Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/102/2012

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/3/2014
„Najvyšší súd 8Sžf/3/2014 Slovenskej republiky 7012200682 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: HaRT, spol. s r. o. (resp. s. r. o.), Hrnčiarska 12, Košice, IČO: 31 648 568, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/532724- 997671/2012/5309 zo dňa 24. mája 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/102/2012 – 31 zo dňa 11. septembra 2013, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/102/2012 – 31 zo dňa 11. septembra 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu HaRT, spol. s r. o., / resp. s.r.o./, Košice, Hrnčiarska 12, zast. advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, Szakkayho č. 1, Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 05. 2012 č. 1020503/1/532724-997671/2012/5309 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2012 č. 1020503/1/532724-997671/2012/5309 žalovaný podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie o správe daní (Daňový poriadok) zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. /Pav zo dňa 06. 02. 2012 tak, že vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 znižuje zo sumy 8 627,76 eur na sumu 7 250,22 eur.

Citovaným rozhodnutím, vydaným podľa / , správca dane vyrubil žalobcovi za predmetné zdaňovacie obdobie rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8 627,76 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré boli uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 č. /TOM zo dňa 15. 12. 2011. Správca dane uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uzavrel s A. Č. a U. Č.Á., rod. D. dňa 18. 01. 2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. 1214/56 - orná pôda o výmere 1049 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 786. 750,-- Sk. Dňa 04. 12. 2006 uzavrel kúpnu zmluvu aj s X.. K. Š., pričom jej predmetom bol pozemok parc. č. 1214/50 - orná pôda o výmere 775 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 581. 250,- Sk. Správca dane zistil, že na hraniciach predávaných pozemkov je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny bez prípojok tak, ako je to uvedené v článku I bod 2 predmetných zmlúv. Taktiež zistil, že obecné zastupiteľstvo obce Č. dňa 28. 05. 2004 schválilo uznesením č. b územný plán obce Č., pričom predmetné pozemky sa nachádzajú v lokalite Juhovýchod a územnom pláne obce sú zaznačené vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastaveného územia podľa Starosta obce Č. K. W. sa na žiadosť správcu dane vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce riešená ako územná rezerva pre možnosť výstavby rodinných domov. Stavebným povolením č. 705/2007-Ča zo dňa 10. 10. 2007 obec Č. povolila stavebníkovi X.. K. Š. stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 1214/50 v kat. území Č.. Stavebným povolením č.

494/2008-Ča zo dňa 10. 09. 2008 obec Č. povolila stavebníkovi X.. A. Č. I. stavbu SO 01 - rodinný dom, II. stavbu SO 02 - rodinný dom, III. stavbu SO 03 - voliéra na pozemku parc. č. 1214/56 v kat. území Č.. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach za účelom preverenia zaradenia pozemkov v kat. úz. Č., lokalita Juhovýchod, pričom zistil, že v územnom pláne obce bola riešená aj lokalita Juhovýchod, pričom bola funkčne určená na výstavbu rodinných domov. Táto lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale ako plocha určená na výstavbu rodinných domov. Pretože jednotlivé pozemky boli územným plánom obce určené na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona stavebnými pozemkami. Pred schválením územného plánu obce Krajský pozemkový úrad v Košiciach dňa 02. 03. 2004 udelil súhlas na budúce možné využitie tejto lokality pre nepoľnohospodárske účely. S poukazom na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty a ustanovenie stavebného zákona a získaný spisový materiál konštatoval, že aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny určený na zastavanie, je podľa stavebného Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že žalobca porušil ustanovenie tým, že nevyčíslil daň z nehnuteľnosti k cene pozemku. Žalobca tak spôsobil rozdiel základu dane vo výške 1 368 000,-- Sk a neodviedol daň z pridanej hodnoty v sume 259 920,-- Sk.

