Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_TN-28Sa-10-2023.pdf
PDF · 178.5 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-28Sa/10/2023
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 696 211 8075 0 zo dňa 31.03.2023, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa listom zo dňa 07.04.2022, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) dňa 14.04.2022 označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“ reagovala na list prvostupňového orgánu zo dňa 28.03.2022, ktorým žalobkyni oznámil, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 25.03.2022 je 60%. Zároveň bolo v predmetnom liste prvostupňového orgánu uvedené, že pri predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť taktiež 60%, invalidný dôchodok sa preto naďalej vypláca v sume, v akej žalobkyni patril. Žalobkyňa vo svojom liste uviedla, že s oznámením, že jej zdravotný stav sa nijako nezmenil nesúhlasí a nesúhlasí ani s tým, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nezmenil. Žalobkyňa mala za to, že jej zdravotný stav sa zmenil k horšiemu, preto podala odvolanie proti rozhodnutiu a požiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu. Pripomenula, že posúdenie malo byť vykonané ešte v máji 2021, preto nerozumie, prečo je v oznámení uvedený dátum 25.03.2022.
2. Prvostupňový orgán oznámením zo dňa 27.04.2022 informoval žalobkyňu ako žiadateľku, že list zo dňa 28.03.2022 nie je rozhodnutím, nie je možné proti nemu podať odvolanie. Vzhľadom na uvedené list žalobkyne zo dňa 07.04.2022 označený ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“ posúdil prvostupňový orgán ako žiadosť o znovu prehodnotenie zdravotného stavu a zaslal tento list Sociálnej poisťovni, pobočke Prievidza na ďalšie konanie.
3. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 05.08.2022 podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 449/2008 Z.z. prerušil konanie o invalidnom dôchodku. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nevyhnutným podkladom na rozhodnutie o nároku na zvýšenie sumy invalidného dôchodku je posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a podľa oznámenia oddelenia lekárskej posudkovej činnosti bola žalobkyňa telefonicky vyzvaná 11.07.2022 na doplnenie nových odborných vyšetrení, ktoré podľa oznámenia žalobkyne absolvuje dňa 18.08.2022. Zároveň uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bude posúdený až po doručení dokladov o odborných vyšetreniach (lekárskych nálezov). Z odborného posudku o invalidite zo dňa 04.08.2022 vyplynulo, že dňa 04.08.2022 lekár vykonávajúci
lekársku posudkovú činnosť sociálneho poistenia konanie odročil, dňa 11.07.2022 bola telefonicky kontaktovaná žalobkyňa a boli vyžiadané nové odborné vyšetrenia. Žalobkyňa oznámila, že absolvovala kúpeľnú liečbu v Turčianskych Tepliciach v mesiaci máj 2022 a dňa 08.08.2022 absolvuje ešte kontrolné neurochirurgické vyšetrenie v Ružomberku a je objednaná na psychologické vyšetrenie. Po ich doručení bude zdravotný stav posúdený.
Prvostupňové rozhodnutie
4. Prvostupňový orgán vydal dňa 03.11.2022 rozhodnutie č. 696 211 8075 0 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalobkyne bolo opätovne preskúmané trvanie invalidity so záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 60 %. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného Odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 17.10.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z jeho obsahu vyplynulo, že žalobkyňa trpí recidivujúcou expresívnou poruchou, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov (F32.2) a poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou (M51.1), pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené – Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ťažké formy – kap. V, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a iné zdravotné postihnutia – Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť nervového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu – kap. XV, odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že posudok obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Z tohto dôvodu jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
5. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 02.12.2022 odvolanie, v ktorom uviedla, že dňa 11.11.2022 obdržala prvostupňové rozhodnutie, s ktorým nesúhlasí. Nie je 42-ročná žena, ako sa uvádza v lekárskej správe, ale 52-ročná žena a je presvedčená, že jej zdravotný stav sa zhoršil. Napriek tomu, že podstúpila už dve operácie chrbtice, sa jej problémy nevyriešili. Primár B. E. jej opakovane odporučil plný invalidný dôchodok už v roku 2007. V roku 2019 jej bola odporúčaná operácia C-chrbtice C4-C5. Dňa 19.11.2022 podstúpila ďalšie MR vyšetrenie, ktoré ukázalo, že progresia ochorenia pokračuje, má ďalšiu extrúziu platničky L5-S1, koreňové dráždenie, ktoré jej spôsobuje neskutočné bolesti pri každom pohybe. Dňa 12.12.2022 ide na opätovnú konzultáciu na neurochirurgiu do Ružomberka k B. E.. Z uvedeného zdravotného stavu žalobkyňa upadá aj psychicky a jej depresie sú už chronifikované. Má urobené MR vyšetrenia C-chrbtice, TH-chrbtice aj L-chrbtice, ktoré poukazujú, že všetky platničky sú nejakým spôsobom viac či menej poškodené. Už viac ako 10 rokov je závislá na fentanyle, lieči sa u algeziológa, preto si myslí, že jej celkový zdravotný stav je nepriaznivý a miera invalidity je vyššia ako uvedených 60 %, ktorá jej od roku 2016 nebola zmenená. Vzhľadom na uvedené sa odvolala proti prvostupňovému rozhodnutiu a požiadala o posúdenie jej zdravotného stavu v inom meste ako v Prievidzi, napríklad v Trenčíne.
6. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza listom zo dňa 19.12.2022 oznámil žalobkyni, že vzhľadom na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia svojím posudkom nevyhovel odvolaniu, predkladajú kompletný posudkový spis na ďalšie konanie odvolaciemu orgánu. V odôvodnení tohto listu je uvedené, že žalobkyňa k svojmu odvolaniu nedoručila žiadne nové odborné vyšetrenia, preto po opakovanom zhodnotení zdravotného stavu, posudkový lekár zotrváva na svojom pôvodnom posúdení a celú spisovú dokumentáciu zasiela na druhostupňové odvolacie konanie.
7. Žalobkyňa sa listom zo dňa 22.12.2022 doručeným dňa 28.12.2022 vyjadrila k listu posudkového lekára, ktorý nevyhovel jej odvolaniu, z dôvodu nepredloženia žiadnych nových odborných vyšetrení, pričom žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že posudkový lekár ju žiadnym spôsobom nevyzval k predloženiu nových vyšetrení. Nepredpokladala, že bude rozhodnuté tak rýchlo a v podstate by to ani nestihla, nakoľko dňa 08.12.2022 opäť podstúpila ďalšiu operáciu chrbtice. K predmetnému vyjadreniu pripojila výsledky MR vyšetrenia a aj prepúšťaciu správu z neurochirurgie ÚVN Ružomberok. Bola to jej tretia operácia chrbtice. Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej chronologicky uviedla operačné zákroky, ktoré boli u nej vykonané od augusta roku 2007 do roku 2017 a uviedla aj ďalšie ochorenia, ktorými trpí. K svojmu vyjadreniu pripojila aj ďalšie lekárske správy a nálezy, konkrétne prepúšťaciu správu z Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 13.12.2022, ambulantnú správu z neurologickej ambulancie zo dňa 07.12.2022, MR vyšetrenie LS-chrbtice zo dňa 07.09.2021, MR vyšetrenie TH-chrbtice zo dňa 07.04.2020 , MR vyšetrenie C-chrbtice zo dňa 02.04.2020, lekársku správu z neurologickej ambulancie B. B. zo dňa 13.05.2020 a algeziologické kontrolné vyšetrenie B. B. F.. Žalobkyňa. Zároveň emailom zo dňa 29.12.2022 doplnila najnovšie MR vyšetrenie LS-chrbtice zo dňa 19.11. 2022.
8. Žalobkyňa ďalej e-mailom zo dňa 28.12.2022 doručila prvostupňovému orgánu podanie, v prílohe ktorého predložila ďalšie lekárske nálezy k odvolaniu. Tieto lekárske nálezy boli predložené odvolaciemu orgánu na druhostupňové odvolacie konanie.
