Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-106-2012.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/106/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o maloletú D. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky M. O., D.. XX.X.XXXX, N. Č. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca a otca M. G., D.. X.X.XXXX, N. C. P. XXX, právne zastúpený JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, Topoľčany, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú D. O., D.. XX.XX.XXXX vo výške 140 € mesačne k rukám matky, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.9.2013.
Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu v Čadci č. konania 14C/65/2010-65 zo dňa 5.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2010.
II. Otec m á p r á v o s t y k u s maloletou D. O., D.. XX.XX.XXXX počas letných prázdnin od 15.7. od 11.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., počas bežného roka každý párny týždeň v čase od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v sobotu s tým, že matka j e p o v i n n á dieťa na styk pripraviť v stanovený čas v mieste bydliska matky a otec j e p o v i n n ý dieťa matke odovzdať v stanovený čas v mieste bydliska matky.
Otec j e matke p o v i n n ý najneskôr 3 dni vopred oznámiť, že právo na styk v tom-ktorom časovom období nebude realizovať.
III. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Navrhovateľke o d p ú š ť a poriadkovú pokutu.
odôvodnenie:
Dňa 5.10.2012 navrhovateľka podala návrh, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú D. O., D.. XX.XX.XXXX na sumu 200 € mesačne od 3.9.2012. Na pojednávaní dňa 18.6.2013 návrh upravila tak, že žiada 180 € mesačne, počnúc dňom 3.9.2012 a zameškané výživné od 3.9.2012 do 18.6.2013, resp. do ďalšieho rozhodnutia súdu. Uviedla, že rozsudkom č. konania 14C/65/2010 zo dňa 5.11.2010 bolo určené výživné vo výške 100 € mesačne, od posledného určenia nastala zmena pomerov, maloletá navštevuje materskú školu, čím sa zvýšili náklady matky na maloletú. Náklady sa zvýšili na oblečenie,
obuv, drogériu, zvýšili sa aj tým, že matka sa s dieťaťom presťahovala zo Ž. do Č., je viackrát chorá maloletá, ako bývala, pretože žijú v provizórnej miestnosti, v izbe je neustále pleseň, nedá sa to odstrániť a tým je spôsobená aj choroba dieťaťa, kašle, takmer každý mesiac je chorá, s čím sú spojené výdavky na lieky. Väčšie sú i náklady na stravovanie podľa tvrdenia matky. Uviedla, že W. G., ktorý je otcom jej dvoch detí D. a D., nie je totožný s M. G., ktorý je otcom maloletej D.. Obidvaja sú vodiči nákladnej prepravy. Nie sú ani príbuzní, je to len zhoda priezviska. Uviedla, že pokiaľ ide o stravu na maloletú, uviedla 50 €, ale potrebovala by 80 €. Sudkyňa uviedla, že dieťa sa stravuje v škôlke, v škôlke je doobeda. Matka je v hmotnej núdzi, takže nemusí uhrádzať stravné v škôlke. Dieťa má teda v škôlke desiatu a obed. Na otázku, z akých dôvodov na stravné pre toto dieťa potrebuje 80 € mesačne za týchto okolností, matka na pojednávaní dňa 18.6.2013 uviedla, že je to z toho dôvodu, lebo dieťa je vyberavé, hocičo nezje.
Otec uviedol, že s takouto výškou výživného 180 € mesačne nesúhlasí. Bol ochotný platiť výživné 140 € mesačne. Žiadal aj styk s dieťaťom. Uvádzal, že matka neustále podmieňuje styk takým spôsobom, že sa chce stýkať aj vo svojej prítomnosti a za prítomnosti ďalších dvoch detí, ktoré má s iným partnerom. Z toho vznikajú otcovi zvýšené výdavky na 4 osoby, ktoré by nemusel mať, keby sa stýkal len s vlastným dieťaťom osamote. Poukázal na tú skutočnosť, že maloleté dieťa je 7-ročné dieťa, duševne a fyzicky zdravé a je preto neprirodzené, že by sa nemohol s týmto dieťaťom stýkať osamote. Poukázal na neprimeranosť výšky výživného, na svoju dcéru z iného vzťahu, 21-ročnú vysokoškoláčku, platí výživné 150 €, kým navrhovateľka - matka žiada na maloletú Nelu, žiačku 1. ročníka základnej školy, výživné 180 € mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že matka maloletej je fyzicky a duševne zdravá a nikdy nepracovala, ani nechce pracovať. Žije z výživného, ktoré vymámi od otcov svojich detí. Upresnil príjem, ktorý súd zistil lustráciou sociálnej poisťovne čl. 6 - 8 súdneho spisu. Predložil potvrdenie o príjme zamestnávateľa O. U., Z..F..P.., S. G., z ktorého je zrejmé, že v mesiaci 9/2012 11,26 €, 10/2012 543,13 €, 11/2012 597,84 €, 12/2012 460,30 €, 1/2013 617,34 €, 2/2013 616,12 €, 3/2013 590,86 €, 4/2013 616,12 €, 5/2013 628,75 €, 6/2013 616,82 €, 7/2013 666,62 €, 8/2013 679/25 €.
