Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-24P-63-2022.pdf
PDF · 128.92 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-24P/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci manželky: S.. F. S.Á., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, toho času bytom P. X, G., a manžela: K. S., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, G., o návrhu manželky o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: S. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania S.. F. S., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a K. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a. II. Maloleté dieťa S. S., J.. XX.XX.XXXX sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Styk otca s maloletou S. sa n e u p r a v u j e. IV. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej S. S., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a. VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 13.04.2022, domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletej S. J.a čas po rozvode manželstva. Manželka navrhla, aby súd manželstvo rozviedol, maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že bude dcéru zastupovať a spravovať jej majetok, otec bude prispievať na výživu dcéry výživným vo výške 150,-eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci k jej rukám a styk otca s dcérou bude prebiehať na základe dohody.
2. Manželka návrh odôvodnila tým, že spolužitie s manželom bolo od začiatku problematické. Počas spolužitia medzi nimi prichádzalo k viacerým nezhodám, ktoré ústili aj do fyzických napadnutí. Väčšinu z nich nikdy neoznamovala, až na incident v roku XXXX, kedy ju manžel v predsieni ich bytu udrel päsťou do tváre a spôsobil jej prasklinu lícnej kosti. Vec bola ukončená ako priestupok a manžel dostal pokutu XXX,-N.. Manžel ju opätovne napadol v roku XXXX, kedy jej spôsobil zranenie prsta, vec bola opätovne riešená ako priestupok a manžel dostal pokutu X.XXX,-N.. V roku XXXX ju po vzájomnej hádke znovu napadol, čo bolo vedené opäť ako priestupok. Ďalšie zranenie, a to otras mozgu, jej spôsobil ešte v šestonedelí v roku XXXX, uvedený incident nenahlásila. Manžel má dlhodobý mimomanželský pomer a aj veľmi kladný vzťah k alkoholu. Bol dlhodobo chorý v dôsledku cirhózy pečene a zlyhávania srdca, ako dôsledok alkoholizmu. Manžel sa k nej počas celého manželstva správal neúctivo, ponižoval
ju a napádal. Opakované násilie manžela spôsobilo, že sa navzájom odcudzili, dlhodobo nežijú ako manželia, vôbec spolu nekomunikujú. Nakoľko toto nie je vhodné prostredie pre výchovu a vývoj mladšej dcéry a nechce, aby sa stotožnila so správaním otca, rozhodla sa pre rozvod manželstva. Maloletá S. navštevuje základnú školu, chodí na balet, kde sa platí mesačný poplatok vo výške 130,-eur a na začiatku roka poplatky spojené s výbavou vo výške 60,-eur. Dcére platí poistku 29,90 eur, električenku 15,-eur mesačne a iné výdavky s dcérou sú vo výške 60,-eur mesačne. Náklady na dovolenky s dcérou sú vo výške 250,-eur. Ona pracuje ako živnostníčka a poberá prídavky na dcéru. Manžel je evidovaný ako nezamestnaný. Manželka k návrhu doložila rodný list maloletého dieťaťa, sobášny list, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, lekárske správy, potvrdenie maloletého dieťaťa o návšteve školy, daňové priznanie za rok 2021.
3. Manžel, ktorému bol návrh riadne doručený (okrem elektronického doručovania aj v listinnej podobe na informatívnom výsluchu dňa 27.06.2022), uviedol, že sa rozvádzať nechce, rozvodom by stratil vplyv nielen na maloletú S., ale aj na plnoletého syna S.. I keď má mimomanželskú známosť, túto má aj manželka. Majú cirkevný sobáš, a z tohto pohľadu nikdy rozvedení nebudú. Ku tomuto rozhodnutiu ho vedú aj ekonomické dôvody, nemá príjem. Manželke nebráni, aby mala iné vzťahy. Manželstvo je síce formálne, ale takto im to podľa neho vyhovuje. Netvoria spoločnú domácnosť, s manželkou ani nehospodária. Nebývajú spolu preto, lebo sa tak rozhodol pre dobro detí, nechcel sa viac s manželkou pred nimi hádať. Na chod domácnosti sa podieľa, platí elektrinu, okrem toho doposiaľ za celé trvanie manželstva hradil hypotéku a nájom, teraz si to už nemôže dovoliť z dôvodu zdravotného stavu. Teraz si vybavuje invalidný dôchodok, zatiaľ ho priznaný nemá. Občas pracuje vo vinárničke, ktorá sa volá „I. na V.“, píše pre Týždeň a brigáduje na kurtoch. Stále zamestnanie nemá. Je evidovaný na ÚPSVaR Bratislava, sociálne príspevky nepoberá. Manželstvo chce ponechať, i keď je nefunkčné. Po celý čas zažíval v manželstve nátlak, trpel zo strany manželky. Nevládze a z toho má aj zhoršený zdravotný stav. Bol operovaný na srdce. Návrh nemal doručený elektronicky, pretože nemá čítačku karty, ale pokúsi sa to do budúcna opraviť. V prípade potreby je možné ho kontaktovať na adrese K..S..U..
