Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/7/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 9. 2013 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaná:

M. Y. , nar. X. X. XXXX v X., bytom X., J. XX, t.č. bez pracovného pomeru

j e v i n n á , ž e

potom, ako na základe dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 21. 5. 2001 medzi spol. G. s.r.o. R. ako pôvodným nájomcom a spol. G. s.r.o. X. ako novým nájomcom a leasingovou spol. U. Z. s.r.o. X. ako prenajímateľom všetky práva a povinnosti z leasingovej zmluvy č. 143/200/078 týkajúcej sa K. zn. Y. T. x XX, výrobné č. motora XXXXXXX, výrobné číslo karosérie H v cene 891 075,- Sk /29 578,27 eur/ prešli na spol. G. s.r.o. X. a spol. G. s.r.o. X. sa dostala do omeškania so splátkami leasingu a spol. U. Z. s.r.o. X. dňa 29. 7. 2002 v súlade s čl. VII bod 7 písm. b/ leasingovej zmluvy vyzvala spol. G. s.r.o. X. na vrátenie predmetného K. ku dňu 2. 6. 2002, ako spoločníčka a konateľka spol. G. s.r.o. X. toto vozidlo nevrátila ale ho dňa 17. 7. 2002 previedla na MUDr. U. E., čím spol. U. Z. s.r.o. X. spôsobila škodu vo výške 296 715,- Sk / 29 578,27 eur /,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a

- trestný čin sprenevery podľa , Tr. v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania skutku / ďalej už len „ Tr. zákon „ /.

Z a t o j e j u k l a d á :

Podľa § 248 ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1 000,00 eur / jedentisíc /.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.

Podľa poškodenú spol. U. Z. s.r.o. X., H. trieda č. XX s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach občianskoprávnych.

odôvodnenie:

Súd vyhlásil prvý odsudzujúci rozsudok na hl. pojednávaní dňa 3. 8. 2011, odvolací súd ho uznesením zo dňa 21. 3. 2013 zrušil a nariadil doplniť dokazovanie osobnými výsluchmi svedkov D. D. a X. Y. za účelom zistenia, kto bol iniciátorom predaja spoločnosti G., s.r.o. X. a aj na základe uvedeného ustáliť, či u obžalovanej bola naplnená subjektívna stránka žalovaného trestného činu.

Podľa súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom , ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Súd nemohol vykonať osobný výsluch svedkyne D. D., pretože podľa správy OO PZ v Malackách sa svedkyňa v mieste trvalého bydliska nezdržiava päť rokov, žije v Rakúsku a príbuzní na ňu nemajú žiaden kontakt.

Súd dospel po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej, svedkov H. Y., MUDr. U. E., Ing. H. J., Ing. J. M., J. Y., P. U., H. W., X. F., X. Y., Z. W., J. R., H. E., Ing. T. T. a prečítaním listinných dôkazov v spise obsiahnutých, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti, k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná vinu nepriznala. Vypovedala, že spol. G. s.r.o. X., ktorú vlastnila s manželom a bola jej konateľkou, mala s U. Z. s.r.o. X. nadštandardné vzťahy, lebo mala uzatvorenú zmluvu o predfinancovaní na dva milióny Sk, na základe ktorej spol. G. s.r.o. X. nakupovala motorové vozidlá a odovzdávala ich spol. U. Z. s.r.o. X. na realeasing. Za financovanie nákupov motorových vozidiel si spol. U. Z. s.r.o. X. ako odmenu účtovala „poradenské služby“ mesačne v objeme cca 16-18 000,- Sk. Touto formou zakúpili ojazdené osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX s nadštandardnou výbavou, dňa 29. 6. 2000 ho odpredali spol. U. Z. s.r.o. X., ktorá ho odovzdala do leasingového užívania spol. G. s.r.o. R., tá však neuhrádzala riadne splátky leasingu. Od manžela sa dozvedela, že pre nadhodnotenú cenu tohoto vozidla a nesplácanie leasingu sa U. Z. s.r.o. na nich hnevá a preto odkúpili späť predmetné vozidlo. Neplánovali ho užívať, previedli ho na MUDr. E., ktorá im poskytla pri zakladaní spol. G. s.r.o. finančnú pomoc 240 000,- Sk. Spoločnosti sa nedarilo, plánovali predať svoje podiely, týmto spôsobom sa vyrovnali s MUDr. E.. Obžalovaná potvrdila, že ako konateľka, ktorá sa viac venovala rodine a chorým deťom ako spoločnosti, uzatvorila a podpísala kúpnu zmluvu dňa 12. 4. 2001 ohľadne predmetného vozidla, bola to však iba náhoda, lebo manžel, druhý konateľ, bol práve služobne odcestovaný. Tvrdila, že kúpna cena bola určite uhradená a pokiaľ sa tak stalo až v decembri 2001 alebo 2002, vysvetlila to tým, že medzi obchodnými partnermi je to bežné a dohodli si jej neskoršiu splatnosť. Obžalovaná vypovedala, že nemala vedomosť o tom, že medzi spol. G. s.r.o. R. a G. s.r.o. X. došlo k zmluve o postúpení práv a povinností a nevedela o tom, že spol. U. Z. s.r.o. X. vystavila dobropis faktúry na K. zn. Y. T. X-90.