Z vyjadrenia Obecného úradu Č. čl. 21 spisu súd mal zistené, že matka podala žiadosť o pridelenie obecného nájomného bytu. Žije s tromi deťmi v rodinnom dome svojich súrodencov, kde má k dispozícii jednu izbu spolu so svojimi deťmi. Dve staršie deti navštevujú základnú školu. Matka sa stará podľa svojich schopností a možností o deti. Obec nemá vedomosť o tom, že by požívala alkoholické nápoje.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na čl. 23 spisu súd zistil, že matka s deťmi obýva jednu izbu a príslušenstvo. Bratia sú na poschodí. V dome býva ešte sestra s dieťaťom. Matka býva v stiesnených a nevyhovujúcich podmienkach, nemá stabilné bývanie. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi 77,84 €, prídavky na 3 deti 67,62 €, výživné na maloletú D. 100 €, náklady 50 €, poplatok za vodu 46 €, poplatok za energie, strava, oblečenie pre seba a deti. Otec M. G. zasiela výživné pravidelne. S maloletou D. sa stretáva veľmi málo, dieťa videl asi 3-krát v roku 2009. Maloletá D. je zdravá, navštevuje materskú škôlku, výchovné problémy matka nemá. Otec pracuje ako vodič kamiónovej dopravy.
Matka na čl. 31 spisu v podaní zo dňa 22.4.2013 uviedla, že na stravu na maloleté dieťa potrebuje 50 € mesačne, drogériu 10 €, hygienické potreby 10 €, oblečenie 15 € mesačne, obuv 4-krát podľa ročného obdobia, celkom ročne 100 €. Mesačné výdavky na domácnosť - poplatok za elektrickú energiu 46 €, inkaso, poplatok vodné, stočné 1-krát za pol roka 122 €, platí spolu so súrodencami, potraviny 120 Eur mesačne, drogéria 15 € mesačne, strava 50 € pre navrhovateľku, drogéria 7 € pre navrhovateľku, hygienické potreby 8 € pre navrhovateľku, cestovné ku kolíznemu opatrovníkovi 10 € mesačne. Nemôže si dovoliť zubné ošetrenie a operáciu kŕčových žíl, hoci to nevyhnutne potrebuje. Nepravidelné výdavky udáva: sú to však výdavky s nástupom do prvého ročníka základnej školy k 1.9.2013, hoci túto správu podala 22.4.2013, čo je v rozpore s § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhoduje podľa stavu ku dňu rozhodnutia. Ku dňu 22.4.2013 maloletá nebola žiačkou prvého ročníka základnej školy. Náklady na prváka celkom vyčíslila vo výške 112,041 € na čl. 32 spisu. Naviac uviedla poplatok ZRPŠ, poplatky za kultúrne a školské podujatia, za spoločnú triednu fotografiu, náklady na školské výlety, ďalšie výdavky, ktoré vznikajú počas školského roka. Taktiež uviedla, že dieťa nežije v usporiadanej rodine a nemôže byť ukrátené a z toho dôvodu, aby mohlo v budúcnosti navštevovať strednú a vysokú školu, je potrebné, aby dosiahla vzdelanie a je potrebné, aby navštevovala krúžky. S tým sú spojené ďalšie výdavky. Uviedla,
že bývajú v rodinnom dome, kde v jednej izbe, v ktorej bývajú, táto izba je zdravotne závadná, dochádza k plesniveniu stien. To má za následok zhoršenie zdravotného stavu dcéry, ktorá kašle, čím vznikajú náklady na lieky mesačne asi 12 €. Náklady na vykurovanie v zimnom období financujú bratia. V prípade nepredvídateľných výdavkov zabezpečuje finančné prostriedky založením veci do záložne. Zapožičiava si aj od svojho brata, ktorému ich postupne spláca. Aktívne si hľadá prácu, aby mala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie prenájmu bytu.
