Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/29/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., C. D. X, B., dieťa matky: C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, B., t.č. bytom G. XX, B., zastúpená JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, so sídlom Palackého 1, Košice a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.

- B. XXX, t.č. J. XX, C. K., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Nariaďuje neodkladné opatrenie:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.02.2023 a doplneným 11.04.2023 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca platiť na jeho výživu sumu 250,-Eur mesačne, rozhodol o dlžnom výživnom, styk neupravoval a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2023 matka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne vždy do 15. dňa bežného mesiaca vopred k rukám matky až do právoplatného skončenia konania . Podanie tohto návrhu odôvodnila v podstatnom tým, že je toho času nezamestnaná, poberá iba rodičovský príspevok vo výške 280,-Eur a prídavok na dieťa vo výške 30,-Eur, iný príjem nemá, nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného ani iného hnuteľného majetku. S otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko bola nútená je opustiť z dôvodu nadmerného užívania alkoholických nápojov otca a jeho agresívnu povahu s tým, že na otca podala trestné oznámenie. Od októbra 2022 preto býva spolu so synom u svojej matky, ktorej mesačne prispieva na bývanie sumou 100,-Eur. Od jej odchodu zo spoločnej domácnosti otec na výživu maloletého prispel sumou 119,50 Eur ( do podania návrhu 99,50 Eur a potom 20,-Eur) a urobil nákup potravín vo výške 47,35 Eur. Iným spôsobom si otec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní. Výdavky na dieťa pozostávajú z bežných výdavkov najmä na stravu, čaje, vitamíny, lieky, plienky, vlhčené obrúsky, oblečenie čo činí asi 200,-Eur mesačne. nakoľko rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť najmä o výživnom, má matka za to, že vznikla potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania aj vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieva žiadnym ako vyššie uvedeným spôsobom , preto jej musí finančne vypomáhať rodina.

3. K návrhu matka pripojila poštový poukaz zo dňa 11.04.2023 na sumu 20,-Eur, kde odosielateľom je otec a prijímateľom matka, pokladničný bloček o nákupe potravín na sumu 47,35 Eur zo dňa 15.04.2023.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na základe žiadosti tunajšieho súdu o súčinnosť zo dňa 01.06.2023 pri šetrení aktuálnych pomerov na strane rodičov vzhľadom k podanému návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podal súdu písomnú správu zo dňa 09.06.2023 zo šetrenia pomerov. Úrad vykonal dňa 06.06.2023 sociálne zisťovanie bytových pomerov na strane matky, v prenajatom byte na G. L. M. XX G. B., v ktorom býva so svojou matkou a sestrou. Byt pozostáva z troch izieb. Matka spolu s maloletým A. má k dispozícii vlastnú izbu, ktorej zariadenie tvorila manželská posteľ, skrine, nočný stolík, rozťahovacie kreslo. Matka je na rodičovskej dovolenke s maloletým A. a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na maloleté dieťa spolu vo výške 360,-Eur. Podľa vyjadrenia matky prispieva svojej matke na náklady súvisiace s bývaním, čiže s prenájom bytu v sume 100,-Eur. Finančne matke vypomáha jej matka v súvislosti so stravou, ktorá pracuje ako upratovačka. Ďalšie potreby dieťaťa zabezpečuje matka. Matka uviedla, že komunikácia medzi ňou a otcom dieťaťa je na dobrej úrovni. Vedia sa dohodnúť na veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Podľa vyjadrenia matky doposiaľ jej otec na výživu dieťaťa ničím neprispel. Urobil nákup v hodnote 20,-Eur a občas kúpi maloletému hračky. Od 17.10.2022 nežije s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti. Do tejto doby bývali spolu v mieste bydliska otca, čiže v C. K. D. J. L. M. XX. Matka uviedla, že je pravdou a otec si berie maloletého každý víkend a zabezpečuje počas tejto doby maloletému stravu, pretože iné veci pre dieťa matka zabalí otcovi. Inak zabezpečuje starostlivosť o maloletého ona. Otec sa zdržiava mimo služobného obvodu úradu, preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice požiadal o súčinnosť N. O., C. G. P. Q. C. K. pri prešetrení pomerov otca. Tento v správe zo šetrenia pomerov otca uviedol, že otec žije v garsónke, kde je zavedená elektrická energia, voda, plyn, je zariadená zachovalým funkčným a potrebným nábytkom, hygiena na dobrej úrovni. Otec býva u známeho, nájom nehradí mesačné výdaje uviedol 100,-Eur na energie, 30,-Eur na hygienu a drogériu, 10,-Eur telefón, 30,-Eur TV a internet, zároveň má exekúciu. Uviedol, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, má len príležitostné brigády, žije zo životného minima. okrem maloletého A. má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti v ČR. Momentálne má zvýšené výdaje nakoľko dvakrát za víkend jazdí do Košíc ohľadne maloletého. Za tú dobu, čo matka odišla, jej prispel v celku asi 200,-Eur. Keď je maloletý u neho, tak mu zakupuje potrebné veci. Mesačné výdavky na maloletého pozostávajú zo sumy v priemere 230,-Eur mesačne na stravu 90,-Eur, plienky a vlhčené obrúsky 50,-Eur, oblečenie, obuv a hygienické potreby 70,-Eur, čaj na trávenie a vitamíny 20,-Eur. Matka nevedela uviesť, aké budú výdavky v súvislosti s nástupom do predškolského zariadenia. V závere úrad odporučil zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou 50,-Eur mesačne v zmysle návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu doručené pred podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s podaným návrhom vo veci samej súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 05.05.2023 zistil, že otec nie je od 01.01.2022 poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani inej štátnej sociálnej dávky. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 02.05.2023 súd zistil, že otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky zo dňa 05.05.2023 súd zistil, že otec v období od 01.01.2022 nie je ani nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej, úrazovej a dôchodkovej dávky a nie je ani vedený ako zamestnanec. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26.04.2023 súd zistil, že matka od 01.10.2020 poberá prídavok na dieťa vo výške 60,-Eur a rodičovský príspevok vo výške 301,-Eur.

