Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/101/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobcu: L.. F. O., D.. XX.X.XXXX, A. X, R., zastúpeného JUDr. Petrom Harakalym, Kováčska 28, Košice, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, IČO: 310 690 904, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22, Košice, v konaní o zaplatenie 1.505 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.504,25 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.504,25 Eur od 28.5.2012 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 380,06 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 90 Eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 29.4.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.505 Eur so 9 % úrokmi z omeškania od 28.5.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzavrel poistnú zmluvu, ktorá je evidovaná ako UDP-K 5034000007 uzatvorenou dňa 4.6.1997, so začiatkom poistenia 27.5.1997 na dobu 15 rokov, t.j. do 27.5.2012 s tým, že doba platenia poistného bude trvať 10 rokov. Poistiteľ (žalovaná) vydala poistenému (žalobcovi) dňa 4.6.1997 písomné potvrdenie poistnej zmluvy, t. j. poistku. Výška poistného bola dojednaná vo výške 2.478 Sk. Poistná zmluva bola uzavretá na poistné riziko (poistnú udalosť) smrti a dožitia s tým, že v prípade smrti poistná suma je 30.000 Sk a v prípade dožitia poistná suma je 45.317 Sk. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej VPP). Dojednaný obsah poistnej zmluvy bol zmluvnými stranami počas trvania poistenia, až do roku 2008 plne akceptovaný. Žalobca nikdy podmienky poistnej zmluvy neporušil. Nikdy neadresoval žalovanému úkon, ktorým by prejavil vôľu uzavretú poistnú zmluvu zmeniť, resp. zrušiť. Nevykonal úkon, ktorý by mal za následok zánik poistno-právneho vzťahu. Napriek tomu žalovaný v roku 2008, ako následok vykonania kontroly Národnou bankou Slovenska, jednostranným a autoritatívnym vynucovaním sa snažil zmeniť obsah predmetnej poistnej zmluvy. Takéto konanie žalovaného je jednak konaním v rozpore s ust. , , , , ako i s článkom 6, čl. 13, 16 VPP. Je aj konaním v rozpore s princípmi právneho štátu, kde platí zásada právnej istoty a dôvery v právny poriadok a tým návrhy na retroaktivitu právnych predpisov nie sú vlastné právnemu štátu. Takéto konanie je aj v rozpore s účelom a cieľom poistenia. Žalobca veľmi dôrazne tieto jednostranné návrhy žalovaného odmietol. Nesúhlasil so zmenou obsahu poistnej zmluvy, ani so skončením právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou. Žalovaný napriek razantnému nesúhlasu žalobcu k jednostrannému konaniu žalovaného, písomným oznámením zo dňa 23.6.2008 žalobcovi oznámil, že dňa 16.5.2008 došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 VPP a poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne,

