Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-26-2003.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/26/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 226 písm. c/Tr. por. účinného do 31.12.2005, súd obžalovaného
L. - nar. XX.X.XXXX v Žiline, trvale bytom Trebišov, Stredná č. XXXX/X, riaditeľ OSBD Trebišov,
spod skutku obžaloby č. 23 pre pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/Tr. zák., § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.8.1999, ktorého sa mal dopustiť tak, že teraz už odsúdený M. po tom, čo v presne nezistený deň v kancelárii riaditeľa OSBD na ul. Pribinovej č. 221 v Trebišove, odovzdal úplatok v sume 20.000.- Sk obžalovanému L. za súhlas k odpredaju užívacích práv k družstevnému bytu č. 39, blok č. 2211, na ul. Komenského v Trebišove, hoci obidvaja obžalovaní vedeli o tom, že teraz už odsúdený M. nemôže s týmto družstevným bytom disponovať, pretože bol vylúčený z členstva v OSBD Trebišov, čím došlo k zániku jeho nájmu k tomuto družstevnému bytu, ktorý mal naviac podľa právoplatného rozhodnutia súdu vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu, dňa 1.3.1999 podvodne vylákal od M., sumu 300.000:- Sk, ako zálohu za prevod užívacích práv k tomuto družstevnému bytu. M. mu uvedenú sumu vyplatil po tom, čo ho obžalovaný L. ako riaditeľ OSBD Trebišove, vo svojej kancelárii na ul. Pribinovej č. 221 v Trebišove ubezpečil, že prevodu členských práv a povinností v OSBD Trebišove a tým aj k prevodu užívacích práv k tomuto družstevnému bytu nie sú žiadne prekážky, pričom v skutočnosti tento prevod nebol uskutočnený, ale M. bol uvedený družstevný byt po jeho odovzdaní dňa 1.3.1999 bytovému družstvu teraz už odsúdeným M. a po zaplatení členského príspevku a ďalších poplatok, na základe pokynu obžalovaného L. riadne pridelený a odovzdaný dňa 9.3.1999, po podpísaní nájomnej zmluvy, hoci predstavenstvo OSBD Trebišov o pridelení tohto družstevného bytu M.ozhodlo až dňa 25.3.1999. Ďalšiu vopred dohodnutú sumu 30.000.- Sk, po pridelení družstevného bytu M., teraz už odsúdený M. z podvodne získaných finančných prostriedkov obžalovanému ID. už následne neodovzdal, hoci sám ešte od M. prevzal doplatok v sume 10.000.- Sk v presne nezistený deň v mesiaci marec 1999, po pridelení družstevného bytu M. ktorému tým vznikla škoda vo výške 310.000.- Sk, oslobodzuje nakoľko nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Dňa 28.7.2000 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na L. pre pokračujúci trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1,2 Tr. zák. účinného do 1.9.1999, trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.9.1999 a pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c, § 250 ods. 1,2 Tr. zák. účinného do 1.9.1999 a na M. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,2 Tr. zák. účinného do 1.9.1999.
V uvedenej trestnej veci Okresný súd Michalovce rozhodol rozsudkom č.k. 2T/26/2003-1594 zo dňa 6.6.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/112/2008 zo dňa 1.6.2009, ktorým uznal M. vinného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti za čo ho odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Rozsudok vo vzťahu k obžalovanému M. sa stal právoplatným dňom 1.6.2009. Vo vzťahu k obžalovanému L. bol rozsudok zrušený v celom rozsahu a vrátený tunajšiemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Následne dňa 27.9.2012 Okresný súd Michalovce vyhlásil rozsudok, ktorým bol obžalovaný L.znaný vinným zo spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c, § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.8.1999 za čo bol odsúdený k peňažnému trestu vo výmere 1.000,-€. Zároveň súd obžalovaného spod skutkov obžaloby 1 až 22 oslobodil.
Krajský súd v Košiciach svojím uznesením sp. zn. 8To/16/2013 zo dňa 11.3.2013 zrušil uvedený rozsudok v jeho odsudzujúcej časti a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Dotknutý rozsudok v jeho oslobodzujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2013.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný L. uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, kde podľa neho je celá kauza umelo vyrobená a politicky pripravená proti jeho osobe. Ku skutku pod bodom 23 obžaloby obžalovaný uviedol, že aj tento skutok je vykonštruovaný a obžalovaný JQ. bol zneužitý na tento skutok, ktorý bol vymyslený. Žiaden úplatok od tohto neprevzal, ani mu ho tento neponúkal.
