Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-609-2008.pdf
PDF · 131.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/609/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G. Č.. XX, občan SR, zast. JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, AK so sídlom Paulínska 15/A, Trnava proti odporcom: 1. O. E., J.. XX.X.XXXX, G. G. Č.. XXX, občianka SR a 2. M. E., J.. XX.X.XXXX, G. G. Č.. XXX, občianka SR, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovateľ je v celosti (1/1) vlastníkom novovytvorenej parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 82 m2 tak, ako je špecifikovaná v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 21.02.2007 F.. Š. V., overenom Správou katastra Hlohovec dňa 22.02.2007 pod č. XX/XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. a obci G., okres E., kraj Y..
Geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený a autorizačne overený dňa 21.02.2007 F.. Š. V., overený Správou katastra Hlohovec dňa 22.02.2007 pod č. XX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Odporkyne v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia v sume 627,08 eur a iné trovy konania v sume 99,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2008 v rámci pripustenej zmeny petitu domáhal určiť, že je v celosti vlastníkom novovytvorenej parc. č. XXX/X ( zastavaná plocha vo výmere 82 m2) nachádzajúcej sa v k. ú. G., okres E. v zmysle v geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 21.02.2007, vyhotovenom F.. Š.Y. V.. Žiadal uložiť povinnosť odporkyniam v 1. a 2. rade zaplatiť mu trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že pri vybavovaní odkúpenia rodinného domu so záhradou od svojej starej matky a po vypracovaní geometrického plánu zistil, že v evidencii nie sú na jej meno zapísané nehnuteľnosti ( pôvodne vedené ako parc. č. XXX/X, XXX/X ) tak ako ich v minulosti s manželom od predchádzajúcich vlastníkov odkúpili a následne dlhodobo ako vlastné užívali. Jeho starí rodičia ( Z. O. M. S., V.. Y. ) sa v 60 rokoch dohodli s M. O. a jeho manželkou S., P. S. a jeho manželkou S., že od nich odkúpia parc. č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X a spoluvlastnícky podiel na p.č. XXX vrátane polovice domu so s. č. XX , zaplatili za nehnuteľnosti a začali ich užívať. Na p.č. XXX postavili nový rodinný dom, kde stará matka s navrhovateľom bývala do dňa podania návrhu. Po dostavbe nového domu starú časť odkúpeného domu jeho starí rodičia zbúrali. Oplotenie i pri búraní ostalo zachované. Navrhovateľ má za to, že P. S. neplatne previedol kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2000 polovičný spoluvlastnícky podiel na p.č. XXX na odporkyňu v 1. rade, lebo v roku 2000 už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti dodajúc , že svoj
podiel predal jeho starým rodičom ešte v roku 1964. Jeho starí rodičia za pozemok platili riadne dane a P. S. sa nedomáhal nikdy faktického užívania. Navrhovateľ dal po týchto zisteniach vypracovať geometrický plán č. XX/XXXX podľa stavu užívania, v zmysle ktorého sa parc. č. XXX delí na novovytvorené parcely č. XXX/X M. XXX/X v užívaní odporkýň. Súčet parciel XXX/X M. XXX/X predstavuje výmeru 173 m2, teda z celovej výmery 255 m2 ide o výmerovo väčšiu plochu ako polovica, ktorá vlastnícky patrila právnych predchodcom odporkýň. Novovytvorená parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 82 m2 je predmetom tohto návrhu navrhovateľa.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporkyne s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, PKV č. XXX, PKV č. XXX, PKV č. XXXX, darovacou zmluvou ( č.d. XXX/XX), kúpnou zmluvou zo dňa 29.2.1964, geometrickým plánom č. XX/XXXX, X. Č..XXX, písomným vyjadrením odporkyne v1. rade, návrhom S.