Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-6-2013.pdf
PDF · 104.87 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-2C/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci žalobcu Agro Čelovce s. r. o., so sídlom Čelovce 77, IČO: 36621269, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Laššák s. r. o., Rudlovská cesta 3, Banská Bystrica, proti žalovanému Poľovníckemu združeniu Lykovec, so sídlom Drieňová 14, Bratislava, IČO: 42128498, zastúpenému PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, o náhradu škody , takto
rozhodol:
Základ žalobného nároku voči žalovanému nie je d a n ý .
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody, a to zaplatenia sumy 16.723,- Eur, ako aj náhrady trov konania, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou a v rámci svojho predmetu podnikania sa orientuje na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov na účel spracovania alebo ďalšieho predaja. V rámci predmetu podnikania obhospodaruje pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Čelovce, ktoré sú v zmysle zákona č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poľovnými pozemkami. Žalovaný je poľovné združenie, ktoré bolo v predmetnom období užívateľom dotknutého poľovného revíru. Ďalej uviedol, že v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti obhospodaruje poľovné pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., označené v evidenčných mapových listoch operátu k. ú. Č. pod č. 5602/1, č. pôdneho bloku 7701/1, názov parcely Beluj na Prétim o výmere 3,51 ha, č. pôdneho bloku 7702/1, názov parcely Beluj o výmere 25,51 ha, ktoré patria do Poľovného revíru Churchoď - Beluja, užívateľom ktorého je žalovaný. Pri inventarizácii porastov ozimín spojenej s ohliadkou porastov, ktorá ním bola vykonaná dňa 04. 03. 2010 zistil značné škody spôsobené lesnou zverou na porastoch repky olejnej, ku ktorým došlo na poľovných pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území Č.. Porasty lepky olejnej boli poškodzované stádami poľovnej zveri z poľovných revírov, ktoré sú v užívaní žalovaného. Vzhľadom na rozsah poškodenia porastov a značné škody, ktoré mu boli spôsobené lesnou zverou, sa listom zo dňa 12. 03. 2010 obrátil na žalovaného ako užívateľa dotknutého poľovného revíru a v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve si v lehote 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, túto uplatnil u žalovaného. Zároveň v tomto liste žiadal od žalovaného vykonanie opatrení, ktorými by sa zabránilo stále prebiehajúcemu poškodzovaniu porastov. Zároveň žalovaného informoval, že vzhľadom na charakter počasia (snehová prikrývka), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o škody stále prebiehajúce, nie je schopný v tom čase stanoviť výšku škody, a preto túto v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 poslednej vety Zákona o poľovníctve uvedie do 15 dní po vykonaní zberu úrody. Súčasne v zmysle Zákona o poľovníctve uviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Išlo o nasledovné opatrenia: 1/ na všetkých dotknutých pozemkoch aplikoval pachové odpudzovače zveri, 2/ upravil osobný postup tak, že na všetkých „okrajových“ parcelách, ktoré sú vystavené väčšiemu vplyvu zveri zasial menej citlivé
plodiny, pri ktorých si neuplatňuje náhradu škody spôsobenej zverou a ktoré slúžia ako odvádzacie prikrmovanie, 3/ z osevného postupu úplne vylúčil všetky plodiny, pri ktorých by mohli vznikať ešte väčšie škody spôsobené lesnou zverou (vzdal sa napr. pestovania kukurice a slnečnice), 4/ u všetkých druhov plodín používa osivá tých odrôd, ktoré sú odolnejšie voči poškodzovaniu zverou. Na základe jeho listu sa dňa 30. 03. 2010 konala za účasti jeho zástupcov - R.. V. Z. a R.. B. Z., ako aj zástupcu žalovaného - R.. N. terénna ohliadka a posúdenie škôd spôsobených zverou. Z ohliadky bola spísaná zápisnica. Ďalej v žalobe uviedol, že po vykonaní zberu lepky olejnej v súlade s listom zo dňa 12. 