Z pripojeného spisu 5P/27/2012 súd zistil:
Z rozsudku Okresného súdu v Žiline č. konania 30P/98/2009-109 zo dňa 2.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2010, mal súd zistené, že maloleté deti D., D.. XX.X.XXXX a D., D.. XX.X.XXXX, ktoré sa volajú G., bolo určené výživné od 1.3.2009 na D. vo výške 50 € mesačne, na D. vo výške 46 € mesačne.
Na pojednávaní dňa 18.6.2013 predložila matka rozsudok Krajského súdu v Žiline 10CoP/30/2013 zo dňa 4.4.2013, ktorý nezaložila do súdneho spisu, vo vzťahu k otcovi W. G., D.. X.XX.XXXX, N., T. XXXX/XX, pričom týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Čadci č. konania 5P/27/2012-53 zo dňa 6.8.2012 tak, že výživné otca určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. konania 30P/98/2009-109 zo dňa 2.12.2009 zvýšil krajský súd výživné na maloletú D. G., D.. XX.X.XXXX na sumu 75 € mesačne a na maloletú D. G., D.. XX.X.XXXX na sumu 75 € mesačne.
Z výsluchu otca mal súd zistené, že na svoju dcéru z iného vzťahu, ktorá navštevuje vysokú školu, platí výživné 150 € mesačne.
Tým mal súd ustálené, že matka za rovnakých podmienok ako vychováva maloletú Nelu, vychováva aj starších súrodencov, maloletú D. a maloletú D., pričom na tieto deti, ktoré sú staršie, bolo určené výživné vo výške 75 € mesačne a na študentku vysokej školy, ktorú popri maloletej Nele vyživuje otec, výživné 150 € mesačne, kým matka maloletej D. žiada na maloletú D., ktorá je podstatne mladšia, žiačkou prvého ročníka základnej školy, sumu 180 € mesačne. Súd dospel k záveru, že za situácie, kedy otec maloletej D. bol ochotný platiť výživné na maloletú D. vo výške 140 € mesačne, s poukazom na uvedené skutočnosti a potreby maloletého dieťaťa, je takto určené výživné primerané potrebám maloletej D., v súlade s ustanovením § 62 a nasledujúce Zákona o rodine a na hranici možností otca maloletých detí.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj matka maloletej D. má vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť k maloletej D. sa nevťahuje len na otca maloletej D., ale aj na matku. Už v čase, kedy podala návrh na zvýšenie výživného, nebolo pravdivé tvrdenie, že sa celodenne stará o maloletú D., pretože maloletá D. navštevovala materskú školu a t.č. navštevuje prvý ročník základnej školy. Tým má matka vytvorené objektívne podmienky na to, aby sa zamestnala a aby si zabezpečila príjem do rodiny a podmienky na to, aby aj ona začala plniť vyživovaciu povinnosť k svojim deťom. Nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by jej zdravotné, resp. iné dôvody bránili v tom, aby sa zamestnala. Taktiež mal súd preukázané, že počas pobytu v materskej škole mala matka maloletej D. sociálne výhody vo vzťahu k financovaniu stravy na maloletú D., a preto požadovaná suma na výživu maloletej D. sa súdu zdala byť neprimeraná. Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že túto sumu opakovane započítava matka niekoľkokrát vo vzťahu k dieťaťu i vo vzťahu k nákladom domácnosti. Na pojednávaní dňa 18.6.2013 matka uviedla, že na stravu na dieťa potrebuje 50 - 80 €, a to napriek tomu, že strava v škôlke je hradená z dôvodu sociálnych pomerov. Takáto výška stravy na maloleté dieťa sa súdu zdala byť neprimeraná. Matka odôvodnila túto výšku len konštatovaním, že dieťa je vyberavé, hocičo nezje. Takáto okolnosť nie je dobrým dôvodom na to, aby otec platil neprimerané výživné.