É. H. na dodatočné prejednanie dedičstva, LV č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy z 23.6.2010, výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 5.5.1948, kúpnou zmluvou zo dňa 31.8.2000, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa20.2.1947(č.d. XXX/XX), kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 4.3.1941 ( č.d. XXXX/X), správou Správy katastra Hlohovec zo dňa 9.8.2010, osvedčením o dedičstve č.k. 13D/1034/00 zo dňa 6.2.2001, kúpnou zmluvou zo dňa 6.3.1965, LV č. XXXX, rozhodnutie Správy katastra Hlohovec č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.4.2003, kúpna zmluva zo dňa 12.12.2002 ( nezavkladovaná ), LV č. XXXX, LV č. XXXX, pripojeným dedičským spisom sp. zn. 3D2311/88 ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. a obci G. zapísané na PKV č. XXX - p. č. XXX bola zapísaná: v 1 na S. O., ktorý žil s vnukom P. S. ( nar. XX.X.XXXX, G. Č.. XXX ) a jeho manželkou S. a darovacou zmluvou evidovanou pod č.d. XXX/XX im daroval roku 1950 tento podiel na nehnuteľnosti. Druhú 1 nehnuteľnosti z p. č. XXX pôvodne vlastnil Š. O., ktorý svoj podiel roku 1933 predal P. O. a jeho manželke S.. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.3.1941 P. O. predal tento podiel 1 nehnuteľnosti O. H. a jeho manželke E.. Po smrti O. H. v rámci dedičského konania boli dedičmi jeho 4 deti a manželka E., pričom po smrti E. tento podiel v 1 - ici na nehnuteľnosti nadobudla O. E. ( odporkyňa v 1. rade ). V PKV č. XXX bola zapísaná parcela č. XXX ako parcela reg. E s domom so súpisným číslom XX, ktorý bol prečíslovaný na číslo XXX.
Z obsahu kúpnej zmluvy z 29.2.1964 (čl. 11) mal súd preukázané, že bola uzatvorená medzi M. O. a manž. S., P.H. S. a manž. S. ako predávajúcimi a Z. O. a manž. S. ( starí rodičia navrhovateľa) ako kupujúcimi a predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľností v k.ú. a obci G. zapísané v PK vložke č. XXX pod p. č. XXX/X, spoločný dvor vo výmere 45 m2 a v PKV č. XXX pod p. č. XXX dom pop. č. XX, dvor v intraviláne vo výmere 255 m2
Súd postupujúc v intenciách odvolacieho súdu okrem vykonávania iných dôkazov dopytoval aj Obec G. za účelom zistenia, či bývalé ONV dal súhlas na prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 29.2.1964. Zo správy Obce G. súd zistil, že obecný úrad nemá žiadne doklady ani vedomosti ohľadne tejto veci.
Nehnuteľnosť v k.ú. a obci G. ako p.č. XXX registra E bola pôvodne zapísaná v PKV č. XXX, následne pod č.d. XXX/XXXX bola prepísaná na PKV č. XXX. Nehnuteľnosti na p. č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. a obci G. zapísané na PKV XXX patrili v podiele 1 S. O. a v podiele 1 Š. O.. Druhú polovicu p. č. XXX Š. O. predal kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.1933 M. O. a jeho manželke S.. Za p. č. XXX sa nachádza p. č. XXX, ktorá bola zlúčená a rozdelená geometrickým plánom zo dňa 3.5. 1938 ( evidovaný na katastri pod č.d. XXXX/XXXX ) na p. č. XXX/X - bola zapísaná do PKV č. XXXX, XXX/X - bola zapísaná do PKV č. XXXX M. XXX/X - bola zapísaná do PKV č. XXX; parcelu č. XXX/X si zobral do užívania M. O., parcelu č .XXX/X si zobral do užívania S. O. a parcela č XXX/X ostala spoločným dvorom M. M. S. O.. Tieto všetky skutočnosti vyplynuli súdu nie len s listinných dôkazov, ale i zo súhlasného vyjadrenia účastníkov konania. PKV č. XXX ( p.č. XXX/X) a PKV č. XXXX ( p.č. XXX/X) boli na základe kúpnej zmluvy zapísané do katastra pod I. XX/XX a uzatvorené a parc. č. XXX/X, XXX/X boli prepísané na LV č. XX. Z LV č. XX prešli na LV č. XXXX ( došlo k zlúčeniu LV č. XX a LV č. XXXX ) a na základe
kúpnej zmluvy zavkladovanej pod I. XXX/XXXX a geometrického plánu XXX/XXXX zo dňa 25.4.2003 prepísané na LV č XXXX.