03. 2010 v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve oznámil listom zo dňa 22. 08. 2010 žalovanému výšku spôsobenej škody, ktorú vyčíslil po zbere úrody v sume 14.464,80 Eur. Zároveň požiadal žalovaného o úhradu vzniknutej škody do 31. 08. 2010 na jeho bankový účet uvedený v predmetnom liste. Listom zo dňa 08. 09. 2010, ktorý mu bol doručený 13. 09. 2010 žalovaný uviedol, že uvedenú škodu neuznáva z dôvodu, že nebola spôsobená zverou ale zamokrením a mimoriadne vysokými predzberovými a zberovými stratami. Poukázal ďalej na ustanovenie § 70 Zákona o poľovníctve, ako aj na to, že zákonná právna úprava nerieši, ako sa má postupovať v prípade, ak sa užívateľ poľovného pozemku a užívateľ poľovného revíru o náhrade škody nedohodnú, pričom riešenie takejto situácie nie je oprávnený riešiť žiaden orgán štátnej správy na úseku poľovníctva. Ďalej uviedol, že výška škody bola vyčíslená na základe znaleckého posudku nestranného znalca v odbore Poľnohospodástvo, odvetvie rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna) R.. V. Č. č. 1/2011. Týmto znaleckým posudkom bolo zistené, že vplyvom poškodenia porastov repky olejnej ozimnej poľovnou zverou mu vznikla strata napriek vynaloženým nákladom na ich založenie, osivá, hnojivá a ošetrovanie počas vegetácie, chemické prípravky proti burinám, chorobám, škodcom, ako aj PHM, vynaloženým pracovným a režijným nákladom a ostatným vo výške 59.274,- Eur. Na základe vyčíslenia poškodenia podľa príslušných parciel k poľovným združeniam je zrejmé, že strata na poľovných pozemkoch v užívaní žalovaného predstavuje 16.723,- Eur. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že on pristúpil k opatreniam, ktoré boli popísané v žalobe, aby sa zabránilo škodám spôsobeným zverou. Zdôraznil tú skutočnosť, že zver je premnožená, pričom repku zlikvidovala. V zimnom období nezaznamenali poškodenie, k výraznému poškodeniu došlo v prechode medzi zimou a jarou, a to medzi aplikáciami pachových odpudzovačov. Ďalej uviedol, že v dôsledku toho, že repka olejná bola poškodená zverou, nerovnomerne dozrievala, pričom s prihliadnutím na to, že u každej rastliny sa jednalo o individuálne poškodenie, muselo sa sledovať, kedy táto rastlina dozrie a kedy možno uskutočňovať úrodu. Ďalej uviedol, že pripúšťa, že k zberu došlo v inom termíne, než ako by bolo došlo v prípade, že by nebolo došlo k poškodeniu zverou. Poprel tú skutočnosť, že by úrodu brali naschvál neskôr s tým, že by si zvyšovali stratu, pretože toto by k ničomu neviedlo. Zdôraznil tú skutočnosť, že podľa jeho názoru zver je premnožená a poukázal na plán chovu a lovu raticovej zveri na poľovnícku sezónu 2010, 2011 žalovaného, pričom, pokiaľ je tam uvedený stav zveri tak, ako bol spočítaný, mal sa navrhnúť plán lovu vo vyššom množstve, než aký navrhol žalovaný s tým, že potom by toto prehodnotil obvodný lesný úrad.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, a to k porušeniu ustanovenia § 26 ods. 1, písm. a/ zákona č. 274/2009 Z. z. Ďalej uviedol, že bolo preukázané z predložených písomností, ako aj z výsluchu konateľa žalobcu, že kmeňové stavy zveri v predmetnej lokalite boli presiahnuté a tým došlo k nesprávnemu užívaniu poľovného revíru tak, ako to uvádza zákon. Poukázal na to, že k 31. 03. 2009 bolo 1057 jednotiek srnčej zveri a k 31. 03. 2010 1.094 jednotiek srnčej zveri. Z tohto jednoznačne vyplýva, že zver bola premnožená. Ďalej poukázal na to, že z listinných dôkazov, ktoré súdu boli predložené vyplýva, že od roku 2009 a aj v roku 2010 došlo k niekoľkonásobnému prekročeniu stavu zveri, pričom ide o poľovný revír, ktorý je zaradený v 2. akostnej triedy, kde hlavnou zverou sú srny a srnce a ostatné druhy zveri sú v podstate na ich úkor. Ďalej uviedol, že žalovaný zodpovedá za predmetnú škodu v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. a žiadal súd, aby vo veci vydal medzitýmny rozsudok.
