Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-46-2013.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci navrhovateľa: H. K., nar. XX. 3. XXXX, bytom A. XX, proti odporcovi: R. K., nar. XX. 1. XXXX, bytom F. 33, Y., S. republika, zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, Sov. hrdinov 200/33, Svidník, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P 71/2012 - 72 zo dňa 13. 12. 2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jej napadnutej časti.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na navrhovateľa H. K., nar. XX. 3. XXXX zo strany odporcu R. K., nar. XX. 1. XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 1. 9. 2012 do budúcna, ktoré je odporca povinný uhrádzať k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 2Crod/22/2003 - 21 zo dňa 28. 3. 2003 v jeho výroku o výživnom pre navrhovateľa. Dlžné výživné na navrhovateľa z obdobia od 1. 9. 2012 do 13. 12. 2012 v sume 201,68 eur je odporca povinný uhradiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľa. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ale aj na strane odporcu. Od úpravy výživného, ktorou bolo upravené výživné dňa 28. 3. 2003, ubehlo takmer
9 rokov. Od uvedenej doby ako na strane navrhovateľa tak aj na strane odporcu došlo k zmene podmienok. Navrhovateľ nastúpil na vysokoškolské štúdium a tým nepochybne došlo k zvýšeniu jeho nákladov, ktoré súvisia s cestovaním, ošatením, štúdiom, s kultúrnym a spoločenským vyžitím, ako aj s bežnými nákladmi na živobytie. Náklady na výživu boli preukázané a zodpovedajú veku a charakteru doby a súčasne aj podmienkam a nárokom, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. V tomto prípade prvostupňový súd je toho názoru, že i napriek tomu, že štúdium na vysokej škole je pomerne nákladné, je nutné prihliadať aj na oprávnenosť nákladov a ich výšku a samozrejme je nutné prihliadať aj na finančnú situáciu rodičov. Pokiaľ ide o výdavky detí, tieto nemôžu predísť príjmy osôb, ktoré sú povinné prispievať na ich výživu. Výdavky, aj keď v súčasnej dobe sú zvýšené, vyčíslenie týchto výdavkov sa súdu javí ako neprimerané. Taktiež prvostupňový súd uviedol, že ak navrhovateľ chce študovať na vysokej škole, nemal kupovať osobné motorové vozidlo za peniaze, ktoré mal ušetrené, ale mal tieto použiť na štúdium. Finančnú situáciu rodičov posúdil ako nie najlepšiu. Matka pracuje za minimálnu mzdu. Aj keď otec je podnikateľom, aj u neho došlo k zhoršeniu finančných otázok. Aj keď vykrývanie strát z podnikania, uhrádzanie splátok hypotéky nemôže ísť na úkor výživného, ktoré má pred týmito výdavkami prednosť, je nepochybné, že od roku 2003, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom, došlo objektívne k rastu životných nákladov na strane navrhovateľa. Súd bol toho názoru, že zmenené pomery odôvodňujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Navrhovaná suma zo strany navrhovateľa sa súdu javila ako neprimeraná. Súd zvážil možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu a odôvodnené potreby navrhovateľa a dospel k záveru, že s prihliadnutím na zárobkové pomery, možnosti a schopnosti odporcu je dôvodným návrh na zvýšenie výživného na navrhovateľa v sume 150,- eur a nie v navrhovanej sume 280,- eur, ktorú si uplatnil navrhovateľ. Priznaná suma výživného zo strany súdu zodpovedá osobným a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám navrhovateľa a pokryje sčasti výdavky navrhovateľa spojené so štúdiom. Z príjmov, ktoré odporca dosahuje, je schopný prispievať na súdom určené výživné, a to po zohľadnení nákladov, ktoré vynakladá na zabezpečenie svojich potrieb. Táto suma neohrozí v žiadnom prípade jeho výživu, ani výživu osôb na neho odkázaných. Výživné pre dieťa je prednostnou pohľadávkou a má prednosť pred neodôvodnenými výdavkami jeho rodičov. Výživné pre deti je zákonnou povinnosťou rodičov a trvá do času, kým nie je schopné samo sa živiť, čo v tomto prípade trvá, keďže navrhovateľ naďalej študuje na vysokej škole bezprostredne po ukončení štúdia na strednej škole. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol (nad sumu priznaného výživného rozsudkom).
Zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko účastníci konania boli rovnako neúspešní nielen v nepatrnej časti.
Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta výšku priznaného výživného a poukazuje aj na to, že súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy a preto vo veci nesprávne rozhodol. Ak prvostupňový súd vychádzal pri zisťovaní príjmov a výdavkov v spoločnosti IL-COM s.r.o. a Z-COM s.r.o., v ktorých odporca je jediným spoločníkom a konateľom, len z daňových priznaní a výkazov zisku a strát a predovšetkým neskúmal oprávnenosť týchto nákladov na vykonávanie predmetu činnosti oboch obchodných spoločností, neúplne zistil skutkový stav veci. Ako navrhovateľ má za to, že odporca má nielen dostatočné príjmy z oboch spoločností a tiež ako živnostník, ktoré si výlučne reguluje sám v podobe oprávnených a neoprávnených nákladov, taktiež má aj dostatočný majetok, či už v podobe hnuteľných vecí, akými sú motorové vozidlá
a tiež nehnuteľný majetok, keď rodinný dom v Masojedoch predal a hneď druhý rodinný dom, údajne prenajatý, na svoje vlastné náklady celý zrekonštruoval. Odporca do leta minulého roka navrhovateľovi dobrovoľne prispieval na výživu nad rámec súdom určeného výživného, no potom prestal platiť zvýšené výživné, nie však z dôvodu zmeny v starostlivosti o brata H., ale z dôvodu podania návrhu na zvýšenie výživného. Je presvedčený, že aj napriek zmeneným pomerom otca tým, že prevzal osobnú opateru o maloletého H., je schopný užívať si drahé zahraničné dovolenky a jemu študentovi, pripravujúcemu sa na budúce povolanie, mal by vyživovacou povinnosťou prispievať zvýšeným výživným aj preto, že je jeho synom. Nie je zanedbateľné to, že odporca vo vzťahu k synovi nechce plniť vyživovaciu povinnosť a na druhej strane si platí právnu zástupkyňu, a to len preto, že je neschopný, čo je v rozpore s jeho vlastným tvrdením.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu bolo podané odvolanie aj zo strany odporcu. V dôvodoch podaného odvolania uvádza, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď aj napriek dôkazom preukazujúcim, že pomery na strane otca sa zmenili tak, že jeho príjmy sú nižšie ako boli v roku 2003 a náklady vyššie a že do jeho osobnej starostlivosti mu bol zverený mal. syn H., na ktorého dovtedy platil výživné vo výške 66,- eur, rozhodol tak, že výživné zvýšil. Odporca poukazuje aj na to, že výživné, ktoré bolo určené v roku 2003 bolo neprimerane vysoké a tiež poukázal na to, že o zvýšenie výživného požiadala aj plnoletá dcéra R., kde súd zvýšil výživné zo sumy 132,80 eur na sumu 180,- eur. Odporca preukázal, že na jeho strane sa zmenili pomery oproti roku 2003 s tým, že sa dostal do finančných problémov a jeho príjmy sú na úrovni minimálnej mzdy. Stratové firmy odporcu sú zároveň aj jeho zamestnávateľom, on nemá iný príjem ako príjem z pracovného pomeru. Vzhľadom na svoju momentálnu finančnú situáciu odporca nie je schopný platiť ani pôvodne určené výživné a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a výživné znížil.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolania navrhovateľa a odporcu sú neopodstatnené. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje. Odvolací súd zvýrazňuje správnosť napadnutého rozsudku a poukazuje na to, že určené zvýšené výživné je plne v súlade s kritériami upravenými v ust. § 75 ods. 1 a § 71 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Uvedené rozhodnutie zohľadňuje tú skutočnosť, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporcu a že v danom prípade bolo na mieste zvýšiť výživné zo sumy 3.000,- Sk na sumu 150,- eur mesačne počnúc od 1. 9. 2012 do budúcna. Zvýšené výživné na sumu 150,- eur je primeraným výživným a zároveň odvolací súd konštatuje, že neboli dané podmienky na zníženie výživného tak, ako to navrhoval odporca, keďže je držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania murárstvo a z toho podnikania je odôvodnený predpoklad, že si vie odporca zabezpečiť dostatočný príjem, ktorým by pokryl oprávnené nároky navrhovateľa. Taktiež je spoločníkom a konateľom v dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným. Z majetkového priznania súd zistil, že i napriek tomu, že sú v nich vykazované straty, v ročnom úhrne čistého obratu nie je stratový. Vo firme Z-COM s.r.o. vykazuje 3.738.158,- Kč a v druhej firme IL-COM s.r.o. 8.405.900,- Kč. Je pochopiteľné, že tento ročný úhrn čistého obratu nezakladá čistý príjem odporcu, ale taktiež nezakladá skutkový
dôvod pre zníženie výživného priznaného súdom prvého stupňa. Tvrdenia navrhovateľa, že prvostupňový súd nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, toto tvrdenie je na ujmu navrhovateľa, pretože odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ bol poučený o tom, že má dôkaznú povinnosť a mal navrhovať dôkazy, ktoré má súd vykonať, takýto návrh na dokazovanie neuviedol ani v odvolacom konaní.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o určenie výživného.
Odvolaciemu súdu je známe, že odporca bol zaviazaný rozsudkom č.k. 2P/71/2012 - 76 zo dňa 3. 12. 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 20Co/56/2013 zo dňa 18. 6. 2013, plnením vyživovacej povinnosti aj vo vzťahu k dcére R. vo výške 180,- eur. Taktiež odvolaciemu súdu je známe aj to, že sa stará o syna H., avšak ani tieto skutočnosti nie sú opodstatnené pre zníženie výživného, ktoré bolo priznané rozsudkom súdu prvého stupňa navrhovateľovi H. K.. Z uvedenej situácie ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič nezmenilo. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že účastníci boli v odvolacom neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.