Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_14C-138-2012.pdf
PDF · 174.87 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/138/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne E. W., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. cesta XXXX/XX, XXX XX F. F., štátne občianstvo: SR, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Ondrejom Karvačkom, bytom Partizánska cesta 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným I) T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na U. XXX/XX, XXX XX F., štátne občianstvo: SR a II) H. I., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na U. XXX/XX, XXX XX F., štátne občianstvo: SR, obidvom zastúpeným splnomocnenou Advokátskou kanceláriou ICTUS s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 191, o zaplatenie sumy 23.500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní I) a I) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.500,- Eur od 19. 04. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 23.500,- Eur za obdobie od 01. 03. 2012 do 18. 04. 2012 z a s t a v u j e.
Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 20.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 20.000,- Eur od 19. 04. 2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,13 % ročne zo sumy 3.500,- Eur od 19. 04. 2012 do zaplatenia z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným I) a II) spoločne a nerozdielne trovy konania 1.187,65 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných Advokátska kancelária ICTUS s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 191, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30. 07. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 01. 08. 2012 domáhala voči žalovaným I) a II) zaplatenia sumy 23.500,- Eur s 0,025 % úrokom za každý deň omeškania od 01. 03. 2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je štátnou občiankou SR, od roku 1996 žila v SRN, keď v uvedenom roku sa vydala za Q., štátneho občana SRN. Na jar v roku 2005 sa spoločne s manželom dohodla na tom, že finančne podporia záujem žalovaných I) a II) (syna a nevesty) postaviť si rodinný dom v obci F. s tým, že po ich odchode do dôchodku budú spoločne bývať v novopostavenom rodinnom dome v obci F.. Dňa 08. 08. 2005 vystavila ona a žalovaný I) „potvrdenie - dohodu“, v ktorej sa konštatuje, že dala žalovanému I) väčšiu čiastku peňazí na stavbu rodinného domu s podmienkou, že za peniaze odkúpi pozemok od svojich svokrovcov, ktorí neskôr „prepíše“ na ňu a po výstavbe rodinného domu „prepíše“ na ňu aj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu vo výške podielu 1-ica. S manželom na základe tohto dali zo svojich úspor žalovaným I) a II) sumu 20.000,- Eur. Žalovaní I) a II) v septembri 2005 začali s výstavbou rodinného domu, výstavbu domu financovali z vlastných
