Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-5-2022.pdf
PDF · 98.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zást. advokát JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: A. B., C. D. E. XXX, F. G., nar. XX.X.XXXX, o 2 219,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 30Csp/53/2021 - 158 z 26. novembra 2021
rozhodol:
Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku v časti m e n í tak, že konanie o 59,40 € z a s t a v u j e a vo zvyšnej jeho časti, ako aj v závisiacom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozsudok p o t v r d z u j e .
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.; ďalej aj len ako „banka“) ako postupcu ako žalobca vstúpila nebanková obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. ako postupník (§80 ods. 2 CSP), konanie o 450 € zastavil, žalovaného zaviazal povinnosťou žalobcovi zaplatiť istinu 1 261,92 € s úrokmi z omeškania špecifikovanými v III. výroku napadnutého rozsudku, žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,56 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca (v skutočnosti ešte právny predchodca banky ako nebankový subjekt – pozn. odvolacieho súdu) v rámci predmetu svojho podnikania na základe zmluvy č. 1720018641 z 23.6.2017 žalovanému ako fyzickej osobe na účel iný, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania titulom úveru poskytol 2 700 €, ktoré tento sa zaviazal vrátiť v splátkach; úroková sadzba bola 15,90 % p. a. (ďalej aj len ako „zmluva“). Aplikujúc ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj len ako „zákon“) zmluvu posúdil preto ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň ju preto podrobil spotrebiteľskému prieskumu. V rámci toho posudzoval, či zmluva (ne)má obsahové náležitosti ustanovené v §9 ods. 2 zákona a dospel k záveru, že zmluva podľa §11 ods. 1 písm. d) zákona sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a to vzhľadom na to, že ročná percentuálna miera nákladov v zmluve deklarovaná ako 15,90 % v skutočnosti je len 15,68 % a to znamená, že RPMN v zmluve je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho uzavrel, že stranami dohodnuté úroky sú aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne (skoro až dvojnásobne) prekračujú priemernú ročnú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci 06/2017 (8,76 %), čo ani s prihliadnutím na vyššiu mieru rizika podstupovaného nebankovými subjektmi pri poskytovaní úverov nevyhodnotil ako súladné s požiadavkou dobrých mravov. Naopak takéto podstatné prekročenie
priemernej úrokovej miery za každých okolností mal za netolerovateľné. Vyhodnotil preto, že dohodnutá úroková sadzba 15,9 % p. a. je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva v časti úrokov v zmysle §41 o. z. preto je neplatná, v dôsledku čoho žalobca od žalovaného opodstatnene môže požadovať preto iba vrátenie finančných prostriedkov v takom rozsahu, ako žalovanému na základe tejto zmluvy jeho predchodca reálne poskytol.
3. Po zistení, že išlo o 2 700 € a žalovaný v prospech veriteľa už uhradil celkovo 1 438,08 €, dospel k záveru, že na istine úveru žalovaný žalobcovi je povinný uhradiť ešte ďalších 1 261,92 €. V tomto rozsahu dôvodne uplatnenej žalobe preto vyhovel vrátane uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. (§517 ods. 2 o. z., §3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z.), a to po zistení, že žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku voči veriteľovi počnúc dňom 28.8.2018, sa dostal do omeškania. Vzhľadom na zistený dôvod, pre ktorý poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pre rozhodnutie vo veci samej nepovažoval za rozhodujúce zaoberať sa ďalšími uplatnenými argumentmi strán a s týmito preto osobitne ani sa nevysporiadal, len žalobu vo zvyšku preto zamietol.
4. Rozhodnutie o zastavení konania v rozsahu istiny 450 € aplikujúc ustanovenie §145 ods. 2 CSP odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby, súdu doručeným 25.11.2021.
5. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu zakotvenej v §255 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu pomerne rozdelil odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (úspech žalobcu 1 261,92 € z celkovo uplatnených 1 710,34 € je 73,78 %, úspech žalovaného preto je zvyšných 26,22 %); pomerný úspech žalobcu preto je 47,56 %.
6. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho zamietavého výroku, žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v rozsahu zvyšných 507,82 €, a to s rovnakým príslušenstvom, ako odvolateľovi súd už prisúdil vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie ani o nesprávnej, v neprospech spotrebiteľa deklarovanej výške RPMN a ani o tom, že zmluvne dohodnuté úroky tvoriace jedinú zložku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru sú neprimerané, či v rozpore s dobrými mravmi. Súdu vytýka, že nijako neodôvodnil, akým výpočtom sa dopracoval k rozdielnej výške RPMN, než aká je deklarovaná v zmluve, ktoré parametre vstupujúce do výpočtu a do akého vzorca dosadil, v dôsledku čoho jeho závery sú neurčité a celkom nepreskúmateľné. Argumentuje preto, že RPMN deklarovaná v zmluve je vypočítaná správne, žalovaný preukázateľne disponoval informáciou o výške RPMN, ako aj o veličinách vstupujúcich do jej výpočtu. Zastáva preto názor, že zákonný dôvod pre nazeranie na poskytnutý spotrebiteľský úver ako na bezúročný a bez poplatkov pre absenciu naplnenia hypotézy §9 ods. 2 písm. k) zákona v znení účinnom k 23.6.20107 preto nie je daný. Navyše poznamenal, že pokiaľ by záver súdu prvej inštancie o tom, že správnou RPMN je 15,68 % aj bol pravdivý, sankcia ustanovená v §11 ods. 1 písm. d) zákona pre takýto prípad by bola vylúčená, pretože vzhľadom na to, že podľa súdu „správna“ RPMN v skutočnosti by bola nižšia, než v zmluve deklarovaných 15,90 %, nemohlo ísť o klamanie spotrebiteľa.
7. Pokiaľ žalovanému poskytnutý úver 2 700 € ten mal vrátiť v 120 pravidelných mesačných splátkach po 43,12 €, odplata v podobe navýšenia úveru spočívajúca len v zmluvne dojednaných úrokoch 15,90 % p. a. ako jediná odplata poskytnutého úveru, táto neprevyšuje ani odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a neprevyšuje ani maximálnu výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ustanovenú v §1 ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z. z. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR v súlade s §21 ods. 2 zákona v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za I. Q. 2017 so stavom k 31.3.2017 predstavovala 9,81 %, podľa §53 ods. 6 o. z. najvyššia prípustná výška odplaty predstavovala preto až 19,62 %.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Súhlasí s jeho záverom, že fixná ročná úroková sadzba úveru 15,90 % je viac, ako dvojnásobok úrokových sadzieb u bežných poskytovateľov bankových úverov v relevantnom čase. K odvolacím námietkam žalovaného inak špecificky sa nevyjadruje, len v rozšírenej podobe opakuje svoje námietky vo veci už aj skôr uplatnené v odpore proti platobnému rozkazu. Odvolanie proti rozsudku však nepodáva. O trovách
konania navrhuje rozhodnúť podľa §257 CSP v jeho prospech, čo odôvodňuje svojou neochotou platiť akúkoľvek náhradu trov konania nemorálnemu žalobcovi.
9. Žalobca, ktorého zástupcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené 6.4.2022, nevyužil zákonnú možnosť a k vyjadreniu žalovaného odvolaciu repliku nepodal.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v odvolaním žalobcu napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, aj keď z iného dôvodu, než v odôvodnení jeho písomného vyhotovenia je uvedené.
11. Rozsudok vo výrokoch tak o čiastočnom zastavení konania, ako ani v rozsahu rozhodnutia o pripustení vstupu postupníka do konania na miesto žalobcu, ktoré majú povahu uznesenia odvolaním dotknuté nie sú a odvolaním rovnako nie je dotknutý ani vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku. Tieto výroky rozsudku nadobudli preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu; predmetom odvolacieho prieskumu mohol byť preto len zamietavý výrok rozsudku a závisiaci výrok o trovách konania (§367 ods. 1 a 3 CSP).
12. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 28.6.2023 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti v trakte D, č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 6.6.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 ods. 1 CSP).
13. V dôsledku odvolania žalobcu predmetom odvolacieho prieskumu odvolacím súdom je posúdenie, či súd prvej inštancie (ne)správne právne posúdil, že poskytnutý spotrebiteľský úver v danom prípade sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej tento aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav zo skutkových zistení vyvodzuje, aké práva a aké povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením potom je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe súdu, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide aj vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý správne použiť mal alebo ak aj aplikoval správny právny predpis, ktorý hoci aj správne interpretoval, právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne, a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a o povinnostiach strán.
15. V danom prípade súd prvej inštancie záver o tom, že ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade v skutočnosti je 15,68 %, a nie v zmluve deklarovaných 15,90 %, nijako neodôvodnil a tento jeho záver odvolacím súdom v odvolacom konaní preto je nepreskúmateľný a odvolateľ správne preto namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku absolútne nemožno zistiť, dosadením ktorých konkrétnych parametrov a do akého vzorca súd dospel k záveru o RPMN 15,68 %.
16. Záver súdu, že poskytnutý úver je bezúročný z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednania zmluvných strán o ročnej úrokovej sadzbe 15,90 % (§41 o. z.) ako neprimerane vysokej, a preto v rozpore tak s §53 ods. 6 o. z., ako aj v rozpore s dobrými mravmi, nie je správny.
17. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, v zmysle §53 ods. 6 o. z. v znení platnom a účinnom k 23.6.2017, výška odplaty za ich poskytnutie už bola limitovaná najvyššou prípustnou odplatou, ktorú pri poskytnutí peňažných prostriedkov od spotrebiteľa možno požadovať. Odplatu, podrobnosti o jej stanovení, kritériá jej stanovenia a napokon aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje pritom nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. (ďalej aj len ako „NV“). To v znení k 23.6.2017 ustanovuje, že najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom na stanovenie jej výšky sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu (§21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Na účely NV obdobným úverom alebo pôžičkou pritom sa rozumie obdobný produkt, ktorý svojou povahou je najbližší aktuálne posudzovanej forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
18. Za účelom zistenia, či výška odplaty (ne)prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, priemerná hodnota RPMN ako údaj, ktorý v zmysle §21 ods. 2 zákona sa zverejňuje na stránke Ministerstva financií SR, je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti, aká v zmysle §186 ods. 1 CSP preto sa nedokazuje. Tak zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk poskytovaných za I. Q. 2017 k 31.3.2017 skutočnosťou odvolaciemu súdu známou z jeho činnosti bolo, že ostatné obdobné spotrebiteľské úvery, ktoré vzhľadom na zmluvný záväzok žalovaného úver splácať po dobu 120 mesiacov, sú spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov, sa poskytovali pri priemernej RPMN 9,81 %. Odplata 15,90 % p. a. stranami v posudzovanej zmluve dojednaná ako ročná úroková sadzba, neprevyšuje preto 19,62 % ako najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle §1a ods. 1 nariadenia (2 x 9,81 %), a nie je preto neplatná pre rozpor so zákonom (§39 o. z.).
19. Kategória dobrých mravov ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je zbernou kategóriou, t. j. právny úkon možno posudzovať z hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak právny úkon neupravuje zákon. Ak však zákon určitú situáciu výslovne reguluje a právny úkon je v súlade s touto reguláciou, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ neodporuje zákonu samotná výška úrokovej sadzby (v danom prípade ako jedinej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy), len výnimočne by mohlo byť dojednanie o úroku z úveru posúdené ako rozporné s dobrými mravmi. V tomto prípade, ako zhora je odôvodnené, výška odplaty je regulovaná priamo zákonom (§53 ods. 6 o. z.) a preto na mieste nie je ani úvaha o rozpore jej výšky s dobrými mravmi. Dojednanie o odplate, ktorej výška neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle zákona, odvolací súd nepovažuje preto za neplatné ani pre rozpor s dobrými mravmi.