Napadnuté rozhodnutie
9. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 696 211 8075 0 zo dňa 31.03.2023 ( ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku tak, že zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza dňa 19.12.2022, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 21.03.2023 v jej neprítomnosti, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony a na základe dostupnej dokumentácie uviedol, že žalobkyňa „pokračuje v ambulantnej liečbe psychiatra pre chronifikovanú depresívnu poruchu ťažkého stupňa (v klinickom obraze zdielna, hypersenzitívna, s depresívnou symptomatickou potencovanou exogénne). Diagnosticky sa jedná o epizódu ťažšej depresie bez psychotických príznakov, bez výraznejšej zmeny v klinickom obraze oproti poslednému posúdeniu zdravotného stavu. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje iba začínajúci ľahký kognitívny deficit pri intelekte v pásme priemeru. Myslenie bez patologických produkcií. Ochorenie zostáva rozhodujúcim zdravotným postihnutím, s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, teda 50 %, pre ťažké formy bez psychotických príznakov. Po operáciách driekovej chrbtice v minulosti, v segmente L 3-5 a v segmente 2-3, pretrvávala reziduálna porucha statodynamiky driekovej chrbtice so pseudoladykulárnou symptomatikou, s prevahou doľava. Neurochirurg v auguste 2022 hodnotil klinický stav zodpovedajúci rozsahu operačných výkonov pri terapeutickej podpore algeziológa. Pre následnú akutizáciu bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny klinicky bez sfinkterových porúch, bez poruchy citlivosti, bez oslabenia plantárnej a dorzálnej flexie nohy, bez poruchy chôdze po špičkách a pätách, bola pre extrúziu disku v segmente L 4-5 so suspektnou kompresiou koreňa L5 vľavo decembri 2022 prevedená operačná stabilizácia uvedeného úseku lumbálna fúziou, bez pooperačnej progresie neuro deficitu. Cervikálna migréna v kombinácii s cervikokraniálnym syndróm je na podklade poruchy krčných medzistavcových platničiek bez kompresívnej myelopatie. Účastníčka konania je po operácii útlaku stredového nervu pravej ruky v minulosti, bez objektivizovanej recidívy ťažkosti, po redukčnej plastike prsníkov a konizácie krčka maternice. Znížená funkcia štítnej žľazy dôsledku autoimunitného zápalu je s adekvátnou substitúciou. Hypertenzia bez zdokumentovaných orgánových zmien. Ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 %. Vzhľadom na uvedené za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre určil ochorenie, recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, podľa
prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena B - ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia od 50 % ´do 80 %. Za iné zdravotné postihnutia, ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že posudkový lekár vychádzal z lekárskych správ uvedených v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 21.03.2023, pričom posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne bolo náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu a následnú zmenu napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností Generálny riaditeľ žalovanej zhodnotil každý dôkaz vyplývajúcich z administratívneho spisu osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Správna žaloba – žalobné body
10. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Trenčíne v zákonnej lehote dňa 30.05.2023, doplnenou podaním dňa 21.08.2023 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že absolvovala spolu 3 operácie chrbtice: v roku 2007, v roku 2021 a v roku 2022. Všetky tieto operácie boli vykonané v oblasti L-chrbtice. Aj výsledky MR vyšetrení C-chrbtice, TH-chrbtice, LS-chrbtice, ktoré priložila, poukazujú, že progres ochorenia sa nezastavil a v podstate všetky platničky v chrbtici sú viac či menej poškodené. Okrem toho sa od roku 1988 lieči na autoimunitnú tyreotiditídu v št. hypotyreózy, od roku 2005 na artériovú hypertenziu, od roku 2009 v algeziologickej ambulancii, odkedy je závislá na fentanyle a od roku 2011 sa nepretržite lieči v psychiatrickej ambulancii pre ťažkú chronifikovanú depresiu. Absolvovala spolu 10 operácií, z toho 7 v celkovej anestézii a 3 v lokálnej. Od roku 2012 jej nebol vôbec zmenený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť napriek tomu, že podstúpila niekoľko operácií. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza vydal rozhodnutie, v ktorom ju uznal zdravotne ťažko postihnutou a odkázanou na sprievodcu, pričom ako rozhodujúcim ochorením pri stanovení miery funkčnej poruchy určil poruchy chrbtice, stavy po operácii chrbtice a medzi stavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu). Na povinnú kontrolu mala byť predvolaná už v mesiaci máj 2021, ale Sociálna poisťovňa Prievidza mala ročný sklz, ktorý nezohľadnila a oznámenie o tom, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej zostáva 60 % určil od dátumu 25.03.2022. V správe sa tiež uvádza, že 42-ročná žena, ale žalobkyňa bola v tom čase 52-ročná.