Súd vypočul na hlavnom pojednávaní svedkyňu O. ktorá využila svoje zákonné právo a v trestnej veci svojho otca M. odmietla vypovedať.
Z tohto dôvodu súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej táto uviedla, že niekedy v decembri 1998 v byte na ul. Komenského č. 25 v Trebišove obdŕžali zásielku súdu o uložení povinnosti vysťahovania sa z bytu pre neplatenie nájomného. Keďže mali vedomosť, že takýto problém mal aj ich ujo M., ktorý sa poznal s Kačintzom a keď mu odovzdal úplatok tento ho nechal bývať v byte aj naďalej. Preto sa rozhodli tomuto odovzdať úplatok. Peniaze v sume 20.000.- Sk boli skutočne odovzdané riaditeľovi OSBD G. pričom kto bol pri odovzdaní uviesť nevedela. Okrem týchto peňazí G. žiadal doplatiť ďalších 30.000.-Sk, ktoré mu mali byť odovzdané z peňazí, ktoré budú vrátené ako členské, avšak tieto peniaze otec svedkyne už G. neodniesol.
Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedka M., ktorý sa vyjadril ku skutku 22 obžaloby a to k odovzdaniu úplatku obžalovanému kde uviedol okolnosti za ktorých bol úplatok odovzdaný. V závere výpovede upresnil, že v rámci svojich výpovedí uvádzal rôzne sumy, ktoré poskytol obžalovanému, kde upresnil, že tomuto najprv odovzdal s Júliusom Kováčom 40.000,- Sk, pričom sa jednalo o peniaze, za ktoré mal obžalovaný dovoliť G. odpredať byt, nakoľko tento bol už predtým vylúčený z členstva a v po dstate o byt prišiel. Následne mu bolo odovzdaných 30.000,- Sk, nakoľko takáto bola dlžoba na byte, pričom po zaplatení tejto sumy svedok žiaden doklad z pokladne nedostal. Napokon mu odovzdal 50.000,-Sk, ktoré neskôr šetrila polícia. Rozpory vo svojich predchádzajúcich výpovediach svedok vysvetliť nevedel.
Svedkyňa S. na hlavnom pojednávaní vo všeobecnosti uviedla, že v uvedenom čase bola pracovníčkou OSBD Trebišov, kde pracovala ako bytová referentka. Byty na OSBD sa prideľovali tak, že záujemca musel byť členom OSBD a zaplatiť členský podiel, pričom musel byt dať do pôvodného stavu a zaplatiť prípadne všetky podlžnosti, ktoré na byte viazli. Po splnení týchto podmienok sa mohol uchádzať o pridelenie bytu, o čom rozhodovala bytová komisia, ktorá bola 5-členná. Okrem svedkyne a riaditeľa bytového družstva boli jej členmi právnička OSBD a dvaja členovia predstavenstva OSBD. Uvedená komisia z čakateľov na byt žrebovala kvôli objektívnosti, o čom sa spísala aj zápisnica. Následne bola celá vec daná predstavenstvu na schválenie, čo však bolo už iba formálnym aktom. Rozhodovacie právo mala bytová komisia. Svedkyňa ďalej dodala, že po zaplatení všetkých podlžnosti a splnení všetkých podmienok sa s novým nájomcom spísala nájomná zmluva a odovzdali sa mu kľúče, pričom sa nečakalo na rozhodnutie predstavenstva.
Svedok O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v danom čase bol členom predstavenstva OSBD, kde pôsobila aj bytová komisia pri prideľovaní bytov, pričom rozhodnutie bytovej komisie bolo záväzné a predstavenstvo toto rozhodnutie schválilo. On sám však členom takejto komisie nebol. Dodal, že o prideľovaní bytu rozhodovala komisia, pričom predstavenstvo ich rozhodnutie iba podpisovalo.
Súd vypočul tiež svedka V. ktorý uviedol, že predstavenstvo OSBD, ktorého v tom čase bol členom, rozhodovalo o nových členoch OSBD, o výmenách bytov, prideľovaní bytov ako aj o ukončovaní členstva v OSBD.
