Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7C-44-2023.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Subarea
7C/44/2023
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: IMPULZ RH s.r.o., IČO: 50 134 337, so sídlom Slnečná 3801/7, 974 04 Banská Bystrica, zast.: JUDr. Alena Babišová, advokátka so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 37 959 867, proti žalovanému: H. Ž., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XX, XXX XX C. F., v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.06.2023 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom sa domáhal, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného o veľkosti 1 k celku zapísaným na LV č. XX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre okres W., katastrálne územie T., a to pozemok parcelné číslo KN-C XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 488 m2, pozemok parcelné číslo KN-C XX/X, druh pozemku záhrada vo výmere 320 m2 a rodinný dom súpisné číslo XX postavený na pozemku parcelné číslo KN-C XX (ďalej len ako „predmetné nehnuteľnosti“), a to všetko na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 14.474 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca uvádza, že žalovaný spôsobil dňa 09.03.2023 dopravnú nehodu svojim osobným motorovým vozidlom, keď narazil do motorového vozidla žalobcu, ktoré bolo vedené jeho konateľom. Dopravná nehoda bola na mieste zdokumentovaná žalovaným a konateľom žalobcu spôsobom určeným pri vzniku poistných udalostí a následne menovanými ohlásená ako poistná udalosť, pričom žalovaný spísal a podpísal tlačivo „Hlásenie o nehode” ako osoba ktorá dopravnú nehodu zavinila. Dopravná nehoda nebola šetrená za prítomnosti príslušníkov PZ SR. Žalobca obstaral odtiahnutie poškodeného vozidla do servisu určeného v zmysle poistnej zmluvy dojednanej pre havarijné poistenie vozidla, t. j. Mercedes Benz MOTOR Car v Banskej Bystrici. Rozsah poškodenia motorového vozidla bol obhliadnutý a zaznamenaný poisťovňou zaviazanou podľa zmluvy o havarijnom poistení. Po vyhotovení krycieho listu rozpočtu opravy vozidla poškodeného žalovanému, bolo zahájené objednávanie náhradných dielcov nevyhnutných pre servisný zásah. V dôsledku nedostatku náhradných dielcov v sieti servisov ako aj predajcov a dovozcu značky Mercedes BENZ na Slovensku ako aj v Európe, servis nevedel zaručiť prevádzkyschopný stav poškodeného vozidla žalobcu v termíne kratšom než mesiac. Nemožnosť cestovať konateľovi žalobcu za odberateľmi bola pre žalobcu neprijateľná, a preto po dobu neznámej dĺžky trvania opravy nepojazdného vozidla poškodeného dopravnou nehodou uzavrel nájomnú zmluvu na prenájom náhradného motorového vozidla na dobu určitú s možnosťou krátkej výpovednej doby. Konateľ žalobcu po prevzatí faktúry za opravu poškodeného vozidla osobne navštívil žalovaného za účelom prejedania podmienok náhrady škody, resp. úhrady spoluúčasti žalovaného. Žalovaný prisľúbil, že sa bude finančne podieľať na náhrade škody v tej časti, ktorá nie je krytá plneniami z havarijného poistenia, resp. povinného zmluvného poistenia prevádzky jeho vozidla. Nasledujúci deň
žalovaný od prísľubu finančného plnenia odstúpil. Žalobca následne zaslal žalovanému výzvu na úhradu nezaplateného zostatku faktúr za opravu a faktúr za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy. Žalovaný doposiaľ nezaplatil zostatok fakturovaných čiastok vo výške 14.474 Eur ani neoznámil akékoľvek svoje stanovisko k výške a spôsobu náhrady škody. Výzva aj pokus o zmier ostali bez odozvy. Žalovaný je v omeškaní s platením peňažného dlhu a s touto skutočnosťou sa viaže povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS. Žalobca sa domáha aj určenia povinnosti žalovaného zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatení jednotlivých faktúr do zaplatenia. Pohľadávka (nárok) vo výške 14.474 Eur titulom náhrady škody s príslušenstvom, ktorej uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, je ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, avšak nakoľko nastala odmlka v komunikácii žalovaného po tom ako sa stala zrejmou výška škody po predložení faktúr za opravu, má žalobca odôvodnenú obavu z ohrozenej exekúcie. Žalobca má za to, že je možné účel sledovaný neodkladným opatrením - ktorým je urýchlená ochrana ohrozeného práva, v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaný v ostatnom čase ostal nečinný a nekomunikuje ani sám ani prostredníctvom poverených osôb a chystá sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností, v ktorých sa nezdržiava, sú voľné pre prípadný predaj či prevod na tretiu osobu. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky vo výške 14.474.- Eur s prísl.
3. K návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalobca priložil listinné dôkazy: pokus o zmier zo dňa 15.06.2023, správu o nehode Uniqa zo dňa 09.03.2023, faktúru č. 2478608088, faktúru č. 2478607254, zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 15 zo dňa 11.03.2023, protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 11.03.2023, výzva na zaplatenie zo dňa 01.06.2023 adresovaná žalovanému, potvrdenie objednávky č. 24Z8608609 a výpis z knihy analytickej evidencie - prehľad účtov k 31.07.2023.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku veriteľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru zabezpečovacích opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov spojená s existenciou reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tiež nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14. Súd posudzoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
15. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré Civilný sporový poriadok upravil ako tzv. osobitné procesné postupy. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že jeho navrhovateľ osvedčí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku a zároveň osvedčí, že je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle Civilného sporového poriadku samostatným konaním, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na jeho nariadenie autonómne, bez procesnej závislosti na konaní vo veci samej, v ktorej rozhoduje o priznaní peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
16. Nevyhnutnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie obsah takejto obavy nevymedzuje. Presná a konkrétna špecifikácia všeobecnej požiadavky na existenciu „obavy z ohrozenia exekúcie“ by v procesnej právnej norme bola sotva možná. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to procesné postupy ktoré je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu tak naliehavo, že je odôvodnený postup pri ktorom súd nevykonáva dokazovanie a o návrhu rozhoduje spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ. Súd je preto pri tak závažnom zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, najmä čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že výklad pojmu „obava“ z ohrozenia exekúcie súd vykoná vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a proporcionalitu jeho nariadenia vzhľadom ku chránenému záujmu.
17. Obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv žalovaného, akým je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu, aby bola plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré sa podľa § 343 CSP primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí byť reálna, hypotetické predpoklady nestačia na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.
19. Žalobca v návrhu neuviedol konanie žalovaného, z ktorého by vyplývala snaha žalovaného previesť nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na inú osobu, alebo snaha zaťažiť ich vecným právom tretej osoby, či iné konanie majúce znaky zbavovania sa majetku. Všeobecné konštatovanie o nekonaní žalovaného, ktorý prestal komunikovať je bez právneho významu.
20. Navyše si žalobca nesplnil povinnosť riadneho a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých žiada, aby súd rozhodol. Návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je neúplný, nie sú uvedené konkrétne názvy/sumy/skutkové informácie, text podania obsahuje vybodkované prázdne miesta. Súd nie je povinný z priložených listín k návrhu dedukovať skutkové tvrdenia, ktoré má žalobca povinnosť uvádzať pravdivo a úplne.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Žalobca bol v konaní procesne neúspešný, preto vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu v konaní, by mal žalovanému nahradiť trovy konania. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli. Z uvedeného dôvodu mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.