úspor, z úveru a z finančných prostriedkov, ktoré postupne obdržali od nej a od jej manžela. S manželom prispievali na výstavbu tohto rodinného domu nielen finančne, ale aj iným spôsobom. Z SRN dovážali rôzny stavebný materiál a podobne. Dňa 10. 03. 2008 jej manžel zomrel. Po smrti manžela poskytla žalovaným I) a II) ďalej jednorazové pôžičky a to koncom mesiaca máj 2008 sumu vo výške 3.000,- Eur, v polovici mesiaca jún 2008 sumu vo výške 5.000,- Eur a v decembri 2010 sumu vo výške 3.500,- Eur. Spolu so sumou 20.000,- Eur táto čiastka činila 31.500,- Eur. Kolaudácia rodinného domu žalovaných I) a II) bola realizovaná v druhej polovici roku 2008. Počas pobytov na území SR si začala zariaďovať jednu z izieb v predmetnom rodinnom dome s tým, že žalovaných I) a II) požiadala o splnenie prísľubu, že sa stane spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli do 21. 05. 2012 vedené v k.ú. F. na LV č. XXXX ako pozemky parc. č. C-KN XXXX/X o výmere 530 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. C-KN XXXX/ X o výmere 90 m2, zastavané plochy a nádvoria, ďalej ako stavba súpisné číslo XXX na parc. č. C-KN XXXX/X rodinný dom, ktoré do tohto času boli vo vlastníctve žalovaných I) a II) spolu v 1/1-ine. Žalovaní I) a II) však daný prísľub zo dňa 08. 08. 2005 nesplnili s odôvodnením, že zmenu vlastníctva nemožno realizovať z dôvodu, že záložní veritelia s tým nesúhlasia. V priebehu roku 2011 začali žalovaní I) a II) uvádzať, že nezvládajú plniť svoje úverové povinnosti a rozmýšľajú nehnuteľnosti (LV č. XXXX k.ú. Budča) predať s tým, že si kúpia byt. V októbri 2011 sa však vzájomne dohodli, že rodinný dom sa predá a že žalovaní I) a II) jej vyplatia do konca februára 2012 sumu 23.500,- Eur, za ktorú sumu, tiež doplatok k nej si mienila kúpiť 1-izobvý byt s tým, že sa vráti bývať do F. F., kde žije jej ostatné príbuzenstvo. Žalovaní I) a II) dohodnutý termín plnenia (február 2012) nedodržali, navrhli jej ďalšie dve alternatívy vyporiadania jej nároku. Podľa prvej alternatívy boli ochotní vyplatiť jej sumu 15.000,- Eur do 7 dní od predaja nehnuteľnosti a podľa druhej alternatívy boli ochotní vyplatiť jej sumu 18.500,- Eur do 7 dní odo dňa predaja novonadobúdaného 1-izbového bytu vo A.. Ona súhlasila s výškou plnenia v sume 18.500,- Eur, ktorú požadovala vyplatiť do 7 dní od predaja rodinného domu, ale jej požiadavku žalovaní I) a II) neakceptovali, pričom v poslednom návrhu na vyporiadanie jej nároku žalovaní I) a II) jej navrhli na vyrovnanie len sumu 3.500,- Eur, keď ide o ich návrh zo dňa 22. 06. 2012, s čím ona nesúhlasila. Kúpnou zmluvou zo dňa 21. 05. 2012 žalovaní I) a II) predali predmetné nehnuteľnosti (LV č. 1674 k.ú. Budča). Vzhľadom k tomu, že žalovaní I) a II) neprejavili dostatočný záujem o vydanie bezdôvodného obohatenia, podala voči nim žalobu na súd.
Žalovaní I) a II) vo vyjadrení zo dňa 13. 03. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 14. 03. 2013 k žalobe uviedli, že ju žiadajú v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Poukázali na to, že žalobkyňa v žalobe prevažne uvádza, že dala, požičala, prípadne poskytla peňažné plnenie žalovanému I). Aj z „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005 je vidieť, že je podpísaná len žalovaným I). Preto žalovaná II) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) a teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Pokiaľ žalobkyňa žiada vydať bezdôvodné obohatenie s poukazom na „potvrdenie - dohodu“ zo dňa 08. 08. 