľa Ing. Kupera nebránilo nič v tom, aby v ten deň, aj keď bol neplánovane na letisku, operatívne zvolal predstavenstvo spoločnosti, ktoré sa malo zaoberať vo svojom programe jediným bodom, a to zvolaním MVZ, čo následne aj urobil a známil to ďalšiemu členovi predstavenstva - Ing. Herkeľovej. Žalobkyni toto zvolanie predstavenstva neoznamoval a keďže sa ho zúčastnila väčšina členov predstavenstva, predstavenstvo prebehlo s jediným bodom programu - zvolanie MVZ, vrátane rozdelenia úloh a postupu pri jeho zvolaní. Ing. Kuper žalobkyni neoznámil, že sa koná predstavenstvo a to z dôvodu, že v čase keď sa konalo predstavenstvo dňa 31.12.2012, žalobkyňa už cca pol roka nebola zamestnankyňou letiska a členkou predstavenstva naďalej zostala. Jej postoj sa zmenil, keď žalobkyňa bazírovala na termínoch. Podľa jeho vyjadrenia v tej chvíli by oznámením žalobkyni nič nevyriešil, pretože prioritou bolo zvolanie MVZ. Predstavenstvo sa nevyjadrovalo, či súhlasí alebo nesúhlasí so zvolaním MVZ, to bola povinnosť predstavenstva zvolať MVZ, na základe žiadosti akcionára. Ing. Kuper nežiadal ani o ústny súhlas, resp. žalobkyni nezavolal ohľadom konania predstavenstva dňa 31.12.2012, keď jednak bol Silvester a žalobkyňa býva cca 100 km od letiska. Ing. Kuper žalobkyni neoznámil, že sa koná predstavenstvo, nakoľko nič by tým podľa jeho vyjadrenia nevyriešil. Toto predstavenstvo zvolal ako predseda predstavenstva, nakoľko bol v júni 2010 poverený uznesením VZ vykonávať funkciu predsedu predstavenstva. Predstavenstvo prebehlo s jedným bodom. Ing. E. vystupoval na MVZ ako člen predstavenstva ale predstavenstvo dňa 31.12.2012 zvolával ako poverený predseda predstavenstva. Po skončení zasadnutia predstavenstva 31.12.2012 bol v nasledujúcich dňoch žalobkyni oznámený termín konania MVZ, a to písomne, pričom tento termín MVZ bol dodržaný, keď konal sa dňa 31.1.2013. Žalobkyňa sa tohto MZV nezúčastnila, ani svoju neúčasť neospravedlnil.
Ako dôvod prečo neposlal žalobkyni pozvánku na predstavenstvo na deň 31.12.2012 na súkromnú e- mailovú adresu tak ako to urobil krátko pred Vianocami, keď bolo treba schváliť asi 12 zmlúv, ktoré boli schválené per rollam uviedol, že je pravdou, že pred Vianocami e-mailom oslovil žalobkyňu a spôsobom per rollam ju požiadal o schválenie bodov predstavenstva, ktoré sa týkalo zmlúv ako aj ďalšieho chodu firmy. Avšak predstavenstvo dňa 31.12.2012 nerozhodovalo vo svojich bodoch o riadení a smerovaní žalovaného, týkalo sa len zvolania MVZ. Takýmto spôsobom nepostupoval aj pri zvolaní predstavenstva 31.12.2012, nakoľko pri predchádzajúcom predstavenstva sa pýtali žalobkyne či súhlasí alebo nesúhlasí s obsahom zmlúv a jednotlivými bodmi, kde pri zvolaní predstavenstva 31.12.2012 sa nemoholi nič pýtať žalobkyne ani per rollam, nakoľko bolo povinnosťou predstavenstva zvolať MVZ.
Q. P.. E. potvrdil, že žalobkyni nebola zaslaná ani zápisnica z predstavenstva zo dňa 31.12.2012. Ďalej P.. E. potvrdil, že nebolo zvolané predstavenstvo v januári 2013 v zmysle článku 10 odseku 9 stanov žalovaného. Ohľadom dátumov prijatia uznesení uvedených v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva žalovaného P.. E. uviedol, že tieto dátumy, t. j. 5.12.2012 boli uvedené omylom, nakoľko došlo k ich skopírovaniu z predchádzajúcej zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného.