nie sú už predmetnou poistnou zmluvou kryté. K zániku poistenia, v zmysle obsahu písomného podania zo dňa 23.6.2008 podľa žalobcu nedošlo zákonným spôsobom, ktorý je upravený v ust. až , v čl. 4, čl. 5, čl. 11 ods. 2 VPP. Takýto úkon žalovaného je nedovoleným úkonom, ktorý nemá oporu v ustanoveniach , ani vo VPP. Žalovaný bol žalobcom písomne vyzvaný na vyplatenie poistného plnenia vo výške 1505 Eur v zmysle poistnej zmluvy. Žalovaný však predmetné poistné plnenie nevyplatil.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.5.2013 uviedol, že považuje za nesporné, že žalobca s ním uzavrel poistnú zmluvu typ UDP-K č. 5034000007 so začatím doby poistenia od 27.5.1997 pre prípad smrti a dožitia na dobu 15 rokov do 27.5.2012 s výškou ročného poistného 2.487 Sk. Žalobca platil dohodnuté poistné po dobu 10 rokov. So žalobcom žalovaný dohodol výšku poistnej sumy pre prípad smrti vo výške 30.000 Sk (995,82 Eur) a pre prípad dožitia vo výške 45.317 Sk (1.505 Eur). Žalovaný ďalej poznamenáva, že súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli aj VPP pre životné poistenie odporcu ( pôvodný názov odporcu v čase uzavretia poistnej zmluvy bol Prvá česko-slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice), ktoré boli schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995 s platnosťou pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995. Žalovaný začal pôsobiť na trhu so životným poistením po založení spoločnosti od roku 1995, a to po tom, čo ako poisťovňa so životným poistením získal príslušné povolenia od štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ktorým bolo v danom čase Ministerstvo financií SR. Označené skutočnosti sú podľa žalovaného veľmi podstatné pre vykreslenie postupu štátnych orgánov voči žalovanému, ktorý jednak predchádzal zmluvnému vzťahu so žalobcom a jednak spolu so zmenou právnej úpravy nezvratne zasiahol do konania žalovaného, ktoré tento pri uzatváraní poistnej zmluvy nemohol predvídať. Žalovaný s návrhom žalobcu o zaplatenie sumy 1.505 Eur nesúhlasil nakoľko počas trvania poistného vzťahu došlo k zániku poistenia dňom 16.5.2008 s poukazom na , a teda ku zrušeniu zmluvy s navrhovateľom s ponúknutou výplatou odkupnej hodnoty vo výške 18 012 Sk (597,89 Eur) podľa , a to z dôvodu následnej nemožnosti plnenia z poistnej zmluvy nezavinenej ani nepredvídanej žalovaným v spojení so špecifickými skutkovými okolnosťami. Žalovaný v priebehu trvania poistného vzťahu riadne informoval žalobcu o tom, že v dôsledku kontroly Národnej banky Slovenska ako štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom (orgánom dohľadu nad poisťovníctvom na území SR bolo do roku 2000 najprv Ministerstvo financií SR, potom Úrad pre dohľad nad finančným trhom a od roku 2004 sa ním stala Národná banka Slovenska podľa o dohľade nad finančným trhom) u žalovaného zo strany NBS tomuto uložené prijať v stanovenej krátkej lehote do 30.4.2008 a pod hrozbou vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených nesprávností v súvislosti so zistením nesprávnych poistno-matematických metód a postupov pri určení výšky poistného a prepočtom poistného produktu UDP-K, ktorý sa vzťahuje aj na poistný vzťah uzavretý so žalobcom. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom počas kontroly NBS vykonávanej u žalovaného začiatkom roku 2008 došlo bez zavinenia žalovaného a nepredvídateľne k tomu, že NBS protokolárne konštatovala nedostatky v kalkulácii poistného produktu UDP-K, ktoré boli inak v priebehu predchádzajúcich kontrol predchádzajúcich štátnych orgánov v roku 1999 (MF SR) a 2003 (ÚFT) odsúhlasené ako správne a rezervotvorné. Tento záver bol prijatý teda i napriek tomu, že v roku 1995 tieto postupy pri určení výšky poistného boli a museli byť vtedajším orgánom štátneho dohľadu - Ministerstvom financií SR riadne schválené. Žalovaný považuje za potrebné vzhľadom na odstup času súdu objasniť, že v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi patrili tieto poistné zmluvy do kategórie tzv. regulovaných zmlúv, kde predmet zmluvy - poistný produkt UDP-K a jeho kalkuláciu - schvaľoval od žalovaného nezávislý - tretí subjekt, a to príslušný štátny orgán, ktorý vykonával štátny dohľad nad poisťovníctvom. Zmluvné strany poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov nemohli odchýliť. V dôsledku novej úpravy v právnych predpisoch v oblasti poisťovníctva, a to a v znení (účinný od 1.5.2004) a o poisťovníctve (účinnosťou od 1.8.2008) tieto ustanovenia zákonov zakazovali, aby poisťovne poskytovali poistenie za podmienok, keď kalkulované poistné nezodpovedá poistným sumám. Takéto poistenie by sa stalo objektívnym právom nedovolené. NBS podľa nových právnych predpisov tieto predpisy aplikovala pri výkone dohľadu nad žalovaným ako subjektom poisťovníctva v roku 2008 a vyvodila závery o nesprávnosti kalkulácií poistného produktu UDP-K (teda až po takmer dvanástich rokoch od začatia činnosti odporcu na trhu poisťovníctva, pričom poistná zmluva so žalobcom patrila medzi prvé poistné vzťahy s týmto produktom poistenia) v čase kontroly v roku 2007-2008, teda inak, než boli kalkulácie schválené Ministerstvom financií SR v čase uzatvárania poistnej zmluvy žalovaného so žalobcom v roku 1996. Závery štátnej kontroly z roku 2008 boli diametrálne odlišné od kontroly v