2005, z tohto dôkazu nie je zrejmé a jasné, že naozaj ide o sumu vo výške 20.000,- Eur. Z pojmu „väčšia čiastka peňazí“, ako je uvedené v tomto dôkaze sa nedá jednoznačne vyvodiť, že ide v skutočnosti o predmetnú sumu. Je však pravdou, že ak by vzali do úvahy tvrdenia žalobkyne o tom, že finančne podporila ich záujem postaviť si rodinný dom v obci F. a dala im aj s manželom zo svojich úspor 20.000,- Eur s tým, že oni „prepíšu“ na ňu časť pozemku a časť rodinného domu, je možné v danom prípade považovať tento stav za bezdôvodné obohatenie. Ale v prípade pôžičky vo výške 3.500,- Eur nie je možné brať do úvahy, že ide o bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade, teda v prípade sumy 3.500,- Eur by išlo o zaplatenie záväzku z právneho dôvodu pôžičky, čo je aj tvrdenie samotnej žalobkyne. Ďalej čo sa týka nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 20.000,- Eur, tu vzniesli námietku premlčania. Kolaudácia rodinného domu prebehla v druhej polovici roku 2008. V roku 2009 prvý krát spomenuli žalobkyni úmysel predaja rodinného domu spolu s pozemkom a to vzhľadom na nie ľahkú svoju finančnú situáciu. Vtedy si žalobkyňa nič nenárokovala. „Potvrdenie - dohodu“ zo dňa 08. 08. 2005 vtedy nemali k dispozícii a žalobkyňa túto listinu ani nespomenula pri ich prvej zmienke o predaji rodinného domu spolu s pozemkom v roku 2009. V danom spore začala plynúť objektívna premlčacia trojročná doba, pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia berúc do úvahy „potvrdenie - dohodu“ v súvislosti „s prepísaním pozemku“ od začiatku roku 2006 a v súvislosti „s prepisom“ časti rodinného domu od začiatku roku 2009, keď pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník ustanovuje trojročnú objektívnu premlčaciu dobu. V tomto prípade trojročná premlčacia doba pri uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni už uplynula, a teda po jej uplynutí sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu premlčalo. Predtým, ako začali stavať rodinný dom, bývali v trojizbovom prerobenom byte u rodičov žalovanej II). Chceli sa osamostatniť a bývať sami, preto sa rozhodli si postaviť rodinný dom. Počas stavby rodinného domu žalobkyňu nežiadali o žiadne finančné prostriedky, bola to jej dobrá vôľa, že im
nejaké finančné prostriedky poskytla. Tieto finančné prostriedky zobrali tak, že sú to dary. Vnímali to ako pomoc od rodičov, nakoľko žalobkyňa odišla do Nemecka a to v období, keď žalovaný I) mal len 14 rokov a zostal žiť na Slovensku v opatere známych. Od 17 rokov zostal žalovaný I) na Slovensku sám a jeho o rok starší brat sa presťahoval k žalobkyni do Nemecka za prácou. Predmetné „potvrdenie - dohoda“ zo dňa 08. 08. 2005 obsahuje len formuláciu „dala väčšiu čiastku peňazí na stavbu rodinného domu“, neobsahuje však konkrétnu sumu a neexistujú žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobkyne, že poskytla sumu práve 20.000,- Eur. Žalovaný I) nepopiera, že obdržal finančné prostriedky, ktoré však boli poskytnuté ako dar od zosnulého manžela žalobkyne. Odhliadnuc od všetkých týchto skutočností však majú za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe ďalej uvádza jednorazové pôžičky a to koncom mesiaca máj 2008 vo výške 3.000,- Eur, v polovici mesiaca jún 2008 vo výške 5.000,- Eur a v decembri 2010 vo výške 3.500,- Eur, pričom k žalobe dokladovala výpisy z účtu, z týchto výpisov je možno vidieť len výbery z banky v určitých hodnotách, samotné výpisy z účtu neslúžia ako potvrdenie o poskytnutí finančných prostriedkov, keďže na nich nie je relevantným spôsobom uvedený údaj