Svedok A.. R. X. súdu uviedol, že jeho pred konaním VZ alebo MVZ zvyčajne kontaktovala riaditeľka žalovaného alebo právnik - A.. S., s tým, že sa toto bude konať, na ktorom je potrebná jeho účasť, aby ako notár osvedčil priebeh konania. V deň konania MVZ sa dostavil svedok do sídla žalovaného, pričom bol informovaný, že sú prítomní akcionári, ktorí sa ho zúčastňujú. Pri konaní MVZ 31.1.2013 svedok vedel uviesť, že nebola prítomná žalobkyňa, ktorú pozná, pretože bola prítomná na predchádzajúcich VZ ako členka predstavenstva. Svedok si to pamätal preto, lebo bolo konkrétne počas konania MVZ predsedom predstavenstva skonštatované, že žalobkyňa tam nie je aj napriek tomu, že má povinnosť tam byť. Zároveň na tomto MVZ bolo skonštatované, že žalobkyňa bola informovaná o konaní MVZ vopred. Svedok následne osvedčil priebeh konania MVZ, a to na základe predchádzajúcej konzultácie, ktorá predchádzala otvoreniu MVZ, nakoľko neboli žiadne skutočnosti, ktoré by bránili osvedčeniu. Svedka nezaujímalo, či predtým bolo zvolané predstavenstvo žalovaného resp. akým spôsobom bolo zvolané, lebo pokiaľ je MVZ zvolané predstavenstvom, je podľa svedka zvolané riadne, pričom svedok konzultoval len spôsob a postup zvolania MVZ, nie zasadnutia predstavenstva žalovaného. Skutočnosť, že niektorý
z členov predstavenstva bol proti zvolaniu MVZ bola pre svedka irelevantná, nakoľko povinnosť zvolať MVZ vyplývala zo žiadosti akcionára.
Podľa ust. § 183 veta prvá Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131.
Podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Podľa ust. § 184 ods. 2, veta prvá Obchodného zákonníka valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami
Podľa zhodného tvrdenia oboch sporových strán sa dňa 31.1.2013 konalo valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti, ktoré obe sporové strany označujú ako mimoriadne valné zhromaždenie. Žiaden z účastníkov netvrdil a ani žalobkyňa sa nedomáhala podanou žalobou neplatnosti uznesenia žalovanej spoločnosti prijatého mimo valného zhromaždenia, ktoré je upravená v ust. § 130 Obchodného zákonníka a je označené ako rozhodnutie „per rollam“. Za tohto stavu sa platnosť uznesenia žalovanej spoločnosti prijatého dňa 31.1.2013 musí posudzovať podľa ustanovení § 131 ods. 1, 2 v spojení s § 129 Obchodného zákonníka.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 1995, sp. zn. 4 Obo 301/95 žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti môže podať hociktorý z akcionárov, člen dozornej rady spoločnosti a člen predstavenstva. Samotná akciová spoločnosť takéto oprávnenie nemá.
Pokiaľ takýto návrh podá člen predstavenstva, resp. ako je tomu v súdenej veci bývalá členka predstavenstva, môže súd určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona alebo stanov mohlo obmedziť práva tejto členky predstavenstva, ktorá sa určenia neplatnosti domáha. Podanie žaloby podľa ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu, pretože ide o právo priznané priamo zákonom, existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá. Preto na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia stačí preukázať iba tie skutočnosti, ktoré požaduje ust. § 131 Obchodného zákonníka.
Valné zhromaždenie je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého realizujú akcionári právo podieľať sa na riadení spoločnosti a prijímať rozhodnutia, zásadným spôsobom ovplyvňujúcim ďalšiu existenciu a činnosť spoločnosti, vrátane rozhodovania o personálnom zložení
ďalších orgánov spoločnosti, zatiaľ čo ďalšie orgány spoločnosti plnia len funkciu smerujúcu k zabezpečeniu riadneho chodu spoločnosti, a to predstavenstvo na jej obchodné vedenie a dozorná rada na kontrolu jej činnosti.
Predstavenstvo ako štatutárny orgán spoločnosti je oprávnený konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach. Túto pôsobnosť stanovy nemôžu zveriť do pôsobnosti iného orgánu spoločnosti.