Na odvolanie žalobcu žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane tak, že vyrubený rozdiel dane znížil zo sumy 8 627,76 eur na sumu 7 250,22 eur, čím opravil chybu týkajúcu sa nesprávne vyrubenej výšky dane a zmenil vyrubenú výšku dane, ktorú správca dane vypočítal z ceny uvedenej v kúpnych zmluvách. Chyba spočívala v porušení § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Žalovaný akceptoval skutkové zistenia správcu dane ako aj ich právne posúdenie.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane vychádzal len z nezáväznej informácie Krajského stavebného úradu v Košiciach, z ktorej vyplýva iba to, že pozemok je súčasťou územia určeného v budúcnosti ako plošná rezerva pre výstavbu rodinných domov, žalovaný uviedol, že Krajský stavebný úrad v Košiciach vykonával štátnu správu v územnom obvode kraja okrem iného aj na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a úseku bývania (). Preto jeho vyjadrenie nie je len nezáväzná informácia, pričom Krajský stavebný úrad v Košiciach uviedol, že predmetná lokalita Juhovýchod bola riešená funkčne na výstavbu rodinných domov. Predmetná lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, t. z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Pretože predmetná lokalita bola riešená územným plánom obce na zastavanie tak, ako to bolo schválené územným plánom obce uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28. 05. 2007, a v zmysle stavebného zákona „stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou“, je zrejmé, že predmetný pozemok je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, teda je stavebným pozemkom aj pre účely Aj keď je pozemok v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom. Územný plán obce rieši územie celé ako také, určené na výstavbu rodinných domov, nie je preto relevantné, či už boli pozemky rozparcelované alebo nie a pod akým parcelným číslom boli pozemky predávané.

K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej ním tvrdené skutočnosti majú oporu v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 24. 11. 2011, ktorý riešil obdobný prípad, uviedol, že v uvedenej veci Najvyšší súd SR vychádzal z iných skutkových okolností (len z vyjadrenia magistrátu a územného plánu, ktorý odkazoval ešte na ďalšie vyjadrenie), keď predávajúci v čase predaja mohol vychádzať len z dokladov, ktoré boli k dispozícii, z ktorých nebolo dostatočne zrejmé, že ide o stavebný pozemok. Skutkové okolnosti rozhodnutia správcu dane sú odlišné, keďže územný plán obce (jeho popisná časť ako aj mapa) rieši sporné pozemky ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov a vyjadrenie obce, ako aj vyjadrenie kompetentného úradu túto skutočnosť potvrdzujú. Vedomosť o tom, že išlo o pozemky určené na výstavbu rodinných domov potvrdil žalobca v kúpnej zmluve (čl. V. bod 5, kde sa kupujúci zaväzuje, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebude vykonávať na ňom inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne).

