Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoPr-6-2022.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený JUDr. Alexej Ivanko, so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 73, proti žalovanému Obec Malčice, so sídlom Malčice 176, IČO: 00325465, zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Baťalík, so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14, o zaplatenie 2.607,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8. decembra 2021 č.k. 11Cpr/11/2020-224
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal o náhradu platu za nevyčerpaných 27 dní dovolenky starostu za rok 2018 vo výške 2607,67 eur s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 01.03.2019 do zaplatenia.
2. Súd uviedol, že žalobca pri uplatnení nároku vychádzal z výplatnej pásky o platových nárokoch za mesiac december 2018, podľa obsahu ktorej mu malo byť vyplatených v čistej mzde 9.490,03 eur, čo zodpovedalo hrubej mzde 13.178,91 eur za odpracovaných 5 dní (499,77 eur), vyčerpaných 10 dní dovolenky (1157,61 eur), odchodné (11.521,53 eur), pričom zostatkový nárok na nevyčerpanú dovolenku za rok 2018 podľa údajov na výplatnej páske predstavoval 27 dní, a na základe žiadosti žalobcu obecné zastupiteľstvo schválilo vyplatenie náhrady dovolenky dňa 25.2.2019. Žalovaný sa bránil tvrdením, že na výplatnej páske za mesiac december 2018 boli uvedené nesprávne údaje, keď v sume odchodného, na ktoré vznikol žalobcovi ako bývalému starostovi nárok bola zahrnutá už aj náhrada platu za nevyčerpaných 27 dní dovolenky, a neostali žiadne nevysporiadané dni dovolenky. Žalobcovi, ktorý vykonával mandát starostu dve po sebe nasledujúce obdobia, prináležalo v zmysle § 5 zákona č. 253/94 Z.z. o právnom postavení a platových pomerov starostov obcí a primátorov miest (zák. č. 253/94 Z.z.) odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku 2.099 eur mesačne tj odstupné 8.396 eur v hrubej mzde, a suma odstupného uvedená na výplatnej páske vo výške 11.521,53 eur, zahrňovala už aj náhradu platu za nevyčerpaných 27 dní dovolenky 3.125,53 eur v hrubej mzde vychádzajúc z pracovného času 7,30 hod. za 27 dní pri priemernej hodinovej mzde 15,4347 eur brutto. Nároky žalobcu boli uspokojené ich výplatou na účet po zrážke stravného 34,50 eur a to dňa 30.1.2019 v sume 1.181,80 eur, dňa 12.2.2019 vo výške 3.000 eur a dňa 13.2.2019 vo výške 5.273,33 eur.
3. Súd v konaní vychádzal z nesporných skutočností, že žalobca zastával u žalovaného funkciu starostu obce dve funkčné obdobia do 21.12.2018, za rok 2018 nevyčerpal dovolenku v rozsahu 27
dní, zo strany žalovaného mu bola vyplatená suma 9.455,53 eur, priemerný mesačný plat na účely stanovenia odstupného predstavoval 2099 eur, priemerný hodinový zárobok vychádzajúci z 37,5 hod. prac týždňa predstavoval brutto 15,4347 eur. Nesporná bola tiež skutočnosť, že za odpracovaných 5 dní a vyčerpaných 10 dní dovolenky v mesiaci december patrilo žalobcovi 1.216,30 eur netto, z ktorej sumy mu bolo po zrážke stravného 34,50 vyplatených 1.181,80 eur. Preukázaná bola tiež úhrada na účet žalobcu v sume 3.000 eur dňa 12.02.2019 a 5.273,73 eur dňa 13.02.2019, o ktorej žalovaný tvrdil, že išlo o výplatu odstupného a nároku za nevyčerpaných 27 dní dovolenky. Pri právnom posúdení nároku súd vychádzal z § 2, § 5 zákona č. 253/94 Z.z. v spojení s § 116 Zákonníka práce (ZP), v zmysle ktorých ustanovení za nevyčerpanú dovolenku patrila starostovi náhrada platu vo výške jeho priemerného zárobku, ak dovolenku nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roka, a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo. V konaní mal súd zistené, že o priznaní náhrady platu žalovanému za nevyčerpanú dovolenku obecné zastupiteľstvo žalovaného rozhodlo uznesením č. 64/2019 na zasadnutí dňa 25.02.2019. V zmysle zákona č. 253/94 Z.z. v znení účinnom od 01.12.2018 starostovi pri ukončení mandátu patril nárok odstupné, ak vykonával funkciu dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia a to výške štvornásobku jeho priemerného mesačného platu. Vzal do úvahy, že D. A. E., daňový poradca, analýzu výplatnej pásky za mesiac december 2018 pre žalobcu spracoval len opisom skutočnosti na nej uvedených, že žalobca v decembri 2018 odpracoval 5 dní, čerpal 10 dní dovolenky, odstupné bola vykazované vo výške 11.521,53 eur brutto a zostatok dovolenky k 31.12.2018 v rozsahu 27 dní, pričom vo výpovedi uviedol, že nedisponoval inými podkladmi na ustálenie jej správnosti, údaj o sume štvormesačného odstupného mu vzhľadom na udávaný priemerný plat starostu nesedel, nevedel sa vyjadriť ani k údajom o priemernom hodinovom zárobku žalobcu. Vyjadrením externého účtovného