Z uvedeného vyplýva, že predstavenstvo v akciovej spoločnosti má rovnakú pôsobnosť ako konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným, u ktorého sa splnenie podmienky vyjadrenej v § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka spočívajúcej v podmienke, že prijaté uznesenie valného zhromaždenia mohlo obmedziť jeho práva, v prípade ak došlo k porušeniu zákona alebo stanov nevyžaduje. Naopak je tomu u akcionárov akciovej spoločnosti, ktorých postavenie je zhodné s postavením spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, t. j. v prípade ak by takýto návrh podával akcionár, musel by preukázať, že napadnuté uznesenie obmedzuje jeho práva.
Je nepochybné a nepopiera to ani žalovaný, že predstavenstvo žalovaného bolo zvolané v rozpore s jeho stanovami, a to konkrétne z článku 10 ods. 10, keď nielenže nebol dodržaný termín doručenia pozvánky pre žalobkyňu ako členku predstavenstva najmenej päť dní pred jeho zasadnutím, ale žalobkyňa vôbec nebola na toto zasadnutie predstavenstva písomne pozvaná. Žalovaný pokiaľ svoju obranu v tomto smere odvodzoval od potreby neodkladného zasadnutia predstavenstva, mal možnosť v zmysle cit. článku svojich stanov využiť písomné hlasovanie „per rollam“, na ktoré tieto stanovy odkazujú v neodkladných prípadoch.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 63/2005, ktorý konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry jedným z dôvodov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. O takýto prípad nejde, ak písomná pozvánka bola zaslaná spoločníkovi v súlade so spoločenskou zmluvou poštou na ním udanú adresu jeho bydliska tak, aby ju dostal v určenej lehote pred konaním valného zhromaždenia, aj keď si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Uložením zásielky na pošte sa pozvánka dostala do dispozície spoločníka, čím bol naplnený postup pre zvolávanie valného zhromaždenia upravený spoločenskou zmluvou.
Napriek tomu, že súd nemusel s poukazom na vyššie uvedené skúmať splnenie podmienky vyjadrenej v § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka spočívajúcej v podmienke, že prijaté uznesenie valného zhromaždenia mohlo obmedziť práva žalobkyne je zrejmé, že do práv žalobkyne bolo nepochybne zasiahnuté. Žalobkyňa tým, že ako riadna členka predstavenstva nebola na toto predstavenstvo postupom v zmysle stanov žalovaného a ani inak pozvaná, nemohla teda nijako ako členka predstavenstva ovplyvniť zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, o ktorom bolo rozhodnuté na predstavenstve žalovaného konanom dňa 31.12.2012, pričom zároveň na tomto predstavenstve bolo rozhodnuté aj o programe rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného aj keď tento v zápisnici z predstavenstva nie je bližšie uvedený, ktorého predmetom bolo aj napádané uznesenie, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie členky predstavenstva žalovanej spoločnosti.
Žalobkyňa nemala inú možnosť na uplatnenie svojich práv pretože obchodný zákonník nepripúšťa napádať pred súdom platnosť rozhodnutia ďalších orgánov spoločnosti, konkrétne uznesení prijatých predstavenstvom žalovaného, z čoho vyplýva záver, že tieto rozhodnutia pred súdom napadnúť nemožno, resp. že súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať inak, ako v registrovom konaní, pokiaľ rozhoduje o zápise skutočnosti, založenej takýmto rozhodnutím, do obchodného registra.