Zo spisu 14P/65/2010 o určenie otcovstva M. G. k maloletej D. súd zistil: Z čl. 41 bolo zistené, že otec s matkou sa zoznámili vo februári 2005, otec bol kamionista. 15.11.2006 sa narodila dcéra maloletá D. O.. Otec hneď uznal otcovstvo, nikdy ho nespochybňoval. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Uviedol, že žili v spoločnej domácnosti, mali prenajatý 3-izbový byt v
Ž.. Nájom a služby spojené s užívaním bytu hradil v plnej výške otec. Už vtedy v roku 2010 uviedol, že matka je nezamestnaná svojou vinou. V tomto konaní pripojil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. konania 3P/396/2008-46 zo dňa 7.10.2008, z ktorého bolo zrejmé, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletej D. G.P., D.. XX.XX.XXXX bola zvýšená zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 2200,- Sk mesačne od 1.2.2008. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci 14C/65/2010 zo dňa 5.11.2010 mal súd zistené, z výsluchu matky dňa 5.11.2010 mal súd zistené, že už v tomto čase bola nezamestnaná a nemohla poberať ani dávku v hmotnej núdzi, pretože si nevybavila zmenu trvalého pobytu z mesta Ž. na pobyt v obci Č.. V obci Č. nemala ani prechodný, ani trvalý pobyt, a preto nemohla dokladovať úradu práce žiadosť o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Už v tom čase bývala u súrodencov v rodinnom dome, preto súd nemohol konštatovať, že v tomto smere došlo k nejakej zmene. Otec na tomto pojednávaní vo veci 14C/65/2010 dňa 5.11.2010 uviedol, že sa chce s maloletou D. stretávať, avšak matka mu to nechce dovoliť, zatajuje maloletú D.. Na tomto pojednávaní matka uviedla, že dôvod, prečo zatatuje maloletú D. pred otcom je tá skutočnosť, že jej matka dostala v dôsledku konania otca po konflikte s otcom infarkt, preto nemohla umožniť, aby sa stretával otec a dcéra.
Keď porovnal súd tvrdenia matky ohľadne styku otca s maloletou D. vo veci 4P/106/2012 a vo veci 14C/65/2010, mal zato, že matka sa správa účelovo, neposkytuje pravdivé tvrdenia.
Zo spisu 5P/27/2012 súd zistil: Predmetom tohto konania bola úprava práv a povinností k ďalším dvom deťom - D. G.P., D.. XX.X.XXXX a D. G., D.. XX.X.XXXX, deti otca G. W., D.. X.XX.XXXX, ktorý je len menovcom otca maloletej D.. Aj v tomto konaní žiadala matka na každé z detí výživné po 200 € mesačne. Na pojednávaní dňa 28.6.2012 vo veci 5P/27/2012 matka uviedla, že si bude hľadať prácu, aktívne si ju hľadá a nemôžu ju nájsť. Otec detí W. G. uviedol, že 10 rokov bojoval o deti, mal v roku 2006 upravený styk, matka styk nedodržiavala, potom sa odsťahovala na Č.L., kde sa otec pokúsil deti navštíviť 2-krát, avšak matka blokovala stretávanie detí s otcom.
Aj na pojednávaní vo veci 5P/27/2012 dňa 6.8.2012 vo veci maloletých detí D. a D. tvrdila rovnaké skutočnosti, ako vo veci maloletej D.. Uviedla vo vzťahu k tomuto otcovi, že matka, keď sa tam nasťahovali, do jedného mesiaca dostala infarkt. Poukazovala na to, že čo to majú za otca deti, keď nemá kde deťom ani veci zložiť. Tým mal súd preukázané, že používa rovnaký argument matka vo vzťahu k obidvom otcom. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že dlhodobo nie je zamestnaná, hoci deti sú celodenne v škole a má vytvorenú možnosť sa zamestnať, na pojednávaní dňa 6.8.2012 vo veci 5P/27/2012 uviedla, že má problém nájsť si zamestnanie kvôli bývaniu. Pokiaľ by bola v práci, na Č. by jej nemal kto sa postarať o deti.
