Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-15-2010.pdf
PDF · 113.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/15/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. E., bytom H. č. XXX, zastúpená Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec, M.R.Štefánika 1, Hlohovec, proti odporcovi: F. W., bytom W., O. č. XX, zastúpený JUDr. Peter Havlík, advokát so sídlom Nitra, Podzámska 18, o návrhu navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1604, takto
rozhodol:
Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.10.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná.
Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území H., obec H., okres A., zapísanej na liste vlastníctva č. 1604 vedenej na katastrálnom úrade v A., Správa katastra A. a to byt číslo 6 v podiele 1/1, nachádzajúci sa na 3 poschodí bytového domu v obci H., súp. číslo 593 na parc. č. 75/5 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu v spoluvlastníckom podiele 55/605.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 15.1.2010 domáhala, aby súd rozsudkom určil, že je vlastníčkou bytu č. 6 nachádzajúcom sa na 3 poschodí, parcela č. 75/5, súp. číslo 593,. Zapísanej na LV č. 1604 v kat. území H., pričom v pôvodnom návrhu navrhovateľka žalovala G. A., bytom X., Štefánikova XX, z dôvodu, že táto ju pri podpise kúpnej zmluvy uviedla do omylu, prinútila ju na katastri podpísať za predávajúceho F. W., pričom došlo k prevodu vlastníckych práv na menovaného za sumu 400.000,-Sk a z predmetného predaja tieto finančné prostriedky neobdržala, pričom menovaná za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti požadovala čiastku už 700.000,-Sk. Navrhovateľke bol uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 14.1.2011 priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku v konaní, ako aj jej bol ustanovený zástupca Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec so sídlom M.R.Štefánika 1, P.O.BOX 15. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 12.4.2011 domáhala, aby súd pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu a to tak, aby z konania vystúpila ako účastníčka konania G. A. a na jej miesto, aby vstúpil odporca F. W. bytom W., O. č. XX. Ďalej svojím podaním žiadala aj upraviť petit návrhu tak, že žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.10.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Zároveň žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
- bytu č. 6 nachádzajúceho sa na III. poschodí bytového domu v obci H., súp. č. 593, postaveného na parc. č. 75/5 nachádzajúceho sa v kat. území H., obec H., okres A., zapísaného na LV 1604 vedenom na kat. úrade A., správa katastra A., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu v spoluvlastníckom podiele 55/605. Okresný súd Nitra uznesením č.k. XXC/XX/XXXX zo dňa 18.5.2011 pripustil zámenu účastníkov konania tak, že namiesto odporkyne G. A. vstúpil odporca F. W. a zároveň pripustil zmenu petitu.
Splnomocnený zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiavajú písomne podaného návrhu, žiadajú, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.10.2008 medzi navrhovateľom a odporkyňou je neplatná a žiadajú určiť, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že medzi účastníkmi konania dňa 17.10.2008 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území H., jednalo sa o byt č. 6, ktorý mala navrhovateľka vo výlučnom vlastníctve, pričom v kúpnej zmluve bola dohodnutá suma nehnuteľnosti vo výške 400.000,-Sk a podľa vyjadrenia navrhovateľky táto suma, ktorá jej mala byť vyplatená, vyplatená nebola. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva nie je podpísaná konajúcou osobou, pričom je zrejmé z výsluchu odporcu, že jeho vôľa ani nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy, v spise založené plnomocenstvo je bez overenia podpisu čo považujú za dodatočne prefabrikované s cieľom zvrátiť výsledok konania.