Svedok MB. uviedol, že o prideľovaní bytov na OSBD rozhodovala bytová komisia na základe prihlášky záujemcu, kde po splnení všetkých podmienok na pridelenie bytu dávala na schválenie predstavenstvu svoje rozhodnutie o pridelení bytu. Rozhodovaciu právomoc mala v podstate bytová komisia, pričom predstavenstvo OSBD jej rozhodnutie iba formálne schvaľovalo. Svedok uviedol, že členom tejto bytovej komisie nebol. Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde tento na vysvetlenie rozporov ohľadne pridelenie bytu aj nečlenovi družstva sa nevedel vyjadriť.
Bol taktiež vypočutý svedok W. ktorý uviedol, že na OSBD boli byty prideľované na základe rozhodnutia bytovej komisie. Záujemca o byt musel byť členom OSBD a musel spĺňať aj ďalšie formálne požiadavky. Pridelenie bytu nečlenovi nebolo možné. Ďalej upresnil, že predstavenstvo na základe rozhodnutia bytovej komisie rozhodovalo o pridelení bytu tým, že odhlasovalo rozhodnutie bytovej komisie, teda v konečnom dôsledku o pridelení bytu rozhodovalo samo predstavenstvo.
Svedok G. vo svojej výpovedi uviedol, že na OSBD boli prideľované byty bytovou komisiou, ktorá svoje rozhodnutie dávala na schválenie predstavenstvu OSBD. S konečnou platnosťou však o pridelení bytu rozhodlo predstavenstvo.
Svedok L.l uviedol, že v uvedenom čase bol členom predstavenstva OSBD v Trebišove, kde prideľovanie bytov mala na starosti bytová komisia, pričom rozhodnutie tejto komisie schvaľovalo predstavenstvo.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul taktiež svedka M. ktorý uviedol, že akýkoľvek nátlak zo strany jeho ako príslušníka polície na svedkov vyvíjaný nebol, pričom podotkol, že svedkov v uvedenej veci vôbec nevypočúval.
Bola vypočutá svedkyňa JX., ktorá uviedla, že na OSBD v Trebišove bola vytvorená komisia na prideľovanie bytov, kde byty, ktoré prideľovala boli značne zdevastované. Pridelenie bytu mohlo byť realizované iba za podmienky, že nový záujemca pred pridelením bytu vyrovnal všetky podlžnosti v súvislosti s bytom. Prideľovanie bytov prebiehalo vždy žrebom, kde pri žrebovaní boli niekedy prítomní aj samotní záujemcovia o byt. Komisia pozostávala z piatich členov, traja boli z predstavenstva, ďalšou bola p. H.á a samotná svedkyňa. Podklady pre zasadnutie komisie pripravovala p. H.. Svedkyňa v závere výpovede dodala, že byty nebolo možné prideliť nečlenovi družstva, avšak na OSBD prebiehalo aj tzv. zrýchlené konanie, kde keď záujemca nebol členom družstva, mohol mu byť byt pridelený, keďže v tom čase nezasadalo predstavenstva a nemohlo ho za člena prijať. Hneď na ďalšom zasadnutí predstavenstva však takýto záujemca bol prijatý za člena. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k činnosti bytovej komisie, ako aj k rozhodovacej právomoci pri prideľovaní bytov, kde uviedla, že rozhodovaciu právomoc na pridelenie bytov mala bytová komisia, pričom predstavenstvo jej rozhodnutie iba schvaľovalo, avšak malo právomoc aj rozhodnutie komisie neschváliť.
Svedok O. uviedol, že v uvedenom čase bol členom predstavenstva OSBD, kde na OSBD pracovala aj bytová komisia, ktorá rozhodovala o pridelení bytu. Prideľovanie bytov bolo vykonané žrebovaním, ktoré sa vykonávalo aj za prítomnosti uchádzačov o byt. Svoje rozhodnutie bytová komisia predkladala na formálne schválenie predstavenstvu. Už po rozhodnutí bytovej komisie bol riaditeľ OSBD oprávnený podpísať nájomnú zmluvu.
Na hlavnom pojednávaní súd prečítal aj výpovede svedkov, ktorých nebolo možné vypočuť na hlavnom pojednávaní vzhľadom na ich dlhodobý pobyt v cudzine, resp. na neznámom mieste alebo vzhľadom na to, že medzičasom zomreli.