Žalovaný bol na termíny pojednávania riadne predvolaný, z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, preto potom súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O. s. p.).
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o osev repky olejnej, po tom, ako im bol doručený znalecký posudok sa obrátili na znalcov z príslušného odboru, ako aj akademickej obce s tým, že jeden z týchto odborníkov doslova uviedol, že sa počas svojej praxe nestretol s tým, že by sa zber repky uskutočňoval po 6. auguste. Dňa 6. augusta 2010 bola vykonaná ohliadka na mieste
samom za prítomnosti tohto odborníka, pri tejto obhliadke bol prítomný pán N., pričom bolo zistené, že repka bola v štádiu, keď bola vypršaná, čo malo vplyv na úrodu. Okrem toho boli zrejmé zvyšky choroby
- sclerotínie, pokiaľ ide o vypršanie repky olejnej, toto bolo charakterizované na 35 až 40 %. Ďalej bolo zistené, že na porast repky nebolo aplikované tzv. „lepidlo“. Jedná sa o prípravok, ktorý má vplyv na rovnomerné dozrievanie šešúľ. Ďalej uviedol, že oni majú námietky voči znaleckému posudku, ktorý bol predložený žalobcom, pretože tento je na mnohých miestach nepoužiteľný, fotografie sú malé, čierne, nie je z nich zrejmé, či došlo ku škode a na akej parcele. Ďalej uviedol, pokiaľ sa poukazuje na porušenie povinnosti žalovaného v zmysle § 26 ods. 1, písm. a/ zákona č. 274/2009 Z. z., uvádza sa tu normovaný stav zveri. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o kmeňový stav zveri, tento sa nedá určiť v poľovnom revíri, ale len vo zverinci s prihliadnutím na migráciu zveri. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaný viackrát požiadal o úpravu lovného plánu Obvodný lesný úrad v Leviciach, ako aj na to, že v rokoch 2009, 2010 došlo k prikrmovaniu zveri tak, ako to vyplýva z predložených listinných dokladov. Jednalo sa o spotrebu 80 t sena, 50 t jadrových krmív (obilnín), 30 t dužinatých rastlín a jednalo sa o investície žalovaného aj do posedov. Poukázal na to, že žalovaný urobil všetko preto, aby nedošlo ku škodám. Ďalej uviedol, že má námietky aj voči znaleckému posudku R.. O. Š. č. 20/2013, ktorý mu bol doručený právnym zástupcom žalobcu. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a podľa jeho názoru nie je daný dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku.