Podľa listinných dôkazov na čl. 122-128 bola na valnom zhromaždení spol. G. s.r.o. X. dňa 1. 4. 2002 prijatá zmena spoločenskej zmluvy a spoločník H. Y. zo zdravotných dôvodov previedol svoj obchodný podiel na spoločníčku - obžalovanú a súčasne ukončil funkciu konateľa. Návrh na zápis uvedených zmien v spoločnosti bol doručený Okresnému súdu Košice I dňa 23. 5. 2002. Dňa 16. 9. 2002 obž. M. Y. uzatvorila zmluvu o prevode obchodného podielu spol. G. s.r.o. X., dňa 4. 11. 2002 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri, aby ako noví spoločníci boli zapísaní N. Y. a G. H., obaja bytom J., ako konateľ mal byť zapísaný N. Y.. Podľa rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 2. 3. 2004 na čl. 49 bol N. Y. zbavený spôsobilosti na právne úkony pre psychiatrické ochorenie a invaliditu od r. 1993, podľa návrhu manželky bol zneužívaný pre zakladanie rôznych obchodných spoločností ako tzv. biely kôň.

Z prečítanej výpovede svedkyne J. Y. súd zistil, že s firmou G. s.r.o. J., Y. X nemá nič spoločné ona ani jej manžel. Pod zámienkou, že ide iba o nejakú reklamu, za odmenu 10 000,- Sk, vylákal K. Y. od jej manžela podpisy na nejakých listinách v spol. U. v U.. Až keď prišiel výpis z obchodného registra, sa jej manžel dozvedel, že je majiteľom spol. G. s.r.o., s ktorou nemal nikdy nič spoločné.

Z prečítanej výpovede svedkyne G. H. vyplynulo, že od X. Y. dostala návrh, aby niečo podpísala za odmenu 5 000,- Sk v spol. U. v U.. Ubezpečoval ju, že všetko bude v poriadku, dostala peniaze a nejaký doklad, že je manažérom firmy G. s.r.o. Y. jej povedal, aby mu odovzdávala všetku poštu, ktorá bude prichádzať na uvedenú firmu.

Svedkyňa D. D. potvrdila, že cez spol. U. sa prevádzali zadĺžené obchodné spoločnosti, záujemcovia dostávali odmenu 5 000,- Sk, medzi nimi boli aj N. Y. a G. H., ktorí spolu nadobudli nejakú spoločnosť.

Zo správy Prezídia PZ odbor Stred Banská Bystrica na čl. 444-445 vyplýva, že účtovné doklady spoločnosti G. s.r.o. X. netvoria súčasť vyšetrovacieho spisu ČVS-KÚV/3OVEK-TT-2003, pretože takéto účtovné doklady neboli zaistené dňa 29. 4. 2003 pri prehliadke iných priestorov spol. U., s.r.o. U..

Z výpovede svedka J. S. a kúpnej zmluvy vyplýva, že dňa 24. 1.2003 odkúpil motorové vozidlo zn. Y. T. X XX prostredníctvom autobazáru G. G. s.r.o. U. za 289 000,- Sk. Obdržal kópiu veľkého technického preukazu, na dôvod sa nepýtal, pretože ostatné informácie, ktoré mal od predajcu, potvrdzovali, že auto nie je spojené s trestnou činnosťou.

