Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-158-2013.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. Č., W.. XX. XX. XXXX a mal. Š. Č., W.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, deti rodičov N. Č., C.. Y.E., W.. XX. XX. XXXX, M. F. M., T. XXX/XXX E. Š. Č., W.. XX. XX. XXXX, M. F. F., Z. XXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, na návrh matky o zvýšenie výživného a návrh otca o zníženie výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky o zvýšenie výživného z a m i e t a .
II. Súd návrh otca o zníženie výživného z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného otca na mal. W. zo sumy 50 € na 120 € mesačne a na mal. Š. zo sumy 50 € na sumu 120 € mesačne, u oboch detí od l. 2. 2013 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v r. 2009 sa pomery na strane mal. detí zmenili.
Na pojednávaní uviedla, že obe dcéry navštevujú 6. ročník základnej školy, stravujú sa doma, ale matka im platí v škole desiaty, za ktoré na obe deti platí mesačne 5 €, obe deti navštevujú tanečný a hudobný krúžok, kde mesačne matka platí na obe deti spolu 10 €. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k týmto dvom deťom, spolu s deťmi býva v dome u svojej matky, ktorej mesačne prispieva na stravu sumou 100 €. Matka nemá žiadne pôžičky, a neplatí ani poistenie, je nezamestnaná, vedená na aktivačných prácach a jej príjem činí mesačne spolu s detskými prídavkami 260 €.
Otec podal na tunajšom súde návrh o zníženie výživného, pričom na pojednávaní uviedol, že od 8. 4. 2013 je nezamestnaný, pretože dostal výpoveď, v súčasnej dobe poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške l3l € a do l5. 10. 2013 bude poberať aj podporu v nezamestnanosti vo výške l70 € mesačne. Okrem týchto dvoch mal. detí má otec vyživovaciu povinnosť aj k mal. N. Č., W.. XX. X. XXXX, s ktorej matkou W. T. otec žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Otcova družka poberá materský príspevok a spoločne žijú v dome u rodičov otca, ktorým platí inkaso v sume 50 € mesačne. Ďalej otec uviedol, že spláca viacero úverov, spolu mesačne po l20 €, tieto úvery však špecifikovať nevedel.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel a aby návrh otca zamietol.
Z rozsudku Okresného súdu v Poprade, sp.zn. XXC XX/XXXX - XX zo dňa X. XX. XXXX súd zistil, že manželstvo rodičov mal. detí Č. bolo rozvedené a na čas po rozvode manželstva súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa obe mal. deti zverili do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa mesačne sumou 50 €. V tom čase príjem otca činil 569 € v hrubom mesačne a mal vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia ZR výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 prvej vety ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že od rozvodu manželstva rodičov mal. detí Č., a teda aj od poslednej úpravy výživného ubehli už skoro 4 roky a je zrejmé, že potreby mal. detí sa úmerne ich veku zvýšili, najmä čo sa týka odievania, stravovania, zabezpečovania školských potrieb a kultúrno- spoločenského vyžitia. Na strane druhej však oproti poslednej úpravy výživného príjem otca poklesol a pribudla mu jedna vyživovacia povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je súd presvedčený, že výživné v doterajšej výške plne zodpovedá tak potrebám mal. detí, ako aj zárobkovým a majetkovým schopnostiam oboch ich rodičov, a preto tak návrh matky o zvýšenie výživného, ako aj návrh otca o zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
O