Zo spisu 30P/98/2009 vo veci maloletej D. G., D.. XX.X.XXXX a D. G., D.. XX.X.XXXX mal súd zistené: V návrhu na čl. 1 spisu otec detí W. G. uviedol, že sa s deťmi je nútený stretávať potajme, a to len cestou zo školy, inak by dieťa bolo vystavené stresom. Následne rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. konania 21P/127/2005-42 zo dňa 27.3.2006 bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloleté deti D. a D. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné po 1200,- Sk na každé dieťa. Bola uzavretá dohoda o styku otca s maloletými deťmi. V tomto spise je pripojený aj rozsudok Okresného súdu v Žiline č. konania 12C/130/1996-20 zo dňa 19.6.1996, ktorým bolo manželstvo W. G. a R. G. rozvedené, maloletá W. G., D.. XX.X.XXXX bola zverená do výchovy a starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné 750,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.1996. Vo veci zvýšenia výživného 30P/98/2009 na Okresnom súde v Žiline v zápisnici zo dňa 2.12.2009 matka M. O. uviedla tie isté skutočnosti, ktoré tvrdí stále, že nemá žiaden príjem, že nepožiadala o dávku v hmotnej núdzi, že si chce hľadať nejakú prácu, neprispieva do domácnosti. W. G., otec maloletých detí, na tomto pojednávaní uviedol, že sa snažil stretávať s deťmi, matka mu to neumožňovala, riešil to podaniami na polícii, návrhmi na súdny výkon rozhodnutia a matka mu stále neumožňovala stretnutia s deťmi, a preto prestal za deťmi chodiť. Kolízna opatrovníčka na tomto pojednávaní uviedla, že je pravdou, že matka bráni otcovi v styku s maloletými deťmi. Bol s ňou vykonaný aj pohovor, s matkou, s maloletými deťmi aj s psychológom. Napriek tomu matka naďalej bráni stretávaniu otca s deťmi. Ako dôvod uviedla, že deti sa nechcú stretávať s otcom, deti sa však k tomu nevyjadrili. Pohovor bol vykonaný v júli 2008. Otec podával návrhy na súdny výkon rozhodnutia, matke bola uložená pokuta.
Na pojednávaní vo veci 30P/98/2009 dňa 2.12.2009 otec maloletých detí uviedol, že naposledy s matkou maloletých detí aj s deťmi býval v byte, išlo o družstevný byt, ktorý bol pridelený otcovi. V byte naďalej ostala bývať matka M. O.. Otec sa domnieval, že si bude platiť poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Matka tieto poplatky neplatila, vznikli dlhy na byte, aj čo sa týka energii. Prvý nedoplatok na byte uhradil. Keď zistil, že tam matka býva aj s priateľom, neplatila poplatky za byt, vtedy byt previedol na inú osobu, ktorá tieto nedoplatky zaplatila. Matka k tomu uviedla na uvedenom pojednávaní, že vtedy bola na materskej dovolenke s D., nemala finančné prostriedky, aby platila za služby spojené s užívaním bytu a otec neprispieval na výživu detí. Styk otca s deťmi neumožňuje z toho dôvodu, uviedla matka, lebo deti jej povedali, že sa s otcom nechcú stretávať a keď mali ísť na styk s otcom, tak sa rozplakali. Na základe uvedeného bol vydaný rozsudok Okresného súdu v Žiline č. konania 30P/98/2009-109 zo dňa 2.12.2009, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca W. G. na maloletú D. 50 €, na maloletú D. 46 €.
Vo veci 14C/65/2010 na pojednávaní dňa 5.11.2010 kolízna opatrovníčka uviedla, že matke ponúkla riešenie a pomoc v jej krízovej bytovej situácii a ďalšie možné kontakty na zariadenie sociálneho bývania. S matkou sa dohodla na stretnutí, na ktoré sa však matka nedostavila.