roku 1999 a 2003, tieto boli pre žalovaného prekvapivé a nečakané, bol však nútený postupovať podľa jej záverov a musel prijať pod hrozbou sankcií od NBS opatrenia. Právne postavenie žalovaného v danej situácii bolo také, že musel zjednať nápravu stavu, ktorý vôbec nezavinil, a to v krátkom čase a pod hrozbou vysokých sankcií. Žalovaný riešil stav tak, že informoval žalobcu o zmenách poistných podmienok zásahom kontroly NBS v roku 2008 (v čase, keď žalobcovi do ukončenia poistného vzťahu zostávali ešte štyri roky), ponúkol navrhovateľovi tri alternatívy zotrvania v poistnom vzťahu s možnosťou výberu a v prípade neakceptácie ani jednej z nich mu oznámil použitie tretej alternatívy - ukončenia poistného vzťahu s výplatou odkupnej hodnoty poistenia ku dňu 16.5.2008 z horeuvedených dôvodov. NBS svoje stanovisko ku kontrolným záverom u žalovaného vykonanej v roku 2007 korigovala viacerými stanoviskami, ktoré žalovaný predložil ako listinné dôkazy. Žalovaný oznámil žalobcovi skutočnosti z kontrolných zistení NBS v roku 2007-2008, ktoré mali za následok zánik poistenia so žalobcom. Žalobca nepristúpil na ponuku žalovaného, a tak v súlade s avizovaným postupom využil žalovaný tretiu alternatívu a to ukončením poistného vzťahu s nárokom na odkupnú hodnotu poistenia vo výške 18 012 Sk (597,89 Eur), ktorú žalovaný poukázal žalobcovi po zániku poistenia avšak tento ju neprevzal. Po podaní žaloby s jeho predchádzajúcou výzvou na zaplatenie sumy 1505 Eur poukázal žalovaný žalobcovi sumu 597,89 Eur dňa 3.5.2013. Žalovaný v tejto výške nerozporuje toto plnenie voči žalobcovi. Žalovaný po oboznámení sa so žalobným návrhom zotrváva na tom, že po vykonaní správneho prepočtu poistného mal žalobca na dojednanú výšku poistného plnenia pre dožitie správne platiť nie 2.478 Sk (82,25 Eur) ročne, ale poistné vo výške 3.744 Sk (124,27 Eur) ročne. Na poistnom preto žalobca dlhuje žalovanému sumu 12.663 Sk, t. j. 420,33 Eur. Správne a spravodlivo si žalobca svojimi poistnými platbami vo výške 2.478 Sk ročne predplatil poistné plnenie vo výške 1.083,92 Eur (od sumy 1.504,25 Eur odrátajúc sumu dlžného poistného vo výške 420,33 Eur). Túto výšku celkového plnenia voči žalobcovi žalovaný uznáva. Za spornú považuje žalovaný zostávajúcu časť plnenia, ktoré požaduje žalobca od žalovaného, pretože takéto plnenie, i keď pôvodne bolo dojednané v poistnej zmluve, by bolo plnením požadovaným bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi, keďže konečné poistné plnenie pri dožití sa konca poistnej doby si žalovaný predplatil len v nižšej výške, než bolo pôvodne medzi oboma účastníkmi dojednané. Nadobudnúť plnenie za neprimeranú cenu je pre nadobúdateľa plnenia, v tomto prípade žalobcu, síce ekonomicky výhodné, poskytnutie súdnej ochrany takejto situácie by však bolo v úplnom rozpore aj so štandardami spotrebiteľského práva. Ak by mala byť subjektívna ekonomická výhodnosť z pohľadu spotrebiteľa tým kritériom, podľa ktorého by sa mali určovať podmienky platnosti a záväznosti právnych úkonov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, „Existovalo by tu riziko, že by sa vzťah medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom opäť dostal do nerovnováhy a tentoraz výlučne v prospech spotrebiteľa. Odstránil by sa tým síce rozdiel medzi zmluvnými právami a povinnosťami v prospech predajcu alebo dodávateľa, čo by zodpovedalo cieľom smernice, ale nezabezpečila by sa tým rovnováha sledovaná tvorcom smernice. Tvorca smernice sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre spotrebiteľa. Nemožno ale vychádzať z toho, že chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri.“ (bod 65 návrhov generálnej advokátky k Rozsudku Súdneho dvora ES sp.zn. z 15.3.2012). Skutkovo podobný prípad, aký je predmetom tohto konania, slovenský právny poriadok výslovne nerieši, preto je na mieste eurokonformný prístup súdu. V prejednávanom prípade ide o súbeh okolností, ktoré napĺňajú predpoklady, za akých súd môže podľa čl. 1:101 ods. 4 aplikovať čl. 6:105, čl. 6:106 ods. 2 alebo čl. 6:111 Princípov európskeho zmluvného práva. Žalobcom navrhované usporiadanie pomerov nie je správne a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu a na plnení z neho, pokiaľ už netrvá, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena spôsobujúca výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, nemôže byť v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnene pri uzavieraní zmluvy predvídať, a to spravodlivým usporiadaním zmluvného vzťahu, preto navrhol uzavretie súdneho zmieru.

