Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-149-2011.pdf
PDF · 113.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/149/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: Z.. A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, G. H. proti odporcovi: Z.. S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H. o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Q. súde O. N. dňa XX.X.XXXX domáhal ochrany osobnosti formou uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa rozširovania povesti o navrhovateľovi, že sa chová arogantne a povýšenecky a formou písomného ospravedlnenia sa odporcu navrhovateľovi a doručenia opisu tohto ospravedlnenia aj na H. prokuratúru v Y. a náhrady trov konania.
H. súd v Y. uznesením č.k. XXNcC/XX/XXXX-XX zo dňa 28.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011 rozhodol, že sudcovia Q. súdu O. N. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci vedenej na Q. súde O. N. pod sp. zn. 9C/136/2011 a vec prikázal Okresnému súdu Senica na prejednanie a rozhodnutie.
Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 14.3.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.3.2012, doplnil svoj návrh na začatie konania, a to o znenie ospravedlnenia odporcu navrhovateľovi s nasledovným obsahom: „Z.. S. L. sa týmto ospravedlňuje Z.. A. N. za to, že som ho vo svojich vyjadreniach zaslaných na H. prokuratúru v Y. označil za osobu vystupujúcu povýšenecky, resp. arogantne pretože tieto moje tvrdenia nie sú pravdivé“. Navrhovateľ v odôvodnení návrhu uviedol, že odporca sa ako okresný prokurátor Q. prokuratúry v O. N. mal podľa obsahu uznesenia H. prokuratúry v Y. sp. zn. X H. XXX/XX zo dňa 27.4.2011 o navrhovateľovi vyjadriť, že pri osobných stretnutiach žiadal navrhovateľ od odporcu povýšeneckým a arogantným spôsobom vysvetlenia jeho postupu v dozorovanej veci. Vyjadrenia odporcu mal dokonca potvrdiť aj jeho kolega Z.. Z. N., ktorý podobne ako odporca mal potvrdiť, že pri osobných stretnutiach vystupoval navrhovateľ arogantne a povýšeneckým spôsobom. Voči uvedeným nepravdivým tvrdeniam sa navrhovateľ ohradil listom zo dňa 26.5.2011 adresovaným k rukám odporcu s výzvou, aby sa mu za nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia v lehote do 15 dní ospravedlnil, resp. aby preukázal pravdivosť jeho tvrdení. Odporca na list navrhovateľa odpovedal pod hlavičkou Q. prokuratúry v O. N. pod sp. zn. XPv XXX/XX listom zo dňa 31.5.2011 a listom zo dňa 2.6.2011. Ani v jednom z týchto listov nepovažoval odporca za vhodné, aby uznal svoju vinu a za nepravdivé výroky sa navrhovateľovi ospravedlnil. Alibisticky sa chcel zbaviť svojej zodpovednosti tým, že údajne postúpil navrhovateľov list zo dňa 26.5.2011 na H. prokuratúru v Y.. Nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia odporcu neprimerane zasahujú podľa navrhovateľa do jeho osobnosti, jeho práv a dobrého mena, nakoľko ako advokát vystupujúci pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako i pred H. prokuratúrou v Y. dbá na to, aby vždy konal a vystupoval v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi konanie a vystupovanie advokáta. V žiadnom prípade si nikdy nedovolil vystupovať povýšenecký, resp. arogantne voči orgánom činným v trestnom konaní. Aj pri jedinom jeho osobnom stretnutí ako poškodeného protiprávnym konaním iného páchateľa s odporcom sa choval voči odporcovi slušne a bez akýchkoľvek invektív. Vzhľadom k tomu, že odporca sa navrhovateľovi v primeranej lehote osobne, resp. písomne neospravedlnil, navrhovateľ žiadal, aby bol odporca povinný zdržať sa rozširovania povesti o navrhovateľovi, že sa chová arogantne a povýšenecky a aby sa navrhovateľovi písomne ospravedlnil, pričom opis ospravedlnenia je odporca povinný doručiť aj na H. prokuratúru v Y..