Svedok H. Y., manžel obžalovanej, vypovedal, že prestal byť konateľom spol. G. s.r.o. X. v apríli 2002, lebo spoločnosť už nevykonávala žiadnu činnosť a aj kvôli zdravotným problémom. Potvrdil, že dňa 21. 5. 2001 podpísal zmluvu o postúpení práv a povinností ako nový nájomca K. Y. T. X XX s pôvodným nájomcom G. s.r.o. R. a leasingovou spol. U. Z. s.r.o. X.. Zmluvu označil za formálnu, prostredníctvom nej sa malo zabezpečiť, aby sa U. Z. s.r.o. X. dostalo k svojmu vozidlu, pretože nájomca G. s.r.o. R. neuhrádzal leasingové splátky. Leasingová spoločnosť im vyčítala, že jej zabezpečili takého nájomcu, tlačili na nich, aby to riešili. S kým konkrétnym zo spol. U. Z. s.r.o. X. jednal ohľadne tejto záležitosti, svedok uviesť nevedel, čo zdôvodnil tým, že sa tam ľudia často striedali. Tvrdil, že U. Z. s.r.o. X. sa inak k vozidlu nevedelo dostať, pretože sa nevedeli kontaktovať s konateľmi spol. G. s.r.o. R.. Svedok tvrdil, že leasingové splátky nemali vôbec platiť, výhodnejšie bolo, aby auto bolo „na očiach“ v predajni, aby sa získal klient. Svedok k uzavretiu zmluvy o postúpení práv a povinností a k jej formálnosti doslova uviedol, že „išlo o to, aby sme mali obaja pocit, že sa to rieši a nechceli sme si vzájomne zväzovať ruky“. Z listinného dôkazu na čl. 117 však vyplýva, že predmetnú zmluvu dňa 21. 5. 2001 podpísal za spol. G. s.r.o. R. jej konateľ A. Y. a za spol. U. Z. s.r.o. X. ako jej zástupca - výkonný riaditeľ Ing. J. K.. Dátum účinnosti zmluvy bol zmluvnými stranami dohodnutý dňom 3. 6. 2001, výška mesačnej leasingovej splátky zostala nezmenená podľa pôvodného splátkového kalendára. Svedok ďalej uviedol, že následne sa vozidlo dostalo do predajne G. s.r.o. X. s tým, aby sa odpredalo alebo získal nový ale dobrý prenajímateľ. Toto sa nedarilo zrealizovať, pretože vozidlo malo vysokú cenu kvôli doplnkom a pritom si vyžadovalo už aj opravu. U. Z. s.r.o. X. nechcela znížiť jeho predajnú cenu, preto sa rozhodol bez vedomia svojej manželky, že auto odkúpi ich spol. G. s.r.o. X.. Manželku neinformoval ani o tom, že uzavrel dohodu o postúpení práv a povinností s G. s.r.o. R.. Pre nadštandardné vzťahy s U. Z. s.r.o. X. odkúpil predmetné vozidlo za tú cenu, na ktorej od začiatku trvala spol. U. Z. s.r.o. X., predpokladal, že po čase sa mu podarí vozidlo odpredať v prijateľnej cene. Ako nadštandardné vzťahy hodnotil to, že U. Z. s.r.o. X. na rozdiel od iných spoločností vybavovali ich leasingových nájomcov „pružne“, netrvalo to niekoľko dní. K podpísaniu kúpnopredajnej zmluvy medzi G. s.r.o. X. a U. Z. s.r.o. X. uviedol, že ju mohla podpísať jeho manželka v čase, keď bol na služobnej ceste, ktorá trvala najviac dva dni. Kúpnu cenu vozidla uhradil v hotovosti určite v r. 2001 v sídle spol. U. Z. s.r.o. X. na ul. E. alebo na ul. X. a prevzal pokladničný doklad. Pre nedostatok času sa s manželkou o svojich aktivitách v spol. G. s.r.o. X. vzájomne neinformovali. Príslušnú zmenu v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte ako nový vlastník nevykonal, pretože pre plánovaný odpredaj by nebolo vhodné, aby vozidlo malo viac záznamov. Svedok uviedol, že pre formálnosť zmluvy o postúpení práv a povinností a vzájomnú dôveru medzi G. s.r.o. X. a U. Z. s.r.o. X., nebolo potrebné učiniť po zaplatení kúpnej ceny vozidla žiadne opatrenia ohľadne predmetnej zmluvy. Na otázku, či vie o úhradách leasingových splátok aj po odkúpení vozidla uviedol, že si to nepamätá, musel by vidieť účtovníctvo, ktoré im viedla nejaká firma, či mal vedomosť, že boli vystavované faktúry na úhradu leasingových splátok, svedok odpovedal záporne. K stornovaniu faktúry za odpredaj vozidla uviedol, že pokiaľ tak spol. U. Z. s.r.o. X. učinila, nepamätá sa na to, ak sa tak stalo, tak zrejme preto, že kúpna cena vozidla už bola uhradená.

Pripustil, že zo strany G. s.r.o. X. mohla ostať neuhradená pohľadávka spol. U. Z. s.r.o. X. vo výške cca 2 milióny Sk, pretože podľa bežnej praxe leasingových spoločností, tieto poskytovali príspevky na predaje vozidiel. Spol. U. Z. s.r.o. z tohto titulu odvádzali zo zisku mesačne 16 - 18 000,- Sk a po odpredaji G. s.r.o. X. jej nový majiteľ už asi tento záväzok neplnil. Prečo nebolo osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX použité na kompenzáciu záväzku voči U. Z. s.r.o., X. a bolo prevedené na matku jeho manželky MUDr. E., svedok vysvetliť nevedel.

Svedkyňa MUDr. U. E. uviedla, že keď jej dcéra M. s manželom založili spol. G. s.r.o. X., poskytla tejto spoločnosti pôžičku 250 000,- Sk. Keďže sú rodina, zmluvu o pôžičke neuzatvárali. Hoci nešoféruje od odchodu do dôchodku, čo je cca 10-15 rokov, nenamietala, keď jej pôžička bola splatená tak, že sa stala majiteľkou motorového vozidla zn. Y. T. X-XX, ktoré po istom čase predala cez autobazár za nižšiu sumu, ako bola pôžička. Svedkyňa uviedla, že nemala informáciu o stave spol. G. s.r.o. X., uviedla, že pre ťažké zdravotné postihnutie dieťaťa sa obžalovaná aktívne nepodieľala na činnosti spol. G. s.r.o. X.. Svedkyňa s odôvodnením, že doposiaľ to nikto nežiadal, až v konaní pred súdom predložila fotokópiu príjmového pokladničného dokladu č. 228/99 zo dňa 7. 12. 1999 G. s.r.o. X. na sumu 250 000,- Sk, ktorú od nej prijal ako finančnú zálohu H. Y..