V záver rozhodnutia žalovaný uviedol, že z dôvodu plynulosti konania odstránil chybu konania spočívajúcu v porušení , podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Žalobou zo dňa 06. 06. 2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 06. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/532724-997671/2012/5309 zo dňa 24. 05. 2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetné pozemky v čase predaja, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti neboli stavebnými pozemkami v zmysle § 43h stavebného zákona, pretože neboli zastavané stavbou, nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie na ich zastavanie, v relevantnom čase nebol vypracovaný a ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok, územným plán obce Č. dané územie kvalifikoval ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, teda aj pozemkov parc. č. 1214/56 a parc. č. 1241/50 a predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia. Poukázal na to, že územno- plánovacie informácie, ktoré boli podané prvostupňovému správnemu orgánu, mali iba informatívny charakter a nie záväzný. Podľa žalobcu z dikcie § 43h stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť iba časť územia s konkrétnym parcelným číslom a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a schválenej územno-plánovacej dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny. Predmetné pozemky nie sú stavebnými pozemkami, preto ich jeho predaj v zmysle § 38 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty má byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 08. 2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Konštatoval, že v daňovom konaní bolo sporné a pre výsledok konania určujúce, či pozemky, ktoré boli predmetom prevodu medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi podľa priložených kúpnych zmlúv zapísané v katastri nehnuteľností ako „orná pôda“ sú stavebnými pozemkami pre účely aplikácie Zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje pojem stavebný pozemok, ale odkazuje na Podľa žalovaného správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že pozemky zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Č. boli už v čase predaja stavebnými pozemkami. Lokalita Juhovýchod (v tejto lokalite sa predmetné pozemky nachádzajú), je v územnom pláne obce zaznačená vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastaveného územia podľa Starosta obce uviedol, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Vyjadrenie starostu obce, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne riešená ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov, nezodpovedá samotnému územnému plánu. V územnom pláne obce v textovej časti na strane 7 sú popísané zóny bývania: „Zónu bývania v rodinných domoch navrhujeme rozvíjať prednostne v prelukách v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce rozširovať obytnú zónu východným smerom a v západnej časti obce severne od cintorína a východne od železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách Sever a Juh. Plochu pre sociálne bytové domy navrhujeme v lokalite Juh“. Na strane 8 územného plánu v časti Priestorové usporiadanie nových lokalít bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne označená ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek, pričom v tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny počet bytových jednotiek v danej lokalite má byť 140. Z uvedeného územného plánu obce jednoznačne vyplýva, že lokalita Juhovýchod nebola označená ako rezerva, ale bola riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov. Tomuto záveru zodpovedajú aj zistenia správcu dane na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach zo dňa 19. 12. 2011. V stavebných povoleniach vydaných na výstavbu rodinných domov na parcelách v lokalite Juhovýchod sa konštatuje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28. 05. 2004, čo bolo dôvodom pre spojenie konania o umiestnení stavby so stavebným konaním podľa stavebného zákona. Aj zo samotného obsahu kúpnych zmlúv vyplýva, že predmetné pozemky boli už v čase predaja stavebnými pozemkami, pretože predávajúci v čl. I. Preambula bod 2 kúpnej zmluvy vyhlásil, že na hranici pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny najneskôr do 30. 04. 2007. V článku IV. Osobitné dojednania bod 6 sa uvádza, že kupujúci sa zaväzuje, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu a nebude vykonávať na ňom inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne. Skutočnosť, že kupujúci pristúpili na takýto záväzok, podľa jeho názoru svedčí o tom, že pozemky už v čase predaja boli stavebný i pozemkami, určenými na výstavbu rodinných domov.

Žalovaný ďalej uviedol, že náležitosti územného plánu obce upravuje vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie, podľa ktorého riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis. Územný plán obce vymedzuje územie, obsahuje aj jeho geografický opis. V zmysle cit. vyhlášky územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny, ktorý sa odvíja od územného plánu obce a podrobnejšie ho rozpracováva. Obec Č. územný plán zóny nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvolávala na územný plán obce zo dňa 28. 05. 2004. S prihliadnutím na túto právnu úpravu a územný plán obce predmetné pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod v kat. úz. Č. boli stavebnými pozemkami aj v čase ich predaja, t. j. v roku 2006 a 2007 aj napriek tomu, že v katastri nehnuteľností boli zapísané ako orná pôda.

Žalovaný ďalej uviedol, že na predmet konania nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo daň 24. 11. 2011. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku jediným dôkazom pre vydanie rozhodnutia správcu dane bola informácia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, Mestská časť B. P. zo dňa 16. 03. 2009, z ktorej vyplývala iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu. Z tejto informácie nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok parc. č. X predstavuje časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. V závere informácie Magistrát hlavného mesta SR Bratislava uviedol, že pre dané územie nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či predmetná parcela je zastaviteľná, aká je miera jej zastavania, aké sú celkové podmienky jej využitia. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR konštatoval, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýkoľvek pochybností, že v danom prípade ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha dani z pridanej hodnoty. V prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné ako v prípade, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v citovanom rozsudku nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože správca dane zabezpečil dostatok dôkazov, na základe ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že predmetné pozemky zapísané na LV č. XXXX ako orná pôda boli v čase ich prevodu stavebnými pozemkami.