11. Žalobkyňa v doplnení žaloby uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného a skutkového stavu, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobkyňa v doplnení správnej žaloby zároveň uviedla, že oproti poslednému rozhodnutiu, ktorým sa ustálila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, došlo k progresu jej ochorenia a to tak ochorenia rozhodujúceho – recidivujúca expresívna porucha (F32.), depresie sa stali na základe vyjadrenia jej ošetrujúcej lekárky B. G. chronifikované, skutočnosť, ktorá nebola pri stanovovaní miery poklesu zohľadnená a taktiež došlo k závažnému progresu ochorenia, ktoré je
v posudku vedené ako iné zdravotné postihnutie choroba podporného pohybového aparátu, kde od roku 2013 absolvovala operácie vo vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde jej bola menená platnička L 2-3, následne jej bola po výbere šiestich skrutiek vymenená platnička L 4-5 , v dôsledku čoho jej bolo spätne vložených 5 skrutiek na zabezpečenie dynamickej stabilizácie. Žalobkyňa uviedla, že tieto operácie jej zabezpečili stabilizáciu chrbtice, naďalej však pretrvávajú silné bolesti chrbtice, preto je nútená absolvovať liečbu na algeziologickej ambulancii v Bojniciach u B. F.. Z tohto dôvodu má predpísané opiáty - Fentanyl, Gabapentin, ktorý užíva v súvislosti s polyneuropatiou – chorobu, ktorú má diagnostikovanú s vyššie uvedeným ochorením chrbtice. Na zlepšenie jej zdravotného stavu je nútená absolvovať rehabilitácie, infúzie, pravidelné obstreky a niekoľkokrát bola na ošetrenie privezená RZP, naposledy v júni v roku 2023. Už od roku 2019 má doporučené, čo vyplýva aj zo zdravotnej dokumentácie, aby absolvovala operáciu krčnej chrbtice C 5-6. Vzhľadom na uvedené má za to, že posúdenie jej obmedzenia celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % je nedostatočné a preto navrhla tieto rozhodnutia v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové posúdenie a rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa okrem napadnutého rozhodnutia a Odborného lekárskeho posudku zo dňa 21.03.2023 pripojila aj prepúšťaciu správu z Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 13.12.2022, Prepúšťaciu správu Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 18.12.2021, lekársku správu z neurochirurgického oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 17.08.2007 a 05.04.2007, lekársku správu o MR vyšetrení LS chrbtice zo dňa zo dňa 19.11.2022 a 07.09.2021, lekársku správu o MR vyšetrení TH-chrbtice zo dňa 07.04.2020, lekársku správu z MR vyšetrenia C-chrbtice zo dňa 02.04.2020, lekárske správy zo psychiatrickej ambulancie zo dňa 22.04.2022, 17.06.2022 21.10.2022 a 24.04.2023, lekársku správu zo psychologického vyšetrenia zo dňa 20.09.2022, lekársku správu z algeziologického kontrolného vyšetrenia (B. B. F.) zo dňa 02.12.2022, ambulantnú správu z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu n.o. zo dňa 15.06.2022.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že napadnutým rozhodnutím Generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne v plnom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 21.03.2023, podľa ktorého žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom stanovená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej uviedla námietky totožné s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, poukazujúc na svoj nepriaznivý zdravotný stav. K správnej žalobe pripojila lekárske správy, ktoré už boli v odvolacom konaní zohľadnené. Žalovaná považuje správnu žalobu za neopodstatnenú. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyni je ochorenie - recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, podľa prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena B - ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, v percentuálnom rozpätí od 50 % do 80 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola určená z dôvodu, že sa diagnosticky jednalo o epizódu ťažšej depresie bez psychotických príznakov, bez výraznejšej zmeny v klinickom obraze oproti poslednému posúdeniu zdravotného stavu. Za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne, poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou a cervikokraniálym syndrómom , bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o maximálnych možných 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 %. Žalobkyňa nepredložila také listinné dôkazy, najmä odborné lekárske nálezy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaná má za to, že postup pri posúdení nároku žalobkyne na zvýšenie invalidného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe, ktorých bolo o predmetnom nároku rozhodnúť správne. Žalovaná sa pridržiava na skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvá na jeho správnosti. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie správne a zákonné, a preto žiadala, aby správny súd správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uviedla, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.
13. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa 05.12.2023, ďalej nevyjadrila.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom
14. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 28Sa/10/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou TN-28Sa/10/2023.
15. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania preskúmal rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodu uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“)), keďže sa jedná o správnu žalobu fyzické osoby v sociálnych veciach, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).
16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a prvostupňového rozhodnutia a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.
17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 493e SSP veta pred bodkočiarkou, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.
22. Podľa § 135 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 199 ods. 3 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP; správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
26. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
27. Predmetom správneho súdneho konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a ktorým generálny riaditeľ žalovanej postupom podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení žalobkyni zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.
28. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
29. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
32. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
33. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
34. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
35. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
36. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
37. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
38. Správny súd mal z obsahu pripojeného dávkového a posudkového spisu preukázané, že
- žalobkyňa dňa 28.09.2007 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok (žiadosť spísaná dňa 27.08.2007) a rozhodnutím zo dňa 12.10.2007 prvostupňový správny orgán podľa § 70 zákona o sociálnom poistení žiadosť zamietol z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 20.09.2007 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 20%,
- žalobkyňa dňa 18.06.2008 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok (žiadosť spísaná dňa 23.05.2008) a rozhodnutím zo dňa 26.08.2008 prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznal žalobkyni od 19.03.2008 invalidný dôchodok v sume 3075 Sk mesačne a podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, zvýšil od 01.07.2008 invalidný dôchodok na sumu 3229 Sk mesačne. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 12.06.2008 je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s dátumom vzniku invalidity 19.03.2008 (kedy neurológ potvrdil pretrvávajúci lumboischiadický syndróm), nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 45%, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení,
- na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu zo 26.08.2008 zdravotný stav opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 11.11.2008, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudkovom závere vyslovenom v lekárskej správe zo dňa 12.06.2008 a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 04.12.2008. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica zhodnotiac závery plynúce z doposiaľ predložených vyšetrení vrátene nových doložených v priebehu odvolacieho konania (neurochirurgické zo dňa 22.05.2008, psychologické zo dňa 01.04.2008, reumatologické zo dňa 14.04.2008 a 09.05.2008, neurologické zo dňa 19.03.2008, 27.03.2008 a 20.05.2008) dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli opakovane určené - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so stanovenou 45 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
- Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sd 345/2008-17 zo dňa 22.06.2009 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.08.2008,
- zdravotný stav žalobkyne bol na základe kontrolnej lekárskej prehliadky na účely invalidity posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky dňa 10.04.2012 s tým, že na základe doložených lekárskych vyšetrení (primárne sa jednalo o algeziologické vyšetrenia zo dňa 06.10.2010, 17.08.2011, 07.03.2011, pneumologické vyšetrenie zo dňa 03.05.2010, 21.03.2011, neurologické vyšetrenia zo dňa 25.01.2011, 27.01.2011, 11.02.2011, 09.05.2011, 16.08.2011, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 11.08.2011, 31.03.2011, rádiologické vyšetrenia 17.05.2011, 08.06.2011, 24.03.2011, psychiatrické vyšetrenia zo dňa 09.08.2010, 05.10.2010, 24.03.2011, 29.04.2011, vyšetrenia praktického lekára a očné vyšetrenie zo dňa 01.07.2010) posudkový lekár dospel k záveru, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 45%, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení,
- rozhodnutím z 04.03.2013 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 21.05.2012 zvýšil sumu invalidného dôchodku na sumu 165,60 eur mesačne [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Odborný lekársky posudok zo dňa 05.02.2013, v ktorej príslušný posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil – Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (depresívne), ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a za iné zdravotné postihnutia určil – Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %, teda celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 60 % a to od 21.05.2012 (od psychiatrického vyšetrenia, kde je dokumentovaná depresívna porucha ťažká). Zároveň podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšil od 0101.2013 invalidný dôchodok na sumu 171,50 Eur mesačne,
- zdravotný stav žalobkyne bol na základe kontrolnej lekárskej prehliadky na účely invalidity opätovne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky dňa 24.05.2016 s tým, že na základe doložených lekárskych vyšetrení (primárne sa jednalo o algeziologické vyšetrenia zo dňa 12.12.2014, 16.01.2015, 20.01.2015, 02.03.2015, 30.03.2015, 27.04.2015, 11.05.2015, 12.06.2015, 13.07.2015, 13.08.2015, 07.09.2015, 08.09.2015, 06.10.2015, 04.11.2015, 09.12.2015, 07.01.2016, neurologické vyšetrenie zo dňa 08.04.2015, rádiologické vyšetrenie 09.03.2015, psychiatrické vyšetrenia zo dňa 30.01.2014, 27.03.2014, 29.05.2014, 08.12.2024, 11.09.2015) posudkový lekár dospel k záveru, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 60%, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil – Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (depresívne), ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a za iné zdravotné postihnutia určil - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %,
- zdravotný stav žalobkyne bol na základe kontrolnej lekárskej prehliadky na účely invalidity opätovne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky dňa 25.03.2022 s tým, že na základe doložených lekárskych vyšetrení (primárne sa jednalo o algeziologické vyšetrenia zo dňa 07.05.2021, 17.05.2021, 18.05.2021, 24.05.2021, 25.05.2021, 28.05.2021, 31.05.2021, 14.06.2021, 19.07.2021, neurologické vyšetrenia zo dňa 13.05.2020, 18.08.2020, 29.03.2021, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 14.05.2020, 11.10.2021, 17.02.2022, prepúšťaciu správu Neurochirurgického oddelenia UVN Ružomberok zo dňa 18.12.2021, rádiologické vyšetrenia MR C-chrbtice 02.04.2020, MR Th-chrbtice zo dňa 07.04.2020, MR LS-chrbtice zo dňa 07.09.2021, endokrinologické vyšetrenia zo dňa 24.06.2020, 24.06.2021, psychiatrické vyšetrenia zo dňa 09.10.2019, 07.05.2020, 27.11.2020, 26.04.2021, ortopedické vyšetrenia zo dňa 23.10.2020, 26.07.2021, 24.08.2021, 14.09.2021, RTG