o príjemcovi týchto peňažných prostriedkov. Preto aj tieto informácie o jednorazových pôžičkách sa zakladajú len na jednostranných tvrdeniach žalobkyne. Počas tohto obdobia obdržali od žalobkyne len vecné osobné dary a dary do rodinného domu. V tomto prípade, ak by sa tvrdenia žalobkyne aj zakladali na pravde, nešlo by o bezdôvodné obohatenie, ale o jednorazové pôžičky. Tiež určite neprisľúbili, žeby v roku 2011, že keď predajú rodinný dom s pozemkom žalobkyni vyplatia do konca februára sumu vo výške 23.500,- Eur. Dve alternatívy, ktoré boli poskytnuté žalobkyni, boli ponúknuté z ich strany len z titulu doriešenia vzájomných vzťahov s úmyslom „mať so svojou matkou pokoj“ a boli ponúknuté len na dobrovoľnom plnení bez právneho dôvodu. V oboch alternatívach nikdy nebol výslovne uznaný z ich strany celkový nárok žalobkyne jednak na prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, konkrétne k pozemku a k rodinnému domu, prípadne nárok na finančné prostriedky. Prvá alternatíva hovorila o vyplatení sumy vo výške 15.000,- Eur najneskôr do 7dní po obdržaní kúpnej ceny za predaj nehnuteľností (pozemok a rodinný dom) a druhá alternatíva hovorila o vyplatení sumy vo výške 18.500,- Eur po obdržaní kúpnej ceny za predaj 1-izbového bytu. Žalobkyňa nesúhlasila ani s jednou alternatívou a stále požadovala vyplatiť sumu 23.500,- Eur do 7 dní po obdržaní kúpnej ceny za predaj nehnuteľností (pozemok a rodinný dom). Po dlhšom čase sa však rozhodla prijať druhú alternatívu, ale s podmienkami, že suma 15.000,- Eur bude vyplatená do 30. 04. 2012 a suma 3.500,- Eur bude vyplatená do dvoch až troch mesiacov od podpisu vypracovanej dohody. Žalobkyňa nesúhlasila s podmienkou, že druhá splátka bude uhradená až po predaji 1-izbového bytu, ktorého predaj môže byť zrealizovaný v presne nešpecifikovanom termíne. Oni trvali na druhej alternatíve a to z titulu, že po predaji rodinného domu musia vyplatiť ostatné dlhy, neostali by im tak zvyšné finančné prostriedky a preto zaplatenie sumy 3.500,- Eur viazali na predaj 1-izbového bytu. V máji 2012 oznámil zástupca žalobkyne, že žalobkyňa pristupuje k uzavretiu dohody v zmysle druhej alternatívy s požiadavkou na vypracovanie návrhu dohody. Tvrdenia žalobkyne, že súhlasila s výškou plnenia v sume 18.500, Eur, ktorú požadovala vyplatiť do 7 dní od predaja rodinného domu aj s pozemkom a že jej požiadavka nebola z ich strany akceptovaná sa s prihliadnutím na uvedené skutočnosti nezakladajú na pravde. V júni 2012 bolo prostredníctvom emailu oznámené zástupcovi žalobkyne, že žalovaný I) telefonoval so žalobkyňou a dohodli sa spolu už nakoniec len na vyplatení sumy vo výške 3.500,- Eur. V tomto istom mesiaci bol doručený zástupcovi žalobkyne vypracovaný návrh dohody na sumu vo výške 3.500,- Eur, keď návrh tejto dohody žalobkyňa nakoniec odmietla akceptovať.