Súd mal z listinných dôkazov ďalej preukázané, že Z. O. a jeho manželka S. ( starí rodičia navrhovateľa ) kúpnou zmluvou zo dňa 6.3.1965 kúpili od M. O. a jeho manželky S., P. S. ( J.. XX.X.XXXX, G. Č.. XXX ) a jeho manželky S.Á. nehnuteľnosti v k.ú. a obci Bojničky zapísané v PKV XXX,XXXX - K..Č.. XXX/ X,XXX/X, dom a dvor, spoločný dvor za kúpnu cenu 4.000 Kčs, pričom na P. S. a jeho manželku pripadla z toho kúpna ceny v sume 1000 Kčs ( zmluva je v spise na čl. 70 ).
Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2000 mal súd preukázané, že P. S. ( J.. XX.X.XXXX, G. Č.. XXX ) predal svoj spoluvlastnícky podiel 4/16-iny na nehnuteľnosti v k.ú. a obci G. zapísané na LV č. XXX, dom so súp. č. XXX, p.č. XXX - zast. plochy vo výmere 255 m2 odporkyni v 1. rade. Predmetná kúpna zmluva bola daná na kataster dňa 2.11.2000 ( v spise je na čl. 60).
Z obsahu kúpno predajnej zmluvy z 4.3.1941 a PK vložky č. XXX (predložené odporkyňou v 1. rade ) mal súd preukázané, že P. O. predal svoj podiel v 1 ( nie celú) nehnuteľnosti O. H. a jeho manželke E. (starí rodičia odporkyne v 1. rade).
Navrhovateľ uviedol, že jeho starí rodičia v rodinnom dome v obci G. bývali od cca r. 1966, čo dom postavili. Dom mal pôvodne s.č. XX, v súčasnosti je evidovaný so s.č. XX. Navrhovateľ v dome býval so starou mamou, ktorá mala tri deti a zomrela v auguste 2009. Jeho starým rodičom nikto nebránil užívať ich dom či prechádzať cez spoločný dvor. Parcele č.: XXX/X a XXX/X sú súčasťou parcely XXX/X M. ide o celú záhrada, ktorú v minulosti užívali už jeho starí rodičia. Podľa jeho tvrdenia pri kúpe domu od babky kupoval dom spolu so záhradou. On sám navštevoval babku od r. 1976 a tá záhradu ( jej súčasťou je sporná časť parcely) užívala stále rovnako.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v rámci vyjadrenia na pojednávaní odvodila aktívnu legitimáciu navrhovateľa od toho, že celú nehnuteľnosť, dom aj záhradu ( všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ) kúpil od svojej starej matky S. O., ktorá ich užívala po smrti svojho manžela ako výlučná vlastníčka. Navrhovateľ má byť vlastníkom aj z dôvodu, lebo kúpil od predávajúcej S. O.Á. kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2002 medzi iným aj parcelu č. XXX/X. Táto parcela ale nie je uvedená v kúpnej zmluve, ktorá bola dávaná na kataster, ale doposiaľ nie je zavkladovaná, nakoľko v teréne je sporná časť 82 m2, keďže je súčasťou parcely č. XXX/X. K veci uviedla, že starí rodičia navrhovateľa zbúrali v 60.- tich rokoch tú časť domu, ktorú užívali po dostavaní úplne nového domu. Zároveň postavili plot tak, ako pôvodne predtým už existoval a stál. V čase začatia stavby starí rodičia navrhovatelia v 1964 uzatvorili i kúpnu zmluvu, ktorou kúpili parcely a je v kúpnej zmluve uvedené, že užívali tú časť rodinného domu po P. S.. Od tejto doby starí rodičia navrhovateľa tieto nehnuteľnosti užívali až doposiaľ nerušene, nikto im v užívaní pozemkov, lebo nový plot postavili na pôvodnom mieste. Potvrdila súdu, že geometrický plán č. XX/XXXX dala vyhotoviť z dôvodu podania návrhu na súd.
Z obsahu dedičského spisu sp. zn. 3D 2311/88 po starom otcovi navrhovateľa, Z. O., L. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti v k.ú. G. vedené na LV č. XX - p.č. XXX/X s domom s.č. XX, p. č. XXX/X spoločný dvor v 1-ici; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - p.č. XXXX, XXXX v 1-ine. Nehnuteľnosti prevzala babka navrhovateľa ako manželka poručiteľa bez povinnosti ustupujúcim dedičom. Okrem nej boli dedičmi M. E., S. K., Ľ. H..