vyšetrenie zo dňa 21.06.2021, interné vyšetrenie zo dňa 24.03.2020 a chirurgické vyšetrenie zo dňa 11.08.2021) posudkový lekár dospel k záveru, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 60%, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil – Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (depresívne), ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a za iné zdravotné postihnutia určil - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %,
- následne žalobkyňa podaním zo dňa 07.04.2022 označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“ doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14.04.2022 ako reakciu na list prvostupňového orgánu zo dňa 28.03.2022, ktorým žalobkyni oznámil, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 25.03.2022 je 60%, požiadala o cit.: „(...) opätovné posúdenie môjho zdravotného stavu“ a pripojila lekárske správy zo psychiatrických vyšetrení zo dňa 22.04.2022, 17.06.2022, zo psychologického vyšetrenia zo dňa 20.09.2022, z neurochirurgických vyšetrení zo dňa 14.05.2020 a 18.08.2022 a z ortopedického vyšetrenia zo dňa 03.06.2022, podanie žalobkyne bolo vyhodnotené ako žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku;
- rozhodnutím zo dňa 03.11.2022, číslo: 696 211 8075 0 prvostupňový orgán žalobkyni zamietol žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku [podklad pre vydanie rozhodnutia tvoril Odborný lekársky posudok zo dňa 17.10.2022 vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorý zistil u žalobkyne jej pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia zo 17.06.2022, z psychologického vyšetrenia zo dňa 20.09.2022, z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 18.08.2022 a z ortopedického vyšetrenia zo dňa 03.06.2022; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil – Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (depresívne), ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (je v liečbe ortopéda a neurochirurga pre lumboischialgický syndróm recidivujúci po operácii L4/L5) ovplyvňovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vo výroku posudku potom posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne stanovená na 60 % (50 % + 10 %)],
- na základe odvolania žalobkyne doručeného dňa 02.12.2022 proti rozhodnutiu zo dňa 03.11.2022 zdravotný stav žalobkyne opakovane posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 19.12.2022, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudkovom závere vyslovenom v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 17.10.2022, nakoľko žalobkyňa nedoručila žiadne nové odborné vyšetrenia a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Nitra, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 21.03.2023.
- žalobkyňa sa listom zo dňa 22.12.2022 doručeným dňa 28.12.2022 vyjadrila k listu posudkového lekára, ktorý nevyhovel jej odvolaniu, z dôvodu nepredloženia žiadnych nových odborných vyšetrení, pričom žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že posudkový lekár ju žiadnym spôsobom nevyzval k predĺženiu nových vyšetrení. Uviedla, že dňa 08.12.2022 opäť podstúpila ďalšiu operáciu chrbtice.
- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Nitra zhodnotiac závery plynúce z doposiaľ predložených vyšetrení vrátene nových doložených v priebehu odvolacieho konania (prepúšťacia správa z Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 13.12.2022, ambulantná správa z neurologickej ambulancie zo dňa 07.12.2022, MR vyšetrenie LS- chrbtice zo dňa 07.09.2021, MR vyšetrenie TH-chrbtice zo dňa 07.04.2020 , MR vyšetrenie C-chrbtice zo dňa 02.04.2020, lekárska správa z neurologickej ambulancie (B. B.) zo dňa 13.05.2020 a algeziologické kontrolné vyšetrenie (MUDr. Miroslav Ferenčík), vyšetrenie MR LS-chrbtice zo dňa 19.11.2022) dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opakovane určené – Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, keďže ostatné zdravotné postihnutia svojou povahou ovplyvňujú funkčný stav organizmu. Vo výroku posudku potom posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola teda opakovane stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v celkovom súhrne 60% (50% + 10%),
- na základe uvedeného záveru Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím vydaným dňa 31.03.2023 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.11.2022.
39. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
40. „Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/29/2021 zo dňa 12.01.2023).
41. Správny súd uvádza, že odborný posudok o invalidite poistenca je zásadným podkladom pre rozhodnutie o žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku, pretože sa ním na základe objektívnych odborných nálezov preukázaného zdravotného stavu poistenca vyhodnocujú vplyvy jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť. Uvedené vyžaduje okrem medicínskych poznatkov aj odbornosť v posudkovom lekárstve, preto je lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia ustanovením § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Súčasťou posudkového zhodnotenia miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je určenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktoré sa najväčšou mierou podieľa na znížení jeho pracovnej schopnosti, jeho posudkové zaradenie pod zodpovedajúcu položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určenie konkrétnej miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca na základe preukázaného poškodenia funkčného stavu toho - ktorého orgánového systému v rámci možného zákonného rozpätia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplne, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
42. Správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Posudzoval predovšetkým úplnosť, presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na lekárske správy predložené žalobkyňou, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery predložené žalobkyňou a žalobné námietky.