Žalobkyňa vrámci prejednania žaloby doplnila, že sa voči žalovaným I) a II) domáha plnenia spoločne a nerozdielne a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v sume 23.500,- Eur. Išlo vlastne o spoločné finančné prostriedky jej a jej už t.č. nebohého manžela, ktorý zomrel v marci 2008, a ktoré investovali do výstavby rodinného domu a do pozemku žalovaných I) a II) s tým, že išlo o finančný vklad do „spoločných nehnuteľností“, keď tieto nehnuteľnosti (pozemok a rodinný dom) tak, ako je uvedené v „potvrdení - dohode“ zo dňa 08. 08. 2005 mali byť v spoločnom vlastníctve jej a nebohého manžela, pokiaľ ide o rodinný dom v 1-ici a žalovaní I) a II) mali byť spoluvlastníkmi rodinného domu v 1-ici, pričom pozemok mal byť v celosti v jej vlastníctve. Tieto peniaze vkladali s nebohým manželom ako trvalú investíciu do nehnuteľností (pozemku a rodinného domu), pričom nepredpokladali, že nastane daná situácia. Koncom roku 2008 mal ísť do dôchodku jej manžel, preto tu bol ich zámer, že sa presťahujú následne na územie SR a že tu budú trvalo žiť. Nestalo sa tak, pričom prvý krát začala požadovať tieto finančné prostriedky a ich vrátenie od žalovaných I) a II) niekedy v roku 2009, keď sa žalovaní I) a II) začali sťažovať na to, že nie sú schopní splácať niektoré svoje finančné záväzky. Sumu 20.000,- Eur požadovala od žalovaných I) a II) vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka ďalšej sumy 3.500,- Eur, v žalobe síce uviedla, že išlo o pôžičku pre žalovaných I) a II), ale v skutočnosti aj tieto finančné prostriedky považuje za
investície, teda za vklad do spoločne veci, teda do rodinného domu, keď za tieto finančné prostriedky sa zakupoval stavebný materiál použitý na výstavbu rodinného domu, ktorý bol privezený z Nemecka. Teda tiež sumu 3.500,- Eur požadovala vrátiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, mala za to, že nebola vznesená dôvodne žalovanými I) a II), pretože k odpredaju nehnuteľností (pozemku a rodinného domu) došlo žalovanými I) a II) v apríli 2012, bolo to presne dňa 21. 05. 2012, keď potom od tohto dňa jej začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaní I) a II) vrámci prejednania žalobného návrhu žalobkyne doplnili, že čo sa týka sumy 20.000,- Eur, išlo o finančné prostriedky z titulu daru zo strany manžela žalobkyne. Išlo o dar pre žalovaného I), keď manžel žalobkyne tieto finančné prostriedky daroval žalovanému I) v súvislosti s výstavbou rodinného domu. Čo sa týka zvyšujúcej sumy 3.500,- Eur, tu uznali, že ide o pôžičku zo strany žalobkyne s tým, že túto sú ochotní žalobkyni vrátiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Z výsluchu žalobkyne, ako účastníčky konania súd zistil, že odo dňa 01. 06. 2013 sa trvalo prisťahovala z Nemecka, zdržuje sa a býva u svojho druhého syna v F. F.. Po uzavretí manželstva v roku 1996 s Q. W. sa vysťahovala žiť do Nemecka a žila tu s manželom, ktorý zomrel v marci 2008, po jeho smrti zostala žiť v Nemecku, ale odo dňa 01. 06. 2013 sa trvalo vrátila na územie SR. Čo sa týka „potvrdenia
- dohody“ zo dňa 08. 08. 2005, jej manžel trval, aby táto dohoda bola spísaná, pretože mali za to, že keď skončia pracovať v Nemecku, pôjdu bývať do jednej izby rodinného domu, ktorý mal stavať jej syn s nevestou, teda žalovaní I) a II). V roku 2005 odovzdala žalovanému I) peňažnú sumu 20.000,- Eur. V „potvrdení - dohode“ zo dňa 08. 08. 