Odporkyňa v 1. rade k veci uviedla, že spornú nehnuteľnosť nadobudla po starých rodičoch F. H. V.. H., J.. X.X.XXXX M. O. H., ktorí nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou z 6.3.1941 od P. O. a jeho manželky. Výpoveďou odporkyne v 1. rade mal súd preukázané, že v rodinnom dome so s.č. XXX obci Bojničky býva od narodenia ( r. 1967) a starej matke navrhovateľa nikdy nebránila bývať v jej rodinnom dome ( pôvodne so s. č. XX).
Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy z 04.03.1941 ( čl. 49) mal súd preukázané, že P. O. s manželkou S. predali O. H. a manželke E. nehnuteľnosti v k.ú. a obci G. vedené v PKV č. XXX - p.č. XXX. Z obsahu PK vložky č. XXX ( A. Majetková podstata) z 21.2.1964 súd zistil, že E. H. nadobudla z parc. č. XXX podiel 1-ina z celku.
Z obsahu osvedčenia o dedičstve po IlQ. H. V.. H., J.. X.X.XXXX, L. XX.X.XXXX (čl. 62) mal súd preukázané, že predmetom dedičstva boli okrem iného nehnuteľnosti v k.ú. a obco G. veden na LV č. XXX ( vl. č. XXX) a to p.č. XXX o výmere 255 m2 v podiele 4/16.
Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. S., S. H., L. E., M. E. M. K. H. ako predávajúcimi a odporkyňou v 1. rade ako kupujúcou dňa 31.8.2000 súd zistil, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k k nehnuteľnostiam v k.ú. a obci G. zapísané na LV č. XXX a to dom s.č. XXX a parc. č. XXX o rozlohe 255 m2 v podiele 12/16-in ( t.j. 3-iny z celku).
Pôvodne odporkyňu v 2. rade v konaní zastupovala jej sestra S. H., ktorá sa i k návrhu vyjadrila. Táto potvrdila, že obe odporkyne bývajú v rodinnom dome so s. č. XXX a vie, že odporkyňa v 2. rade nikdy nebránila starej matke navrhovateľa užívať rodinný dom ( pôvodne so s. č. pôvodne XX). Podľa jej vyjadrenia predávajúci P. S. ešte žije, ale už nie je schopný vnímať nejaké konanie. Ďalej k veci uviedla, že jej otec O. H. kúpil celý dom, keď mala 2 roky, t.j. aj tú čiastku, ktorú daroval P. O. svojmu synovi. Následne uviedla, že v ich rodine sa vravelo, že jej rodičia majú v tom, čo kúpili predkovia navrhovatelia rozlohu 5,5 m, ktorú chcú a ostatné nech si navrhovateľ nechá.
Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že chodila ona i jej členovia rodiny do domu cez cestu, ktorá je na p. č. XXX/X. Ale chodili aj cez vrátka cez S. až na druhú stranu na hlavnú cestu, ktorá je na p. č. XXXX/ X. Tento druhý vchod predstavovali vrátka v plote. Najprv uviedla, že nikdy nikomu nebránila ona a ani jej príbuzní, aby cez tieto pozemky niekto chodil. Potvrdila, že dedko navrhovateľa (Z. O.) postavil plot presne na mieste, kde predtým stál pôvodný starý plot s vrátkami, kade chodili. Chodievali cez spoločný dvor, parcelu č. XXX/X. Taktiež potvrdila, že v minulosti, cca v r. 1939 sa zlúčili parcely XXX M. XXX, vytvorila sa nová XXX a parcela č. XXX sa rozdelila na p.č.: XXX/X, X, X. Podľa jej vyjadrenia pri vyporiadaní dedičstva po babke ( E. H.) pri premeriavaní domu niekedy v r. 2002 a zistilo sa, že majú ešte 5,5 m z parcely za plotom, znalec A. po odmeraní parcely dal na plochu i kolok, ale podľa jej tvrdenia starí rodičia navrhovateľa kolok zo svojej záhrady vyhodili. Záverom uviedla, že v minulosti jej mama nič nehovorila a nepýtala si 5,5 m späť podľa jej slov z dôvodu, že sa bála deda navrhovateľa. Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že sama si pamätá búranie časti starého domu pôvodne užívaného starými rodičmi navrhovateľa, ktorí to i búrali. Jej výpoveďou z 10.9.2013 súd zistil , že nikto im v búraní nebránil. Taktiež potvrdila existenciu plotu medzi starými časťami domu i skutočnosť, že ten plot je doposiaľ na tom istom mieste - ale už je vyhotovený z pletiva a robil to dedo navrhovateľa. Jej výsluchom mal súd preukázané, že na v zvalenej ploche pôvodnej časti domu mali starí rodičia navrhovateľa záhradu.