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky, manžela, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov doložených manželkou, a to najmä: sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, prehľadom výdavkov a príjmov matky maloletého dieťaťa, prehľadom nákladov na maloleté dieťa, s lekárskymi správami otca maloletého dieťaťa, s vykonanými dopytmi na Sociálnu poisťovňu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manželka aj manžel sú slovenskí štátni občania. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva rodičov sa narodila maloletá S. S.H., nar. XX.XX.XXXX a toho času plnoletý S. S., nar. XX.XX.XXXX.
6. V čase doručenia návrhu bola miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava V (toho času od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava II) na konanie o rozvod manželstva daná podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku, keďže posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese P. X, G., teda v územnom obvode Okresného súdu Bratislava V, kde v čase podania návrhu na rozvod manželstva mala bydlisko manželka.
7. Manželka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, keďže obnova manželského spolužitia podľa nej už nie je možná. Problémy mali s manželom od začiatku vzťahu. Mali rozdielne názory na výchovu detí, manžel ju pred deťmi ponižoval, hovoril o nej ako o osobe, ktorá nič nedokázala. Od roku XXXX spolu intímne nežijú, nehospodária spolu a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Fungujú tak, že ak ona nie je doma, manžel prichádza do domácnosti a je s deťmi. Ona má už iného partnera a partnerku má aj manžel. Manželka poukázala na to, že manžel má problémy s alkoholom, má cirhózu pečene a celá rodina mu odporúča, aby išiel na liečenie. Na deti jej vôbec neprispieva, spôsobil dlh, ktorý teraz musí ona splácať. So splácaním dlhu jej pomáha manželova matka. Manželka navrhla, aby po rozvode manželstva bola maloletá S. zverená do jej starostlivosti, s tým, že obaja s otcom budú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s dcérou nie je potrebné upravovať, dcéra je už dosť veľká a dokáže sa s otcom dohodnúť. V súčasnosti to funguje tak, že ona chodí každý druhý víkend do Z. a otec vtedy prichádza za dcérou. V časti výživného navrhla určiť výživné vo výške 150,- eur. Otec jej na dcéru neprispieva žiadnym výživným, dcére dá občas 10,- až 20,- eur. Dcéra navštevuje X. V. štátnej základnej školy, kde sa uhrádza poplatok ZRPŠ (30,- eur za jeden polrok)
a vstupné poplatky súvisiace s nákupom učebníc (25,-eur). Medzi ďalšie mesačné poplatky, ktoré dcére uhrádza patrí náklad za električenku 15,- eur, mobil 25,- eur, poistka 30,- eur mesačne (táto poistka sa vzťahuje aj na ňu). Za krúžok baletu dcére uhrádza 135,- eur mesačne. Dcéra je krátkozraká, nosí okuliare, za ktoré naposledy uhradila 60,- eur. Navštevuje aj alergológa (potravinová alergia, peľová alergia), za lieky sa uhrádza 25,-eur za jeden polrok. Matka k svojim majetkovým pomerom uviedla, že pracuje ako SZČO, z čoho má príjem 600,- eur a pracuje aj na dohodu v U. S., z čoho má príjem asi 280,-eur a 100,- eur má ako občasný príležitostný príjem z organizovania podujatia. Jej maximálny príjem za mesiac je 1.000,-eur netto. Na dcéru si uplatňuje daňový bonus a poberá rodinné prídavky. Od 01/2023 došlo v jej majetkových pomeroch k zmenám. Je zamestnaná v U. S. na polovičný úväzok, jej príjem predstavuje cca. 840,- eur netto ( je v tom už zahrnutý aj daňový bonus), súčasne rozbehla živnosť, príjem zo živnosti má asi 1.800,- eur brutto, po odrátaní nákladov a odvodov, jej mesačný príjem je asi 1.000-1.200,- eur netto. Spolu s dcérou žijú v byte na P., za ktorý uhrádza 163,- eur a spláca hypotéku vo výške 143,- eur. Okrem toho spláca dlh, ktorý vznikol v období covidu, keď v byte žil iba otec maloletého dieťaťa a neuhrádzal náklady spojené s užívaním bytu. Ide o dlh 2.000,- eur, na úhradu ktorého jej prispieva aj otcova matka. Aktuálne sa dlh navýšil a mesačná splátka je 400,- eur. Otec okrem platby za elektriku, neuhrádza nič. Na potreby dcéry neprispieva.