Podľa listinného dôkazu na čl. 151 spol. G. s.r.o. X. dňa 17. 7. 2002 požiadala o vykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel a to o zápis MUDr. U. E. ako nového držiteľa motorového vozidla zn. Y. T. X-XX. Tomu predchádzalo podľa listinných dôkazov nasledovné: Dňa 3. 7. 2002 splnomocnil A. Y., zástupca spol. G. s.r.o. R. obž. M. Y. na zaregistrovanie spol. G. s.r.o. X. ako vlastníka motorového vozidla zn. Y. T. X-XX. Dňa 17. 7. 2002 obžalovaná podala žiadosť za spol. G. s.r.o. R. o zápis nového držiteľa predmetného vozidla a to spol. G. s.r.o. X.. Tým istým dátumom podala aj žiadosť o zápis spol. G. s.r.o. X. v evidencii ako nového majiteľa predmetného vozidla. Podľa splnomocnenia na čl. 158 dňa 16. 7. 2002 na základe dohody o postúpení práv a povinností vlastník predmetu leasingu U. Z. s.r.o. X. splnomocnil G. s.r.o. X., ako nového nájomcu - postupníka, na odhlásenie vozidla zn. Y. T. X-XX z evidencie ODI na základe zmeny držiteľa vozidla s tým, že v dokladoch vozidla bude ako nový držiteľ zapísaná spol. G. s.r.o. X..

Podľa preberacieho protokolu G. s.r.o. X. dňa 3. 7. 2000 prevzala osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX od A. T. a toho istého dňa doručila ako dodávateľ odberateľovi U. Z. s.r.o. X. faktúru za toto vozidlo na sumu 750 000,- Sk. Toho istého dňa U. Z. s.r.o. X. ako prenajímateľ a spol. G. s.r.o. R. uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX. Miestom dodania predmetu leasingu bola G. s.r.o. X., F. XX. Výška akontácie bola určená sumou 225 000,- Sk. Dňa 12. 4. 2001 uzavrela obžalovaná za spol. G. s.r.o. X. ako kupujúca kúpnu zmluvu s U. Z. s.r.o. X., predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX, kúpna cena činila 567 000,- Sk. Nadobudnutie vlastníctva a prevzatie motorového vozidla kupujúcim bolo určené okamihom úhrady faktúry. Faktúra bola vystavená dňa 18. 4. 2001, lehota jej splatnosti bol 18. máj 2001, forma úhrady

- hotovosť. Na rovnakú sumu bola vystavená z toho istého dôvodu a toho istého dňa ďalšia faktúra, ktorá sa líši iba formou úhrady - prevodným príkazom /PP/. Dňa 21. 5. 2001 so splatnosťou 4. 6. 2001 spol. U. Z. s.r.o., X. vystavila dobropis predmetnej faktúry na sumu 567 000,- Sk. Aj keď dohoda o postúpení práv a povinností zmluvy medzi G. s.r.o. R. a G. s.r.o. X. bola uzavretá dňa 21. 5. 2001, podľa odovzdávacieho a preberacieho protokolu už dňa 18. 4. 2001 v X. prevzala G. s.r.o. X. osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX od spol. U. Z. s.r.o. X., podpísaná je obžalovaná. Z deviatich prvkov výbavy vozidla boli vyznačené iba dva - Al -disky a ABS. V druhom protokole bez dátumu je uvedený ako preberajúci H. Y., okrem tých istých prvkov výbavy je uvedený naviac aj stav tachometra. Podľa mesačného splátkového kalendára spol. G. s.r.o. X. mala dňa 3. 7. 2000 uhradiť 30%-nú akontáciu a následne každý mesiac do 3. 6. 2003 mesačnú splátku 16 909,90,- Sk.

Za spol. U. Z. s.r.o. X. vypovedali svedkovia nasledovné. Svedok Ing. H. J. pracoval ako zástupca vedúceho leasingového oddelenia. Uviedol, že na manželov Y. a na osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX, pretože malo automatickú prevodovku, sa matne pamätá. Nevedel vysvetliť, ako je možné, že dňa 3. 7. 2000 bola uzavretá leasingová zmluva s G. s.r.o. R. a toho istého dňa ohľadne toho istého vozidla splátkový kalendár s G. s.r.o. X.. Či G. s.r.o. X. vozidla odkúpila, nevedel, uviedol, že po krachu U. Z. s.r.o. , t.j. 10. 3. 2002 za dohľadu polície sa realizovali odpredaje neukončených leasingov.