43. Práve preto, že Odborný lekársky posudok zo dňa 21.03.2023 je podkladom napadnutého rozhodnutia, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára žalovanej tieto atribúty spĺňa. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 21.03.2023. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa v rámci druhostupňového konania o odvolaní podrobne oboznámil s kompletnou spisovou dokumentáciou k posudzovaniu zdravotného stavu na účely invalidity. V danom prípade boli posudkovým lekárom žalovanej zhodnotené všetky (vtedy žalobkyňou) predložené lekárske správy a obsah vydaného posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa „pokračuje v ambulantnej liečbe psychiatra pre chronifikovanú depresívnu poruchu ťažkého stupňa, v klinickom obraze zdieľna, hypersenzitívna, s depresívnou symptomatickou potencovanou exogénne. Diagnosticky sa jedná o epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov, bez výraznejšej zmeny v klinickom obraze oproti poslednému posúdeniu zdravotného stavu. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje iba začínajúci ľahký kognitívny deficit pri intelekte v pásme priemeru, myslenie je bez patologických produkcií“. Na základe uvedeného posudkový lekár zhodnotil, že u žalobkyne je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V. Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b) – ťažké formy s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 50% pre ťažké formy bez psychotických príznakov.
44. Posudkový lekár zároveň uviedol, že „po operáciách driekovej chrbtice v minulosti v segmente L 3 - 5 a v segmente L 2 - 3 pretrvávala reziduálna porucha statiky a dynamiky driekovej chrbtice s pseudoradikulárnou symptomatikou s prevahou doľava. Neurochirurg v auguste 2022 hodnotil klinický stav zodpovedajúci rozsahu operačných výkonov, pri terapeutickej podpore algeziológa. Pre následnú akutizáciu bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny klinicky bez sfinkterových porúch, bez poruchy citlivosti, bez oslabenia plantárnej a dorzálnej flexie nohy, bez poruchy chôdze po špičkách a pätách, bola pre extrúziu disku v segmente L 4-5 so suspektnou kompresiou koreňa L5 vľavo decembri 2022 prevedená operačná stabilizácia uvedeného úseku lumbálna fúziou, bez pooperačnej progresie neurodeficitu. Cervikálna migréna v kombinácii s cervikokraniálnym syndróm je na podklade poruchy krčných medzistavcových platničiek bez kompresívnej myelopatie. Účastníčka konania je po operácii útlaku stredového nervu pravej ruky v minulosti, bez objektivizovanej recidívy ťažkosti, po redukčnej plastike prsníkov a konizácie krčka maternice. Znížená funkcia štítnej žľazy dôsledku autoimunitného zápalu je s adekvátnou substitúciou. Hypertenzia bez zdokumentovaných
orgánových zmien. Ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %“.
45. Správny súd po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi v administratívnom konaní dospel k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni súd nemal žiadny dôvod pochybovať. Posudky spĺňali všetky zákonom predpísané náležitosti. Posudkoví lekári mali k dispozícii lekárske správy z neurologických, neurochirurgických, ortopedických a rádiologických vyšetrení žalobkyne a i napriek tomu za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili ochorenie zaradené v kapitole V. Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b) – ťažké formy s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 50% pre ťažké formy bez psychotických príznakov.
46. Posudkoví lekári teda posudzovali aj ochorenie chrbtice, ktoré sa u žalobkyne prejavovalo už od roku 1989 (pričom v roku 2007, 2021 a 2022 podstúpila operácie chrbtice), ale toto nevyhodnotili za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne. Toto ochorenie v zásade nemá význam pre zmenu určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne, keďže za ostatné zdravotné postihnutia je možné navýšiť určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí o maximálne 10%, a to bez ohľadu na počet závažných pridružených ochorení ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a psychiatrické ochorenie nie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím.
47. Správny súd považuje za potrebné v súvislosti s určením rozhodujúceho ochorenia žalobkyne poukázať aj na to, že ochorenie chrbtice žalobkyne posudkoví lekári opakovane zaradili do kapitoly XV, odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v znení účinnom v čase posúdenia zdravotného stavu prvostupňovým aj druhostupňovým orgánom – Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť nervového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu – s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 – 45 %. Naproti tomu za rozhodujúce ochorenie u žalobkyne určili ochorenie zaradené do kapitoly V. Duševné choroby a poruchy správania, položka 3 – Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b) – ťažké formy – s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 – 80 %. Inými slovami skutočnosť, že posudkoví lekári neurčili za rozhodujúce ochorenie práve ochorenie chrbtice bolo pre žalobkyňu priaznivejšie, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená z rozsahu 50 – 80 % a nie z rozsahu 35 – 45 %.