V priebehu konania bol vypočutý ako svedok R.. X. N., poľovný hospodár žalovaného, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že rok 2010 bol výrazne kritický. V zimnom období bola repka olejná pekná, ale po tom, ako sa spúšťal sneh, repka bola defóliovaná, teda odlistená. V júli a v auguste boli výrazné zrážky, pričom k zamokreniu predmetných parciel došlo počas jarných mesiacov, pričom v júli a v auguste nemohlo dôjsť k zberu kvôli častým dažďom. Zdôraznil tú skutočnosť, že škoda bola spôsobená počasím a nie zverou. Ďalej uviedol, že oni sa obrátili aj na odborníka, ktorý sa zaoberá škodou spôsobenou zverou a vyučuje ako docent na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jedná sa o X.. Q.. Tento bol na mieste samom 6. augusta 2010. Vtedy sa žatva neuskutočnila, pretože pracovníkov vyhnala z poľa búrka. X.. Q. si v tom čase urobil fotografie, pričom si pamätá, že sa žalo až 09. 08. 2010. Ďalej uviedol, že on si pamätá, že v tomto období zo strany žalobcu došlo najprv k žatve pšenice s tým, že on sa dotazoval konateľa žalobcu pána Z., prečo najprv žnú pšenicu, prečo nie repku, pričom mu bolo povedané, že aby aj on ich chápal, že je zlý rok a cena pšenice je vyššia. Ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí kvety repky olejnej dozrievajú odspodu, rastú a dozrievajú nerovnomerne a podľa jeho vedomostí sa tam aplikuje tzv. lepidlo. Ide o prípravok, ktorého odborný názor označiť nevie, ale jeho princíp je v tom, že sa zalepia šešule, aby sa otvorili len vtedy, keď je to potrebné pri zbere. Toto lepidlo ukončí vegetačné obdobie rastliny a všetky semienka dozrejú a zabráni sa tak otváraniu šešulí. Ďalej uviedol, že ich revír je voľným revírom, teda zver tam migruje. On vypracoval projekt týkajúci sa stavov zveri v rôznych obdobiach, pričom nižší stav bol na jar a v lete a najvyšší stav na jeseň a v zime. Pokiaľ ide o zver, najmenej zveri v revíri je v jarných a v letných mesiacoch, v jeseň sa jej stav zvyšuje a najpočetnejšia je v zimných mesiacoch. Zver sa presúva tak, ako sa berie úroda z polí, a to z nížin a z horských oblastí sa zver presúva, keď tam napadne vysoká vrstva snehu. Sčítanie zveri, a to jarné sa robí k 31. 03. každého roka. Na základe tohto sčítania sa oznamujú stavy zveri Obvodnému lesnému úradu v Leviciach, ktorý ich zasiela obvodnému úradu v sídle kraja a ten na základe týchto podkladov stanoví počty zveri v poľovnej oblasti. V súčasnej dobe tento stav si neurčuje každý okres sám, ale stretnú sa poľovní hospodári z príslušnej oblasti. Pokiaľ ide o ich poľovnú oblasť, jedná sa približna o 17 poľovníckych združení, ide o Hontiansko-veľkokrtíšsku poľovnícku oblasť S VIII. Ďalej uviedol, že pokiaľ je aj zver premnožená, možno požiadať o zvýšenie plánu lovu zveri, avšak len v takom období, dokedy sa zver ešte môže loviť. V opačnom prípade by bolo zbytočné takúto žiadosť podávať. Poukázal na tú skutočnosť, že Obvodný lesný úrad v Leviciach prebonitoval revíry v priebehu roka po prijatí nového zákona, pretože v jeho kompetencii sa nachádza 82 alebo 83 poľovných revírov, čo je značné množstvo. Znalec R.. O. Š. vo svojom znaleckom posudku nerešpektoval zákon č. 274/2009 Z. z., ktorý je účinný od 01. 09. 2009 a od tohto dátumu je potrebné z neho vychádzať. Bonitácia poľovného revíru „Churchoď - Beluja“ bola uskutočnená až dňa 18. 11. 2010. Ďalej uviedol, že hneď po tom, ako bol účinný zákon č. 274/2009 Z. z. malo byť vypracované rozhodnutie o bonitácii poľovného revíru, pretože toto malo vplyv na stav zveri. Pokiaľ ide o poľovné hospodárenie žalovaného, svedok uviedol, že toto speje k dosiahnutiu takého stavu, ako to má na mysli ustanovenie § 26 ods. 1, písm. a/ zákona č. 274/2009 Z. z., o čom svedčia aj predložené plány chovu a lovu. Aby toto bolo splnené, je na to potrebný určitý čas, preto sa aj zmluvy uzatvárajú na obdobie piatich rokov, podľa nového zákona až na pätnásť rokov s tým, že je to optimálne obdobie, kedy sa dá takýto stav dosiahnuť s tým, že je problém s migračným typom zveri. Ďalej potvrdil, že zo strany žalovaného bol podaný návrh na zvýšenie lovu.