Súd v konaní podľa a nasl. , bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v ustanovení , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z administratívnych spisov súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 18. 01. 2007 žalobca ako predávajúci previedol na kupujúcich A. Č. O. U. Č., W.. D. pozemok parc. č. 1214/56 - orná pôda o výmere 1049 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 786. 750,-- Sk a kúpnou zmluvou zo dňa 04. 12. 2006 na kupujúceho X.. K. Š. pozemok parc. č. 1214/50 - orná pôda o výmere 775 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 581. 250,-- Sk.

Podľa článku I. bod 2 a článku II. bod 2 cit. zmlúv predávajúci prehlásili, že na hranici pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny najneskôr do 30. 04. 2007, pričom predávajúci sa zaviazal, že v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy určí bod napojenia na hranici pozemku pre technickú vybavenosť uvedenú v článku I., bod 2 zmluvy. Podľa článku IV. bod 5, resp. 6 kupujúci vzali na vedomie, že objekty infraštruktúry mimo ich pozemkov - zelené plochy, chodníky, energetické rozvody a prístupové komunikácie sa realizujú pre celý obytný súbor.

Podľa sprievodnej správy k územnému plánu obce Č. pri návrhu urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania vo vzťahu k bývaniu sa uvádza, že zónu bývania v rodinných domoch územný plán navrhuje rozvíjať prednostne v prelukách v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce rozširovať obytnú zónu východným smerom a v západnej časti obce severne od cintorína a východne od železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách Sever a Juh (strana 7 správy). V časti priestorové usporiadanie nových lokalít bývania (strana 8 správy) je pre každú lokalitu stanovený maximálny počet bytových jednotiek, maximálna podlažnosť, veľkosť pozemkov a ďalšie parametre, Pri lokalite Juhovýchod je stanovený maximálny počet bytových

jednotiek 140. Iba pri lokalite Sever je uvedené, že ide o rezervné plochy pre bývanie a výstavba bude podmienená znížením hlučnosti od výrobnej linky D. preukázanej spracovaním novej hlukovej štúdie pred spracovaním územného plánu zóny.

Obec Č. uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28. 05. 2004 schválila územný plán obce Č. a uznesením z toho istého dňa č. 4/2004/c sa uzniesla na záväznej časti územného plánu obce Č.. Záväzná časť územného plánu obce Č. bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce Č. č. 9/2004 zo dňa 29. 05. 2004.

Podľa záväznej časti územného plánu obce Č. v časti Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je v bode 1 určené zabezpečiť plochy na funkciu bývania v lokalitách Severovýchod, Juhovýchod, pri OP D., pre lokalitu Hutných stavieb, pri železničnej stanici, pri krížiku a oproti ČsPHL. V časti 9 záväznej časti územného plánu obce (plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny) je v navrhovanej lokalite rodinných domov Juhovýchod v bode 9. 1. 17 a 18. stanovená plocha pre Transformovňu a pre miestne komunikácie pri lokalite rodinných domov Juhovýchod (ide o verejnoprospešné stavby uvedené v časti 11. 17. a 11. 18.

Podľa grafickej časti územného plánu obce Č. - Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia (mierka 1:2000) pre lokalitu Juhovýchod sú určené tieto funkčné a priestorové regulatívy: vidiecka obytná zástavba nízkopodlažná, štruktúra zástavby otvorená, doporučená minimálna a maximálna podlažnosť objektov - jedno až dve podlažia a smerná zastavanosť pozemkov - 0,2.

Na výzvu správcu dane starosta obce Č.O. podaním č. 720/2011 zo dňa 21. 05. 2011 oznámil správcovi dane, že v územnom pláne obce Č. bola schválená aj územná rezerva pre výstavbu IBV Juhovýchod, následne na to spracoval investor zastavaciu štúdiu predmetnej lokality vrátane projektovej dokumentácie inžinierskych sietí, pričom v čase schvaľovania územného plánu obce Č. boli pozemky vedené v predmetnej lokalite ako orná pôda.