Žalobca podal dňa 20.6.2013 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.5.2013 stanovisko, podľa ktorého vyjadrenie žalovaného nemá oporu v ust. , ani vo VPP pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Rovnaké postavenie účastníkov občianskoprávnych vzťahov je bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby, prípadne štát. Znamená to, že právne nie sú vzájomne jeden druhému nadriadení ani podriadení. Preto zásadne žiaden z nich nemôže jednostranne druhému vnucovať svoju vôľu. Predovšetkým platí to, čo si subjekty dohodli. Ak by sa odchýlili od zákonných ustanovení, ktoré majú kogentnú povahu, boli by ich prejavy neplatné. Z ust. vyplýva, že záväzkový vzťah nemožno zmeniť bez súhlasu jeho strán (na to poukazovala aj NBS v listoch adresovaných

žalovanému) a zmluvou spotrebiteľskou. Poistenie je upravené v XV. hl. , ide o osobitnú úpravu, ktorá má vo vzťahu k všeobecnej prednosť. Poistná zmluva predstavuje typický príklad dvojstranného odplatného nominátneho právneho úkonu zakladajúceho záväzkovo právny vzťah. Platná právna úprava neumožňuje účastníkom poistno-právneho vzťahu, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia kogentných ustanovení . Kogentným ustanovením v danom prípade je ,,, , (okrem ods. 2) a pod. Akákoľvek odchýlka od znenia kogentných ustanovení je sankcionovaná ich absolútnou neplatnosťou (, ). Tvrdenie žalovaného, že počas trvania poistného vzťahu došlo k zániku poistenia dňom 16.5.2008 podľa ustanovenia , a teda došlo ku zrušeniu zmluvy s ponúknutou výplatou odkupnej hodnoty vo výške 18012 Sk (597,89 Eur) je zavádzajúce. Takéto tvrdenie nemá oporu v ustanoveniach . K zániku poistno-právneho vzťahu nemohlo a nemôže dôjsť v zmysle ustanovenia . Z ustanovenia vyplýva, že ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Poistenie môže zaniknúť len zo zákonných dôvodov v zmysle ustanovení , , , resp. uplynutím doby, na ktorú bolo dojednané. Poistiteľ však ani nemôže podľa ustanovenia vypovedať poistenie osôb, s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. K zrušeniu poistenia v danom prípade nemohlo dôjsť ani v zmysle článku 11 VPP pre životné poistenie. K zrušeniu poistenia s výplatou odbavného môže dôjsť jedine vtedy, keď o to požiada poistený z vlastnej vôle. Poistený (žalobca) však o zrušenie poistenia s výplatou odbavného nepožiadal, a žalovanému takýto úkon neprislúcha. Z kogentného ust. vyplýva, že poistná zmluva obsahuje najmä výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy. Zákonodarca týmto ustanovením chcel zohľadniť prax poisťovní, ktoré v prípadoch životného poistenia garantujú výplatu určitého plnenia. Aj z ust. jednoznačne vyplýva, že z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť. To, že poistenému (žalobcovi) z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia alebo ak sa dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve, jednoznačne vyplýva aj z článku 16 ods. 1 VPP pre životné poistenie. Jednostranná korekcia poistného plnenia vnucujúca žalovaným vo výške 1.083,92 Eur je absolútne neplatná (viď ). Takéto konanie žalovaného v predmetnej právnej veci je v rozpore s ustanoveniami , v rozpore z VPP pre životné poistenie, v rozpore s poistnou zmluvou, v rozpore s ust. písmena h), . Kogentné ust. v ods. 2 písmena b) ukladá, že poistná zmluva má obsahovať aj výšku poistného, čo je logickým dôsledkom splnenia náležitosti určitosti právneho úkonu. Splnenie povinností poisteným, ktoré mu vyplývajú z majú veľký význam aj na určenie výšky poistného, ktorú stanovuje poistiteľ, čo je zrejmé z čl. 7 VPP pre životné poistenie. Z korekcie poistného plnenia, žalovaný odpočítal poistné určené ním dodatočne a jednostranne. Odpočítal poistné určené jednak spätne, bez súhlasu poisteného, svojvoľne. Takéto jednostranné konanie žalovaného je v rozpore s citovanými ustanoveniami . Žalobca v tomto prípade, k dodatočne určenému a požadovanému poistnému zo strany žalovaného, poukazujúc na ust. , vznáša námietku premlčania.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ešte uviedol, že z ústavnej judikatúry vyplýva, že poistná zmluva je špecifický typ zmluvy, predstavuje určitý medzistupeň medzi právom verejným a súkromným, kde ako bolo preukázané verejná moc určitým spôsobom zasahuje, čiže v danom prípade je tu možné prelomiť zásadu pacta sunt servanda. Má za to, že správna suma poistného plnenia je 1.083,22 Eur-