Navrhovateľka, ako účastníčka konania, vo svojej výpovedi uviedla, že nakoľko potrebovala peniaze, zobrala si pôžičku zo spoločnosti Eurofinance SK, s.r.o., táto pôžička bola vo výške 140.000,-Sk, ktoré jej boli aj vyplatené, podpísala úverovú zmluvu, pôžičku riadne splácala. Dňa 28.8.2008 jej bol poslaný dopis z Poľnohospodárskeho družstva Myjava, kde jej oznámili, že došlo k postúpeniu pohľadávky a zostatok pôžičky nemá zasielať na adresu Eurofinance SK, ale na družstvo PD Myjava, ďalej uviedla, že na spoločnosť Eurofinance SK, s.r.o. previedla byt, nakoľko v zmluve o úvere na zabezpečenie úveru podpísala prevod bytu a keď splatila predmetný úver, byt bol opäť prevedený na ňu. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že prišla za ňou G. A., ktorá jej povedala, aby išli opäť na kataster a k notárke, kde jej dala podpísať papier na chodbe, s tým, že jej kázala podpísať pána W., kde za pána W. podpísala dodatok ku kúpnej zmluve, pričom jej bolo povedané, že pán W. sa podpisuje do ľavej strany, ona nevedela, čo podpisuje, pretože bola v strese, G. A. robila na ňu nátlak a o prevode sa dozvedela, až keď jej to prišlo z katastra a taktiež jej čiastka vo výške 400.000,-Sk nebola vyplatená, následne v januári 2009 podala trestné oznámenie na pána F. W. a pani G. A., má za to, že nevedela, čo podpisuje, G. A. jej neumožnila si prečítať doklady, ktoré podpisuje, všetko so sebou brala preč, potom dostala list od pána W., aby sa z predmetného bytu vysťahovala do týždňa, nakoľko keď sa nevysťahuje, príde polícia. Odporcu nikdy nevidela, prvý krát ho videla až na pojednávaní, tak isto má za to, že ani on nevidel ju a nikto jej nevyplácal peniaze, peniaze žiadne nedostala.
Odporca F. W., ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že nepozná G. A., pozná ju len z trestného pojednávania, kde bol vypočutý ako svedok, navrhovateľku nikdy nevidel, nepozná ju, on s ňou kúpnu zmluvu neuzatváral, o predmetnej kúpnej zmluve nemá žiadnu vedomosť, predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísal, dal len peniaze svojmu bratovi X. W., ktorý robil s realitami, brat mu povedal, že je možnosť investovať peniaze, nevedel o aký byt sa jedná a mal peniaze a peniaze mu dal, zmluvu nepodpisoval, byt nevidel. Odporca ďalej uviedol, že byt sa uhrádzal z úveru, ktorý si zobral z Tatra banky okolo 80.000 eur niekedy v rokoch 2007 - 2008, peniaze dal bratovi, ďalej vie, že sa na jeho podpis robil aj znalecký posudok, znalecký posudok nevidel, vie, že bol negatívny, čo znamená, že podľa znalca zmluvu nepodpísal, úver ktorý zobral na byt spláca vo výške 50.000,- každý mesiac, ďalej uviedol, že navrhovateľku nekontaktoval, nekomunikoval s ňou, vo veci splnomocnil brata, aby ho zastupoval, nevie kedy ho splnomocnil, k predmetnej veci sa vie ani vyjadriť, o tom, že dal peniaze bratovi nemá žiadny doklad, nemá ani doklad o tom, že peniaze boli odovzdané navrhovateľke a o tom, že boli peniaze použité na kúpu sa dozvedel až z papierov zo súdu, v čase, keď dával peniaze nevedel na aký konkrétny byt, ďalej po nahliadnutí ku kúpnej zmluve s vyjadril, že je možné, že je to jeho podpis, nepamätá si, či kúpnu zmluvu podpisoval, bratovi plne dôveroval, nesplnomocnil žiadnu osobu na odovzdanie finančných prostriedkov navrhovateľke, nevie sa vyjadriť kto bol pri uzavretí kúpnej zmluvy, peniaze mal odovzdať ten, kto to riešil, riešené to bolo cez jeho brata.