K releasingom uviedol, že ich nebolo veľa, spol. U. Z. s.r.o. X. ostávala naďalej vlastníkom vozidla, zmenila sa iba osoba nájomcu. K finančným záležitostiam medzi spol. G. s.r.o. X. a jeho zamestnávateľom sa vyjadriť nevedel. Od júna 1998 do 28. 2. 2002 nemal vedomosť o tom, že by zlyhával informačný systém, nevyskytli sa prípady, že by úhrady splátok leasingu boli evidované inak na ich oddelení a inak na finančnom.

Svedok Ing. J. M. bol vedúcim leasingového oddelenia v r. 2000 - 2002. O spol. G. s.r.o. X. vedel, že predáva vozidlá zn. Y.. Potvrdil, že za U. Z. s.r.o. X. uzavrel s touto spoločnosťou a spol. G. s.r.o. R. zmluvu o postúpení práv a povinností, na dôvod postúpenia sa už nepamätal. Ani tento svedok nevedel uviesť, prečo bol splátkový kalendár dňa 3. 7.2000 vystavený na G. s.r.o. X., keď leasingová zmluva v uvedený deň bola uzatvorená s G. s.r.o. R.. Svedok potvrdil, že podpísal aj zmluvu o odpredaji predmetného vozidla spol. G. s.r.o. X., čo sa dialo potom, sa nepamätal. Ani tento svedok sa nepamätal na prípad, že by zlyhal v účtovníctve počítačový systém evidencie leasingových splátok. Svedok nevedel vysvetliť, prečo boli vystavené dve obsahovo rovnaké splnomocnenia pre spol. G. s.r.o. X. pre jej zápis ako držiteľa vozidla do evidencie ODI dňa 21. 5. 2001 a aj dňa 16. 7. 2002. Svedok potvrdil, že spoločnosť poskytovala niektorým predajcom finančné stimuly v podobe predfinancovania, išlo o sumy od 1-3 miliónov Sk. Nepamätal sa, hoci kvôli tomu bol osobne v styku s predajcami, či aj spol. G. s.r.o. X. boli poskytnuté takéto finančné stimuly.

Svedkyňa J. Y. bola od r. 1995 do uzatvorenia pobočky vedúcou ekonomického oddelenia, aj v súčasnosti pracuje ako ekonómka pre správcu konkurznej podstaty U. Z. s.r.o. X.. Svedkyňa uviedla, že keď prišli do učtárne výpisy bankového účtu týkajúce sa leasingových zmlúv, postúpili ich leasingovému oddeleniu, kde vyznačili, ktorá splátka patrí ku ktorej leasingovej zmluve a výpisy vrátili učtárni na zaúčtovanie. Faktúry k jednotlivým prípadom boli na leasingovom oddelení aj na učtárni, obe pracoviská mali prepojené počítače. Pretože faktúra na sumu 567 000,- Sk zo dňa 18. 4. 2001 bola stornovaná dobropisom zo dňa 21. 5. 2001, nemohla byť následne v U. Z. s.r.o. zaúčtovaná ako platba predmetná suma. Ak by sa tak stalo, pri mesačnej alebo koncoročnej uzávierke by sa zistil preplatok na strane nájomcu, leasingové oddelenie by oslovilo nájomcu, že došlo k preplatku. Z účtovnej evidencie, do ktorej nahliadla po predvolaní na súd, zistila, že spol. G. s.r.o. X. neuhrádzala leasingové splátky, vylúčila, že by v tejto súvislosti bola v účtovníctve U. Z. s.r.o. X. nejaká chyba. K potvrdeniu zo dňa 11. 12. 2001, ktoré predložila obžalovaná, o zaplatení čiastky 567 000,- Sk uviedla, že na ňom chýba podpis za príjemcu. Takéto potvrdenie vystavovalo leasingové oddelenie ale až po uzatvorení pobočiek , t.j. po 28. 2. 2002. Na 63 pobočkách sa vystavovali jednotné potvrdenia, z počítača dostávali automaticky poradové číslo. Svedkyňa k rozdielnym logám na faktúrach leasingového oddelenia uviedla, že to vidí po prvýkrát, pretože faktúry nedostávala, pracovala s podkladmi, ktoré k nej prišli cez počítač. Vylúčila, že by sa v jeden deň vystavili naraz tri faktúry na leasingové splátky. Výnimka bola iba jedna a to po vyhlásení konkurzu , aby klienti mohli uhradiť zostávajúci rozdiel pred termínom splatnosti a získať vozidlo do osobného vlastníctva. Vylúčila, že na potvrdeniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu sa nachádzajú podpisy pracovníkov ekonomického oddelenia. Tieto potvrdenia o prijatých platbách v pokladni sa vydávali cez počítač, od konca roku 2001 malo leasingové oddelenie osobitnú pokladňu mimo centrálnej, odvtedy platby v hotovosti si toto oddelenie preberalo samo. K zlyhaniu počítačovej účtovnej evidencie nedošlo, spoločnosť mala mesačne daňové kontroly, nedostatky v účtovníctve zistené neboli.