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.2.2012 uviedol, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nezrozumiteľný a neopodstatnený. Uviedol, že ako súkromná osoba do styku s navrhovateľom nikdy neprišiel, má za to, že navrhovateľ má zrejme na mysli vybavovanie konkrétnej trestnej veci odporcom ako prokurátorom, avšak v tomto prípade nie je odporca pasívne legitimovaný a nie sú splnené podmienky konania (§ 103 Občianskeho súdneho poriadku) a je potrebné zastaviť konanie pre nedostatok podmienky (§ 104 Občianskeho súdneho poriadku).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedka Z.. Z. N., uznesením H. prokuratúry Y. č.k. XKPt XXX/XX-XX zo dňa 27.4.2011, listom navrhovateľa zo dňa 26.5.2011 adresovaným odporcovi, oznámeniami Q. prokuratúry O. Streda zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa 2.6.2011 adresovaným navrhovateľovi, písomným vznesením námietky zaujatosti odporcu zo dňa 13.4.2011, žiadosťou navrhovateľa zo dňa 21.12.2012 adresovanou H. prokuratúre Y., oznámením H. prokuratúry Y. zo dňa 29.2.2012 adresovaným navrhovateľovi, oznámením Q. prokuratúry O. N. zo dňa 19.11.2012, oznámením námestníka krajského prokurátora v Y. Z.. S. Z. zo dňa 21.11.2012 a zistil tento stav veci:
Súd mal preukázané z uznesenia H. prokuratúry Y. č.k. XKPt XXX/XX-XX zo dňa 27.4.2011, že námestník krajského prokurátora Z.. S. Z. odňal Q. prokuratúre v O. N. trestnú vec vedenú pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona pod sp. zn. X Pv XXX/XX, v ktorej bol vykonávaný prokurátorský dozor nad zachovávaním zákonnosti nad prípravným konaním, a súčasne ju prikázal na ďalšie konanie Q. prokuratúre v N.. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že dňa 22.3.2011 bolo na Q. prokuratúru v O. N. doručené podanie navrhovateľa, ktorý týmto podaním namietal postoj odporcu ako okresného prokurátora v predmetnej trestnej veci. Postoj odporcu v ňom vzbudzoval oprávnenú pochybnosť o jeho nezaujatosti k veci a jeho osobe, k jeho odbornosti a k dodržiavaniu jeho povinností zakotvených v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, respektíve k plneniu si jeho povinností voči vyšetrovateľovi Q. riaditeľstva K. zboru v O. N. vo veci P.: Q.-XXX/OEK-DS-XXXX. Odporca ako okresný prokurátor vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že vzhľadom k opakujúcim sa invektívam na jeho osobu sa cíti byť zaujatý, o čom svedčí aj posledné podanie zo dňa 18.3.2011. Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľ pri osobných stretnutiach od neho povýšenecky a arogantne žiadal vysvetlenie jeho postupu v predmetnej veci. Pri osobných stretnutiach bol prítomný ako svedok aj prokurátor Z.. Z. N., ktorý v písomnom stanovisku uviedol, že v minulosti ho odporca požiadal, aby bol svedkom osobných stretnutí navrhovateľa s odporcom ako okresným prokurátorom. Navrhovateľ vystupoval pri osobných stretnutiach s okresným prokurátorom arogantne a povýšeneckým spôsobom. Z toho dôvodu sa Z.. Z. N. cítil byť predpojatý v danej veci.