2005 táto suma nie je uvedená preto, že sa zrejme na to pozabudlo. Bola to investícia do rodinného domu a do pozemku. Jej manžel bol stále v tom, že potom, keď pôjde na dôchodok, odídu bývať sem k synovi, teda k žalovaným I) a II). Tieto peniaze dávala žalovanému I) preto, že tento potom „prepíše“ na ňu pozemok a polovicu domu. Na sumu 20.000,- Eur si zobrali s manželom pôžičku v Nemecku z banky, ktorú neskôr splácali. Keď zomrel manžel, bol ešte nedoplatok na pôžičke 18.000,- Eur, ale pôžička bola poistená, resp. jej splácanie, po smrti jej manžela poisťovňa uhradila celý nedoplatok na pôžičke. Rodinný dom, ktorý stavali žalovaní I) a II) bol dokončený v roku 2011 od vonka. Nevie ako žalovaný I) môže tvrdiť, že tieto peniaze sú darom od jej manžela, nie je to pravdou. Okrem žalovaného má ešte jedného syna, jej manžel mal z prvého manželstva dcéru. Spoločné deti nemali. Predmetné „potvrdenie - dohoda“ zo dňa 08. 08. 2005 bola uzatvorená tu na území SR a bola podpísaná u notára vo Zvolene. Ona sumu 20.000,- Eur považovala za trvalú investíciu s tým, že žalovaný I) prevedie na ňu pozemok a po dokončení polovicu rodinného domu. K odovzdaniu sumy 20.000,- Eur došlo v Budči, kde žalovaní I) a II) bývali spolu s rodičmi žalovanej II). Túto sumu s manželom priviezli z Nemecka na územie SR v auguste roku 2005. Keď odovzdávali peniaze, z odovzdávania bola vyhotovená i fotodokumentácia, resp. fotka, ktorú predložila v súdnom konaní (čl. 65 spisu). Od roku 2005 potom s manželom chodievali na územie SR 3 až 4-krát do roka, keď prišli, väčšinou sa zdržiavali u žalovaného I). Teda s manželom videli, ako pokračuje výstavba rodinného domu. Vedela aj kedy došlo ku kolaudácii rodinného domu, ale tento dátum si už nepamätala. So žalovaným I) boli i v telefonickom kontakte. Na tvári miesta, teda pri rodinnom dome bola naposledy v lete roku 2011. Preto sa aj vyjadrila, že rodinný dom bol dokončený úplne v lete 2011, lebo síce do tohto času bol dokončený od vnútra úplne, ale poslednú sumu 3.500,- Eur čo dávala, tak to bolo na zateplenie a fasádu rodinného domu. Nemá vyriešenú otázku bývania, zostala úplne bez peňazí, nemá ani prácu. Jej jediným príjmom je vdovský dôchodok z Nemecka. Od roku 2005 nepožadovala, aby žalovaný I) „prepísal“ pozemok na ňu, čakala kým sa rodinný dom dokončí. Po smrti manžela prišla v lete 2008 k žalovaným I) a II) a už spala u nich vo svojej izbe v tomto rodinnom dome. Teda v lete 2008 sa v rodinnom dome už bývalo. V roku 2009 jej prvý krát žalovaní I) a II)oznámili, že idú predať rodinný dom. Bolo to v lete 2009. Oznámili jej to telefonicky. Povedali jej, že nezvládajú dom platiť. Prosila ich, aby ho nepredali, s čím napokon súhlasili. Následne v roku 2011 jej opätovne povedali, že sú už rozhodnutí, že idú rodinný dom predať. Bolo to na jeseň roku 2011. Vtedy žalovanému I) povedala, že ona sa musí vrátiť na Slovensko, a že jej musí peniaze vrátiť, lebo že si tu musí kúpiť byt. Požadovala od neho 30.000,- Eur. Najskôr jej povedal, že jej ich nedá, potom jej povedal, že jej dá peniaze, ale len 23.500,- Eur, s čím ona súhlasila. Potom všetko nechala tak. Sľúbil, že keď rodinný dom predá, takže jej peniaze dá. Na to prišla vo februári alebo v marci 2012 na územie SR, keď tu jej žalovaný I) povedal zrazu, že jej peniaze nedá. V roku 2011 telefonovala so žalovanou II), hovorila jej táto, že chcú zatepliť dom, ale že si nemôžu
vziať druhú pôžičku. Vtedy dostala odstupné z práce, tak jej povedala, že jej tých 3.500,- Eur posledných na zateplenie rodinného domu dá. Povedala jej, že tieto peniaze, keď sa rozhodnú dom predať, musia jej vrátiť, že jej musia vrátiť všetky peniaze, ktoré im dala. Žalovaná II) s tým súhlasila.