6. Podľa ust. ( ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ust. , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa ust. , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa ust. , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.

16. Podľa ust. zákona , súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa ust. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa základných princípov , súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.

19. Podľa ust. , , o rodine (ďalej len zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. V súlade s ustanovením súd môže nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, avšak iba za splnenia podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného, ktorou je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa. V zmysle citovaných ustanovení ( ) neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, a to hlavne v prípadoch, kedy výška výživného určená nebola a povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Pod nevyhnutnou mierou podľa ustanovenia je potrebné rozumieť zabezpečenie len základných existenčných potrieb bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby. Výživné v nevyhnutnej miere sa v neodkladnom opatrení určuje aj v prípade, že by rozsah, možnosti a schopnosti povinnej osoby umožňoval výživu oprávnenej osoby uspokojovať vo vyššej miere, to znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov povinnej a oprávnenej osoby zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákona o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť neodkladným opatrením je pritom vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného daného rámcom nevyhnutnosti. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti majú obaja rodičia, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem plnenia. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, ďalej je to plnenie vyživovacej povinnosti vo forme poskytovania vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a plnenie vo forme platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,

plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však je potrebné pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o možnosti podmienené subjektívnymi vlastnosťami. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať. Rodičia sú povinní plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

21. Matka maloletého podaným návrhom osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu, pretože bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečenie výživy maloletého v nevyhnutnom rozsahu. Nevyhnutnou mierou v zmysle ustanovenia rozumieme zabezpečenie základných existenčných potrieb bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb maloletého v tomto prípade.

22. Súd dospel k záveru, že splnenie uvedenej podmienky vyplýva priamo z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z písomných podaní rodičov v súdnych spisoch vedených na tunajšom súde. Z nich je totiž nepochybné, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, matka opustila spoločnú domácnosť v októbri 2022. Na výživu dieťaťa otec dobrovoľne pravidelne neprispieva, i keď uviedol, že za to obdobie matke dal na dieťa asi 200,-Eur a že v čase, keď je dieťa u neho cez víkend tak mu zakúpi všetko potrebné. Otec bližšie neuviedol, čo všetko potrebné mu zakúpi, ale pokiaľ mal na mysli stravu, hygienické potreby, oblečenie, tak to nemožno považovať za nejaké výnimočné výdavky otca navyše, nad rámec jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko sa jedná o základné, pre život dieťaťa nevyhnutné výdavky na pokrytie týchto primárnych potrieb. Zároveň je potrebné poukázať na to a otec si to musí uvedomiť, že to, že dieťaťu poskytne základné životné potreby ako sú strava, to isté mu poskytuje aj matka a to v širšom rozsahu, nakoľko dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť odkedy s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Osobná starostlivosť je tiež jednou z foriem plnenia si vyživovacej povinnosti.

23. Súd zdôrazňuje, že zisťovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ako aj rodiča zabezpečujúceho osobnú starostlivosť o deti, prípadná zmena pomerov účastníkov, ako aj skúmanie odôvodnených potrieb maloletého bude predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého súd vyhodnotí dôvodnosť výdavkov maloletého, ako aj výdavkov rodičov z hľadiska ich účelnosti a nevyhnutnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa však dokazovanie nevykonáva, nakoľko pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočná výška opodstatnených a odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa, ako aj príjmové a výdavkové pomery na strane oboch rodičov budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Avšak do tohto času zákon umožňuje nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Je zrejmé, že nie je v možnostiach matky z jej príjmu, ktorým je rodičovský príspevok 30,-Eur a prídavok na dieťa 60,-Eur po uhradení nákladov za podiel za prenájom bytu 100,-Eur zaplatiť všetky náklady vyčíslené na maloletého v sume 230,-Eur, a preto aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletého dieťaťa, je nevyhnutné, aby na financovanie jeho potrieb pravidelne prispieval aj otec. V danom prípade je osvedčená potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov, najmä s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa berúc do úvahy vek maloletého, výšku nákladov na dieťa v jeho veku vo všeobecnosti, ako aj príjmové pomery otca a jeho životný štandard. Súd považoval výživné na maloletého v sume 50,-Eur a za zodpovedajúce výživnému v nevyhnutnom rozsahu, zároveň zohľadňujúc aj vyživovaciu povinnosť matky pričom uvedený rozsah pokryje nevyhnutné náklady maloletého tak, aby bola zabezpečená jeho výživa na čas do rozhodnutia vo veci samej v nevyhnutnej miere.

24. Záverom súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorú je povinný si plniť každý rodič dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť ( ust. o rodine „ZoR“). Súd určuje len výšku výživného, pokiaľ sa rodičia na tom nevedia dohodnúť.

25. V zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov avšak aspoň v rozsahu minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti. Doposiaľ nedošlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému súdnou cestou, preto nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude určená vyživovacia povinnosť v nevyhnutnej miere, je jednoznačne v najlepšom záujme maloletého.

26. Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa ust. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je aktuálne (od 01.07.2022) vo výške 32,11 Eur, od 01.07.2023 bude 36,83 Eur. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.