Svedok M. ku skutku pod bodom 23 obžaloby uviedol, že niekedy vo februári 1999 získal od predajcu M. byt za sumu 355.000.- Sk. Pri jednaniach mu Kováč neoznámil žiadnu prekážku, ktorá by bránila predaju bytu, preto spoločne s G. odišli za Kačintzom, ktorý potvrdil, že neexistuje žiadne prekážka predaja bytu. V byte Kováča za prítomnosti svojej manželky a S. 300.000.-Sk ako zálohu za byt s tým, že zvyšok zaplatí po vysťahovaní. Asi jeden týždeň po zaplatení zálohy odišli spoločne s Kováčom na OSBD k prepisu bytu, pričom bolo potrebné vyplatiť ďalších 36.000.-Sk ako členské a ďalšie poplatky za byt.
Svedok I. sa vyjadril k svojmu členstvu v OSBD a k pôsobeniu v jeho predstavenstve, kde zároveň uviedol postup pri prideľovaní bytov, ktoré sa žrebovali potencionálnym žiadateľom.
SvedoG., ktorý vo výpovedi uviedol, že niekedy v roku 1998 mal v úmysle zakúpiť si byt od Júliusa Kováča, kde v spoločnosti tohto ako aj JV. odišli na OSBD Trebišov, avšak na byte JQ. boli dlhy, preto prepis bytu nebol možný, pričom svedok od kúpy bytu odstúpil.
Svedkyňa M. sa vo svojej výpovedi vyjadrila ku kúpe bytu od M. za 355.000.-Sk, kde tento kúpili od manželov G.h za prítomnosti M. Súd na hlavnom pojednávaní taktiež prečítal výpovede svedkov a to O. Svedkyňa O. manželka spoluobžalovaného M. vo výpovedi uviedla, že niekedy v mesiaci december 1998 obdŕžala rozsudok Okresného súdu Trebišov na vypratanie bytu, pretože neplatila nájomné. Z tohto dôvodu požiadali o pomoc M., ktorý sa poznal s riaditeľom OSBD, kde tento po návšteve riaditeľa jej oznámil, že ak dá G.i úplatok 20.000.- Sk tento bude súhlasiť s odpredaním bytu. Z tohto dôvodu si preto požičala peniaze a odovzdala ich M., ktorý ich odovzdal G. Na to jej bol daný súhlas na odpredaj bytu, kde jej manžel zohnal kupca, ktorý im za byt zaplatil 300.000.- Sk, pričom z dohodnutej kúpnej ceny si odpočítal ešte 30.000.- Sk, ktoré musel zaplatiť na OSBD ako členské. Uvedených 30.000.- Sk mali podľa dohody taktiež odovzdať G. keďže tieto peniaze im boli vrátené z OSBD, avšak svedkyňa tieto peniaze G.i odmietla vydať.
Svedok ID. vo svojej výpovedi sa vyjadril ako člen predstavenstva OSBD k okolnostiam., za ktorých boli prijímaní ďalší členovia do OSBD ako aj ku skutočnostiam, za akých boli prideľované voľné byty. Uviedol, že tieto boli žrebované za prítomnosti riaditeľa OSBD, právnika OSBD a ďalších zamestnancov.