Súd mal preukázané z listu navrhovateľa zo dňa 26.5.2011 adresovanému odporcovi, že navrhovateľ sa z obsahu uznesenia H. prokuratúry v Y. č.k. XKPt XXX/XX zo dňa 27.4.2011 dozvedel, že odporca svoju zaujatosť v danej veci okrem iného odôvodnil jeho údajnými opakujúcimi sa invektívami, resp. povýšeneckým až arogantným správaním. Navrhovateľ uviedol, že jeho jediné stretnutie s odporcom sa uskutočnilo dňa 16.2.2010 v priestoroch prokuratúry v čase od 11.30 do 11.35 hod., a to vo veci jeho žiadosti o nazretie do spisu 1 Pv XX/XX. Navrhovateľovo zákonné právo na nazretie do spisu bolo vtedy zmarené protizákonným spôsobom zo strany odporcu. Podľa tvrdenia navrhovateľa v konaní pod sp. zn. X Pv XXX/XX sa s odporcom nikdy osobne nestretli. Skutočným dôvodom na podanie podnetu zo dňa 18.3.2011 navrhovateľom, ako i predchádzajúcich podnetov a sťažností na odporcovu činnosť, resp. nečinnosť v predmetnom trestnom konaní, boli okolnosti preukazujúce závažné porušovanie základných zásad trestného konania zo strany polície i samotnej prokuratúry. Navrhovateľ v žiadnom prípade nenamietal zaujatosť voči osobe odporcu, ale namietal zaujatosť prokuratúry v prejednávanej veci. Odporcove ničím nepodložené tvrdenia o navrhovateľových invektívach voči odporcovi, resp. jeho údajné povýšenecké až arogantné správanie pri údajných osobných stretnutiach neprimerane zasahujú do navrhovateľovej osobnosti, do jeho práv a dobrého mena a preto navrhovateľ žiadal, aby sa mu odporca v lehote do 15 dní od obdržania listu ospravedlnil, resp. aby preukázal pravdivosť tvrdení uvedených vo vyjadrení adresovanom na H. prokuratúru v Y..
Súd mal preukázané z oznámenia Q. prokuratúry O. N. zo dňa 2.6.2011 adresovaným navrhovateľovi, že odporca oznámil navrhovateľovi, že v predmetnej trestnej veci postupoval v súlade so zákonom a nestranne a až na základe invektív navrhovateľa podobne ako prokurátor Z.. H. požiadal odporca o odňatie veci. Vec bola následne uznesením H. prokuratúry v Y. č. XKPt XXX/XX zo dňa 27.4.2011 odňatá Q. prokuratúre v O. N. a súčasne prikázaná Q. prokuratúre v N..
Súd mal preukázané z písomne vznesenej námietky zaujatosti odporcu zo dňa 13.4.2011, že odporca sa vo veci cítil byť predpojatý k osobe navrhovateľa, a to vzhľadom k opakujúcim sa invektívam navrhovateľa na jeho osobu, naposledy v podaní zo dňa 18.3.2011. Navrhovateľ pri osobných jednaniach žiadal od odporcu povýšenecky a arogantne vysvetlenie jeho postupu. Odporca uviedol, že pri týchto jednaniach bol prítomný aj Z.. N.. Zároveň i Z.. I. H., K.., prokurátor Q. prokuratúry v O. N., uviedol, že sa vo veci cíti byť k osobe navrhovateľa predpojatý, a to vzhľadom k jeho invektívam na jeho osobu.
Navrhovateľ uviedol, že odporcu žaluje ako fyzickú osobu. Trval na tom, že odporca ho svojimi nepravdivými vyjadreniami o jeho osobe, že sa chová arogantne a povýšenecky, poškodil. Navrhovateľ je advokát a zastupuje klientov vo viacerých konaniach, v ktorých prichádza do styku pri plnení svojich pracovných povinností s pracovníkmi či už Q., ako i H. prokuratúry v Y.. Tieto vyjadrenia odporcu vrhajú zlé svetlo na osobu navrhovateľa, pretože sú nepravdivé. Navrhovateľ sa s odporcom stretol za prítomnosti JUDr. N., a to v trvaní asi troch minút, kedy ho požiadal, aby mohol nahliadnuť do spisu, načo mu odporca oznámil, že spis sa nachádza na polícii, čím sa ich rozhovor skončil. Nie je pravdou, že sa navrhovateľ s odporcom viackrát opakovane stretol. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že k jeho osobnému stretnutiu s odporcom nikdy neprišlo v roku 2011, tak ako to tvrdí odporca. S odporcom sa stretol len jediný krát, a to dňa 16.2.2010. Odporca vo svojom vyjadrení klame, keď tvrdí, že medzi nimi prišlo k opakovaným stretnutiam. Navrhovateľ na svojom návrhu trvá z toho dôvodu, že odporca si do úradnej listiny dovolil napísať klamstvo. Zo strany navrhovateľa sa nejednalo o žiadne invektívy, ale poukazoval na nedostatky v prípravnom konaní, pričom konanie aj vďaka odporcovi nie je ani po štyroch rokoch skončené. Ďalšia vec, ktorú odporca dozoroval, je trestná vec sprenevery voči obžalovanému Y. M., pričom ani v tomto prípade sa navrhovateľ s odporcom osobne nestretol. Navrhovateľ už 11 rokov pôsobí ako advokát a 10 rokov ako komerčný právnik a i v súčasnej dobe momentálne zastupuje asi piatich klientov v závažných trestných veciach, ktoré dozoruje H. prokuratúra v Y. a z toho dôvodu vyjadrenia odporcu vrhajú zlé svetlo v očiach dozorujúcich krajských prokurátorov nielen na navrhovateľa, ale aj na jeho klientov, čo si navrhovateľ nemôže dovoliť. Navrhovateľ opakoval, že s odporcom sa stretol jedenkrát v živote po dobu asi troch minút. Podotkol, že osobne bol prítomný na Q. prokuratúre v O. N. len asi dvakrát, z čoho jedenkrát na základe ohlásenia u okresnej prokurátorky, s ktorou konzultoval dozorovanie Z.. H. v trestnej veci, v ktorej vystupoval navrhovateľ ako poškodený, jednalo sa o poškodenie jeho chaty. Navrhovateľ objasnil i dôvody jeho osobnej návštevy u odporcu na Q. prokuratúre v O. N.. Chcel si naštudovať trestnú vec na polícii v I., ktorú odporca dozoroval, tam mu však bolo povedané, že spis sa nachádza u odporcu na Q. prokuratúre v O. N., kam teda navrhovateľ išiel, avšak odporca mu klamal, lebo tvrdil, že spis sa nachádza na Q. oddelení PZ v O. Strede, navrhovateľ teda išiel tam, avšak znovu mu bolo povedané, že spis je u odporcu, čím teda prišlo k bráneniu realizácii jeho zákonného práva na prístup k informáciám, resp. preštudovaniu spisu.
Odporca opakovane vzniesol námietku svojej pasívnej legitimácii v predmetnej veci z toho dôvodu, že navrhovateľ ho žaluje ako fyzickú osobu, avšak odporca ako fyzická osoba nikdy neprišiel do kontaktu alebo k osobnému stretnutiu s navrhovateľom. Odporca prišiel s navrhovateľom do kontaktu ako prokurátor Q. prokuratúry v O. N., a to popri plnení si svojich služobných povinností. Odporca potvrdil, že na adresu navrhovateľa sa písomne vyjadril, že sa správal voči nemu povýšenecky a arogantne, a to v námietke zaujatosti zo dňa 13.4.2011. Odporca je okresným prokurátorom Q. prokuratúry v O. N. a podriadený prokurátor Z.. I. H., K.. dozoroval vec, v ktorej bol navrhovateľ oznamovateľom trestného činu. Navrhovateľ podal na prokurátora Z.. H., K.. také písomné podania, v ktorých ho pourážal a ktoré tento prokurátor vyhodnotil tak, že ho znevažujú, znižujú jeho vážnosť, a preto požiadal v tom čase nadriadenú prokurátorku Z.. N., aby mu bola vec odňatá, pretože vzhľadom na invektívy navrhovateľa voči jeho osobe sa cíti byť predpojatý a vydal o tom rozhodnutie. Nadriadená prokurátorka pridelila vec na dozorovanie odporcovi. Z polície prišli odporcovi telefonáty, že navrhovateľ je prítomný na polícii, dožaduje sa vykonania úkonov nevhodným spôsobom, pričom príslušníci polície sa na jeho osobu vyjadrili nie príliš kultivovane. Odporca si nepamätal, či to bolo hneď následne po telefonáte polície, alebo iný deň, ale jednoducho bez predvolania, bez ohlásenia a ani nevie akým spôsobom sa navrhovateľ zjavil v