Právny zástupca odporcu uviedol, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je podľa jeho názoru platný právny úkon, ktorý má všetky náležitosti, ktoré má mať kúpna zmluva, navrhovateľka nie je osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani osoba, ktorá by trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na takýto právny úkon neschopnou, preto nemôže bez ďalších dôkazov tvrdiť, že nevedela aký právny úkon podpisuje a že nevedela aké dôsledky tento právny úkon bude mať, teda prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na odporcu a pokiaľ ide o podpis predávajúceho a kupujúceho na kúpnej zmluve uvádza, že to bolo preukázané listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov že pán W. F. splnomocnil svojho brata X. W. na podpis tejto kúpnej zmluvy, pričom úmysel F. W. smeroval k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a taktiež uviedol,
že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy nie je overený podpis kupujúceho dokonca overenie podpisu predávajúcej sa vyžaduje len pre účely vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a preto nie je potrebné, aby plná moc bola súčasťou vkladového konania, ani súčasťou kúpnej zmluvy a má za to, že kúpna zmluva bola uzatvorená platne. Taktiež uviedol, že suma vo výške 400.000,-Sk (13.277,56 eur) bola navrhovateľke vyplatená v deň podpisu kúpnej zmluvy, pričom navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Ďalej uvádza, že kúpna zmluva je synalagmatický záväzok, kde na jednej strane je povinnosť previesť vlastnícke právo a na strane druhej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, súd v takomto prípade je povinný v petite rozsudku uviesť oproti výroku o neplatnosti kúpnej zmluvy a o určení vlastníckeho práva záväzok žalobkyne ako predávajúcej vrátiť kúpnu cenu, v opačnom prípade, ak by tak súd neučinil, vytvoril by tým protiprávny stav bezdôvodného obohatenia a navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.
Súd v konaní vypočul svedka X. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľku nepozná, nikdy ju nevidel, G. A. pozná, spoznal ju zhruba pred 5 rokmi a čo sa týka kúpy predmetného bytu ku kúpe sa dostal tým spôsobom, že ho oslovil pán F. Y. ktorého pozná minimálne 6 rokov, ktorý ho oslovil, že je možnosť kúpiť byt, jednalo sa o byt v H., v čase ponuky prednesenej od pána F. ho oslovila cena, ktorá bola 400.000,-Sk v prepočte 13.277 eur, a čo sa týka kúpnej zmluvy a ako došlo k odovzdaniu kúpnej zmluvy si nepamätá, nevie či mu ju pán F. poslal emailom, alebo ju vytlačil, alebo že sa stretli a dal mu ju osobne, zmluvu si prečítal, kde bol uvedený ako kupujúci jeho brat, bratovi o tom rozprával, potom sa s pánom F. stretli, odovzdal mu kúpnu zmluvu podpísanú, ako aj návrh na vklad, podpisy na kúpnej zmluve nikde neoveroval, pravdepodobne kúpnu zmluvu podpísal, nepamätá si, podpísal ju na základe plnej moci, ktorú má doma, mal plnú moc od brata konkrétne na predmetný byt, kúpnu cenu odovzdával pánovi F., ktorú mal od brata, pričom brat si na to vzal úver. Splnomocnenie, ktorým ho splnomocnil brat na uzavretie kúpnej zmluvy, nevie, či bolo priložené ku kúpnej zmluve, ale avšak on kúpnu zmluvu podpísal ako splnomocnený zástupca načo mal oprávnenie, on ďalej splnomocnil pána F. ústnou dohodou na to, aby dal kúpnu zmluvu podpísať navrhovateľke a taktiež, aby vykonal všetky právne úkony, ktoré smerujú k zavkladovaniu kúpnej zmluvy.