Svedkyňa P. U. pracovala od r. 1999 na leasingovom oddelení ako referentka. Pamätala sa, že obžalovaná s manželom bola na ich oddelení a spolu ich videla aj na výstave vozidiel. O tom, či došlo k stornovaniu kúpnopredajnej zmluvy a uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne osobného motorového vozidla zn. Y. T. X-XX, informáciu nemala, takéto prípady sa diali iba výnimočne a musel ich odsúhlasiť vedúci oddelenia Ing. M.. Nemala vedomosť o tom, že by sa v spol. U. Z. s.r.o. zrútil účtovný počítačový systém.

Svedkyňa H. W. uviedla, že od r. 1997 pracovala ako fakturantka na leasingovom oddelení, postupovala podľa pokynov nadriadeného Ing. M., do kontaktu so zákazníkmi neprichádzala. Počítač podľa programu automaticky na nasledujúce mesiace robil splátkové faktúry. Iba výnimočne, keď sa rušila zmluva, sa vystavil dobropis faktúry a to na pokyn Ing. M.. Stávalo sa, že splátky leasingu sa uhrádzali aj bez faktúr,

asi v 5-6 prípadoch sa uhradili aj priamo v pokladni u p. Y.. Svedkyňa sa nepamätala na to, že by sa faktúra vystavila s odstupom pol roka, alebo až potom, ako bola zrealizovaná platba a ani na to že by sa menili nájomcovia leasingových zmlúv. Vylúčila, že by bola uhradená splátka skôr ako bola vystavená faktúra. K potvrdeniu zo dňa 11. 12. 2001 na sumu 567 000,- Sk uviedla, že takéto vystavovala p. Y.. Svedkyňa po predložení faktúry zo dňa 18. 4. 2001 a dobropisu faktúry zo dňa 21. 5. 2001 podľa mien v nich uvedených potvrdila, že prvú faktúru vystavila a podpísala ona a dobropis jej kolegyňa F.. Na faktúre zo dňa 18. 4. 2001 už s odtlačkom pečiatky - účtovný predpis - podpis opoznať nevedela. Aj táto svedkyňa potvrdila, že počas jej pôsobenia nedošlo k zlyhaniu počítačového systému účtovníctva. Pri predkladaní listinných dôkazov svedkyni počas výsluchu prokurátorkou a obhajcom bolo zistené, že listiny síce majú rovnaký obsah ale majú odlišné grafické spracovanie loga spol. U. Z. s.r.o. X.. Svedkyňa na túto skutočnosť reagovala tak, že sa s tým doteraz nestretla. Svedkyňa si už nepamätala, prečo vystavila naraz dňa 18. 12. 2001 až tri faktúry na 3 splátkové obdobia.

Svedkyňa X. F. pracovala ako účtovníčka na ekonomickom oddelení od 1. 12. 2000 do 31. 5. 2004. Uviedla, že dobropis faktúry zo dňa 21. 5. 2001, na ktorom je síce uvedené jej meno ale nie je tam podpis, nevyhotovila, pretože na to nebola oprávnená. Podľa nej bol softvér nastavený tak, že ak dobropis vystavila p. W., kvôli telefonátom klientov figurovalo na doklade už jej meno. Pretože na dobropise bolo pri sume 567 000,- Sk znamienko mínus, značí to, že faktúrovaná platba ešte neprišla na účet spoločnosti. Prokurátorka predložila svedkyni k nahliadnutiu dve faktúry, na ktorých bolo uvedené meno p. W. ale v záhlaví sa faktúry líšili logom, v ktorom boli uvedené aj rozdielne adresy spoločnosti, raz to bola H. tr. č. XX a raz H. tr. č. XX. Svedkyňa toto ozrejmila tak, že faktúry boli vystavené na rozdielnych počítačoch. Jedna z faktúr bola vystavená na počítači pracovníka, ktorý na ňom nevystavoval často faktúry, preto tam bolo pôvodné logo aj adresa. Splátky leasingu v hotovosti sa vyskytli iba výnimočne, peniaze prijímala v pokladni p. Y.. Za výnimočnú situáciu označila tiež to, že by sa v jeden deň vystavili tri faktúry pre tri po sebe idúce splátky leasingu. Faktúra s pôvodným dátumom vystavenia sa mohla vyhotoviť aj dodatočne v takom prípade, že klient z rôznych dôvodov nemal pôvodnú faktúru. Počítačový systém na ekonomickom oddelení hodnotila ako veľmi kvalitný, na leasingovom oddelení bol pôvodný menej kvalitný softvér.