Zo zápisnice z terénnej ohliadky a posúdenia škôd spôsobených zverou zo dňa 30. 03. 2010 súd zistil, že táto ohliadka sa vykonala na základe telefonického rozhovoru za účasti konateľov žalobcu V. Z., R.. B. Z., ako aj zástupcu žalovaného R.. X. N.. Listom zo dňa 22. 08. 2010 bola žalobcom žalovanému oznámená výška škody s tým, že žalobca požiadal žalovaného, aby škodu vo výške 14.464,80 Eur uhradil do 31. 08. 2010. Žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 13. 09. 2010 uviedol, že škodu neuznáva, že nebola spôsobená zverou, ale zamokrením a mimoriadne vysokými predzberovými a zberovými stratami. Žalobca súdu predložil znalecký posudok znalkyne R.. V. Č. č. 1/2001-11, ktorým bola stanovená výška škody voči žalovanému vo výške 16.723,- Eur. Žalobca súdu predložil znalecký posudok znalca R.. O. Š., znalca z odboru lesníctva, odvetvie odhad hodnoty lesov, poľovníctvo č. 20/2013, z ktorého záverov vyplýva, že normovaný kmeňový stav zveri, okrem zveri srnčej boli prekročené, zver okrem srnčej bola premnožená, premnoženie zveri prežúvavej, raticovej v prepočte na jednotky stavu zveri hlavnej (srnčia zver) vykazovalo premnoženie populácie o + 359,26 % oproti normovanému kmeňovému stavu, premnoženie diviačej zveri vykazovalo nárast populácie o + 132,00 % oproti normovému kmeňovému stavu. Ďalej znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že problém premnožovania stavov zveri je fenoménom dnešného poľovníctva nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí, otázka si vyžaduje riešenie komplexného charakteru, je predmetom skúmania kompetentných subjektov a bude potrebné úspešnejšie zavádzať ich výsledky do praxe s cieľom zabezpečenia trvale udržovateľnej rovnováhy medzi stavom zveri a úživnosťou poľovného revíru v meniacich sa podmienkach civilizačnej krajiny. Znalec zároveň uviedol, že vykonaná zmena bonitácie poľovnému revíru problém vo svojej podstate neodstránila, pričom šla k podstatnému zníženiu rozdielu medzi normovaným kmeňovým stavom a zisteným kmeňovým stavom vo výkazníctve, na rozsah prípadných škôd zverou takéto opatrenia fyzicky vplyv nemajú, škody zverou sú v priamom vzťahu medzi skutočnou populáciou zveri na ploche sledovanej lokality, úživnosťou poľovného revíru, starostlivosťou o zver, plánovaním a realizáciou chovu a lovu zveri, vykonávaním opatrení na ochranu poľnohospodárskej produkcie a pod. Žalovaný predložil súdu plán starostlivosti o zver na poľovnícku sezónu 2010, 2011, ako aj plán chovu a lovu raticovej zveri na poľovnú sezónu 2010, 2011. Taktiež súdu predložil prehľad stavu zveri k 31. marcu 2010, sčítací list zveri za rok 2009. Zároveň predložil aj stav poľovníckych zariadení k 31. 12. 2012. Zo správy z Obvodného lesného úradu v Leviciach zo dňa 23. 05. 2013 súd zistil, že žalovaný mal v poľovníckej sezóne 2009, 2010 k termínu 22. 04. 2009 schválený plán lovu vo výške 32 ks jelenej zveri, 55 ks danielej, 35 ks muflónnej, 3 ks srnčej zveri a 40 ks diviačej zveri. Dňa 27. 11. 2009 mu bolo povolené prekročenie schváleného plánu o 3 ks jelienča, 10 ks danielka, 10 ks danielčia, 15 ks muflónka, 10 ks muflónča z dôvodu nadmerného výskytu tejto zveri v poľovnom revíri Churchoď - Beluja. Žalovaný mal v poľovníckej sezóne 2010, 2011 k termínu 28. 04. 2010 schválený plán lovu vo výške 50 ks jelenej zveri, 79 danielej, 46 ks muflónej, 10 ks srnčej zveri a 50 ks diviačej zveri. Dňa 21. 12. 2010 mu bolo povolené prekročenie schváleného plánu lovu o 5 ks jelienča, 15 ks danielka, 15 ks danielča z dôvodu nadmerného výskytu tejto zveri v poľovníckom revíri Churchoď - Beluja. Zároveň Obvodný lestný úrad v Leviacich vo svojej správe uviedol, že žalovaný ako užívateľ poľovného revíru Churchoď - Beluja si plní všetky povinnosti uložené mu zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň súdu predložil aj rovnopisy rozhodnutí o prekročení schváleného plánu lovu.