Súd v konaní vypočul svedka Y. F., ktorý ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že pozná X. W., F. W., ako aj G. A., F. W. pozná len cez jeho brata, nie sú v žiadnom priateľskom vzťahu, o nehnuteľnosti sa dozvedel prostredníctvom G. A., ktorá ho oslovila, že je na predaj nehnuteľnosť, o nehnuteľnosti vedel z popisu, čo ho oslovilo, ako aj rozumná cena 400.000,-Sk a nakoľko finančné prostriedky nemal, oslovil svojho kamaráta X. W., či by ho to nezaujímalo, poslal mu dokumentáciu, ktorý mu povedal, že sa na to pozrie, potom volal a povedal, že má o to záujem. Svedok ďalej uviedol, že sa s pánom W. X. stretli, povedal mu, aby zistil technické veci ohľadom nehnuteľnosti, potom telefonoval s pani A. ako aj s tým, že uviedli, že majú záujem o nehnuteľnosť, či by sa dala daná vec zrealizovať. F. X. W. ho písomne splnomocnil na vybavovanie záležitosti ohľadom kúpy nehnuteľnosti, nevie kde sa to splnomocnenie nachádzalo, či ho mal W., alebo on, ani sa nevie vyjadriť, či bolo založené ku kúpnej zmluve v čase vyhotovenia kúpnej zmluvy, tak isto bol splnomocnený od X. W. na odovzdanie finančnej hotovosti navrhovateľke, ktorej mal dať podpísať aj potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, s navrhovateľkou sa teda pozná prostredníctvom pani A., stretol sa s ňou v deň podpisu. Svedok ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, kto vypracovával kúpnu zmluvu, všetky podklady dostal od pána X. W., kúpna zmluva bola doručená v deň, keď sa išiel robiť prevod, s navrhovateľkou a s pani A. sa stretli pred notárskym úradom, kde odovzdal pani A. zmluvy, kúpnu zmluvu nevidel, nečítal si ju, pričom pani A. s pani navrhovateľkou ju išli podpísať k notárovi, od notára išli na kataster, kde podpisovali návrh na vklad. Ďalej uviedol, že on nepátral potom, či navrhovateľke bola vyplatená finančná čiastka.
Súd v konaní vypočul svedkyňu G. A., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľku pozná, odporcu nepozná, pozná len jeho brata a pozná pána F.. Ďalej uviedla, že vie o tom, že sa u navrhovateľky robila kúpna zmluva, robila sa kúpna zmluva medzi ňou a pánom odporcom, ktorého nepozná, robila sa sprostredkovane, navrhovateľka z finančných prostriedkov, ktoré získala z tejto zmluvy si vyplatila pohľadávku, ktorú v tom čase mala, pričom odovzdanie finančných prostriedkov riešila ona, jej peniaze za účelom vyplatenia navrhovateľky odovzdal pán F., alebo pán X. W., ale myslí si, že to bol pán F., ktorý odovzdal peniaze, k výške sumy sa nevie vyjadriť aká to bola suma, nepamätá si už ani ako dostala kúpnu zmluvu, či s podpisom kupujúceho, ale vie, že zabezpečovala podpis predávajúceho t.j. navrhovateľky s ktorou bola
na notárskom úrade, kde zmluvu odovzdala a či spolupracovala v tejto veci aj s pánom X. W. si už nepamätá. Ďalej uviedla, že ohľadom kúpnej zmluvy jednala s pánom F., nevie sa vyjadriť kto pripravoval kúpnu zmluvu, či ju pripravovali v realitke pána W., ona ju nepripravovala, alebo jej ju predložil pán F.. Ďalej uviedla, že ona odovzdala pani navrhovateľke finančný obnos, o výške ktorého sa už nevie vyjadriť, nepamätám si, odovzdala ich priamo na účet, alebo do ruky, nevie už akým spôsobom, koľko jej vyplatila, ale vie, že to vyrovnala, hneď po podpise bol prítomný aj konateľ firmy EUROFINANCE ktorému ona z týchto peňazí vyplatila dlžnú čiastku, o výške sa vyjadriť nevie. P. uviedla, že ona spolupracovala so spoločnosťou, ktorá poskytovala úvery. Ďalej uviedla, že s navrhovateľkou sa spoznala cez inzerciu, čiže pred uzavretím kúpnej zmluvy, poznali sa len krátku dobu možno týždeň a taktiež nevie sa vyjadriť k tomu, či kúpna zmluva ktorá jej bola daná na podpis pre pani A. bola už niekým podpisovaná, ona len zabezpečovala, aby išla s navrhovateľkou na notársky úrad, myslí si, že pán F. pri podpise kúpnej zmluvy nebol prítomný, kúpnu zmluvu dala prečítať na notárskom úrade pani navrhovateľke a či ju mala predtým k dispozícii sa vyjadriť nevie, mohla ju čítať koľko chcela predtým na notárskom úrade, v deň podpisu kúpnej zmluvy sa dával aj návrh na vklad. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov X. W., Y. F. a G. A., oboznámením sa s výpisom z katastra nehnuteľností LV č. 1604, so spisovým obalom V 7732/08 a to prečítaním kúpna zmluva, návrhom na vklad, dodatkom ku kúpnej zmluve, s dohodou o spätnom prevode práva, s potvrdením o zaplatení pohľadávky (kvitancie), so splnomocnením z prílohovej obálky, s trestným spisom XXT XX/XX a z neho prečítaním obžaloba a znalecký posudok a zistil tento skutkový a právny stav: Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 4.4.2007 bolo zistené, že navrhovateľka ako dlžníčka uzavrela zmluvu o úvere s veriteľom a to so spoločnosťou EUROFINANCE SK, s.r.o. so sídlom Myjava, pričom na základe predmetnej zmluvy jej bola poskytnutá čiastka vo výške 160.000,-Sk, ktorá s navýšením predstavovala sumu 313.600,-Sk, pričom navrhovateľka prevzala finančné prostriedky vo výške 160.000,-Sk a pohľadávka podľa zmluvy mala byť splatná do 4.3.2009. Podľa článku III navrhovateľka na zabezpečenie splatenia úveru sa zaviazala previesť zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti podľa § 553 Občianskeho zákonníka v prospech veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcej sa v obci kat. územie H., zapísanej na správe katastra A., na LV č. 1604 a to byt č. 6 v podiele 1/1 nachádzajúci sa na III poschodí v obytnom dome v H., súp. č. 593 postavenom na parc. č. 75/5 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. 593 v podiele 5/25 v celku. Zo spisového obalu V 7732/08 bolo zistené, že navrhovateľka dňa 17.10.2008 uzavrela s odporcom kúpnu zmluvu, pričom predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území H., zapísaná na LV č. 1604. Podľa bodu VII sa dohodli, že dohodnutá cena za nehnuteľnosť je 400.000,-Sk, ktorú kupujúci uhradí predávajúcej pri podpísaní kúpnej zmluvy. Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo zistené, že teda navrhovateľka so spoločnosťou EUROFINANCE SK s.r.o. uzavrela zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to z titulu, že jej bol dňa 4.4.2007 poskytnutý úver vo výške 160.000,-Sk, pričom splatnosť úveru je stanovená najneskôr do 4.3.2009. Z potvrdenia o zaplatení pohľadávky kvitancie bolo zistené, že dňa 14.10.2008 bolo vydané potvrdenie spoločnosťou EUROFINANCE SK , s.r.o., podpísané aj navrhovateľkou, že pohľadávka s príslušenstvom bola uhradená riadne a včas a z toho dôvodu účastníci konania uzavreli dohodu o spätnom prevode práva tak, aby teda na liste vlastníctva 1604 bola zapísaná ako vlastníčka bytu navrhovateľka. Zároveň sa z tohto potvrdenia zisťuje, že predmetná spoločnosť neeviduje žiadne nesplatené pohľadávky voči dlžníkovi t.j. voči navrhovateľke. Predmetné potvrdenie o zaplatení kvitancie bolo podpísané spoločnosťou EUROFINANCE SK s.r.o. v zastúpení F. Q. a Q. E., pričom bol podpis obidvoch účastníkov predmetného potvrdenia riadne osvedčený notárom . Zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený pre Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre znalcom JUDr. Igorom Nitrianskym znalcom z odboru písmoznalectvo bolo zistené, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 17.10.2008 a podpisy na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 17.10.2008 sú vlastnoručnými podpismi svedka X. W. a podpis označený na dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 20.11.2008 sa nedá určiť, či je to podpis odporcu, alebo svedka X. W.. Zo spisového obalu V 7732/2008 a to z dohody o spätnom prevode práva zo dňa 14.10.2008 sa zisťuje, že medzi navrhovateľkou a spoločnosťou EUROFINANCE bola uzavretá dohoda o spätnom prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti kde teda vlastníčkou predmetného bytu zapísaného na LV 1604 nastáva Q. E. ako pôvodná vlastníčka bytu. Zároveň sa zisťuje aj žiadosť o zápis na LV č. 1604 v kat. úz. H.