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice I. č. /TOM zo dňa 19. 12. 2011 (Krajský stavebný úrad v Košiciach) vyplývajú zistenia, ktoré boli uvedené v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Košice ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku (poznámka pod čiarou č. 19), na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti.

Poznámka č. 19 citovaného zákonného ustanovenia odkazuje na ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku ( ).

Podľa § 43h ods. 1,2 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie s poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa , , , vyhl. č. Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis, návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania a návrh riešenia bývania, občianskej vybavenosti so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie.

Obsah záväznej časti územného plánu obce je vymedzený v § 12 ods. 6 tejto vyhlášky a grafická časť územného plánu obce je vymedzená v ustanovení § 12 ods. 7 citovanej vyhlášky.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

V konaní bolo medzi účastníkmi konania sporné, či pozemky parc. č. 1214/50 - orná pôda o výmere 775 m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1049 m2 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Č. boli v čase vzniku daňovej povinnosti ( ) stavebnými pozemkami v zmysle , , či teda nepodliehajú oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly nesporne vyplynul záver, že predmetné pozemky možno kvalifikovať ako stavebné pozemky v zmysle stavebného zákona. Tieto sa nachádzali v lokalite Juhovýchod územného plánu obce Č. schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Č. zo dňa 28. 05. 2004 č. 4/2004/b a č. 4/2004/c (schválenie záväznej časti územného plánu obce). Predmetná lokalita sa nachádza vnútri riešeného územia obce Č. a v zmysle grafickej časti územného plánu obce - komplexného výkresu priestorového usporiadania funkčného využívania, záväznej časti územného plánu obce ako aj sprievodnej správy k územnému plánu obce Č. je určená na nízkopodlažnú obytnú zástavbu rodinných domov. Predmetné pozemky bol územným plánom obce určené na zastavanie, a preto spĺňajú podmienky zákonnej definície stavebného pozemku podľa stavebného zákona. Prevod stavebného pozemku podľa , nie je oslobodený od dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle citovaného zákona.

Skutočnosť, že predmetné pozemky boli v katastri nehnuteľností evidované ako orná pôda, pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti žalobcu nemá právny význam, pretože ustanovenie a , viažu vznik daňovej povinnosti pri prevode nehnuteľnosti na charakter prevádzaného pozemku v zmysle ustanovenia stavebného zákona, a nie na druhové členenie pozemkov v zmysle (katastrálny zákon). Takisto nemá právny význam ani skutočnosť, že na predmetnú lokalitu Juhovýchod nebol spracovaný územný plán zóny, ktorý by riešil predmetné pozemky, pretože pre ich definovanie ako stavebných pozemkov už postačovala skutočnosť, že boli určené na zastavanie územným plánom obce.

Nedôvodná je námietka žalobcu, podľa ktorého z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť iba časť územia obce konkretizovaná v územnom pláne obce alebo územnom pláne zóny parcelným číslom. Toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá zneniu ustanovenia stavebného zákona a ani ustanoveniu vyhl. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, ktoré upravuje obsah územného plánu obce.

Žalobca v žalobe ako dôkaz tvrdenia, že predmetné pozemky neboli v čase predaja, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľností stavebnými pozemkami, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 24. 11. 2011 bez toho, aby konkretizoval, aké skutkové a právne

závery vyplývajúce z tohto rozsudku svedčia v prospech jeho tvrdení. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve, aby iba z odkazu na rozsudok súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade ( ), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistenie, či sporný pozemok predstavuje časť územia určeného územným plánom obce na zastavanie. V rozhodovanej veci správca dane vykonal dostatočné dokazovanie za účelom preukázania, či sporný pozemok má charakter stavebného pozemku v zmysle stavebného zákona.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu podľa pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého keďže žalobca v konaní úspešný nebol, právo na ich náhradu mu priznané nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.