Správou Obce G. mal súd preukázané, že odporkyne užívajú a platia riadne dane od roku 2000 do roku 2012 k nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako parc. reg. c č. XXX ( zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2)
Svedok Ľ. K. je susedom účastníkov konania, bývajúci v susedstve cca 10 rokov, pred tým býval v G. a do obce G. chodieval od roku 1972 len na návštevy. Výpoveďou svedka mal súd preukázané, že medzi pozemkami navrhovateľa a odporcov je umiestnený plot stále a ani nebol menený. Svedkyňa M. E., je matkou navrhovateľa a podľa jej vyjadrenia odporkyne začali tvrdiť, že záhrada je ich až po smrti jej matky a matky odporkýň. Potvrdila, že starý plot medzi parcelami bol a je umiestnený na tom istom mieste. Svedkyňa E. H. je v príbuzenskom pomere k všetkým účastníkom. Navrhovateľ je vnukom jej brata. Odporkyňa v 2. rade je dcéra po jej ujovi O. H.. K ozrejmeniu rodinných väzieb uviedla, že Š.Y. O. bol jej dedo, S. O. bol otcom P. O. a títo bratia boli rozdelení tak, že každý z nich mal polovicu na tom pôvodnom dome. V každej časti domu bola izba, kuchyňa a komora. Svedkyňa potvrdila súdu, že starí rodičia navrhovateľa kúpili časť starého domu a po postavení nového domu zrúcali tú časť starého domu, kde pôvodne bývali. Okolo starého domu bol plot zarovno domu a keď si jej ujo O. H. kúpil
polovičku domu od P. O., tak si urobil plot konča domu. A práve druhá časť toho domu bola zbúraná. Na mieste zbúranej časti domu vznikla záhrada, ktorá je tam doposiaľ. Podľa svedkyne sa odporkyne nikdy nedomáhali, že by časť záhrady stojacej namiesto zbúranej časti domu bola v časti ich.
Svedeckými výpoveďami svedkov odporkyne nepreukázali, že by oni či ich predkovia bránili navrhovateľovi alebo jeho starým rodičom v užívaní spornej parcely. Naopak preukázali spôsob a rozsah užívania spornej časti pozemku a to tak, že súd má jednoznačne ustálené, že medzi obomi časťami domu viedol plot. Tento plot tu bol i po zbúraní časti domu a na tom istom mieste stojí doposiaľ.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k novovytvorenej parc. č. XXX/X ( zastavaná plocha 82 m2) v k.ú. a obci G. tak ako je špecifikovaná v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 21.02.2007 F.. Š. V., overenom Správou katastra Hlohovec dňa 22.02.2007 pod č. XX/XXXX. Navrhovateľ sa domáha nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keďže navrhovateľ preukázal svoj naliehavý právny záujem na veci. Pozitívnou určovacou žalobou sa domáhal určenia, že má vlastnícky vzťah v celosti (1/1) k novovytvorenej parc. č. XXX/ X o výmere 82 m2. Predmetnú novovytvorenú parcelu kvalifikoval ako časť pôvodnej parc. č. XXX, ktorú majú dlhodobo jeho starí rodičia nerušene v užívaní. V rámci geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného za účelom tohto návrhu bola p. č. XXX rozdelená na p. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Súd prihliadal na to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že má naliehavý právny záujem na určení práva k novovytvorenej parcele. Súd má zato, že tento záujem je daný, lebo by bolo právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia neisté. Na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na žalobu už tým, že zákon č. 162/1995 Z. z. priamo vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 cit. zákona.