Svedok X. Y. vypovedal, že spol. G. s.r.o. X. a ani jej majiteľov nepozná. G. H. / nadobudla časť obchodného podielu spol. G. s.r.o. X. / bola susedka a kamarátka jeho matky. D. D. vozil podľa jej požiadaviek na rôzne miesta, dozvedel sa od nej, že sa dá niečo zarobiť cez spoločnosť U. a tak pre G. H. vybavil, aby za podpísanie nejakých listín dostala peniaze. Zo susedstva pozná dlhé roky aj N. Y. / nadobudol zvyšný obchodný podiel spol. G. s.r.o. X. - čl. 594 / ktorý je invalid na nohy a pracoval na verejných záchodoch v J.. O tom, že by bol podnikateľ a bol spoločníkom G. H. , nemal vedomosť. Až s odstupom času sa o spol. U. dozvedel, že likvidovala, uvádzal firmy do bankrotu.

V spol. G. s.r.o. X. pracovali svedkovia Z. W., J. R., H. E., Ing. T. T..

Svedok Z. W. vypovedal, že vo firme obžalovanej a jej manžela pracoval od februára 1999 do marca 2000, bol automechanik. Do autodielne pri TJ S. chodila obžalovaná s manželom, „ boli nerozlučná dvojica“. Dobré materiálne zabezpečenie servisu bolo podľa neho výsledkom práce oboch. Obaja chodili aj na predvádzacie jazdy a vídaval ich spolu, aj ke´d privážal z autodielne vozidlá do predajne na ul. F.. Vedúci servisu nebol určený, pracovné úlohy dostával od obžalovanej alebo od jej manžela. Obžalovaná sa venovala najmä predpredajnému servisu nových vozidiel, „ tlačila „ predaj, jej manžel sa sústreďoval na servis ojazdených vozidiel. Ukončenie licencie pre spol. G. s.r.o. X. na autorizovaný predaj motorových vozidiel zn. Y. ho mrzelo, pretože „ fungovali ako malá rodina „.

Svedok J. R. pracoval asi jeden rok ako predajca vozidiel v predajni na ul. F. v X.. Po pracovnej stránke ho usmerňovali obaja majitelia, do pracovného kontaktu prichádzal častejšie s manželom obžalovanej, pretože sa zdržiaval v predajni viac ako ona.

Svedok H. E. pôsobil v r. 1999- 2000 v spol. G. s.r.o. X. ako predajca vozidiel v jej predajných priestoroch v R. , bol tam jediný zamestnanec. Najmenej raz týždenne ho manželia Y. chodili kontrolovať, vždy prišli spolu. Vždy s oboma súčasne riešil otázky predaja a servisu vozidiel. Zo správania manželov nadobudol pocit, že spolumajiteľ p. Y. „ je pod papučou „ . Keď nastala situácia, že nemal vyplatenú mzdu za niekoľko mesiacov a naskytla sa mu nová pracovná príležitosť, potreboval rýchlo rozviazať

pracovný pomer dohodou. Obžalovaná to ale podmienila tým, že musel podpísať prehlásenie, že spol. G. s.r.o. X. nemá voči nemu neuhradené záväzky.

Svedok Ing. T. T. na začiatku svojej výpovede tvrdil, že obžalovanú pozná iba z videnia a až keď bol konfrontovaný so správou Sociálnej poisťovne si spomenul, že asi tri mesiace pracoval ako prijímací technik v servise pri TJ S., teda v spol. G. s.r.o. X. a že tam obžalovaná prichádzala zhruba raz mesačne. Čomu sa vtedy venovala, svedok nevedel, tvrdil, že tomu nevenoval pozornosť.