Pred súdom bola vypočutá znalkyňa A., ktorá uviedla, že pri psychologickom vyšetrení obžalovaného G.tila, že tento má nadpriemerné intelektové a pamäťové schopnosti, pričom dokáže správne vnímať, orientovať sa v bežných životných situáciách, prispôsobovať sa, uchovávať v pamäti prežité udalosti a správne ich reprodukovať. Jeho osobnosť je diferencovaná, usporiadaná, adekvátne napojená na realitu. Výraznejšie psychopatologické fenomény v štruktúre osobnosti nie sú. V testovom vyšetrení sa prejavuje ako jedinec vyznávajúci morálne princípy, má sklon k idealizovaniu svojej osoby, vylepšovať sa v sociálne pozitívnom svetle, čo sa môže prejavovať aj ako obranný mechanizmus vo vzťahu k reprodukcii predmetného skutku. Znalkyňa k osobe svedka M. uviedla, že svedok nebol motivovaný spolupracovať pri vyšetrení, simuloval mentálnu nedostatočnosť vyššieho stupňa v zmysle, že nevie čítať ani poriadne písať. Dotazníkové metódy mu boli čítané, v projektívnych metódach pracoval adekvátne, bolo zistené, že jeho intelektové schopnosti sú ľahko podpriemerné, teoretická schopnosť intelektu je znížená, ale praktická zložka intelektu je bez manka. Dokáže sa správne orientovať v bežných životných situáciách, chápe príčinné vzťahy v súvislosti a podstaty skutku. Svedok je jednoduchý, v reči nekultivovaný, má sklon k pretvarovaniu sa. Rozpory v jeho výpovedi sú spôsobené skôr osobnostnými charakteristikami, tendenciu ku skresľovaniu. Taktiež jeho negatívnym, resp. nepriateľským postojom vo vzťahu k obžalovanému, voči ktorému stále pociťuje hnev, keďže bol deložovaný z bytu.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal taktiež znalecký posudok PhDr. W.j z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality, ktorého závery sú v podstate zhodné s výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to najmä kúpno-predajnými zmluvami o kúpe družstevného bytu, zápisnicami o konfrontáciách, odpismi nahrávok telefonických hovorov, zápisnicami o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, záznamom o zaistení vecí, odborným vyjadrením, listinnými dôkazmi týkajúcich sa prideľovania bytov a údržby bytov,
kópiami dokladov o platbách, zápisnicami predstavenstva OSBD za roky 1995-2000, stanovami OSBD, záznamom o prevzatí bytu, správami OSBD, výpisom z obchodného registra, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15C/622/1994 o vyprataní družstevného bytu. Z listinných dôkazov týkajúcich sa pridelenia bytu a údržby bytu súd zistil, kedy, komu a za akých podmienok bol pridelený byt OSBD Trebišov. Zo zápisníc predstavenstva OSBD za roku 1995-2000 je zrejmý obsah jednotlivých zasadnutí predstavenstva OSBD, ako aj rozhodnutia OSBD prijaté na týchto zasadnutiach.
Z takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky pomoci k žalovanému trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c, § 250 ods. 1,2 Tr. zák. účinného do 31.8.1999.
Súd konštatuje, že obžalovaný je zo spáchania skutku 23 obžaloby usvedčovaný priamo iba svedkom M. a nepriamo výpoveďami obžalovaného M. - manželky obžalovaného M. - dcéry obžalovaného M. V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal výpoveďou svedka M., ktorý jediný priamo usvedčuje svojou výpoveďou obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku pod bodom 23 obžaloby. Tento v rámci svojej výpovede potvrdil, že od M. prevzal sumu 20.000,-Sk, ktoré následne odovzdal obžalovanému G.ato, že tento dá súhlas na odpredaj bytu M.. Pri hodnotení hodnovernosti výpovede tohto svedka súd prihliadol aj na výpoveď znalkyne A. a ňou podaný znalecký posudok, ktorý vypracovala na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/112/2008 zo dňa 1.6.2009, z ktorých je zrejmé, že svedok M. je osobou s intelektovými a pamäťovými schopnosťami v ľahkom podpriemere, ktorý síce chápe príčinne vzťahy, súvislosti a podstatu predmetného skutku, avšak vo všeobecnosti sa u tohto prejavuje sklon ku skresľovaniu skutočností, najmä tento mechanizmus uplatňuje pri reprodukcii vo vzťahu k vyšetrovanému skutku. Rozpory vo výpovedi sú spôsobené osobnostnými charakteristikami, tendenciou ku skresľovaniu a negatívnym, resp. nepriateľským postojom vo vzťahu k obžalovanému, voči ktorému stále pociťuje hnev. Naproti tomu znalkyňa konštatovala, že obžalovaný ID. ktorý bol taktiež znalkyňou vyšetrený, od počiatku popieral spáchanie uvedeného skutku je podľa výpovede znalkyne osobou s nadpriemernými intelektovými a pamäťovými schopnosťami, ktorý dokáže správne vnímať, orientovať sa v bežných životných situáciách, prispôsobovať sa a uchovávať v pamäti prežité udalosti a správne ich reprodukovať. Prejavuje sa ako jedinec vyznávajúci morálne princípy. Je teda zrejmé, že svedok M.r na základe psychologického vyšetrenia je osobu menej hodnovernou, kde jeho výpoveď je poznačená snahou skresľovať uvádzané skutočnosti v neprospech obžalovaného s poukazom na hnev, ktorý voči nemu pociťuje. Naopak výpovede obžalovaného, ktorý v podstate v celom konaní tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom popieral spáchanie skutku, v tomto smere vyznievajú ako hodnoverné.