Právny zástupca žalobcu uviedol, že poistný vzťah je výslovne upravený v XV. hlave a akýkoľvek iný vzťah tretej osoby, či už v oblasti verejného práva nemá vplyv na úpravu tohto vzťahu, ktorý je upravený normami súkromného práva a tieto majú prednosť pred akýmikoľvek inými ustanoveniami. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - poistka UDPK č. 5034000007 zo 4.6.1997, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, oznámenie žalovaného o zániku poistenia z 23.6.2008 adresované žalobcovi, emailová komunikácia žalobcu adresovaná zelenalinka@pcsp.sk <mailto:linka@pcsp.sk> zo 14.8.2008 a z 11.7.2008, z 9.6.2008, 6.5.2008, 29.4.2008, list žalovaného adresovaný žalobcovi z 23.6.2008 označený ako oznámenie o zániku poistenia s výplatou kúpnej hodnoty, taktiež list z 15.5.2008 žalovaného adresovaný žalobcovi označený ako prepočet a zvýšenie poistného produktu UDPK - odpoveď, list z 25.4.2008 s prílohou formulár nazvaný stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, výzva právneho zástupcu žalobcu adresovaná žalobcovi z 11.4.2013 na poistné plnenie z poistnej zmluvy č. UDPK č. 5034000007, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy č. 5034000007 doručený žalovanému 29.5.1997 vrátane dotazníka o zdravotnom stave poisťovanej

osoby, t. j. žalobcu z 29.5.1997, odpoveď žalovaného adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu z 3.5.2013, list Národnej banky Slovenska č. adresovaný Krajskému súdu v Bratislave z 8.2.2012, list Národnej banky Slovenska adresovaný žalovanému z 29.10.2007 č. ODT-12990/2007-1 označený ako protokol z dohľadu vykonávaného v Prvej československej poisťovni Rapid, a. s., list Národnej banky Slovenska adresovaný žalovanému z 15.2.2008 označený ako skončenie dohľadu na mieste, list Národnej banky Slovenska adresovaný žalovanému z 18.3.2008 označený ako žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď, protokol Úradu pre finančný trh o vykonanom dohľade žalovaného, ktorý bol doručený žalovanému 5.6.2009, ide o protokol z 28.5.2003, časti protokolov z rokov 1999, ktoré mali byť vyhotovené Ministerstvom financií SR, list Národnej banky Slovenska adresovaný Okresnému súdu Bratislava IV. 25.4.2012 č. a , list Národnej banky Slovenska adresovaný z 30.7.2012 označený ako žiadosť o informáciu a odpoveď pod č. a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako poistenec uzatvoril dňa 26.5.1997 so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu typu UDP-K číslo 5034000007, so začiatkom poistenia 27.5.1997, na dobu 15 rokov, ktorej predmetom bolo životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Bola dojednaná výška poistného 2478 Sk, doba platenia poistného 10 rokov a výška poistných súm 30.000,- Sk pre prípad smrti a 45317,-Sk pre prípad dožitia.