Podľa ustanovenia § 69 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m). Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1, písm. a/, 2 zákona č. 274/2009 Z. z., o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych
plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.
Podľa ustanovenia § 26 ods. 1, písm. a/, c/, d/, f/, h/, i/, l/, m/ zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6.
Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O. s. p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Žalobca si uplatňuje náhradu škody voči žalovanému, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru žalovaným. Ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 69 zákona č. 274/2009 Z. z., ide o zodpovednosť objektívnu. Žalobca si uplatňuje náhradu škody v dôsledku porušenia právnej povinnosti, a to v zmysle § 26 ods. 1, písm. a/ Zákona o poľovníctve s tým, že kmeňové stavy zveri v predmetnej lokalite boli presiahnuté a zver bola premnožená. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že v predmetnom období mal žalovaný riadne schválený plán lovu, pričom bolo povolené prekročenie schváleného plánu lovu tak, ako to vyplýva zo správy z Obvodného lesného úradu v Leviciach, a to rozhodnutiami zo dňa 27. 11. 2009 a 21. 12. 2010. Pokiaľ žalobca súdu predložil znalecký posudok R.. O. Š. č. 20/2013, tento neriešil tú skutočnosť, či sú splnené hmotno-právne podmienky stanovené v ustanovení § 26 ods. 1, písm. a/ zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho sám znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že problém premnožovania stavov zveri je fenoménom dnešného poľovníctva nielen v Slovenskej republike, ale i v zahraničí, otázka si vyžaduje riešenie komplexného charakteru, je predmetom skúmania kompetentných subjektov a bude potrebné úspešnejšie zavádzať ich výsledky do praxe s cieľom zabezpečenia trvale udržateľnej rovnováhy medzi stavom zveri a úživnosťou poľovného revíru v meniacich sa podmienkach civilizačnej krajiny. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k nesprávnemu užívaniu poľovného revíru, a teda k poľovnému hospodáreniu, ktoré by bolo v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1, písm. a/ zákona č. 274/2009 Z. z., na ktoré poukazoval žalobca. Taktiež z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si plní aj ďalšie povinnosti užívateľa poľovného revíru stanovené v ustanovení § 26 ods. 1, písm. c/, d/, f/, h/, i/, l/, m/, ktorú skutočnosť potvrdila správa z Obvodného lesného úradu v Leviciach zo dňa 25. 03. 2013, v ktorej uviedol, že žalovaný ako užívateľ Poľovného revíru Churchoď
- Beluja si plní všetky povinnosti uložené mu zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z týchto dôvodov mal súd za to, že základ žalobného nároku nie je daný. Súd považoval za účelné rozhodnutie o základe nároku medzitýmnym rozsudkom, a to vzhľadom na hospodárnosť konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).