Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-66-2013.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Subarea
15C/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: F. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G. XXX, P. V. X. Š., M.Š. XXX proti odporkyni: U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXX v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
určuje odporkyni prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa za obdobie od 08.03.2013 do 24.06.2013, spolu vo výške 95,30 Eur, ktoré je povinná uhradiť v dvoch splátkach vo výške 47,65 Eur splatných do 25 - tého dňa v mesiaci po nasledujúcom mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť do vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde 08.03.2013 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni, aby súd túto zaviazal na výživné v sume 45 Eur mesačne k 25-tému dňu v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že je študentkou 3. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy a povinnosťou jej rodičov je prispievať na jej výživu. V súčasnosti navrhovateľke prispieva na štúdium, stravu a ošatenie iba otec, čo jej však nepostačuje na to, aby mohla riadne navštevovať školu. Matka na výživu navrhovateľky vôbec neprispieva od mája 2012, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože poberá len dávku v hmotnej núdzi a je posudzovaná spolu s manželom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o návšteve školy navrhovateľkou, rozhodnutím o priznaní štipendia navrhovateľke, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávky v hmotnej núdzi na meno Milan Kolman a posudzované osoby, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je dcérou odporkyne pochádzajúcou z manželstva s U. M.. Odporkyňa má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej V. M., nar. 10.01.1997, ktorú súd rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XX zveril
do osobnej starostlivosti otca a uložil matke prispievať na výživu minimálnym výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.01.2013. Navrhovateľka predložila potvrdenie o návšteve školy, že v školskom roku 2012/2013 je žiačkou 3.E Súkromnej strednej odbornej školy Prešov. Potvrdenie je datované 08.03.2013.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že v čase podania návrhu bola študentkou predmetnej školy a bývala u priateľa, ktorý jej výdavky financoval. Priateľ navrhovateľky tragicky zahynul a navrhovateľka je bez príjmu, pričom očakáva narodenie dieťaťa v decembri. V súčasnosti býva u matky priateľa, kde aj zostane. Navrhovateľka štúdium ukončila 24.06.2013 a od 02.09.2013 je evidovaná nezamestnaná. Počas návštevy školy mala navrhovateľka výdavky na cestovné 12 Eur mesačne, obedy v škole počas praxe, teda dva týždenne v mesiaci 1 obed a 1,23 Eur, na hygienické potreby, školské pomôcky a potrebné poplatky. Za celé uvedené obdobie o ňu matka nejavila záujem, finančne jej ničím neprispievala. Otec jej prispieval príležitostne a aj teraz sa jej snaží pomôcť.
Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že navrhovateľke neprispievala, pretože nemala z čoho. Ako rodina poberali sociálne dávky, fyzicky nimi disponoval jej manžel, otec navrhovateľky. Odporkyňa žije s druhom, ktorý sa o ňu stará aj finančne. Príjmom jej druha je invalidný dôchodok. Odporkyňa predložila súdu listinné dôkazy o tom, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.02.2000 doposiaľ. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 27.03.2013 odporkyňa je posudzovaná spoločne s Milanom Kolmanom a oboma dcérami dávkou v hmotnej núdzi. Mesačná dávka predstavuje 165,60 Eur.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.,
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť do doby, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť dieťaťa samého sa živiť je potrebné posudzovať individuálne, avšak spravidla dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť potom, ako je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V danom prípade v čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou strednej školy, pripravovala sa na budúce povolanie, teda nebola schopná sama sa živiť. Navrhovateľka s výnimkou sociálneho štipendia priznaného školou nemala iný príjem a o jej potreby sa staral otec a priateľ. Matka na výživu navrhovateľky neprispievala, čo pred súdom ani nepoprela. Argumentovala tým, že je posudzovaná spoločne s manželom a oboma dcérami s ktorými však nežije v spoločnej domácnosti a finančné prostriedky má k dispozícii výlučne manžel. Bez ohľadu na argumentáciu odporkyne bolo jej povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky podľa ust. § 62 ods. 3 tzv. minimálnym výživným pre nezaopatrené dieťa. Túto povinnosť mala odporkyňa od podania návrhu 08.03.2013 do ukončenia štúdia navrhovateľkou 24.06.2013, pričom za toto obdobie súd uložil odporkyni prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa za predmetné obdobie. Do budúcna súd návrh navrhovateľky zamietol, pretože ukončila štúdium a ďalej neštuduje. Za rozhodné obdobie však vznikol odporkyni na výživnom dlh vyčíslený na sumu 95,30 Eur. Výška minimálneho výživného v rozhodnom období predstavovala 26,65 Eur mesačne, za obdobie od 08.03. do 31.03.
20,64 Eur + 4/2013 26,65 Eur + 5/2013 26,65 Eur + 01.06 - 24.06/2013 21,36 Eur = 95,30 Eur. Dlžné výživné povolil súd odporkyni uhradiť v dvoch splátkach po 47,65 Eur, splatných k 25-tému dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, nakoľko s výnimkou uvedeného obdobia nie je dôvodný a ani navrhovateľkou požadovaná výška nie je adekvátna možnostiam odporkyne.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa cit. zák. ust. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukázaním na dôvody hodné osobitného zreteľa keď rozhodoval o nárokoch medzi dcérou a matkou a tiež preto, že žiadna z účastníčok nemala v konaní významný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.