Súd sa najprv ako s predbežnou otázkou musel vyporiadať s tým, či je alebo nie je platnou kúpna zmluva zo dňa 31.8.2000, ktorou preukazujú vlastníctvo k spornej parcele odporkyne. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že P.Š. S. a jeho manželka nemohli svoj podiel na parc. XXX v roku 2000 predať, lebo neboli v tomto čase už jej vlastníkmi, a teda nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka. Súd si doposiaľ z vykonaného dokazovania ustálil, že starí rodičia navrhovateľa Z. O. a manželka S. nadobudli časť parc. XXX ( v zmysle geometrického plánu XX/XXXX vyčlenenú ako novovytvorenú parcelu č. XXX/X o rozlohe 82 m2) titulom vydržania, lebo minimálne od roku 1964 ju reálne užívali. ( Pozn. súdu: K otázke vydržania sa súd venuje osobitne v ďalšom texte odôvodnenia). Následne sa súd podrobne zaoberal otázkou vydržania, keďže z tohto titulu sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXX/3 vzniknutej odčlením časti plochy od pôvodnej parcely.
Súd prihladil na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Podľa platnej právnej úpravy novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zák.č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 OZ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januára 1992. Súd prihliadal na to, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.
Z hľadiska právnych zmien k inštitúcii vydržania súd uvádza, že v čase začatia užívania a obhospodarovania nehnuteľností v roku 1964 právnych predchodcov navrhovateľa platil Občiansky zákonník číslo 40/1964 Sb., ktorý v pôvodnom znení neupravoval vydržanie ( od 1.4.1964 do 31.3.1983 ). Na začiatku účinnosti tohto OZ sa vychádzalo z toho, že po 1. apríli 1964 nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a to ani ak začala plynúť lehota pred 1. aprílom 1964 za účinnosti predchádzajúceho občianskeho kódexu. V Občianskom zákonníku účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 platila úprava vydržania podľa zákona č. 131/1982 Zb. Pre úplnosť je treba poukázať na prechodné ustanovenia, lebo v dôsledku vtedajšieho § 507a ods. 3 mohla byť započítaná do vydržacej doby aj doba pre súčinnosťou tejto novelizácie pokiaľ však neskončila skôr ako 31.3.1984. Keďže sa táto citovaná novelizácia stala integrálnou súčasťou občianskeho zákonníku č. 40/1964 Sb., mohla sa táto započítať do držby až po 1.4.1964.S účinnosťou od 1.1.1992 bola v Občianskom zákonníku opätovne zavedený inštitút vydržania podľa z. č. 509/1991 Zb.
Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.
Tieto všetky skutočnosti súd skúmal v konkrétnom prípade. Súd mal z vykonaného dokazovania a aj súhlasným vyjadrením účastníkov konania preukázané, že starí rodičia navrhovateľa Z. O. a jeho manželka S. uchopili do držby časť parcely č. XXX v roku 1964. Súd vychádzal z obsahu kúpnej zmluvy z 29.2.1964 (čl.11) uzatvorenej medzi M. O. M. S.. S., P. S. M. S.. S. ako predávajúcimi a starými rodičmi navrhovateľa ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. a obci G., vedené v PKV č. XXX ako p. č. XXX/X spoločný dvor o výmere 43 m2 a v PKV č. XXX - p. č. XXX dom s pop. č. XX a dvor vo výmere 255 m2 v 1 ine. Súd prihliadal na túto zmluvu len ako na listinný dôkaz, lebo zmluva nebola zavkladovaná na kataster. Súd mal preukázané ďalej, že starí rodičia navrhovateľa ako kupujúci uzatvorili dňa 6.3.1965 s predávajúcimi M. O. a jeho manželkou S., P. S. a jeho manželkou S. kúpnu zmluvu , ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. a obci G. zapísané v PKV XXX,XXXX - K..Č.. XXX/X,XXX/X, dom a dvor, spoločný dvor. V čase podpísania týchto zmlúv nebolo podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva zápis do pozemkovej
knihy, ale podmienkou platnosti zmluvy bol súhlas príslušného ONV. Zo správy Obecného úradu G. súd zistil, že v súčasnosti nedisponuje takýmto súhlasom a ani nemá o ňom vedomosť.