8. Manžel nesúhlasil s návrhom manželky v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva. Je toho názoru, že obnova manželského spolužitia je ešte možná a rozvod nie je potrebný. On nemá žiadnu partnerku. Tvrdenia manželky o tom, že má problém s alkoholom nie sú pravdivé. Je pravdou, že večer pred pojednávaním pil alkohol, bolo to asi pol litra až liter, nevie to však presne uviesť. Alkohol pije možno každý druhý deň a pije biele striky. V prípade, že by súd manželstvo rozviedol, bude rešpektovať to, čo povie dcéra. V prípade, že sa vyjadrí, že chce byť s mamou, bude s tým súhlasiť. Úpravu styku s dcérou nepožaduje, s dcérou má dobrý vzťah, stretáva sa s ňou podľa dohody. Bytové podmienky, kde žije matka s dcérou, sú vyhovujúce, nenamieta ich a nepožaduje ani vykonanie šetrenia. Nesúhlasí s tým, aby súd a kolízny opatrovník robili pohovor s dieťaťom. V prípade, že súd vyhovie návrhu na rozvod manželstva, súhlasí s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky. K matkou navrhovanému výživnému sa vyjadriť nevie, keďže nevie, aký bude jeho príjem. Má podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, je po operácii srdca (operácia bola v 9/2021). Má aj cirhózu pečene, nie sú však s tým spojené žiadne náklady, na uvedené ochorenie sa nelieči. Od roku XXXX do roku XXXX pracoval ako novinár (Y., N., V., J. Č., J. Q.). Naposledy bol zamestnaný na S. Š. ako poradca. Bolo to v roku 2018, pracoval tam externe 1,5 roka, zmluvu mu nepredĺžili. Jeho príjem z posledného zamestnania bol asi 1.000 eur netto. Má vysokoškolské vzdelanie (Univerzita Komenského fakulta TV a športu a Filozofická fakulta - anglický jazyk). Po skončení zamestnania bol od roku 2019 evidovaný na Úrade práce, kde je ako uchádzač o zamestnanie evidovaný doteraz. Nie sú mu však vyplácané žiadne dávky. Jeho aktuálny mesačný príjem môže byť okolo 200,- eur. Tento príjem má z príležitostných brigád (napr. pomáha pri rekonštrukcii tenisových kurtov, píše tlačové správy). Jeho mesačné náklady spočívajú v úhrade elektriky v byte na P. vo výške 25,- eur a úhrady mobilného telefónu 50,- eur (splátka telefónu IPHONE SE + služby mobilného operátora vrátane dát). Dcére dáva peniaze ako potrebuje, napr. minulý týždeň jej dal 10,- eur. Okrem bytu na P., ktorý majú spolu s manželkou, iné nehnuteľnosti nevlastní a nevlastní ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Na spoločný byt splácajú úver, nevie ani aká je jeho výška. Tento úver on nespláca, keďže nemá z čoho.
9. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd manželstvo rozviedol, zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky, styk otca s maloletým dieťaťom neupravil a určil výživné vo výške ako požaduje matka. 10. Z dokladov doložených matkou vyplýva nasledovné:
- z daňového priznania matky za rok 2021 vyplýva úhrn zdaniteľných príjmov zo živnosti vo výške 725,- eur a úhrn výdavkov 435,-eur, základ dane predstavoval sumu 290,-eur,
- podľa peňažného denníka vyhotoveného za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 predstavovali všetky príjmy matky sumu 15.949,09 eur a výdavky sumu 15.810,27 eur a za obdobie od 01.01.2023 do 31.05.2023 predstavovali všetky príjmy matky 18.623,78 eur a výdavky boli vo výške 16.910,49 eur,
- celkové mesačné náklady matka v roku 2022 vyčíslila ako náklady na hypotéku 142,61 eur, nájom 162,22 eur ( splátkový kalendár do februára 2023 - dlh 400,-eur), internet/TV 19,-eur, orange (2 deti a ona) 101,-eur, strava 200,-eur, benzín 100,-eur,
- mesačné náklady na dcéru v roku 2022 matka vyčíslila ako náklady na: poistku 32,-eur, električenka 15,- eur, balet 135,-eur (uvedený pravidelný náklad vyplýva z pokladničných dokladov doložených matkou v období rokov 2019 až 2023), jazdenie na koni 40,-eur, školné- L. X. a vreckové 20,-eur,
- v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej dňa 18.01.2023 matka začala vykonávať v zariadení U. S., J..Q.. prácu na pozícii liečebného pedagóga s dohodnutým rozsahom práce 20 hod. týždenne a s dohodnutou mzdou 770,-eur brutto.
11. Zo záverov lekárskej správy vystavenej kardiologickou a internou ambulanciou S.. K. I. dňa 16.11.2022 vyplýva, že u otca mal. dieťaťa bol diagnostikovaný stav po subakútnej infekčnej endokarditíde na natívnej Mi chlopni, mitrálna regurgitácia HD závažná, parox. fibrilácia predsiení, cirhóza pečene komb. etiológie kardiálna a etyltoxická, asthma bronchiale, obštr. ventilačná porucha ľahk. st. periférne.
12. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 01.12.2022 a zo dňa 22.05.2023 otec maloletého dieťaťa K. S. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia bola od 12.08.2019 do 28.04.2022. Menovaný nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok.
13. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 02.12.2022 a potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 07.06.2023 otec maloletého dieťaťa K. S. za obdobie od januára 2021 až do vystavenia potvrdenia nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, dávok garančného poistenia, dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia a dávok dôchodkového poistenia.
14. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.06.2023, vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 544,50 eur.
15. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.06.2023 vyplýva, že vymeriavací základ matky u zamestnávateľa U. S. J..Q.. v období od 05/2022 do 11/2022 sa pohyboval od 400,-eur do 440,-eur, v 12/2022 bol vo výške 650,-eur, v 01/2023 bol vo výške 620,84 eur a v období od 02/2023 do 05/2023 bol vo výške od 770,-eur do 786,77 eur
16. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
21. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
22. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Súd rozhodol vo veci v neprítomnosti manžela, ktorý e-mailovým podaním zo dňa 27.06.2023 ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o odročenie pojednávania. Manželovi bolo zo strany súdu e- mailom oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nie je možné vyhovieť, keďže nie
sú naplnené zákonné dôvody pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 Civilného sporového poriadku. Žiadosť o odročenie pojednávania okrem iného obsahovala vyjadrenie manžela, že mu bola odcudzená čítačka elektronickej pošty a nevie sa dostať k informáciám zo súdu. K uvedenému tvrdeniu manžela je potrebné uviesť, že nejde o žiadnu náhodnú udalosť, ktorá by sa stala bezprostredne pred pojednávaním. Rovnaké tvrdenie o tom, že „nemá čítačku karty“ na elektronické doručovania uvádzal manžel už aj na informatívnom výsluchu dňa 27.06.2022 s tým, že do budúcna si túto zabezpečí. Hoci to nebolo povinnosťou súdu, manžel bol vždy o termínoch pojednávania upovedomený aj e-mailom na adrese, ktorú sám uviedol (o tom, že vedel o termíne pojednávania svedčí aj samotná žiadosť o odročenie pojednávania). Rovnakým spôsobom bol informovaný aj o tom, že ostatné písomnosti mu budú doručované do elektronickej schránky a o tom, že v súvislosti so súdnou reformou sa pojednávanie uskutoční na Mestskom súde Bratislava II. Je nevyhnutné uviesť, že v uvedenom konaní sa manžel zúčastnil na jednom pojednávaní, kde sa vyjadril k predmetu konania, na opakované výzvy k predloženiu listinných dôkazov, nereagoval. Na pojednávania nariadené na deň 24.06.2022 a na deň 14.12.2022 sa manžel nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Na pojednávanie nariadené na deň 21.03.2023 sa manžel opätovne nedostavil, požiadal o odročenie pojednávania, pričom žiadosť odôvodnil zdravotnými dôvodmi. Uvedené pojednávanie bolo odročené na deň 28.06.2023. Manželovi bolo opakovane doručované procesné poučenie a bol osobitne upozornený na ust. § 183 ods. 2 CSP v zmysle ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Predvolanie na termín pojednávania bol manželovi riadne doručený a súčasne mu bol termín pojednávania oznámený aj e-mailom. Opätovná žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, okrem toho že nespĺňala zákonné dôvody na odročenie v zmysle § 183 CSP, neobsahovala ani žiaden listinný dôkaz preukazujúci nemožnosť manžela zúčastniť sa pojednávania.
35. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i v súlade s vykonaným dokazovaním súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania v súčasnej dobe nežijú spolu ako manželia, nehospodária spolu a citovo sa odcudzili. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom manželky. Reálne kroky manžela, ktorý uvádzal, že nepovažuje rozvod za nutný a podľa neho je obnova manželského spolužitia možná, nezodpovedali týmto vyhláseniam. Z vyjadrení oboch manželov je zrejmé, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Snaha o zachovanie manželstva zo strany manžela bola skôr motivovaná ekonomickými dôvodmi, ako reálnym záujmom o obnovu manželského spolužitia a citové zblíženie sa s manželkou. Manžel počas celého konania nevyvinul žiadnu iniciatívu smerom k zlepšeniu vzťahu s manželkou. Manželia dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, od roku 2014 spolu intímne nežijú, nekomunikujú spolu a sú absolútne citovo odcudzení. Každý z manželov má mimomanželskú známosť ( pozn. na informatívnom výsluchu manžel túto skutočnosť potvrdil, na pojednávaní dňa 07.10.2022 tvrdil, že nemá žiadnu inú partnerku). Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na jednoznačný postoj manželky, ktorá poukazovala na násilnú povahu manžela a jeho alkoholizmus je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine (t.j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie) z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil v názorových nezhodách, komunikačných problémoch a rozdielnosti pováh oboch manželov, ako aj v nadmernom požívaní alkoholických nápojov zo strany manžela (pozn. uvedené vyplýva aj z lekárskej správy manžela, ktorému bola diagnostikovaná cirhóza pečene kombinovanej etiológie kardiálna a etyltoxická), čo postupne viedlo k úplnému citovému odcudzeniu. 36. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Pri otázke zverenia maloletého dieťaťa zobral súd pri rozhodovaní do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletého dieťaťa v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený jeho spokojný, bezpečný a harmonický vývin a súčasne vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých
sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Pri otázke zverenia súd vychádzal z doterajšieho usporiadania a starostlivosti o maloleté dieťa a zo zhodného vyjadrenia oboch rodičov. Rodina funguje doposiaľ takým spôsobom, že starostlivosť o maloletú S. zabezpečuje matka, ktorá aj uhrádza všetky náklady maloletého dieťaťa. Otec sa s maloletou dcérou stretáva v domácnosti, kde žije s matkou, a to v čase, kedy sa nachádza matka mimo uvedenej domácnosti. Otec maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva súhlasil s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, bytové podmienky, kde žije matka s dcérou, považoval za vyhovujúce. Presnú úpravu stretávania s dcérou otec nepožadoval, keďže má s dcérou dobrý vzťah, stretáva sa s ňou podľa ich vzájomnej dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj reálne starostlivosť fakticky dlhodobo zabezpečuje a s ohľadom na vek maloletého dieťaťa ( 14 a 1 roka) a vyjadrenie otca ako aj matky, neupravil styk otca s maloletou dcérou autoritatívnym rozhodnutím, ale ponechal styk neupravený.
37. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, že toto právo priznal obom rodičom, pričom táto otázka pritom nebola medzi rodičmi sporná. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť, v prípade nezhody rodičov, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo súd rovnako priznal obom rodičom.
38. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
39. Maloletá S. Y.oho času navštevuje druhý stupeň základnej školy, nemá žiadne závažné chronické zdravotné problémy okrem toho, že nosí dioptrické okuliare a navštevuje alergológa. Medzi opodstatnené mesačné náklady maloletého dieťaťa, ktoré bral súd do úvahy boli bežné náklady na bývanie 55,-eur ( pomerný náklad na bývanie z celkového nákladu 163,-eur pri troch osobách), strava cca 100-150,-eur, bežné školské potreby a poplatky v priemere vo výške 17,-eur mesačne ( ročný náklad na ZRPŠ 60,-eur, náklady spojené s nákupom na začiatku roka 25,-eur a bežné mesačné náklady súvisiace s nákupom školských potrieb 10,-eur), električenka 15,-eur, mobil 25,-eur, mesačné náklady na krúžok baletu 135,-eur, priemerné mesačné náklady na lieky a zdravotné pomôcky vo výške 20,-eur (bežné ochorenia 10,- eur, lieky na alergie - 50,-eur ročne, okuliare - jednorázová ročná platba 60,-eur). Za ustálené opodstatnené mesačné náklady maloletého dieťaťa tak boli zo strany súdu považované mesačné náklady vo výške cca 367-400,-eur. Mesačné náklady na dcéru otec počas celého konania nerozporoval, k otázke v akej výške by mala byť určené jeho vyživovacia povinnosť sa nevyjadril, svoje majetkové pomery nepreukázal, hoci poukazoval na svoj zhoršený zdravotný stav, napriek výzvam lekárske správy z ktorých by vyplývalo obmedzenie jeho pracovnej schopnosti, nepredložil. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu matky maloletého dieťaťa, ktorý bol do 01/2023 vo výške 1.000,-eur netto, od 01/2023 do času rozhodovania súdu vo výške v priemere
1.800-1.900 ,-eur (príjem z úväzku v U. S. vo výške 840,-eur netto a príjem zo živnosti cca 1.000,-eur netto), pričom v uvedenom príjme je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý si matka uplatňuje na maloletú S.. Príjem otca bol až do času pred vyhlásením rozhodnutia vo výške 0,-eur, z vyjadrenia otca vyplýva, že oficiálny príjem mal naposledy v roku 2018, a to vo výške 1.000,-eur. Hoci otec poukazoval na svoje zdravotné problémy je zrejmé, že jeho pracovná schopnosť nie je úplne obmedzená, keďže aj počas konania deklaroval, že si vie z brigád privyrobiť asi 200,-eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyhotovenej bezprostredne pred rozhodnutím súdu, vyplýva, že otcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 544,50 eur. Spolu s deklarovanými príležitostnými brigádami je otec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie, schopný dosahovať príjem minimálne vo výške cca. 750,-eur netto mesačne, pričom mesačné náklady deklaroval vo výške do 100,-eur. Spolu s manželkou sú vlastníkmi bytu na P. W., pričom náklady na bývanie ako aj hypotéku uhrádza manželka. Ani jeden z rodičov nemá obmedzenú pracovnú schopnosť. Pri určovaní výživného súd zohľadnil rozsah osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ale na druhej strane aj prítomnosť otca v živote maloletej dcéry, s ktorou sa pravidelne stretáva (vrátane občasného priameho prispievania k rukám dcéry v priemere vo výške 20,-eur mesačne), rovnako súd zobral do úvahy opodstatnené mesačné náklady maloletej S., ktorá má čochvíľa XX rokov ( ktoré sú vo výške medzi 350-400,-eur), ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. V zmysle vyššie uvedeného pri určovaní výživného mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojej 14 a 1/2 ročnej dcéry výživným vo výške 120,- eur mesačne. V prevyšujúcej časti súd návrh matky v časti týkajúcej sa výživného, ako neopodstatnený zamietol ( pozn. matka požadovala určiť výživné vo výške 150,-eur, k zamietnutiu návrhu došlo v časti 30,-eur, keďže približne túto sumu poskytuje otec dobrovoľne vo forme vreckového priamo maloletej dcére).
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie manželky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.
Manžel môže podať voči rozsudku odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.