Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/71/1996

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci navrhovateľa: V.. S. Y., H. X, Bratislava, proti odporcovi: EURO COMP spol. s.r.o., Rajská 12, Bratislava, zast. opatrovníčkou, Ľ. Y., C.Y. Okresného G. Bratislava V., o vydanie veci, odmenu a uzavretie podielovej zmluvy

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 1.7.1996 upresneným na pojednávaní dňa 13.9.2012 domáhal vydania veci, odmeny 50% zo zisku a uzavretia podielovej zmluvy nakoľko sa s odporcom ako zamestnávateľom na tom dohodli.

Opatrovníčka sa na pojednávanie neustanovila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, preto súd v zmysle pojednával v neprítomnosti opatrovníčky.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že podielovú zmluvu uzavreli najprv ústne, potom písomne, ktorej znenie je v listine zo dňa 12.6.1996. Uzavreli ju písomne v septembri 1993, ktorej obsahom bolo vydanie televízora a elektroniky v hodnote 100 000,-Sk. Ďalej si uplatňuje odmenu zo zisku za roky 1994 a 1995.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, svedkami, listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu a všetko čo v konaní inak vyšlo najavo ( ). Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať a to v predvolaní na pojednávanie.

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a tvrdení žalovaného z hľadiska skutočnosti uvádzaných na svoju obranu.

Podľa pracovníkom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda. Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením výšku, prípadne podmienky pre určenie minimálnej mzdy a jej výšky.

Organizácie samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Podľa vyššie citovaného organizácie poskytujú pracovníkom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú organizácie pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.

Pracovníkom sa nezávisle od celkových výsledkov organizácie zaručujú nároky vzniknuté na tarifnú mzdu a mzdové príplatky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa.

Organizácia môže poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.

Z výpovedi svedka V.. H. vyplynulo, že nemá vedomosť, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá podielová zmluva ani ústne ani písomná.

Svedok V.. H. uviedol, že nikdy u odporcu nepracoval, nebol s ním v žiadnom vzťahu, ani v podniku Mabus, navrhovateľa nepozná.

Z výpovede svedka I. Č. vyplynulo, že na navrhovateľa sa nepamätá, pracoval u odporu ako technik výpočtovej techniky, nevie o tom, že by s navrhovateľom bola uzavretá ústna zmluva o odmene. Vôbec neviem, že by niekto dostával podielovú odmenu. My sme mali mzdu a pohyblivú zložku mzdy a tie nám boli vyplácané. Neviem o tom, že by navrhovateľovi bol odporca sľúbil televízor.

Svedok V.. S. uviedol, že najskôr pracoval u odporcu ako programátor, neskôr vedúci ekonomického oddelenia. Nevie, že by si bol navrhovateľ s odporcom dohodol podielovú odmenu ani písomne, ani ústne. Keď by išlo o odmenu, musela by byť písomná. Táto sa dohodla vždy pri nástupe do zamestnania, prípadne pri zvýšení platu. Vôbec nevie, že by odporca sľúbil navrhovateľovi televízor.

Z výpovede svedka V.. H. vyplynulo, že bol konateľom odporcu, nevie o tom, že by s navrhovateľom alebo s iným zamestnancom bola dohodnutá podielová odmena. Taktiež nevie o tom, že by odporca sľúbil navrhovateľovi televízor. Nevie o tom, že by odporca takýmto spôsobom rozdával televízory alebo iné zariadenia.

Svedok V.. S. uviedol, že nepamätá sa, že by zamestnanci boli dostavali odmeny a to ani naturálne. Jediná výhoda mohla byť to, že mohli používať služobné motorové vozidlo.

Z výpovede svedka V.. Q. C., vyplynulo, že od 1.1.1994 pracoval u odporcu ako riaditeľ ekonomického úseku a do jeho pôsobnosti patrilo aj právne oddelenie. Stretol sa navrhovateľom, nakoľko žaloval nejaké

nároky, nepamätá si aké. Môže byť, že V.. H. ponúkol nejakú sumu peňazí navrhovateľovi, prípadne iným zamestnancom s tým, aby sa vzdali ďalších peňažných nárokov. Viem že navrhovateľ ponúkanú sumu neprijal. Nepamätá sa, aké nároky mal navrhovateľ voči odporcovi. Žiadne podielové odmeny sa u odporcu nevyplácali. Takéto podielové odmeny neboli dohodnuté ani ústne ani písomne. Žiadne televízory sa zamestnancom u odporcu nevydávali. Poskytovali sa len určité zľavy na zakúpené veci. Počas jeho pôsobnosti sa takéto dohody neuzatvárali, nevie o nich.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr, súd neprihliada

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( ).

Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočnosti sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Komunikačná štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú v podstate dané jednoduchým rozlišovaním procesného úkonu a obrany. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmov v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromaždeniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom.

Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach.

Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí. Vyplýva z toho, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s uplatneným nárokom. Ako dôkazy označil navrhovateľ len výsluchy svedkov. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by sa boli u odporcu vyplácali podielové odmeny, vydávali naturálie. Keby sme pripustili, že to tak bolo u odporcu, bolo by to v rozpore s nakoľko podľa tohto ustanovenia organizácie môže poskytovať pracovníkom mzdu len podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú organizácie pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Navrhovateľ do vyhlásenia skončenia dokazovanie nepredložil žiaden listinný dôkaz z ktorého by bolo zrejmé, že má právny nárok na podielovú odmenu či naturálie. Navyše podľa organizácia môže poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom iné plnenia peňažnej hodnoty, naturálne požitky, prípadne iné nepeňažné plnenia iba vtedy, ak to ustanovuje právny predpis. Žiaden právny predpis v rozhodnom čase neumožňoval dohodnúť podielové odmeny či naturálie inák než v pracovnej zmluve. Pracovnú zmluvu navrhovateľ nepredložil ale ani netvrdil, že by v pracovnej zmluve bola dohodnutá podielová odmena či naturálie.

Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dôkazne nepreukázal, že má právny nárok na podielovú odmenu či naturálie súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Navrhovateľ sa domáhal aj uzavretia podielovej zmluvy, ktorej obsah je podľa navrhovateľa v podaní zo dňa 12.6.1996, ktorý prevzala pracovníčka odporcu.

Toto je len žiadosť navrhovateľa na vyplatenie naturálii a podielovej odmeny a v žiadnom prípade súd nemôže nahradiť prejav vôle odporcu, keďže navrhovateľ dôkazne nepreukázal, že v pracovnej zmluve bola dohodnutá odmena v naturáliach, podielová odmena, v akej výške a za čo. Bolo by to v rozpore so zákonom, keďže pripúšťa odmeny či naturálie len tie, ktoré sú uvedené v právnych predpisoch.

O trovách konania súd rozhodol podľa Nepriznal odporcovi náhradu trov konania, nakoľko žiadne trovy odporcovi nevznikli. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( ) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na exekúciu.