Súd mal svedeckými výpoveďami Ľ. K., M. E., E. Kováčovej a tiež výsluchom odporkyne v 2. rade preukázané, že právny predchodcovia navrhovateľa užívali pôvodnú časť starého domu, ktorý po dostavaní nového domu zvalili a na zbúranej časti pozemku je až doposiaľ záhrada, ktorú najprv užívali predchodcovia navrhovateľa, v súčasnosti navrhovateľ. Ich výpoveďami mal súd ďalej preukázané, že medzi obomi časťami pôvodne starého domu stál a doposiaľ stojí plot na pôvodnom mieste. Súd si z toho ustálil, že tak ako predchodcovia navrhovateľa začali v roku cca 1964 parcely užívať, uchopili ich do držby, takto ich užívajú až doposiaľ. Takto užívali i časť parcely č. XXX, ktorú navrhovateľ presne vyšpecifikoval v doloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX ako novo vytvorenú parcelu XXX/X. Z výpovedí svedkov, účastníkov a geometrického plánu súd zistil, že novovytvorená parc. č. XXX/X je vlastne dlhodobo užívaná časť záhrady predkami navrhovateľa, neskôr navrhovateľom. Súd skúmal dobromyseľnosť držby predchodcov navrhovateľa, ako jednej z podmienok vydržania. Súd prihladil na vyjadrenie odporkýň, že u nich doma sa hovorilo v minulosti, že predkovia navrhovateľa užívajú i časť ich parcely, ale matka odporkyne v 2. rade sa bála deda navrhovateľa. Súd vypočul odporkyňami navrhnutých svedkov, ale ani ich výpoveďami nepreukázali, že by sa matka odporkyne v 2. rade bála deda navrhovateľa. Súd prihliadal i na to, že dedo navrhovateľa zomrel XX.XX.XXXX, matka odporkyne v 2. rade zomrela až XX.X.XXXX, pritom odporkyne nepreukázali, že by v tomto medzi období boli robené z ich strany nejaké úkony voči už len starej matke navrhovateľa.
Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny predchodcovia navrhovateľa nerušene užívali časť parc. č. XXX bez toho aby im v tom niekto bránil až do svojej smrti.
Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že starí rodičia navrhovateľa nadobudli titulom vydržania vlastnícke právo k časti parc. XXX a to tej časti, ktorú užívali najprv, keď bývali v pôvodnom starom dome ( ktorý neskôr zbúrali) a neskôr ako časť ich záhrady stojacej na ploche, kde zbúrali ich starý dom. Z obsahu geometrického plánu č. XX/XXXX súd zistil, že fakticky ide o užívanie plochy vo výmere 82 m2, ktorá bol geometrickým plánom č. XX/XXXX označená ako novovytvorená parcely č. XXX/X vzniknutá tak, že pôvodná parc. č. XXX bola rozdelená na p.č.XXX/X,XXX/X,XXX/X.
Tvrdenie , že právnym predchodcom navrhovateľa a po smrti starého otca len starej matke patrí do výlučného vlastníctva novovzniknutá parc. č. XXX/X ( časť pôvodnej p.č.XXX o rozlohe 82m2) má súd podložené existenciu kúpnej zmluvy z 29.2.1964 a z 6.3.1965 . Súd si preto i ustálil už vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že starí rodičia navrhovateľa boli už od roku 1964 dobromyseľní v tom, že ich držba je oprávnená, nehnuteľnosť nerušene užívali.
Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ. Tu súd konštatuje, že navrhovateľ a jeho stará matka predávajúca mu dom so záhradou sa dozvedeli o tom, že nehnuteľnosti ňou užívané sú v katastri evidované na iné meno až pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi nimi, preto dali i vyhotoviť aj geometrický plán č. XX/XXXX a v ňom vyčleniť ako parc. č. XXX/X o výmere 82 m2, ktorú skutočne užívajú. Či je držiteľ ( navrhovatelia ) dobromyseľný v tom, že mu vec (spoluvlastnícky podiel) vlastnícky patrí, súd hodnotil nielen zo subjektívneho hľadiska - jeho osobného presvedčenia, že mu vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti.