Uvedeným mal súd preukázané, že vo všetkých konaniach počas dlhej doby sa vyhovára matka na stiesnené bytové podmienky a nevhodné bytové podmienky v jednej miestnosti, ktorá je plesnivá, avšak ponúknutú pomoc kolízneho opatrovníka na riešenie bytovej situácie odmietla, pričom na pojednávaní vo veci 4P/106/2012 uviedla, že v tomto zariadení by nemohla umiestniť svoje skrine, nábytok. Súd sa domnieva, že otázka zdravia detí, na ktoré matka poukazuje, je prvoradá v porovnaní s možnosťou umiestnenia skríň. Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že z uvedených dôvodov nevyhodnotil súd argument nevyhovujúceho bývania za dôvod, ktorý by mal ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej D.. Ďalší takýto argument je skutočnosť, že matka naďalej nepreukázala, že zmenila evidenciu bývania, zaevidovala sa na úrade práce, aby jej mohla byť poskytnutá pracovná príležitosť, keďže deti sú celodenne v škole a má vytvorenú objektívnu možnosť sa zamestnať, resp. minimálne poberať dávku v hmotnej núdzi. O toto sa svojou vinou oberá matka maloletých detí. Takúto okolnosť súd nemohol vyložiť na ťarchu otca, ale na ťarchu matky.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť k maloletej D. majú obidvaja rodičia. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. vo výške 140 € mesačne len z toho dôvodu, že otec s takouto výškou výživného súhlasil. Za situácie, že vyživovaciu povinnosť má aj matka maloletej D. v rovnakej miere, súd musel prejudiciálne ustáliť pomer vyživovacej povinnosti otca a matky. Vzhľadom k tomu, že D. je školopovinná, od 1.9.2013 je žiačkou prvého ročníka základnej školy, k tomuto dňu súd stanovil zmenu pomerov na strane maloletej Nely podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. K tomuto dňu sa zvýšili jej náklady. Tým pádom matka má všetky tri deti počas dňa v škole a má vytvorené objektívne možnosti k tomu, aby pracovala. Matka dlhodobo nepracuje. Nepreukázala, že sa zaevidovala na úrade práce ako uchádzačka o zamestnania. Nepreukázala, že má zdravotné problémy, ktoré jej bránia vykonávať prácu v celom rozsahu, alebo obmedzene. Osobná starostlivosť o deti podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine je taktiež obmedzená, pretože deti sú celodenne v škole a tak ako iné matky, aj matka maloletej D. má vytvorené objektívne podmienky pracovať, aj keď v menšom rozsahu, ako otec maloletej D., ktorý maloletú D. nemá v osobnej starostlivosti. Z toho dôvodu súd určil rozsah vyživovacej povinnosti matky v rozsahu 1/3-iny v prejudiciálnej rovine a otca v rozsahu 2/3-ín. Ak teda rozsah vyživovacej povinnosti otca je určený 2/3-mi a výživné bolo určené sumou 140 € mesačne, 1/3-ina predstavuje 70 €. Rozsah vyživovacej povinnosti matky v prejudiciálnej rovine bol určený 1/3-inou, teda sumou 70 € mesačne. Ostatnú časť vyživovacej povinnosti platí matka naturálne. 70 € mesačne je povinná platiť výživné fakticky. Pri spočítaní 140 € + 70 € = 210 €. Takáto suma výživného na maloletú D., ktorá je žiačkou prvého ročníka základnej školy, je viac ako nadpriemerné výživné, a to v porovnaní s ďalšími
dvomi deťmi, ktoré sú staršie od maloletej D., ich výživné predstavuje približne 1/3-inu z takto určeného výživného na maloletú D., a rovnako aj vo vzťahu k študentke vysokej školy, dcére M. G.Á., ktorej poskytuje výživné 150 € mesačne. Takto určené výživné na maloletú D. súd považuje pri tejto vekovej kategórii za nadštandardné výživné. Pokiaľ ide o výdavky matky na čl. 31 spisu a výdavky domácnosti, nie sú konkretizované a súd má zato, že sú účelovo navýšené. Výživné maloletých detí neslúži na to, aby matka dlhodobo žila na úkor výživného, ktoré má slúžiť na účely výživy maloletých detí. Ničím nepreukázala, kedy bola naposledy zamestnaná a prečo nie je evidovaná na úrade práce, keď tvrdí, že si aktívne hľadá dlhodobo zamestnanie. Nepreukázala, prečo si nezmenila evidenciu pobytu, aby poberala aspoň dávky v hmotnej núdzi. Sama sa pripravuje o príjem, ktorý by mohla mať.