Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-45-2013.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci navrhovateľa O.. J. U., F.. X.XX.XXXX, T. P., U. Č.. XX, proti odporkyni Ľ. U., S.. F., F.. XX.X.XXXX, T. P., U. Č.. XX, za účasti maloletej H. U., F.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa O.. J. U., F.. X.XX.XXXX s odporkyňou Ľ. U., S.. F., F.. XX.X.XXXX uzavreté dňa 6.7.1991 na Obvodnom úrade Košice I, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Košice I, vo zväzku 99, ročníka 1991, na strane 137, pod poradovým číslom 273.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú H. U., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne a zo strany navrhovateľa u r č u j e pre dieťa výživné vo výške 250,- Eur mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý posielať odporkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ požiadal súd o rozvod jeho manželstva s odporkyňou z dôvodu, že si prestali rozumieť v každom smere a o obnovu ich vzťahu už ani jeden z nich nemá záujem. Navrhol, aby na čas po rozvode bola ich maloletá dcéra Patrícia zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a on bol ochotný prispievať na jej výživu sumou 250,- Eur mesačne.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, ako aj s tým, aby ich maloletá dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného, tvrdila, že na všetky potreby dcéry by mal otec prispievať sumou 350,- Eur mesačne.
Obaja sa zhodli na tom, že styk otca s 15 ročnou dcérou už nie je potrebné upravovať, pretože dcéra má rovnako rada oboch rodičov a sama sa rozhoduje, kedy trávi čas so svojím otcom.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že v prípade, že súd uzná za vhodné manželstvo účastníkov konania rozviesť, odporúča, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a výživné bolo určené primerane potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam navrhovateľa.
Z návrhu a pripojených písomností súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa 6.7.1991 a je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Košice I, vo zväzku 99, ročníka 1991 na strane 137, pod poradovým číslom 273.
Obaja sú národnosti slovenskej a ich posledné spoločné bydlisko bolo v P. F. U. K. Č..XX.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že svoju manželku spoznal v roku 1991. Po necelom roku ich vzťahu uzavreli manželstvo a neskôr sa im narodili dve deti. Staršia dcéra E. v roku 1992 a mladšia dcéra H. v roku 1998. E. študuje v 3. ročníku na UPJŠ v Košiciach, žije v spoločnej domácnosti s odporkyňou a takisto s matkou žije aj maloletá H., ktorá navštevuje sextu osemročného gymnázia. Potom, čo opustil spoločnú domácnosť, na potreby detí začal prispievať na každé dieťa sumou 150,- Eur mesačne. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, mali iba bežné problémy ako v každom inom manželstve. Vždy sa ich snažili spoločne vyriešiť, mal záujem na tom, aby ich manželstvo riadne fungovalo. Veľké problémy nastali vtedy, keď jeho manželka začala súkromne podnikať a urobila také veľké dlhy, že tým zaťažila ich spoločný majetok, na ktorý sú v súčasnosti vedené dve exekúcie. Dohováral jej, aby svoje správanie zmenila, vyhrážal sa jej aj rozvodom, ale keďže sa nič nezmenilo, tak návrh podal. Ako manželia už spolu nežijú od mája 2013. Už asi rok predtým spolu intímne nežili. Zo spoločného bytu sa odsťahoval a v súčasnosti býva v podnájme na Sídlisku Ťahanovce. Za tento byt platí mesačne 200,- Eur.
Pracuje ako špecialista vo firme Sky Toll, ktorá vyberá mýto a má na starosti zákaznícke miesta. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.370,- Eur.
Súhlasil s tým, aby maloletá H. bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne. Nežiadal upraviť styk s dcérou, keďže H. už má 15 rokov a sama sa vie rozhodnúť, či sa s ním chce, alebo nechce stretávať. Na oblečenie, stravu a hygienu vynakladá mesačne približne 500,- Eur. Obom dcéram platí životné sporenie, ročne je to vo výške 570,- Eur spolu na obe dcéry. Spoločne s manželkou vlastnia byt, v ktorom býva odporkyňa s dcérami. Okrem toho si spolu kúpili osobné motorové vozidlo VW Passat, ktoré užíva odporkyňa a on nemá žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bol ochotný prispievať na výživu maloletej dcéry H. sumou 200,- Eur mesačne.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že súhlasí s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol, pretože si myslí, že sa jeden druhému natoľko odcudzili, že ich ďalšie spolužitie už neprichádza do úvahy.