Po smrti starého otca navrhovateľa Z. O. XX.XX.XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stará matka navrhovateľa bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Od istého času s ňou býval v dome navrhovateľ, ďalej spolu s ňou užíval pozemky a teda i časť p. č. XXX ako časť ich záhrady.
Navrhovateľ kúpnou zmluvou z 12.12.2002 nadobudol od starej matky ako výlučnej vlastníčky do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako p. č. XXX/X, XXX/X, XXXX M. XXXX/XX, rodinný dom so s. č. XX. Jeho stará matka zomrela v roku 2009. Z obsahu vyjadrení navrhovateľa mal súd preukázanú jeho dobromyseľnosť v tom, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal za to, že nadobúda s domom č. XX od starej matky všetky parcely, ktoré sa pri dome nachádzajú a to tak, ako ich starí rodičia a neskôr už len jeho stará matka vždy užívali. Na vyšpecifikovanie plochy, ktorú užívali od roku 1964
a odporkyne tvrdia, že je ich dal vyhotoviť geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým ju jasne špecifikoval ako plochu 82 m2, ktorú geodet vyznačil ako novovytvorenú parcelu č. XXX/X. Navrhovateľ preukázal súdu, že jeho stará matka mu predala dom, v ktorom s ňou býval i parcely s domom spojené a ňou reálne užívané, preto sa i oprávnene domáha, aby bol on určený titulom vydržania ako výlučný vlastník novovytvorenej parc. č. XXX/X o výmere 82 m2. z týchto dôvodov súd vyhovel návrhu v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a uložil povinnosť odporkyniam nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 627,08 eur a iné trovy konania za súdny poplatok za návrh 99,50 eur.
Hodnota úkonu bola účtovaná správne podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov ako 1/13 výpočtového základu, za r. 2008 v sume 48,63 eur ( 1465 Sk), r. 2010 v sume 55,49 eur, v r. 2012 v sume 58,69 eur a v r. 2013 o výške 60,07 eur.
Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v sume 627,08 eur a nie v ňou uplatnenej sume 746,02 eur z dôvodu, že si nesprávne účtovala odmenu , režijný paušál, náhradu za stratu času a náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 13.6.2013, lebo v tento deň sa na pojednávanie nedostavila. Na tento deň sa ospravedlnila z pojednávania z dôvodu zdravotných problémov.
Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z: 1/ úkonov právnej služby vr. 2008: 2 x 48,76 eur ( prevzatie právneho zastúpenia, návrh na súd) + v r. 2010: 1 x 55,49 eur za účasť na pojednávaní 7.12.2010 + v r. 2012: 1 z 58,73 eur = 14,68 eur x 2 ( v 1 - ine, lebo sa odročovalo pojednávanie bez prejednávania veci ) + v r. 2013: 2 x 60,07 eur za účasť na pojednávaní 16.4.2013, , 10.9.2013). Spolu ide o sumu 302,51 eur. ; 2/ náhrada za stratu času pri ceste na pojednávaní na trase Trnava - Piešťany a späť spolu v sume 127 eur ( r. 2010: 2 x 12,02 eur + v r. 2012: 4 x 12,73 eur + r. 2013: 4 x 13,01 eur); 3/ režijný paušál v sume 50,79 eur ( v r.2008: 2 x 12,68 eur + v r. 2010: 7,21 eur + v r. 2012: 2 x 7,64 eur + v r. 2013: 2 x 7,81 eur), 4/ cestovné náhrady pri ceste na pojednávaní na trase Trnava - Piešťany a späť, 40 km x 2 pri každej ceste, pri použití auta, dňa 7.12.2010, 31.5.2012, 4.12.2012, 16.4.2013, 10.9.2013 spolu v sume 125,20 eur ( spotreba vozidla je 8,1 km pri náhrade za 1km = 0,183 eur, hodnote poh. hmôt 1,583 eur / spriemerované za roky 2010-2013:1,392 eur na 1 liter; 1,708 eur na 1liter a 1,650 eur na 1 liter/ náklad za 1 km = 0,183 + 0,13 = 0,313 eur x 80 km za jednu cestu tam a späť = 25,04 eur. 5 ciest x 25,04 eur = 125,20 eur); 5/ náhrada hotových výdavkov: kolkové známky na overenie geometrického plánu pre súdne konania v hodnote 21,58 eur ( 650 Sk).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.