Kalkulácia poistného, bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená dozorujúcim orgánom pre poisťovne dňa 30.5.1995, v tom čase Ministerstvom financií SR. Dňa 18.2.2003 bol vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu pre finančný trh, ktorý nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani iných produktov. Na základe dohľadu vykonávaného NBS v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 táto však konštatovala nedostatky v kalkulačných vzorcoch NBS listom č. ODO 3162/2008 zo dňa 15.2.2008 a určila lehoty, v ktorých je žalovaná povinná prijať a splniť opatrenia na odstránení a nápravu zistených nedostatkov najneskôr do 30.4.2008. V protokole NBS bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný. zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanej na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

Listom zo dňa 25.4.2008 žalovaná oznámila žalobcovi, že v roku 1995 bol Ministerstvom financií SR schválený prepočet produktu UDP-K pre žalovaného, ktorý bol neskôr opätovne úradne schválený a z poistno-technického hľadiska označený ako správny. Žalovaná obdržala vo februári 2008 od NBS, právneho nástupcu Ministerstva financií v oblasti dohľadu nad finančným trhom list, ktorým uložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno- matematicky zachovať poistné sumy. Prepočítanie poistného sa má bezvýnimočne vzťahovať aj na poistné zmluvy s už ukončenou dobou platenia poistného. Následne mal žalobca zaujať stanovisko, a to a) či žiada o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania z dôvodu spätného prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať metódou a postupom určeným poisťovňou, b) či súhlasí s dopočítaním poistného a jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS, c) že nesúhlasí s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiada zaslať odkupnú hodnotu stanovenú a vypočítanú poisťovňou l 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS.

Na uvedené žalobca reagoval tak, že emailom zo dňa 29.4.2008 žalovanému oznámil, že z poistením tak, ako je, je spokojný. Emailom zo dňa 6.5.2008 žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko jej oznámenie neobsahuje žiaden relevantný dôvod ukončenia poistnej zmluvy predpokladaný poistnými podmienkami alebo , považuje poistnú zmluvu za naďalej platnú a emailom zo dňa 9.6.2008 že nesúhlasí s alternatívou b) a c) a žiadal o vysvetlenie alternatívy a) taktiež podľa neho absentuje alternatíva d) zachovanie pôvodných zmlúv vrátane pôvodných Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenia.

Žalovaný listami zo dňa 23.6.2008 oznámil žalobcovi zánik poistenia k 16.5.2008 s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Obč. zák. z dôvodu, že žalobca si nezvolil žiadnu u ponúkaných alternatív a že zotrvanie v poistnom vzťahu za tejto situácie by znamenalo nárok poistníka vo výške, ktorá poistno-matematicky nezodpovedá jeho príspevku do poistenia, okolnosti, ktoré boli pri vzniku poistenia sa bez viny zmluvných strán natoľko zmenili, že v právnom vzťahu ohľadom budúcich záväzkov v naprojektovanej výške nemožno spravodlivo zotrvať.

Žalobca emailom zo dňa 11.7.2008 žalovanému oznámil, že jeho list z 23.6.2008 považuje za bezpredmetný a poukázal na neserióznosť jeho jednania. Emailom zo 14.8.2008 už žalovanému poslal dva doporučené listy, z ktorých je jasné, že nesúhlasí s variantom B ani C a že varianta A mu doposiaľ nebola vysvetlená. Šeková poukážka žalovaného 6561124 je z jeho pohľadu nesprávnou a nezákonnou a preto ju neberie do úvahy. Listom z 11.4.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že dňa 27.5.2012 vznikla poistná uzdalosť, preto žiada vyplatiť 1.505 Eur.

Žalovaný listom z 3.5.2013 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že vyplatenie dožitia nie je možné vykonať, pretože poistná zmluva zanikla k 15.6.2008 a bola žalobcovi zaslaná odkupná hodnota poštovou poukážkou, ktorá nebola prevzatá, opätovne ju teda zasiela.

Žalobca však ani túto neprevzal.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s. poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie poisteného dňa dojednaného v poistenej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia.

Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

V odpovedi sp.zn. z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu NBS uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom svojich pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej matematiky a štatistiky, čím je možné zistiť, čije poistenie ekonomicky reálne. Významným ukazovateľom ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa

poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného trhu vykonanú ) a orgán dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej hospodárskej súťaže. Cieľom dohľadu nad finančným trhom, ktorý vykonáva NBS je prispievať k stabilite finančného trhu (aj poistného trhu ako jeho súčasti) a k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania jeho dôveryhodnosti, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Podľa odpovede NBS sp. zn. zo dňa 8.2.2012 na žiadosť Krajského súdu v Bratislave nesprávnym poistno-matematickým postupom poisťovne Rapid v produktoch UDP-K a Kapitál sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť. Poisťovňa Rapid sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Obdobne sa NBS vyjadrila na žiadosť Okresného súdu Bratislava IV v odpovedi sp.zn. -42912012 zo dňa 25.4.2012.

Podľa , návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa , poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa , poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa , možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa , pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa , poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. , ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa , strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa , dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa , veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa , plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa až 3 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa o poisťovníctve, na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve, ako aj na zmenu predmetu činnosti poisťovne a jej zlúčenie alebo splynutie s inou právnickou osobou je potrebné povolenie, ktoré udeľuje na základe žiadosti dozorný orgán. O žiadosti rozhodne dozorný orgán najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. Osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv. Poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie dozornému orgánu. O žiadosti dozorný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.

Podľa § 14a ods. 1 a 2 cit. zákona platobnou schopnosťou poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie jej schopnosť uhradiť v príslušnom objeme a čase záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv. Poisťovňa je povinná preukazovať platobnú schopnosť dozornému orgánu ročne, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia a , s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

Žalobca sa žalobou domáhal vyplatenia poistnej sumy pre prípad dožitia dojednanej v poistnej zmluve typu UDP-K č. 5034000007 vo výške 1.505 eur. Na základe uvedenej poistnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah.

V zmysle stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2005 sp.zn. charakter a účel poistného vzťahu vyjadruje predovšetkým . Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobkyňa ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom dňa 26.5.1997 uzavreli poistnú zmluvu UDP-K 5034000007, ktorej predmetom je poistenie osoby pre prípad smrti alebo dožitia. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle , pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa a nasl. sa týka najmä zmlúv, ktoré majú charakter adhéznej (typovej) zmluvy, ktoré sa v praxi o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov a ktorých podstata, spočíva v tom, že navrhovateľ zmluvy vo svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených formulároch) s tým, že ten z adresátov, ktorý má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy buď prijať an bloc, alebo ho neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Adresát návrhu nemá teda možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Do adhéznej zmluvy sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred vyplniť (napr. označenie zmluvných strán, dátum uzavretia zmluvy, množstvo, doba plnenia a pod.). Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým o poisťovníctve, o Národnej banke Slovenska a o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. zo dňa 30.5.1995), previerkou činnosti žalovaného orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky, kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4.2007 do 21. 2.2008, Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu bolo uložené prijať patričné

opatrenia, ktorým napr. mohlo byť vytvorenie dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík z týchto produktov. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom.

Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v , podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný presviedča, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť vereno- právnym aktom - na základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto - žalovaným uvádzaný výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení NBS v rovnakom prípade, žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov), ide o účelový výklad žalovaného na daný prípad. Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno- právny vzťah. Žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Súd podotýka, že predmetom sporu nie je otázka legálnosti aktivít dohliadajúcich orgánov, ale otázka existencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom

- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobcovi, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň mu oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobcovi oznámil, že suma 18.012 Sk (odkupná hodnota) mu bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobca žalovaného nikdy nepožiadal o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobca nikdy neadresoval žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavil svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii prejavil svoju vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným za nezmenených zmluvných podmienok. Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach , podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobca. Žalobca jednoznačne prejavil svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný, preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - a nasl. Ako to vyplýva z ust. , a , poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Tieto ustanovenia upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný. Slovné spojenie použité v , že poistenie zanikne aj tak, je potrebné vykladať len v súvislosti s textom predchádzajúceho ustanovenia , ktoré rieši zánik postenia výpoveďou. nadväzujúci na ako ďalší spôsob (okrem výpovede) zániku poistenia zakotvil nezaplatenie poistného v tam presne určených prípadoch a lehotách. Predmetom poistenia medzi žalobkyňou a žalovaným je poistenie osôb v zmysle . Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Z vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia , čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle . Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle . Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle , ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej konštatuje, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v .