Nesúhlasila však s dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ a ktoré viedli k rozpadu ich manželstva. Uviedla, že jej manžel od začiatku pracoval v takých funkciách, kedy pre neho kolegovia z práce a rôzne akcie boli prednejšie ako rodina. Vždy zostávala s deťmi sama a sama ich vychovávala. Asi pred 12-timi rokmi navrhovateľ odišiel pracovať do Bratislavy, ich dcéra mala vtedy osem mesiacov. Vrátil sa, keď mala 13 mesiacov. Ona chcela, aby sa presťahovali do miesta jeho pracoviska, s čím on nesúhlasil. Na deťoch nešetril, deti vždy mali všetko, čo chceli, niekedy aj viac, až ho v tom musela brzdiť. Ona však bola z jeho strany finančne obmedzovaná. Odporkyňa bola vždy zamestnaná. Najprv pracovala vo vedeckej knižnici, neskôr vo firme Alkupro a mala svoj príjem. Je pravdou, že mala finančné problémy vo svojom podnikaní. Má malý obchod s galantériou a detským oblečením na Sídlisku Ťahanovce a otvorila aj predajňu na Mlynskej ulici v Košiciach s podobným sortimentom, avšak tam bol vysoký nájom a peniaze jej nestačili na platenie miezd zamestnancom a na nájomné. Tržba bola v tomto obchode minimálna. Po roku bola nútená tento obchod zatvoriť. Keď chcela, aby boli vyplatení zamestnanci a uhradené nájomné, neplatila svoje sociálne a zdravotné poistenie a tak došlo k tomu, že je voči nej vedená exekúcia v celkovej sume 15.000,- Eur. Bola by rada, keby dokázala túto dlžnú sumu splácať aspoň po 500,- Eur mesačne, ale bohužiaľ jej mesačné príjmy sú nízke a okrem toho ešte musí zabezpečovať potreby domácnosti a výchovu ich dcér.
V posledných mesiacoch sa dozvedela aj o tom, že jej manžel má inú známosť, ale vždy sa nakoniec zhodli na tom, že manželstvo udržia a budú spoločne vychovávať deti.
Čo sa týka ponuky otca na výživné pre ich mladšiu dcéru vo výške 200,- Eur, s tým nesúhlasila. Bola by rada, keby na potreby dcéry navrhovateľ prispieval sumou 350,- Eur mesačne. Odôvodňovala to tým, že ich dcéra je žiačkou sexty osemročného gymnázia. Na začiatku každého školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 35,- Eur. H. sa nestravuje v školskej jedálni, jej celodenné stravovanie zabezpečuje doma. V škole sa učí anglický a nemecký jazyk, na tieto predmety jej kupuje knihy, pracovné zošity a slovníky. Len na jeden pracovný zošit vynaloží 30,- Eur, za knihy sa takisto platí 30,- Eur. Škola organizuje pobyty študentov v zahraničí, boli už v Paríži, vo Viedni a teraz by mali ísť do Ríma. Okrem toho vo voľnom čase chodí na krúžky. Chodí do jazdeckého klubu, za čo sa platí mesačne 60,- Eur - 70,- Eur. Potrebuje oblečenie a obuv, za oblečenie polročne vynakladá okolo 60,- Eur - 70,- Eur. Chcela by si urobiť jazdeckú licenciu, aby mohla aj pretekať a vtedy aj oblečenie už bude drahšie. Za licenciu sa platí okolo 20,- Eur. Chodí do hudobnej školy, hrá na klavír, za čo sa platí raz za štvrťrok. Chodí aj na výtvarný krúžok. V hudobnej škole dostali dva šeky vo výške 11,- Eur a za výtvarný krúžok vo výške 8,- Eur. Na výtvarný krúžok potrebuje pomôcky, väčšinu dostane tam, ale niečo si kupuje aj sama, aby s tým mohla aj doma pracovať. Je pravdou, že posledné farby jej kúpil navrhovateľ a je pravdou aj to, že navrhovateľ dcéram dosť veľa vecí kupuje. Myslí si, že by sa mal udržať doterajší životný štandard H. aj do budúcnosti. Zatiaľ tieto výdavky uhrádzal navrhovateľ. Občas dcéra zájde do kina, matka jej kupuje knihy na čítanie. Maloletá je zdravá, problémy s ňou nie sú žiadne. Do školy dochádza MHD, matka jej kupuje mesačný cestovný lístok vo výške 10,- Eur. Má mobilný telefón, kredit jej dobíja vo výške 9,- Eur mesačne.
Matka s deťmi býva v 4-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 228,- Eur, raz za tri mesiace je to 280,- Eur.
Dcéry vedia o tom, že rodičia sa rozvádzajú a už to aj akceptovali. Obe ich majú rady rovnako a nikdy nebol problém v tom, aby sa otec s nimi stretával ani potom, čo opustil spoločnú domácnosť. Myslí si, že nie je potrebné upravovať styk navrhovateľa s maloletou H.Í..
Kolízna opatrovníčka uviedla, že odporúča manželstvo rodičov maloletej rozviesť a na čas po rozvode zveriť maloletú H.B. do osobnej starostlivosti odporkyne. Zo strany navrhovateľa určiť výživné v takej výške, aby odporkyňa z neho dokázala zabezpečiť základné potreby dieťaťa a aby bolo prihliadnuté aj na jej mimoškolské záľuby.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.
Súd nezistil možnosť obnovy manželského spolužitia medzi účastníkmi. Odporkyňa vyjadrila súhlas s rozvodom manželstva.
Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko hlboko a vážne rozvrátené, že neexistuje možnosť obnovy manželského spolužitia a manželstvo dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií, preto toto manželstvo rozviedol.
O výživnom pre maloletú rozhodol s prihliadnutím na príjmy navrhovateľa, ako aj na skutočnosť, že okrem sumy, ktorú zasiela odporkyni, prispieva na potreby dcéry aj ináč, kupuje jej veci na oblečenie a šport a platí aj za jej mimoškolské záľuby.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.