veriteľom EUROFINANCE zo dňa 17.10.2008 kde z tejto žiadosti sa zisťuje, že nakoľko bola pohľadávka s príslušenstvom uhradená riadne a včas o čom teda bolo vydané potvrdenie a to kvitancia účastníci teda spoločnosť EUROFINANCE a navrhovateľka uzavreli dohodu o spätnom prevode práva v zmysle Občianskeho zákonníka v ktorom sa hovorí, že uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol a preto touto žiadosťou spoločnosť EUROFINANCE žiadala, aby nehnuteľnosť a previedla na pôvodného vlastníka t.j. na navrhovateľku Q. E..
Podľa § 31ods. 1 Občianske zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 34 Občianske zákonníka , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianske zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianske zákonníka , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 3 Občianske zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 46 ods. 2 Občianske zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 17.10.2008 uzavrela s odporcom kúpnu zmluvu, pričom predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území H., zapísanej správou katastra A. na liste vlastníctva 1604 a to byt č. 6 v podiele 1/1 nachádzajúci sa na III poschodí v obytnom dome v H. súp. č. 593, postavenom na parcele č. 75/5 vrátane spoluvlastníckeho podielu, pričom podľa kúpnej zmluvy, ako vyplývajúc z článku VI. bola kúpna cena dohodnutá vo výške XXX.XXX,-Sk, pričom v kúpnej zmluve bolo zároveň uvedené, že kupujúci uhradil predávajúcej kúpnu cenu pri podpísaní tejto zmluvy, čo účastníci zmluvy potvrdzujú jej podpísaním. Predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľka získala dohodou o spätnom prevode zo dňa 14.10.2008 a to z dôvodu, že jej bol poskytnutý spoločnosťou EURO FINANCE SK s.r.o. so sídlom v Myjave úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a z potvrdenia o zaplatení pohľadávky (kvitancie) zo dňa 14.10.2008 bolo zistené, že navrhovateľka uhradila celú čiastku a z toho dôvodu bola uzavretá aj dohoda o spätnom prevode práva tak, aby teda navrhovateľka bola opätovne zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Z kúpnej zmluvy priloženej v spise, ako aj oboznámenej zo spisového obalu V 7732/08 katastrálneho úradu A. ako kupujúci je uvedená jedine osoba a to odporca F. W., nar. X.X.XXXX trvale bytom W., F. W., O. XX.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zistených oboznámených listinných dôkazov mal za to, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.10.2008 medzi ňou a odporcom je podaný dôvodne a preto návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom vyhlásil za neplatnú a to z dôvodu, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala osoba na to oprávnená v osobe kupujúceho F. W., čo bolo aj potvrdené samotným odporcom F. W., ako aj svedkom X. W. a zároveň to bolo aj preukázané oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý bol vykonaný v trestnom konaní. Svedok X. W. podpísal za odporcu, ako neoprávnená osoba kúpnu zmluvu bez toho, že by bol na takýto právny úkon bol riadne splnomocnený, pričom predmetné splnomocnenie nie je ani uvedené v samotnej kúpnej zmluve ako príloha, splnomocnená osoba, ako oprávnená osoba nie je ani uvedená v záhlaví samotnej kúpnej zmluve, predmetné splnomocnenie bolo predložené súdu až potom, čo sa súd na takýto úkon odporcu, ako aj svedka pýtal, pričom predmetné splnomocnenie je dátumované dňom uzavretia kúpnej zmluvy, o čom svedčí skutočnosť že bolo robené dodatočne, nakoľko s týmto dátumom je už aj vyhotovená kúpna zmluva, ktorá bola doručená navrhovateľke na podpis.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomná forma právneho úkonu je zákonom predpísaná vo viacerých prípadoch, lebo sa s ňou môžu splniť všetky funkcie formálnosti prejavu. Preto okrem špeciálnych ustanovení ju predpisujú viaceré všeobecnejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to:
- písomnosti (spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny)
- podpisu konajúcej osoby (spočívajúce v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu, písomný prejav platí až od podpisu, bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za imperfectum negotium, t.j. za neplatný (neúplný) právny úkon. Podpisom sa završuje, uzatvára písomný právny úkon. Ak právny úkon, ktorý musí byť písomný nebol jeho účastníkom podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky .