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o zániku poistenia v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle , k tomu súd uvádza nasledovné. Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú

nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení , ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie), a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, plnenie z predmetnej poistnej zmluvy teda je v zmysle zákona možné. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný bol povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 26.5.1997, teda v čase kedy ust. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 26.5.1997.

Pre úplnosť súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalovaným v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou o poisťovníctve ( vložený do s účinnosťou od 15.4.2004) u žalovaného nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannom ukončení zmluvného vzťahu a ktoré by ho bolo možné charakterizovať ako konanie v krajnej núdzi, a teda toto konanie nemôže požívať zákonnú ochranu v zmysle . V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Nie sú teda splnené ani podmienky omylu v zmysle ust. , keďže o prípadnom omyle žalobca nevedel, vedieť nemohol, ani ho nevyvolal. V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia (obsahujúce mechanizmus clausula rebus sic stantibus - za stavu nezmenených pomerov), ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Žalovaný sa snažil vytvoriť dojem, že možnosť ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny pomerov je všeobecnou zásadou zmluvného práva. Opak je však pravdou. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy a nie všeobecne hmlistým spôsobom v skutkovo výnimočných prípadoch. V slovenskom súkromnom práve je zásadný rozdiel medzi stupňom záväznosti zmluvy na jednej strane a zmluvy o budúcej zmluve na strane druhej. Pokiaľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve na uzatvorenie zmluvy je skutočne viazaný na existenciu určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali a v prípade ich podstatnej zmeny tento záväzok zaniká, tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje.

V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného pre žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je nedôvodné. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno- právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. . Naopak, práve žalovaný používal v zmysle o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení a možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť žalobcu do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala) a používal praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že podľa o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy so žalovaným. Naopak, žalovaný podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.

V konaní nebol zistený ani žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dodatkov, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení .

Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho zmluvného práva, na ktoré žalovaný poukazoval, k tomu súd uvádza, že samotný Článok 1:101 ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia samotnej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom a VPP, poistný vzťah teda trval do konca poistného vzťahu, ktorý bol dojednaný ku dňu 27.5.2012 a teda žalovaný bol povinný žalobcovi vyplatiť k uvedenému dňu poistné plnenie pre prípad dožitia v dojednanej výške 45.317 Sk, po prepočte 1.504,25 Eur.

Nakoľko žalovaný riadne a včas neuhradil svoj peňažný záväzok, vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania sa žalovaný dostal dňom 28.5.2012. Základná úroková sadzba určená ECB bola vo výške 1 %. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1.504,25 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.504,25 Eur od 28.5.2012 do zaplatenia a v zvyšnej časti žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 3 Súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie práva v plnej výške. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle , a a vyhl. MS SR za 4 úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, písomné vyjadrenie zo dňa 19.6.2013 a účasť na pojednávaní 10.9.2013) po 71,37 Eur + režijný paušál 4 x 7,81 Eur + 20% DPH, spolu vo výške 380,06 Eur. Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Účet právneho zástupcu žalobcu je vedený vo VÚB-Košice č.ú. 304343512/0200.

Podľa položky 1 písm. a) prílohy o súdnych poplatkoch v znení platnom v čase začatia konania, v občianskom súdnom konaní sa vyberá súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny predmetu (z úhrady) konania vo výške 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) cit. zákona od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Tým predpisom je o ochrane spotrebiteľa. Podľa sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa písm. i) sa službou rozumie akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi (napr. činností daňových poradcov, notárov, advokátov, patentových zástupcovia, znalcov), nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v . Podľa cit. zákona orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa sú: a) ministerstvo, b) príslušné orgány podľa osobitných predpisov, c) orgány dozoru, d) obce.

Podľa ust. prvá veta ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobca bol podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) cit. zákona oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní bol úspešný, preto prešla poplatková povinnosť na žalovaného, ktorý nie je od poplatku oslobodený.

Súdny poplatok z návrhu činí 90 Eur a možno ho zaplatiť: v kolkoch na tomto rozhodnutí, pripojenou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet súdu, č. účtu: 7000131862/8180 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava s pripojeným avízom súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).