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine nie je v možnostiach otca vzhľadom k jeho príjmu, ktorý súd už zdôvodnil, aby na maloleté dieťa, ktoré navštevuje prvý ročník základnej školy, pri jeho príjme platil výživné vo vyššej miere ako 140 € mesačne za situácie, kedy platí výživné na vysokoškoláčku vo výške 150 € mesačne, za situácie, kedy musí hradiť aj svoje náklady na život a reprodukciu pracovnej sily a náklady na domácnosť, pričom súd nevychádzal z príjmu lustrácie sociálnej poisťovne, ale z príjmu, ktorý predložila na pojednávaní právna zástupkyňa otca, a to potvrdenie o príjme zamestnávateľa zo dňa 6.9.2013, ktoré je aktuálne a predstavuje príjem otca do 600 € čistej mzdy. Táto mzda neumožňuje otcovi popri ostatných výdavkoch platiť vyššie výživné, ako bolo maloletej Nele určené súdom a ako bol otec ochotný dobrovoľne platiť. Z toho dôvodu súd rozhodol, že otec je povinný platiť výživné na maloletú D. vo výške 140 € mesačne, počnúc dňom 1.9.2013, kedy došlo k zmene pomerov, pretože vtedy začala maloletá D. navštevovať prvý ročník základnej školy. Pred uvedeným dátumom súd nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté dieťa.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže i bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo odseku 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Súd mal preukázané, že matka bráni otcom svojich maloletých detí v styku s maloletými deťmi. Postupuje účelovo. Jej tvrdenia v tomto smere sú nepravdivé a účelovo menené podľa potreby. Z toho dôvodu súd opakuje, že pokiaľ matka opakovane, bezdôvodne a zámerne nebude umožňovať druhému rodičovi styk s maloletou D., ktorý súd upravil rozsudkom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti a zveriť maloletú D. do starostlivosti otca, resp. prijať iné výchovné opatrenie. Otec maloletej D. nemá len povinnosť platiť výživné, ale má aj práva rodičia. Práva rodiča nemá len matka, ale aj otec. Styk maloletej D. s otcom nemôže matka podmieňovať svojou osobnou prítomnosťou, resp. podmienkou, aby sa otec maloletej D. stýkal aj s ďalšími deťmi, ktoré nie sú jeho biologickými deťmi. Takáto požiadavka matky je neprimeraná a v rozpore so zákonom. Súd rozhodol aj o styku otca s maloletou D.. Návrh zo dňa 10.9.2013 na úpravu styku otca s dieťaťom obsahoval návrh, aby styk bol upravený po dobu letných prázdnin v dobe od 15.7. do 31.7. Poukazoval na skutočnosť, že matka
neumožňuje styk otca s dieťaťom v žiaducom rozsahu a pracovné povinnosti neumožňujú úpravu styku s pravidelných intervaloch.
Súd, pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, nie je viazaný návrhom v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP. V konaniach, ktoré sa týkajú úpravy práv a povinností k maloletým deťom (§ 81 ods. 1, § 176 ods. 1 OSP), môže ísť nad návrh z úradnej moci, čo aj v tomto konaní súd urobil. Mal zato, že je vhodné upraviť styk otca s maloletou D., pretože z vykonaného dokazovania je preukázané, že matka z rôznych účelových dôvodov bráni otcovi v styku s maloletou D. tak, ako bránila aj druhému otcovi v styku s ďalšími maloletými deťmi, ktoré má. Pokiaľ otec z pracovných dôvodov nebude môcť realizovať styk, z výroku rozsudku vyplýva, že v takom prípade matke oznámi najneskôr 3 dni vopred, že právo na styk v tom-ktorom časovom období nebude realizovať. Súd však musel upraviť styk otca s maloletým dieťaťom konkrétnym, určitým a vykonateľným spôsobom. Na úvod stretnutí otca s dieťaťom považoval za vhodné, aby styk bol upravený od 15.7. od 11.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a počas bežného roka každý párny týždeň v čase od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v sobotu. V prípade, že sa vzťah otca a dieťaťa utuží, styk možno rozšíriť, a to aj dobrovoľne po dohode rodičov a dieťaťa. Ako už bolo uvedené, pokiaľ matka bude brániť v styku otca s dieťaťom, môže byť zverené dieťa do výchovy otca, resp. prijaté iné opatrenia voči matke.
O trovách konania súd rozhodol tak, že podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa týkalo starostlivosti o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1, § 176 ods. 1 OSP). Súd podotýka, že právny zástupca matky žiadal podľa § 151 ods. 1 OSP náhradu trov konania, súd však náhradu trov konania nepriznal ani právnemu zástupcovi matky, ani právnemu zástupcovi otca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.