poradcu žalovaného D. C. E. o analýze výplatnej pásky žalobcu za december 2018, stanoviska spoločnosti BERS CD, s.r.o. ktorej predmetom činnosti je vedenie účtovníctva, z podkladov pre spracovanie mzdy žalobcu mal súd preukázanú pravdivosť tvrdení žalovaného, že náhrada platu za nevyčerpaných 27 dní dovolenky bolo žalobcovi uhradená v platbách poukázaných na jeho účet vo februári 2019, a údaje na výplatnej páske o sume odstupného a zostatku nevyčerpanej dovolenky neboli vykazované správne, čo však nijako neovplyvnilo položku k „výplate“, teda čiastku na ktorú vznikol žalobcovi nárok. Súd konštatoval, že priemerný plat starostu na účely určenia výšky odstupného zodpovedal sume 2.099 eur, čo predstavovalo nárok na štvormesačné odstupné vo výške 8.396 eur brutto a za nevyčerpaných 27 dní dovolenky, t.j. 202,50 hodín pracovného času pri 37,5 hod. pracovnom týždni a priemernom hrubom zárobku 15,4347 eur, zodpovedalo nároku na náhradu platu v sume 3.125,53 eur brutto. Súčet sumy nároku na odstupné 8.396 eur a nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 3.125,53 eur tak činil v hrubej mzde 11.521,53 eur, teda presne čiastku uvedenú na výplatnej páske za mesiac december 2018, pri položke odstupné. Nárok za odpracovaných 5 dní v mesiaci december a 10 dní čerpanej dovolenky v mesiaci december predstavoval v hrubej mzde 1.657,38 eur, v čistej mzde 1.216,30 eur, z ktorej boli vykonané tiež zrážky na stravné v rozsahu 34,50 eur a na účet žalobcu bolo poukázaných 1.181,80 eur. Vychádzajúc z uvedeného mal tak súd preukázané, že k výplate náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku v skutočnosti došlo už v dňoch 12.2.2019 a 13.2.2019, kedy bola žalovanému poukázaných v čistej mzde 8.273,73 eur (12.02. 3.000 eur, 13.02. 5.273,73 eur) zodpovedajúce nároku žalobcu na 4-mesačné odstupné 8.396 eur brutto a náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku 3.125,53 eur brutto, čo po vykonaní zákonných odvodov činilo titulom náhrady platu za dovolenku v čistej mzde 2.607,67 eur. Súd konštatoval, že žalobca v konaní nespochybňoval základ nároku na stanovenie odstupného i priemerného zárobku na účely výpočtu za náhrady mzdy za čerpanú dovolenku a dovolenku nevyčerpanú, preto nesprávne uvedenie položky nevyčerpanej dovolenky na výplatnej páske a jej zahrnutie do odstupného hodnotil ako zjavnú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, keďže bola preukázaná reálna úhrada žiadaného peňažného plnenia. V tomto kontexte hodnotil ako irelevantnú skutočnosť, že uznesenie obecného zastupiteľstva o potvrdení práva starostu na priznanie náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku bolo prijaté až dodatočne, po zrealizovaní jej výplaty na účet žalobcu. S poukazom na dôkaznú situáciu v spore, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti svojho nároku, žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), a priznal procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (b), súd dospel k svojmu záveru na základe nesprávnych skutkových zistení (f), ním zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Odvolateľ citoval § 2 zákona č. 253/94 Z.z., že podmienkou pre poskytnutie náhrady platu starostovi za nevyčerpanú dovolenku je jednak to, že starosta obce nemohol dovolenku vyčerpať do konca budúceho kalendárneho roka, ako aj rozhodnutie obecného zastupiteľstva, k čomu uviedol, že 22.02.2019 požiadal žalovaného o preplatenie nevyčerpanej dovolenky za rok 2018, pričom až na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 25.02.2019 bolo prijaté uznesenie, ktorým žalovaný vyjadril súhlas s vyplatením takejto náhrady. Považoval preto za nesprávny záver súdu, že žalovaný mu uhradil náhradu platu za nevyčerpané dni dovolenky v rozsahu 3.125 eur brutto už pred týmto dátumom. Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že vychádzal z analýzy D. E., ktorý bol externým pracovníkom žalovanej, no neprihliadol na kvalifikovanú analýzu daňového poradcu D. A. E., ktorá bola ním predložená do konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že svedok D. E., ktorý mal spracovať analýzu výplatnej pásky pre žalobcu vo svojej výpovedi potvrdil, že nemal vedomosť ani o výške tarifnej mzdy žalobcu, lebo túto nepoznal, čo spochybňuje odbornosť a kvalifikované vyjadrenie tohto svedka. V ďalšom žalovaný zopakoval, že tak ako je nespornou skutočnosťou, že výplatná páska žalobcu za mesiac december 2018 nebola vypracovaná správne, ale rovnako bolo v konaní potvrdené, že žalovaný prevzal výplatu svojich mzdových nárokov, ako aj náhrady platu poukazom na účet v dňoch 30.01.2019, 12.02.2019 a 13.02.2019 v rozsahu mu patriacom a žiadanom v žalobe.
6. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že z analýzy, ktorú vypracoval daňový poradca Ing. Kmeč vyplynulo, že nevyčerpaná dovolenka v rozsahu 27 dní v roku 2018 nebola vyplatená.
7. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žiadny zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júna 2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
10. Odvolacie dôvody tvrdené žalobcom neboli naplnené, pretože rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, aby nevychádzal zo skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver, a podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd reagoval na všetky podstatné argumenty sporových strán, ktoré odvolateľ v odvolaní len zopakoval, a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
11. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP odvolací súd uvádza, že z § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú
prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu bez svojej viny, skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť nemohla, pretože o nich nevedela, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo predloženia. V prípade keď odvolateľ v odvolaní neuvedie žiadne skutočnosti - tvrdenia vzťahujúce sa na situáciu - osvedčenie, že nemohol, ten ktorý v odvolaní uplatnený dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť a neuvedie žiadne okolnosti, kedy a za akých okolností sa o tomto dôkaze dozvedel, nie je možné posúdiť, či bola splnená táto zákonom stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností v odvolacom konaní a nie je možné ani posúdiť, či došlo k takémuto neoznačeniu, resp. nepredloženiu pred súdom prvej inštancie bez zavinenia odvolateľa. Odvolateľ neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by mali charakter procesne prípustných novôt v odvolacom konaní, a ktoré by zakladali existenciu tohto odvolacieho dôvodu.
12. Odvolací súd sa stotožňuje odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktorý odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na potvrdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie doplňuje: V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd vychádza pri rozhodovaní z aplikácie princípov dôkazného bremena, a teda pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietne.
13. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na výplatu náhrady platu starostu 2.607,67 eur za nevyčerpaných 27 dní dovolenky za obdobie roku 2018, v ktorom ukončil svoj mandát starostu obce, vychádzajúc z priemerného hodinového príjmu 12,8774 eur za 202,5 hodín zodpovedajúcich 27 dňom dovolenky. Nebolo sporným, že žalobcovi bolo titulom jeho mzdových nárokov, odstupného a náhrady platu vyplatených celkovo 9.455,53 eur, ktorá suma podľa obrany žalovaného obsahovala aj náhradu platu za nevyčerpaných 27 dní dovolenky, aj keď tento údaj nebol správne vykazovaný na výplatnej páske žalobcu za december 2018.
14. V zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 253/94 Z.z. v znení účinnom od 01.12.2018 po zániku mandátu starostu patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia,
15. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 253/94 Z.z. starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsahu podľa osobitného predpisu alebo v rozsahu podľa kolektívnej zmluvy, ktorá je záväzná pre obec ako zamestnávateľa; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.
16. Osobitným predpisom, na ktorý odkazujú ustanovenia zákona č. 253/94 Z.z. je Zákonník práce, ktorý v § 116 ods. 1 ZP upravuje nárok za nevyčerpanú dovolenku vo forme náhrady mzdy v sume priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa podľa § 134 ZP v znení účinnom do 31.12.2018 vypočítaval zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období, ktorým rozhodujúcim obdobím bol kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťoval priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Priemerný mesačný zárobok môže byť určený aj ako priemerný mesačný čistý zárobok z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov.