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov. Odporca v priebehu pojednávania uviedol, že na uzatvorenie kúpnej zmluvy splnomocnil svojho brata, pričom si nepamätá kedy a či niečo podpisoval. V priebehu pojednávania uviedol, že svojmu bratovi dal peniaze ako investíciu a načo sa použili tieto finančné prostriedky sa dozvedel až z papierov zo súdu, taktiež uviedol, že v čase keď bratovi odovzdal peniaze, nevedel na aký konkrétny byt dal bratovi peniaze, nepamätá si, či podpisoval kúpnu zmluvu, možnože na kúpnej zmluve je jeho podpis, pričom jeho brat, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok X. W. uviedol, že kúpnu zmluvu podpisoval pravdepodobne on namiesto svojho brata a to na základe plnej moci, ktorú mal doma a nevie z akého dôvodu nebola doložená plná moc od brata ku kúpnej zmluve, pričom podľa názoru súdu splnomocnenie nemohol mať doma, nakoľko je datované s dátum uzavretia kúpnej zmluvy, takže nemohol konať na základe splnomocnenia, pričom odporca si nepamätá na takéto splnomocnenie.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ak sa účastník (splnomocniteľ) dal zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou (splnomocnencom) podľa § 31 Občianskeho zákonníka za týmto účelom udelí plnomocenstvo, v ktorom uvedie rozsah jeho oprávnenia konať. Plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon osvedčujúci právo splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa vo vymedzenom rozsahu musí mať v tomto prípade písomnú formu, pretože právny úkon na urobenie ktorého splnomocňuje (zmluva o prevode nehnuteľnosti) musí mať písomnú formu (§ 31 ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka), čiže ak sa uzatvára kúpna zmluva, kde sa vyžaduje písomná forma, aj splnomocnenie musí mať písomnú formu. Ak má byť na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti zapísané právo do katastra nehnuteľnosti, musí byť plnomocenstvo na zastúpenie pri uzavretí zmluvy pripojené k návrhu na vklad ako jeho príloha, o čom hovorí § 30 ods. 3 písmeno g) ZKN. Vzhľadom na to, že splnomocnenec robí právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene, ide teda o priame zastúpenie (musí byť zo zmluvy zrejmé, že ju za účastníka uzavrel jeho zástupca/, pretože ak by táto okolnosť nebola zrejmá, platila by nevyvrátiteľná domnienka, že splnomocnenec konal vo vlastnom mene / § 32 ods. 1 OZ/, čiže v tomto prípade splnomocnenie, ktoré splnomocniteľ udelil splnomocnencovi, čiže splnomocnenie odporcu, ktoré dal svojmu bratovi Q.i W. na uzavretie zmluvy malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa musí stať už v okamihu podania návrhu na vklad. Vzhľadom na skutočnosť, že splnomocnenie nie je súčasťou zmluvy, nebolo ani doložené na kataster nehnuteľností spolu s návrhom na vklad, pričom v konaní bolo preukázané, že kúpnu zmluvu ako aj návrh na vklad bez doloženého splnomocnenia podpísal svedok X W., čiže kúpnu zmluvu nepodpísala osoba, ktorá podpísať kúpnu zmluvu mala, spôsobilo neplatnosť kúpnej zmluvy a to z dôvodu nepodpísania oprávnenou osobou v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ods. 3 OZ a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a kúpnu zmluvu uzavretú dňa 17.10.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom určil za neplatnú, nakoľko kúpna zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou a kúpna zmluva bez podpisu oprávnenou osobou sa považuje za neplatný právny úkon.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.