Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-18-2013.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanému: 1./ J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, E., 2./ M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, o zaplatenie 3545,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.545,37 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.928,54 eur od 15.12.2009 v mesačných splátkach vo výške 60,- eur, vždy do 20-eho dňa toho, ktorého mesiaca, pod výstrahou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do úplného zaplatenia,
žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade z a m i e t a ,
žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 212,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 333,04 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, vždy do 20-eho dňa toho, ktorého mesiaca, pod výstrahou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do úplného zaplatenia,
žalovanej v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.11.2012 sa žalobca proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 3.545,37 eur s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 2.928,54 eur od 15.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju aj jeho neprítomnosť na pojednávaní. Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 2. rade.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi : návrhom, zmluvou o predaji podniku, oznámením o postúpení pohľadávky, kópiou poštového podacieho hárku, zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch, súhlasov s podmienkami spracovania osobných údajov, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, platobnou históriou, výzvou na zaplatenie, pokusom o zmier, a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci :
Na základe zmluvy o poskytnutí „expres pôžičky“, medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, pôvodný veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných anuitných splátkach po 3.536,- Sk. Prvá splátka dňa 2.10.2008. Dohodnutá bola ročná percentuálna miera nákladov 17,70 %. Celková cena úveru bola 127.296,- Sk.
Žalobca vo svojom návrhu špecifikoval istinu uplatňovanú v konaní sumou 3.545,37 eur, ktorá mala pozostávať z istiny 2.928,53 eur, riadneho úroku vo výške 512,35 eur ako rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky, zmluvnej pokuty vo výške 104,59 eur.
Úroky z omeškania si žalobca uplatnil od 15.12.2009 t.j. dňom nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Nakoľko žalovaný spornú istinu žalobcovi neuhradil, žalobca žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žiadal ďalej priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Čo sa týka žalovanej v 2. rade, tu žalobca odvodil uplatňovaný nárok vo vzťahu k nej tým, že žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ).
Žalovaný v 1.rade bol vo veci vypočutý o uviedol, že so žalobou súhlasí v plnom rozsahu, žiadal však vzhľadom na svoju finančnú situáciu, aby mu súd umožnil splácať predmetný dlh v splátkach. Vo svojej výpovedi súčasne poukázal na to, že žalovaná v 2.rade, pokiaľ mala pristúpiť k záväzku, si vôbec neuvedomovala skutočnosť tohto právneho úkonu a vznik záväzku, samotnú dohodu, podpísala len preto, že túto podpisoval on a teda ako manželka opatrila ju svojím podpisom.
Podľa § 269 odst. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 879 OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred prvým marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, plnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola dňa 2.9.2008 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom pôvodný veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v počte 36 mesačných splátkach. Prvá splátka mala byť splatná 2.10.2008.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca špecifikoval uplatňovanú istinu uviedol, že pozostáva zo sumy 2.928,54 eur na istine, riadneho úroku v sume 512,34 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 104,59 eur. Žalobca na preukázanie predložil do spisu listinné dôkazy z ktorých súd vychádzal a ktoré považoval za nesporné. Za takéhoto stavu súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu ku žalovanému v 1.rade za opodstatnený a preto za použitia vyššie citovaných právnych ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Čo sa týka žalovanej v 2.rade, ktorá mala k pristúpiť k záväzku žalovaného v 1. rade túto súd skúmal v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd má za to, že tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon pristúpenia k záväzku. V danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu má súd za to, že došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. V danej právnej veci žalovaná v 2.rade nebola účastníčkou úverového vzťahu. V písomne uzatvorenej dohode nie je zrejmé, kde došlo k jej uzavretiu, samotný žalovaný v 1.rade poukázal nato, že manželka - žalovaná v 2.rade podpísala predmetnú listinu neuvedomujúc si, že týmto pristúpila k záväzku, konala v omyle, do ktorého bola uvedená zo strany povereného pracovníka žalobcu. Umiestnenie textu len s uvedením čísla príslušného ustanovenia pre priemerného spotrebiteľa vzbudzuje pochybnosti o vedomosti, že by si uvedomila, čo je predmetom tejto dohody. Zo strany žalobcu tým došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska súd preto nepovažoval túto dohodu o pristúpení k záväzku za platnú hodnotiac ju ako nekalú obchodnú praktiku. A z týchto dôvodov žalobu vo vzťahu ku žalovanej v 2.rade súd zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z výsluchu žalovaného mal súd zistené, že žalovaný je zamestnaný, má však dve vyživovacie povinnosti, ďalšie výdavky predstavujú pokrytie základných životných potrieb spojených s bývaním, ošatením a stravou, žalovaný má aj ďalšie záväzky s manželkou splácajú mesačne sumu vo výške 120,- eur vo vzťahu k inej nebankovej spoločnosti a preto je schopný uhrádzať predmetnú pohľadávku žalobcu najviac vo výške 60,- eur mesačne. Vzhľadom na to, že žalovaný nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 60,- eur mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatí, čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok. Rovnako aj trovy konania.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu 212,50 eur, podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov 6 % z hodnoty konania najmenej 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie veci, spísanie návrhu, jeden úkon právnej pomoci 157,36 eur /vrátane DPH/ x 2 = 317,72 eur. Advokát si uplatnil hotové náklady formou režijného paušálu, ktoré prislúchajú v zmysle § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/04, ako 1/100-ina z výpočtového základu, v rozhodnom čase výška výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 cit. vyhlášky. V rozhodnom čase výška 1/100-ina činí 7,63 eur, pri dvoch úkonov 2 x 7,63 eur = 15,26 eur vrátane DPH 18,32 eur. V zmysle § 18 ods. 3 novely vyhlášky č. 209/2009 Z.z. vznikol advokátovi, ktorý je platiteľom DPH nárok na vyplatenie DPH tak z odmeny ako aj z hotových nákladov. Celkom trovy konania predstavujú 333,04 eur, ktoré je potrebné uhradiť na účet TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. vedený v S. Y. H., N..H.. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.