48. Pokiaľ žalobkyňa subjektívne pociťuje progresiu ochorenia chrbtice, z posudkového záveru zhoršenie zdravotného stavu nevyplýva, keď posudkový lekár (zrejme vychádzajúc z prepúšťacej správy ÚVN Ružomberok zo dňa 13.12.2022 po vykonaní poslednej operácie chrbtice 08.12.2022) uviedol „bez progresie neurodificitu“. Na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ nevyplývalo zhoršenie zdravotného stavu a v tomto smere aj s ohľadom na skutočnosti uvádzané v bode 40. tohto rozsudku bolo nevyhnutné vychádzať z príslušných lekárskych správ posudkových lekárov. Žalobkyňa neoznačila také dôkazy, ktorými by spochybnila závery posudkových lekárov do takej miery, aby bolo potrebné uložiť žalovanej nanovo posúdiť zdravotný stav žalobkyne, respektíve vykonať doplňujúce dokazovanie. Samotný nesúhlas s hodnotením zdravotného stavu a závermi posudkových lekárov nepostačuje, ak žalobkyňa svoje tvrdenia nevie preukázať relevantnými dôkazmi. Žalobkyňou označené dôkazy boli v konaní žalovanej zohľadnené pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala nesprávne právne posúdenie, naznačujúc, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím malo byť iné ochorenie (ochorenie chrbtice), než určené posudkovými lekármi, právne posúdenie veci zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci, pričom podkladom rozhodnutí boli závery posudkových lekárov, ktoré žalobkyňa nespochybnil/nevyvrátil predložením vlastných dôkazov. Posúdiť rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, určovať rozhodujúce zdravotné postihnutie a tomu zodpovedajúcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, patrí do kompetencie posudkových lekárov. Z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 21.03.2023, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, je zrejmé,
akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadil. Z predmetného posudku je taktiež zrejmé, že bola určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia (50%-80%), čo aj bolo v posudku odôvodnené tým, že žalobkyňa trpí chronifikovanou depresívnou poruchou ťažkého stupňa, avšak bez psychotických príznakov. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov. Posudkový lekár žalovanej vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne v súlade s kritériami stanovenými zákonom (posudkové hľadisko). Preto správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie, ktorého podkladom bol odborný lekársky posudok spĺňajúci atribúty určitosti, úplnosti a presvedčivosti a zodpovedajúci zásadám logiky, za vecne správne a zákonné.
49. Opakovane správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobkyne ohľadom posúdenia zdravotného stavu a určenia rozhodujúceho postihnutia žalobkyne nedôvodná. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobkyne, podaný posudok zo dňa 21.03.2023 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyne správnym orgánom predložila. Posudkový lekár zohľadnil všetky odborné lekárske správy predložené žalobkyňou.
50. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vydal rozhodnutie, ktorým ju uznal zdravotne ťažkou postihnutou a odkázanou na sprievodcu, pričom ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery funkčnej poruchy určil poruchu chrbtice, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie, správny súd poukazuje na to, že nemožno porovnávať schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a mieru funkčnej poruchy, na ktorú sa snažila v podanej žalobe poukázať žalobkyňa. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú zdravotný stav fyzických osôb v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári žalovanej však posudzujú zdravotný stav fyzickej osoby v dôsledku miery funkčnej poruchy fyzickej osoby. Tieto posudzovania zdravotného stavu fyzických osôb sú však vykonávané na základe rozdielnych právnych úprav – zákon č. 447/2008 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako je rozdielny aj účel tohto posudzovania.
51. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že tvrdenie žalobkyne o nevykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky v termíne máj 2021, ale až dňa 25.03.2022 je pravdivé a nie je z obsahu administratívneho spisu zrejmý dôvod neskoršieho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, napriek tomu správny súd uvádza, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani prvostupňového rozhodnutia, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola zhodne určená posudkovým lekárom v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.05.2016, v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.03.2022, v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 17.10.2022, ako aj v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 21.03.2023 na úrovni 60 % (50% + 10 %). V prejednávanom prípade teda oneskorené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne nezasiahlo do jej subjektívnych práv napríklad tým, že by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola znížená, preto správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Zároveň ani skutočnosť, že posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku opísal žalobkyňu uvedením nesprávneho veku v čase posúdenia zdravotného stavu (42 rokov, namiesto správneho veku 52 rokov) nie je podľa názoru správneho súdu dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto pochybenie majúce povahu chyby v písaní, či zrejmej nesprávnosti nemalo žiadny vplyv na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, teda na záver posudkového lekára, ktorý hodnotil zdravotnú dokumentáciu predloženú žalobkyňou a napokon ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
52. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a preto správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
53. V závere dáva správny súd do pozornosti, že uvedeným rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.
54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal, a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak správny súd aplikujúc ustanovenie§ 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať od žalobkyne, aby žalovanej uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
V Banskej Bystrici dňa 29. júla 2024