Z vyššie uvedeného dokazovania vyplýva, že obžalovaná sa bránila predovšetkým tvrdením, že kúpna cena motorového vozidla bola uhradená až neskôr preto, lebo to tak bolo dohodnuté. Podľa faktúry zo dňa 18. 4. 2001 však splatnosť kúpnej ceny 567 000,- Sk bola stanovená na deň 18. 5. 2001. Obžalovaná a ani jej manžel H. Y. neuviedli na podporu tohoto tvrdenia žiadnu osobu za U. Z. s.r.o. X., ktorá o tom rozhodla a z akého dôvodu. Obžalovaná nezdôvodnila, ako bolo možné, že hoci podľa kúpnej zmluvy prevzatie vozidla bolo stanovené okamihom úhrady faktúry, čo sa malo, podľa tvrdenia obžalovanej, stať až niekedy koncom roka, už po šiestich dňoch /18. 4. 2001/ podpísala preberací a odovzdávací protokol týkajúci sa predmetného vozidla. Obžalovaná spolu s manželom tvrdili, že bola iba formálnou konateľkou spol. G. s.r.o. X., podpísanie kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu v dňoch 12. 4. 2001 a dňa 18. 4. 2001 obžalovanou však tomu nenasvedčujú a nie je ani logické zdôvodňovanie tejto skutočnosti tým, že išlo o náhodu lebo obžalovaná sa prednostne venovala rodine a vážne chorým deťom, keď sa napokon od apríla 2002 práve ona stala jedinou konateľkou spol. G. s.r.o. X.. Túto jej obranu vyvracajú aj svedectvá pracovníkov spoločnosti a to predovšetkým I. W., M. R. a J. E.. O formálnom konateľstve obžalovanej nesvedčí napokon ani výpoveď svedkyne U., ktorá ako radová referentka leasingového oddelenia sa na obžalovanú pamätala, lebo ju videla na svojom pracovisku a aj na výstave vozidiel. Ak by to bolo iba v týchto dvoch prípadoch, s cca 10- ročným časovým odstupom by si ju svedkyňa už asi ťažko mohla pamätať. Hodnovernosť potvrdenia o úhrade sumy 567 000,- Sk zo dňa 11. 12. 2001 nespochybnila svojou výpoveďou iba svedkyňa Y. ale aj preukázaná existencia stornovania predmetnej faktúry jej dobropisom už dňa 21. 5. 2001. Y. Y. na rozdiel od obžalovanej, ktorá o dobropise nemala vedomosť, stornovanie faktúry zdôvodnil tým, že kúpna cena už asi bola medzičasom uhradená. Vyvstáva potom otázka, ak obžalovaná bola iba formálnou konateľkou spol. G. s.r.o. a iba sporadicky niečo učinila bez komplexnej znalosti veci, kto a prečo uhradil kúpnu cenu vozidla až dňa 11. 12. 2001 v pokladni v hotovosti a prevzal o tom potvrdenie od spol. U. Z. s.r.o. X.. Súd neuveril ani tvrdeniu obžalovanej, že o podpísaní zmluvy o postúpení práv a povinností jej manželom dňa 21. 5. 2001 nemala vedomosť a ani tvrdeniu svedka Y., že zmluva mala iba formálny charakter a nemala sa plniť, pokiaľ išlo o úhradu splátok leasingu. Svedok argumentoval vzájomnou dôverou, zmluvou o predfinancovaní, podľa obžalovanej mala ich spoločnosť dokonca na základe tejto zmluvy s U. Z. s.r.o. X. nadštandartné vzťahy. K tejto „nadštandartnosti“ sa hlásili iba obžalovaná a jej manžel, na strane U. Z. s.r.o. X. to naopak bolo u svedkov, ktorí prichádzali najviac do úvahy - Ing. J. a Ing. M.. Pritom, keďže bolo listinnými dôkazmi preukázané, že dňa 3. 7. 2001 bola uzatvorená leasingová zmluva s G. s.r.o. R. ale splátkový kalendár bol uvedeného dňa vystavený na G. s.r.o. X., alebo že rovnaké splnomocnenie pre G. s.r.o. X. na jej zápis ako držiteľa toho istého vozidla pre ODI bolo vystavené nielen 21. 5. 2001 ale aj 16. 7. 2002, dalo by usudzovať, že ohľadne predmetného vozidla a zvlášť, keď malo byť v nadštandartnej výbave, si kompetentní za U. Z. s.r.o. X. budú pamätať oveľa viac. Títo svedkovia nepotvrdili teda ani to, že k zmluve o postúpení práv a povinností došlo iba formálne preto, lebo pôvodný nájomca G. s.r.o. R. neuhrádzal splátky leasingu, auto nevrátil prenajímateľovi a nebolo sa možné kontaktovať s konateľom F. Y.. Z preberacieho protokolu zo dňa 18. 4. 2001 však vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. Y. T. X-XX bolo k dispozícii a teda neobstojí tvrdenie, že dňa 21. 5. 2001 bola uzatvorená iba formálna zmluva o postúpení práv a povinností leasingovej zmluvy týkajúcej sa tohto vozidla. S prihliadnutím na obsah svedectiev bývalých pracovníkov spol. G. s.r.o. X. súd dospel k záveru, že obžalovaná nebola iba jej formálnou spoločníčkou a konateľkou ale že sa aktívne podieľala na riadení firmy a mala o nej potrebné informácie . Napokon aj výpis z obchodného registra / čl. 639 / o tom, že je od 7. 2. 2000 jedinou spoločníčkou a konateľkou spol. D. , s.r.o. X. dopĺňa ich svedectvo o jej záujme, aktivitách a schopnostiach vo sfére súkromného podnikania.

Na základe týchto výsledkov dokazovania preto súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchala obž. M. Y.. Obžalovaná konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku po stránke objektívnej naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, po stránke subjektívnej konala vo forme priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ citovaného zákona. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na závažnosť a charakter trestného činu, osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej. Ako poľahčujúcu okolnosť súd hodnotil to, že doposiaľ viedla riadny život, priťažujúce okolnosti súd nezistil, obžalovaná je z miesta bydliska hodnotená iba evidenčne. Pri rozhodovaní o treste súd bral na zreteľ aj dĺžku doby, ktorá už uplynula od spáchania trestného činu, čo je už viac ako 11 rokov. Vzhľadom na uvedené súd obžalovanej uložil samostatný peňažný trest vo výmere 1 000,00 eur a ako trest náhradný stanovil trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Tento trest súd považuje z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za postačujúci a primeraný všetkým okolnostiam trestného činu a osobe páchateľky.

O náhrade škody súd rozhodol podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vyjadril vo svojom uznesení, a poškodenú stranu s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.