20. V rámci podrobenia posudzovanej zmluvy z 23.6.2017 o spotrebiteľskom úvere dôslednej spotrebiteľskej kontrole odvolací súd zistil, že táto neobsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN, ktorý v zmysle §9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z. z. v relevantnom znení do 30.4.2018, (ďalej aj len ako „ZoSÚ“) je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu, že v zmysle §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ relevantnou sankciou za absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd o tomto strany upovedomil a pretože mal za to, že na posudzovanú vec z toho dôvodu sa vzťahuje ustanovenie §9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, postupom podľa §382 CSP strany zároveň vyzval, aby k možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia vyjadrili svoje stanovisko (v spise na č. l. 228).
21. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu procesným podaním nereagoval, žalovaný potrebu aplikovania uvedeného zákonného ustanovenia vzhľadom na jeho jednoznačný a detailný text nepovažoval za otáznu.
22. Podľa §11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, o. i. ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti aj podľa §9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ. Podľa §9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ, veta pred bodkočiarkou, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
23. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk poskytovaných v zmysle §9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ za príslušný kvartál, ktorým v danom prípade vzhľadom na dátum uzavretia posudzovanej zmluvy v poslednom mesiaci druhého kvartálu v roku je práve tento 2. kvartál 2017, skutočnosťou odvolaciemu súdu známou z jeho činnosti, ktorá v zmysle §186 ods. 1 CSP ani v tomto prípade sa nedokazuje, je, že ostatné spotrebiteľské úvery zmluvne splatné nad 5 do 10 rokov, sa poskytovali pri priemernej RPMN 9,08 %. Pretože uvedený údaj v zmluve absolútne absentuje, aplikujúc citované ustanovenie §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ spotrebiteľský úver poskytnutý na základe posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy sa považuje preto za bezúročný a bez poplatkov.
24. Z toho dôvodu odvolateľovi domáhajúcemu sa, aby jemu ako aktuálnemu veriteľovi v odvolacom konaní zmenou napadnutého zamietavého výroku rozsudku odvolacím súdom bolo prisúdených aj zvyšných žalobou uplatnených 507,82 €, nebolo možné vyhovieť ani len sčasti. Naopak z dôvodu, že pre zistený nedostatok v zmysle zhora citovanej v relevantnom čase platnej právnej úpravy je vecne správny záver súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, okrem zamietnutia žaloby v rozsahu 59,40 €. Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny postupom podľa §387 ods. 1 CSP bolo potrebné preto potvrdiť vrátane správneho, zákonu zodpovedajúceho a dostatočne presvedčivo odôvodneného rozhodnutia aj o trovách konania, ktorým sčasti úspešnému žalobcovi (73,78 % : 26,22 %) bol priznaný nárok na pomernú náhradu jeho trov. Vzhľadom na to, že podaním z 25.11.2021 k späťvzatiu žaloby došlo nielen v rozsahu už zastaveného konania o 450, ale celkovo o 509,40 €, € (v spise na č. l. 123 a nasl.), o žalobe pre jej čiastočné späťvzatie ani v rozsahu zvyšných 59,40 € nemalo byť rozhodované meritórne. Napadnutý zamietavý výrok rozsudku v rozsahu 59,40 € bolo potrebné postupom podľa §388 CSP preto zmeniť a konanie aj v rozsahu „opomenutých“ 59,40 € zastaviť.
25. Uplatnené odvolacie námietky žalobcu v odvolacom konaní preto neobstoja.
26. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v §255 ods. 1 CSP a tak vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd ani v okolnostiach prejednávanej veci a vzhľadom na podnikateľský charakter žalujúcej právnickej osoby ani v osobe žalobcu nevzhliadol pritom dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania čo i len sčasti v prospech žalobcu (§257 CSP). O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).