jeho kancelárii a zvýšeným hlasom začal vyjadrovať svoju nespokojnosť s dozorovaním odporcu v predmetnej veci, pričom navrhovateľ určite nehovoril kľudne, stále opakoval „toto nie je dozor“. S poukazom na jeho správanie, ktoré odporca vyhodnotil voči jeho osobe, ako osobe prokurátora, ako nevhodné a neadekvátne, privolal do svojej kancelárie kolegu prokurátora Z.. N., aby mal svedka nevhodného správania sa navrhovateľa, pretože mal dokonca aj obavu z fyzického napadnutia. Z.. N. na jeho požiadanie prišiel a naďalej boli už v jednej miestnosti traja, odporca, Z.. N. a navrhovateľ. S poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil odporca správanie navrhovateľa ako nevhodné voči jeho osobe, ako osobe prokurátora, a v zázname, resp. prípise zo dňa 13.4.2011 sa vyjadril, že sa cíti predpojatý predmetnú trestnú vec dozorovať, a to vzhľadom k opakujúcim sa invektívam navrhovateľa na jeho osobu, naposledy v podaní zo dňa 18.3.2011. Toto vyjadrenie spolu s vecou predložil odporca H. prokuratúre v Y., aby vec pridelila inej prokuratúre s poukazom už i na vyjadrenie Z.. H., ktorý dozoroval vec pred odporcom a tiež sa cítil byť predpojatý. H. prokuratúra v Y. uznesením č.k. XKPt XXX/XX- XX zo dňa 27.4.2011 s poukazom na vznesenú námietku zaujatosti zo strany odporcu odňala trestnú vec Q. prokuratúre v O. N. a prikázala ju na ďalšie konanie Q. prokuratúre v N.. Odporca uviedol, že s navrhovateľom sa stretol dvakrát. Prvé stretnutie s ním bolo menej agresívne ako to druhé, avšak dátumy týchto stretnutí si odporca presne nepamätal. Prvé stretnutie nebolo zo strany navrhovateľa tak agresívne, pretože odporcovi neutkvelo až tak v pamäti, zrejme i preto, že s poukazom na jeho dlhoročnú prax už všeličo zažil. Podľa odporcu zrejme navrhovateľ najlepšie vie, koľkokrát Q. prokuratúru v O. N. a koľkých prokurátorov navštívil. Odporca má vedomosť o tom, že prišlo ku kontaktu navrhovateľa, nevie presne či k osobnému alebo k telefonickému, či už s Z.. H. a Z.. N. a pri padnutí mena N. na Q. prokuratúre v O. N., mal každý prokurátor obavy z osobného stretnutia s ním. Odporca uviedol, že iní prokurátori sú možno odvážnejší, avšak on sa navrhovateľa obáva.
Súd mal preukázané výsluchom svedka Z.. Z. N., prokurátora Q. prokuratúry v O. N., že nie je v žiadnom vzťahu s navrhovateľom a odporca je jeho kolega, nakoľko je prokurátorom Q. prokuratúry v O. N.. Z., jediný krát ho odporca požiadal, aby bol prítomný pri jednaní so stránkou. Nerobil to nikdy predtým, ani nikdy potom. Jednalo sa o stretnutie s navrhovateľom. Svedok uviedol, že išlo asi len o jedno stretnutie odporcu s navrhovateľom, ale nepamätal si to. Svedok a odporca sú kolegovia šesť, možno už aj osem rokov a zo svojej pracovnej činnosti vie, že odporca sa k stránkam chová vždy slušne, čo na ňom svedok aj vždy obdivoval, pretože pri vystupovaní so stránkami sa vie skutočne ovládať. Keď ho odporca zavolal na stretnutie s navrhovateľom, vzbudilo to v ňom pocit, že má z neho nejakú obavu a chce, aby bol pri ňom ako svedok. Na podrobnosti tohto stretnutia si však už nepamätal, nevedel uviesť čo bolo predmetom stretnutia a ani to, či to bolo stretnutie priateľské alebo nejaké problémové.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Zo zhora citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka celkom jednoznačne vyplýva, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Z použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné, verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť.