Z výsluchu žalovaného I) ako účastníka konania súd zistil, že žalobkyňa je jeho matkou, žalovaná II) je jeho manželkou. Čo sa týka predmetného „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005, nebol si istý, ale mal podozrenie, že táto listina bola podpísaná u notára aj v súvislosti s inými dokumentmi. Berie však do úvahy, že na predmetnej listine je overený jeho podpis. Čo sa týka peňazí, je pravdou, že peniaze dostali, ale bol to dar, bol to dar od jeho matky, teda od žalobkyne a od jej manžela Q.. Mala to byť pomoc vo forme daru pri výstavbe rodinného domu. Tento dar však netvorila celá suma 20.000,- Eur. Sumu 20.000,- Eur bola zamieňať so žalobkyňou v zmenárni žalovaná II). Po tejto zámene žalobkyňa z tejto sumy zobrala 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) alebo 60.000,- Sk (1.991,64 Eur) tak, aby to Q. nevidel, ostatné peniaze im dala. Tieto peniaze vzala pre brata, ktorý v tom čase asi náhodou vymieňal okná na rodinnom dome. Pozemok pod rodinným domom kupoval od svokrovcov v roku 2005, bolo to za minimálnu sumu. Bol kúpený za sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), keď ho kupovali spolu s manželkou, teda so žalovanou II). Predtým, ako im chcela žalobkyňa s Q. pomôcť, tak im chceli najskôr kupovať byt, takže nevie, ako by chceli v tomto byte s nimi bývať. Žalobkyňa s Q. mali u nich izbu v rodinnom dome, ale nie na trvalé bývanie. Bola to izba pre nich, aby mali kde byť, keď prídu na Slovensko, napríklad na dovolenku. Žalobkyňa chcela, aby sa spísal papier o peniazoch, a to preto, aby jeho manželka, teda žalovaná II) v prípade rozvodu si nemohla nič nárokovať. Peniaze použil na kúpu pozemku a na investície do výstavby rodinného domu. S výstavbou rodinného domu začal v roku 2005, rodinný dom bol skolaudovaný v druhom polroku roka 2008. V druhom polroku roka 2008 sa do rodinného domu nasťahovali bývať. Je pravdou, že v roku 2011 robili ešte fasádu na rodinnom dome, peniaze na fasádu poskytla žalobkyňa v sume 3.500,- Eur, tieto peniaze žalobkyňa im sama ponúkla, aby si rodinný dom zateplili. Bolo to pri jej návšteve, keď bola na Slovensku v roku 2011. Najskôr to odmietol, lebo už bolo z jej strany vykričané, že im už veľa dala. Žalobkyňa vtedy povedala, aby si peniaze zobral a že keď bude predávať dom, takže jej tých 3.500,- Eur vráti. Preto je ochotný vrátiť žalobkyni 3.500,- Eur. Žalobkyňa chodila na územie SR 3 alebo 4-krát do roka, vtedy bývala u neho. V lete 2008 už bývala v izbe, ktorá slúžila pre ňu a pre Q.. Je pravdou, že pri výstavbe rodinného domu pomáhal manžel žalobkyne. Žalobkyňa po prvý krát žiadala vrátiť od neho predmetnú sumu v roku 2011. Pôvodne chcela 30.000,- Eur, alebo 31.000,- Eur, potom 23.000,- Eur, stále sumy menila. On spočiatku súhlasil, že jej vráti nejaké peniaze, súhlasil, že jej vrátia 23.500,.- Eur, ale potom si povedal, že to berie ako dar, keď matka chce pomôcť svojmu synovi. Takisto druhému bratovi žalobkyňa dala rodinný dom v Senici, myslel si, že im chce takto pomôcť. V roku 2009 ich prvý krát napadla myšlienka, že predajú rodinný dom. Vtedy to žalobkyni povedal. Rodinný dom chceli predať preto, lebo nestíhali platiť úvery. Žalobkyni sa to nepáčilo. Keď jej to vtedy povedal, nespomínala žiaden papier, ani to, že jej majú nejakú polku rodinného domu prepísať. On „potvrdenie
- dohodu“ zo dňa 08. 08. 2005 nemal. V roku 2009 následne upustili od predaja rodinného domu, ale v roku 2011 sa opätovne rozhodli, že rodinný dom predajú. Zavolali žalobkyni do Nemecka s tým, že predávajú rodinný dom a že jej kúpia 1-izbový byt, do ktorého sa môže nasťahovať. Z predaja rodinného domu chceli tiež kúpiť byt pre nich samých, tiež 1-izbový byt pred dcéru, v ktorom by bývala žalobkyňa. Žalobkyňa vtedy trvala, že byt musí byť „napísaný“ na ňu. On s tým nesúhlasil. Je pravdou, že žalobkyni navrhol vyplatiť sumu 15.000,- Eur, potom 18.500,- Eur, lebo ho to trápilo, chcel sa s ňou dohodnúť z morálneho hľadiska. Rodinný dom bol predaný za 150.000,- Eur. Z týchto peňazí si kúpili 4-izbový byt vo Zvolene za kúpnu cenu 70.000,- Eur alebo 74.000,- Eur. Namiesto vyplatenia časti kúpnej ceny im však kupujúci poskytli 1-izbový byt v hodnote 28.000,- Eur, zvyšok kúpnej ceny išiel na vyplatenie pôžičiek a úverov. Žalobkyňa sa prvý krát dožadovala „prepísania“ polovice rodinného domu v roku 2011.