Vylúčený je aj zásah súdu do rozhodovacej činnosti predstavenstva a dozornej rady, lebo by mohli ochromiť alebo sťažiť každodenný chod spoločnosti, čo je v záujme jej riadneho fungovania nežiadúce. Iná situácia však nastane, ak orgány akciovej spoločnosti rozhodujú v prípade, keď to zákon a stanovy, prípadne rozhodnutie valného zhromaždenia umožňuje, vo veciach patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia. V týchto prípadoch nerozhodujú orgány spoločnosti o záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti, alebo jej kontroly, ale o koncepčných a personálnych otázkach spoločnosti. Za tejto situácie by bolo nelogické zbaviť osoby, inak oprávnené napádať uznesenie valného zhromaždenia, tejto možnosti len preto, že v tomto prípade nerozhoduje valné zhromaždenie, ale orgán,
na ktorý samé valné zhromaždenie (či už v stanovách alebo konkrétnym rozhodnutím) svoje oprávnenie prenieslo. Takýto záver by znamenal, že potom, čo k preneseniu pôsobnosti došlo, by boli akcionári a ďalšie osoby zbavené možnosti brániť sa prípadnému nezákonnému postupu orgánu, ktorý vykonáva prenesenú pôsobnosť, a to v niektorých prípadoch bez možnosti nápravy nezákonného rozhodnutia, lebo pokiaľ by napr. už došlo k zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra, nebolo by možné spravidla následne zapísaný stav zvrátiť. Taký postup by však tiež znamenal, že akcionár, disponujúci potrebnou väčšinou hlasov, by mohol úplne zabrániť tomu, aby oprávnené osoby napadli nezákonné rozhodnutie pri prenesenej pôsobnosti len tým, že by pôsobnosť valného zhromaždenia (v prípadoch, keď to zákon umožňuje) preniesol na iný orgán spoločnosti, bez toho aby tomu mohli ostatní akcionári zabrániť.
S poukazom na vyššie uvedené preto žalobkyňa nemala inú možnosť a musela napadnúť priamo uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 31.1.2013 nakoľko toto rozhodlo vo veci patriacej do pôsobnosti valného zhromaždenia a nie uznesenia prijaté predstavenstvom žalovaného dňa 31.12.2012 na ktoré žalobkyňa nielen že nebola pozvaná, a na ktorom ani neprišlo k prijatiu žiadneho rozhodnutia - uznesenia predstavenstva na základe ktorého by bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždení žalovaného, nakoľko zo žiadneho z dvoch prijatých uznesení prijatých predstavenstvom dňa 31.12.2012 nevyplýva, že na tomto zasadnutí predstavenstva došlo k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného na deň 31.1.2013, ale len to, že uznesením č.2/2012 zo dňa 5.12.2012 /pravdepodobne chyba v písaní/ bol okrem iného schválený program rokovania predstavenstva. O programe samotnom a ani o rozhodnutí predstavenstva, ktorým malo byť zvolané mimoriadne valné zhromaždenia žalovaného na deň 31.1.2013 však v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva nie je ani zmienka. Z návrhu predsedu predstavenstva, ktorý navrhol aby predmetné mimoriadne valné zhromaždenia žalovaného bolo zvolané na deň 31.1.2013, nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že tento návrh bol prijatý a ani z tejto zápisnice nevyplýva, že vôbec predstavenstvo o návrhu v tomto znení hlasovalo.
Súd preto bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že rozhodnutie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 31.1.2013, ktorým bola odvolaná žalobkyňa z funkcie členky predstavenstva bolo prijaté nezákonným postupom a to v rozpore stanovami žalovaného konkrétne s článkom 10 ods. 10, keď predstavenstvo ktoré rozhodlo o zvolaní mimoriadne valné zhromaždenia nebolo zvolané v zmysle citovaného článku ako aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka /§ 184 ods. 2, veta prvá / týkajúcich sa zvolávania predstavenstva žalovaného, ktoré následne rozhodne o zvolaní valného zhromaždenia. .
Na základe uvedeného preto žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel a určil neplatnosť uznesenia prijatého na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie členky predstavenstva žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď žalobkyňa zavinila zastavenie konania svojím späťvzatím v časti návrhu, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti uznesenia prijatého na MVZ žalovaného konanom dňa 31.1.2013 o 10:30 hod. v zasadacej miestnosti žalovaného, ktorým bol menovaný za člena predstavenstva JUDr. S. s účinnosťou od 31.1.2013 a naopak, žalovaný bol neúspešný v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti svojho odvolania z funkcie členky predstavenstva žalovaného, nakoľko v tejto časti súd žalobe vyhovel, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnení poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal
späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Na základe vyššie uvedených skutočností a po aplikovaní vyššie cit. ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. súd nariadil vrátiť žalobkyni krátený súdny poplatok za návrh, pokiaľ sa týka druhého petitu žaloby, ktorý zobrala späť pred prvým pojednávaním, keď žalobkyňa zaplatila za oba petity súdny poplatok vo výške 199,- eur t. j. 2 x 99,50 eur, ktorý krátil o sumu 6,63 eur, teda nariadil vrátiť žalobkyni súdny poplatok vo výške 92,87 eur cestou Daňového úradu Prešov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.