Ústavným rámcom ochrany osobnostných práv je článok 19 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a ochranou pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený predmetom, tzv. petitom žaloby a základom právne relevantné skutočnosti, na ktorých je žalobný petit (návrh) založený. V danom prípade navrhovateľ žiadal o občianskoprávnu ochranu v podobe žaloby satisfakčnej, pretože žalobný petit znel na určitú formu zadosťučinenia, teda písomného ospravedlnenia sa odporcu za svoje napísané nepravdivé výroky na osobu navrhovateľa, a to i cestou doručenia opisu tohto písomného ospravedlnenia sa na H. prokuratúru v Y..
Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Nie je pritom významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome, či nevedome. Nepožaduje sa ani vyvolanie následkov, postačuje, aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Výpočet jednotlivých zložiek osobnosti v zákone je pritom len demonštratívny. Musí ísť o také konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, ktoré znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosť, ktoré z hľadiska jeho vzťahu k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
V danom prípade bolo v prvom rade potrebné zistiť, či konanie odporcu bolo objektívne spôsobilé vyvolať ohrozenie, prípadne porušenie chránených práv osobnosti navrhovateľa. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti oprávneného. Subjektom ochrany - oprávneným - je fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah; tým je daná aktívna vecná legitimácia. Zodpovednostným subjektom a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom je vždy pôvodca neoprávneného zásahu. Týmto zodpovednostným subjektom môže byť buď fyzická alebo právnická osoba. Znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Otázku, či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia, sa dotýkajú cti a dôstojnosti fyzickej osoby, musí súd skúmať z objektívneho hľadiska, nie iba zo subjektívnych pocitov a vnímaní dotknutej osoby. Musí vychádzať z toho, či výroky odporcu na osobu navrhovateľa sú za daných konkrétnych okolností objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby. Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Podľa navrhovateľa do jeho osobnostných práv odporca zasiahol tvrdením, že sa navrhovateľ chová arogantne a povýšenecky, napriek tomu, že táto informácia nebola pravdivá. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že tento výrok odporcu je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa takým spôsobom, že by bola ohrozená vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti, jeho dobrá povesť, či jeho česť v očiach prokurátorov v rámci H. prokuratúry v Y., či v očiach klientov, ktorých navrhovateľ ako advokát zastupuje, pretože navrhovateľ dokonca ani pred samotným začatím konania a ani počas konania nevedel, či sa o výroku odporcu („... uvádzam, že vo veci sa cítim byť predpojatý vzhľadom k jeho opakujúcim sa invektívam na moju osobu, naposledy v podaní zo dňa 18.3.2011. Pri osobných jednaniach odo mňa povýšenecky a arogantne žiadal vysvetlenie môjho postupu“) uvedenom v jeho námietke zaujatosti zo dňa 13.4.2011 vznesenej v dozorovanej veci vedenej na Okresnej prokuratúre O. Streda pod sp. zn. X Pv XXX/XX okrem námestníka krajského prokurátora Z.. S. Z., ktorý o vznesenej námietke zaujatosti rozhodol, dozvedeli i ďalší prokurátori H. prokuratúry Y., prípadne nejakí klienti navrhovateľa, pretože až v priebehu konania navrhovateľ žiadal, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom námestníka H. prokuratúry v Y. Z.. S. Z., ktorým malo byť preukázané, či písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 13.4.2011 bolo predmetom nejakej pracovnej porady, kde by sa prejednávalo a aké boli k nemu vyjadrenia ostatných prítomných prokurátorov. Tento návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania súd zamietol z toho dôvodu, že v zmysle poučenia súdu podľa § 118a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, pričom podľa § 118a ods. 2 na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že tvrdenia odporcu neboli spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných práv navrhovateľa, keďže nebolo v konaní preukázané, že by sa o nich okrem námestníka H. prokuratúry v Y. dozvedel i niekto iný, a preto návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže súd skonštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca zasiahol do jeho osobnostných práv spôsobom, ktorý vyžaduje zákonnú ochranu, súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho priadku („ďalej len O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle zásady úspechu podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).