Súd sa rovnako zaoberal aj výpoveďami ďalších svedkov a to O., ktoré nepriamo usvedčujú v rámci svojich výpovedí obžalovaného z prijatia úplatku v sume 20.000,-Sk, ktoré mal prevziať od JV. v súvislosti s udelením súhlasu na odpredaj bytu JQ. Uvedené výpovede sú však nepriame, kde svedkyne iba konštatujú skutočnosť, o ktorej sa dozvedeli sprostredkovane od M. ktorý im mal oznámiť, že peňažný obnos, ktorý obdržal od JQ. skutočne odovzdal obžalovanému L. ako úplatok v súvislosti s udelením súhlasu na odpredaj bytu M.. Ani jedna zo svedkýň nebola priamym svedkom odovzdávania peňazí a reálne nemohla vnímať uvádzané skutočnosti a o týchto následne vypovedať. Je teda zrejmé, že ak súd výpoveď svedka M. vyhodnotil ako nehodnovernú, účelovú v snahe poškodiť obžalovanému s prihliadnutím na závery znalkyne A. je potrebné takto hodnotiť aj výpovede týchto svedkýň, keďže tieto v podstate reprodukujú iba to, čo im bolo oznámené svedkom M. Naviac súd podotýka, že obe svedkyne sú v príbuzenskom vzťahu - manželka a dcéra spoluobžalovaného M., kde ich výpoveď aj v tomto smere je potrebné hodnotiť ako účelovú v snahe napomôcť svojmu príbuznému, resp. potvrdiť ním uvádzané skutočnosti.
Súd sa napokon zaoberal aj výpoveďou samotného spoluobžalovaného M., ktorý síce na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, avšak vo výpovedi z prípravného konania, ktorú súd prečítal uviedol, že svedkovi - svojmu švagrovi M. odovzdal sumu 20.000,-Sk, ktoré tento mal následne odovzdať obžalovanému L. V rámci svojej výpovede však M.č uviedol, že nebol osobne pri odovzdaní tohto úplatku a o tomto sa dozvedel sprostredkovane od svedka M.. Obžalovaný G.č iba potvrdil, že v rámci osobného stretnutia s obžalovaným L. ho tento ubezpečil, že predaju bytu nebránia žiadne skutočnosti a je možné ho zrealizovať. Je teda zrejmé, že aj v tomto prípade sa jedná o nepriame svedectvo založené výlučne na výpovedi M.orého výpoveď ako bolo už skôr uvedené súd vyhodnotil ako účelovú a
nehodnovernú, preto je potrebné takto hodnotiť aj výpoveď samotného spoluobžalovaného M. vo vzťahu k obžalovanému Ing. G. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže podľa názoru súdu v rámci rozsiahleho vykonaného dokazovania neexistuje žiaden iný relevantný dôkaz, ktorý by obžalovaného Ing. G.svedčoval zo spáchania skutku pod bodom 23 obžaloby a pri dôslednej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“, súd obžalovaného spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 226 písm. c/Tr. por. účinného do 31.12.2005 spod skutku obžaloby č. 23 pre pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/Tr. zák., § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.8.1999 oslobodil, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný L. v rámci podanej obžaloby bol obžalovaný v skutku pod bodom 23 obžaloby okrem spáchania pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného do 31.8.1999 aj zo spáchania pokračujúceho trestného činu prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.8.1999. Uvedený skutok číslo 23 obžaloby je však dielčim skutkom pokračujúceho trestného činu prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.8.1999, o ktorom už Okresný súd Michalovce medzičasom rozhodol svojím rozsudkom č.k. 2T/26/2003-1860 zo dňa 27.9.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8To/16/2013-1904 zo dňa 11.3.2013, kde bol obžalovaný v zmysle ustanovenia § 226 písm. b/Tr. por. účinného do 31.12.2005 spod tohto trestného činu v celom rozsahu oslobodený, nakoľko uvedené dielčie skutky nie sú trestným činom. Z tohto dôvodu preto súd v tomto konaní o tomto trestnom čine týkajúce sa prejednávaného skutku opätovne nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní na Krajský súd v Košiciach odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu.