Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-374-2012.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/374/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: E. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXX, o zaplatenie sumy 433,88 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/263/2011-20 zo dňa 8. decembra 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania potvrdzuje.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 67,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016 % denne zo sumy 67,69 eura od 23.08.2006 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (03.11.2005), konkrétne na ust. § 1 až § 4. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 3511006790 zo dňa 03.11.2005(rsp. správne 08.11.2005), na základe ktorej bol poskytnutý úver pre žalovanú v výške 15.000,- Sk, pričom konečná výška úveru je 20.937,- Sk, RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 21%. Žalovaná sa zaviazala uhradiť svoj dlh v 21 mesačných splátkach po 997,- Sk, nebol však stanovený dátum prvej splátky. Súd poukázal aj na chýbajúci dátum poslednej splátky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala dohodu o sankcii pre prípad porušenia zmluvy. Všeobecné podmienky spoločnosti žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy, sú nečitateľné a na predtlači vopred pripravené a sú bez podpisu a bez dátumu. Vzhľadom na to, že zmluvné pokuty žalobcom požadované neboli dohodnuté, tieto súd nepriznal. Nakoľko žalovaná už zaplatila sumu 430,23 eura, po odčítaní tejto sumy (497,91 eura - 264,75 eura - 165,47 eura = 67,69 eura) má ešte zaplatiť 67,69 eura. Žalovanú teda súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 67,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016 % denne zo sumy 67,69 eura od 23.08.2006 až do zaplatenia a vo zvyšku, čo do sumy istiny vo výške 366,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016 % denne zo sumy 366,19 eura od 23.08.2006 až do zaplatenia, žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca bol len čiastočne úspešný. Preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s tvrdením
súdu prvého stupňa, že v zmluve sa nenachádza dátum poslednej splátky. V úverovej zmluve v bode 35 termíny splatnosti sa odkazuje na nižší riadok, ktorý stanovuje, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. V bode 34 je stanovený počet splátok, na základe ktorého je možné zistiť dátum poslednej splátky. Úverová zmluva je v súlade s vtedy platným zákonom o spotrebiteľských úveroch, obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, takže poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Výšku úroku možno zistiť ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Žalobca odmietol aj tvrdenie súdu prvého stupňa, že úverová zmluva neobsahuje dohodu o sankcii pre prípad porušenia zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú vždy úverové zmluvné podmienky a žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že bol s nimi oboznámený a prejavil súhlas byť nimi viazaný. Dohoda o sankciách sa nachádza v hlave 7 a 13 úverových zmluvných podmienok. Vzhľadom na tieto dôvody žiadal žalobca o zmenu napadnutého rozsudku tak, že bude v plnom rozsahu vyhovené jeho žalobnému petitu.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z. č. 757/2004 Z. z.).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch), ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Napokon túto skutočnosť nenamietal ani žalobca v odvolaní.
Podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom k 08.11.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí (napr. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; RPMN) nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.
Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné a bezdôvodné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.
Odvolací súd z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3511006790 zo dňa 08.11.2005 zistil, že výška úveru bola 15.000,- Sk, konečná výška úveru bola 20.937,- Sk, výška RPMN 21 %. Žalovaná sa zaviazala uhradiť svoj dlh v 21 mesačných splátkach po 997,- Sk, pričom dátum prvej splátky nebol stanovený. Zmluva o úvere neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ani samotnú výšku úroku, ktorú žalovaná mala splácať ako odmenu žalobcovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, ako aj neuvedenie samotnej výšky úroku nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle ods. 5 veriteľ nemôže od spotrebiteľa takýto úrok alebo poplatky požadovať.
V ustanoveniach § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka (OZ)a § 300 a nasl. Obchodného zákonníka(Obch.Z) je upravená zmluvná (konvenčná) pokuta (poena conventionalis). Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. V praxi ide najčastejšie o prípady, keď dlžník vlastným zavinením dlh nesplní vôbec alebo nie včas alebo nie riadne.
Splnenie povinnosti, ktorá sa zmluvnou pokutou zabezpečuje, vyplýva predovšetkým z príslušnej zmluvy. Môže ísť o akúkoľvek zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, osobitného právneho predpisu alebo i o nepomenovanú zmluvu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nie je uvedená v texte zmluvy, ale len v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti žalobcu, ktoré sú písané hustým a malým písmom, čo spôsobuje ich neprehľadnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto dojednanie zmluvnej pokuty nenapĺňa zákonnú požiadavku na dohodnutí zmluvnej pokuty v písomnej forme, preto nebola dojednaná platne a žalobcovi ju nemožno priznať.
Odvolací súd len dodáva, že všeobecné podmienky písané neprehľadne a malým písmom nemôžu slúžiť k tomu, aby do nich dodávateľ skryl také dojednanie, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorom predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa unikne. Ak tak učiní, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V predmetnej veci je dojednanie o zmluvnej pokute v záverečnej časti zmluvných podmienok, nenachádza sa v samostatnej hlave nazvanej napr. zmluvná pokuta, zabezpečenie záväzku - čo by mohlo vzbudiť pozornosť spotrebiteľa, ale v hlave nazvanej Záverečné ustanovenia spolu s ďalšími rôznorodými ustanoveniami. Aj z tohto hľadiska je zrejmé, že dodávateľ nemal záujem na zmluvnú pokutu spotrebiteľa upozorniť a výslovne si ju s ním dohodnúť, ale len skryť ju v rámci ostatných ustanovení obchodných podmienok s vysokou pravdepodobnosťou, že sa spotrebiteľ s takýmto dojednaním ani neoboznámi.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi nebolo možné priznať úroky z úveru, nakoľko tieto neboli v zmluve uvedené, ani zmluvné pokuty, nakoľko tieto neboli platne dojednané v písomnej forme. Žalobcovi teda patrí len suma poskytnutého úveru (430,23 eura), pričom žalovaná žalobcovi doposiaľ zaplatila sumu 264,75 eura a po zosplatnení úveru ešte 165,47 eura, teda súd prvého stupňa správne žalobcovi priznal len sumu 67,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016 % denne zo sumy 67,69 eura od 23.08.2005 do zaplatenia.
Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a OSP. Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje ods. 2 § 212 OSP, teda v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, t.j. aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli.
V danom prípade odvolateľ vo svojom odvolaní výrok o trovách konania osobitne a výslovne nenapadol, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by výrok o trovách považoval za nesprávny. Odvolací súd ex offo vo výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa nezistil žiadne vecné či právne pochybenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov prvostupňového konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich nepriznal.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.