17. Žalobca tak na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní založil svoj nárok na tvrdení, že k výplate náhrady platu za nevyčerpaných 27 dní nedošlo, lebo tomu nenasvedčujú údaje na výplatnej páske za december 2018 a o úhradu nároku požiadal až vo februári 2019, kedy bol tento schválený aj obecným zastupiteľstvom. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho záveru, že pokiaľ ide o nesprávnosť vykazovania údajov na výplatnej páske žalobcu za mesiac december 2018, toto pochybenie nemá bez ďalšieho vplyv na okolnosť, či žalobcovi bol skutočne taký nárok uhradený, ako takéto okolnosti vyplynuli z ďalších rozhodujúcich skutočností. Takými boli reálny rozsah nároku žalobcu na odstupné, ako aj rozsah nároku na náhradu mzdy, ktoré sa zhodovali s tými údajmi, z ktorých vychádzal aj žalobca pri uplatnení svojho práva na peňažné plnenie v žalobe. Je zrejmé, že žalobcovi nenáležalo odstupné vo výške 11.521,50 eur ako to bolo nesprávne uvedené na výplatnej páske za december 2018, keď aj podľa mzdových dokladov, ktoré vzal do úvahy súd prvej inštancie (č.l. 56) priemerný plat starostu zodpovedal sume 2.099 eur brutto, ktorý bol rozhodujúci aj pre výpočet jeho nároku na 4- mesačné odstupné. V skutočnosti tak výška odstupného zodpovedajúca zákonnej úprave činila 8.396 eur brutto ako to tvrdil žalovaný. Pokiaľ ide o priemerný zárobok na účely určenia náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, tento bol uvádzaný ako priemerný mesačný zárobok vypočítaný z hrubej mzdy 15,4347 eur a ako priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 12,8774 eur, z ktorého vychádzal aj žalobca. Za 27 dní nevyčerpanej dovolenky to činilo 3.125,53 eur brutto resp. 2.607,67 eur netto (27 dní x 37,5 hod, pri 7,5 hod. prac. týždni žalobcu). Čiastka 3.125,53 eur ako náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku bola zahrnutá na výplatnej páske v položke „odstupné“ v sume 11.521,53 eur, keď skutočný nárok na odstupné žalobcovi patril len v rozsahu 8.396 eur. Nebolo podstatné, kedy žalobca požiadal o výplatu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ale či k jej vyplateniu reálne došlo. Je nesporné, že všetky nároky žalobcu, aj keď nesprávne vykazované na jeho výplatnej páske za december 2018 boli uspokojené v januári a februári 2019, naposledy platbou 13.2.2019 vo výške 5273,73 eur. Prijatím uznesenia obecného zastupiteľstva podľa § 2 zákona č. 253/94 Z.z. bola splnená zákonná podmienka vyplatenia náhrady platu, inak by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol povinný vydať (§451 OZ). Termín, v ktorom žalovaný resp. obecné zastupiteľstvo prijalo toto uznesenia nemá vplyv na fakt, že reálne k výplate plnenia, ktorého sa žalobca žalobou domáhal došlo už v mesiaci február 2019. Nie sú namieste ani výhrady žalobcu, aby súd nevzal do úvahy vyjadrenia D. E., daňového poradcu, ktorý mal vykonať analýzu výplatnej pásky žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu (bod 19.,25.) vyplýva, že vyjadrenia svedka vzal do úvahy, avšak z výpovede svedka a jeho analýzy výplatnej pásky mu nevyplynuli pre konanie žiadne významné skutočnosti, ktorému spôsobu hodnotenia dôkazov nemožno vytknúť žiadne pochybenie. D. E. vo svojom stanovisku a výpovedi uviedol len to, čo bolo zrejmé z chybných údajov na výplatnej páske, pričom sám nedisponoval žiadnymi inými informáciami, ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu, že sporný nárok mu nebol uhradený resp. ktoré by vyvracali obranu žalovaného, že náhrada za nevyčerpaných 27 dní dovolenky je nesprávne uvedená ako súčasť položky „odstupné“. Pokiaľ aj došlo k pochybeniu na strane žalovaného pri vyhotovení výplatnej pásky, nemalo to žiaden vplyv na preukázanie tej okolnosti, že žalobcovi bol nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie roku 2018 uhradený a ním podaná žaloba bola nedôvodná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto ako vecne správne potvrdené včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania.
18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ nebol v konaní úspešný, preto mu nepatrí právo na náhradu vzniknutých trov a tieto je povinný uhradiť procesne úspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
19. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).