Z výsluchu žalovanej II) ako účastníčky konania súd zistil, že ona pri uzavretí „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005 nebola, tento papier v živote nevidela. Prvý krát ho videla, keď ho priniesol zástupca žalobkyne na stretnutie ohľadne usporiadania nárokov žalobkyne. Bolo to niekedy vlani. Žalovaný I) je jej manželom, a nikdy jej tento papier nespomínal. Čo sa týka peňazí, ktoré odovzdávala žalobkyňa spolu s jej manželom, ona pri tomto bola. Bolo to v auguste 2005 v Budči. Bola pri tom jej matka. Čo sa týka výstavby rodinného domu, po uzavretí manželstva bývali u jej rodičov, tam mali kompletne prerobený 3-izbový byt. Žalobkyňa vtedy povedala, že keď to jej rodičia nechcú na nich „prepísať“, aby si urobili samostatné bývanie. Ona chcela byt, nie rodinný dom. Žalobkyňa s manželom im povedali, že im finančne pomôžu. Reč o tom, žeby si nárokovali vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo k rodinnému domu nebola. Ona vôbec nevedela o záväzku žalovaného I) z „potvrdenia - dohody“ z augusta 2005. Je pravdou, že v rodinnom dome sa mala zariadiť pre nich jedna izba. Predmetná izba sa pre nich
zariaďovala preto, aby mali kde bývať počas dovolenky. V júli 2008 sa nasťahovali do rodinného domu. Je pravdou, že v roku 2005 žalobkyňa so svojim manželom im priniesli peniaze. Bola to hotovosť. Bolo to na to, že im pomôžu pri výstavbe domu. Išlo o sumu 20.000,- Eur. Žalobkyňa priniesla s Q. peniaze, bolo ich však potrebné zameniť. Do zmenárne išla so žalobkyňou, manžel žalobkyne čakal pred zmenárňou. V zmenárni boli tu vo Zvolene v Priore. Po výmene peňazí žalobkyňa z nich vzala nejakú sumu, bolo to 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), alebo 60.000,- Sk (1.991,64 Eur) a to pre svojho druhého syna. Zvyšok peňazí im dala. Tieto peniaze sa použili na výstavbu rodinného domu. Čo sa týka pozemku pod rodinný dom, kupovali ho od jej rodičov za 1,- Sk (0,03 Eur), avšak sami od seba rodičom vyplatili za pozemok sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur). Dom bol skolaudovaný v júli alebo v auguste 2008, žalobkyňa k nim chodievala 4-krát do roka. Do rodinného domu sa nasťahovali prvý júlový týždeň 2008, žalobkyňa nasledujúci júlový týždeň 2008 k nim prišla, pričom už bývala vo svojej izbe. Rodinný dom bol vtedy zvnútra dokončený, len zvonka bolo treba dokončiť fasádu. Fasádu robili na jar roku 2011. Matka žalovaného I) im ponúkla, že im dá sumu 3.500,- Eur na fasádu. Žalovaný I) najskôr peniaze nechcel prijať, potom ich prijal s tým, že sa dohodlo, že keď sa rodinný dom bude predávať, tak sa jej tieto peniaze vrátia. Žalobkyňa žiadala vrátiť peniaze prvý krát v októbri 2011, keď jej oznámili, že sa rozhodli rodinný dom predať. Je pravdou, že prvý krát uvažovali o tom, že rodinný dom predajú v roku 2009, žalobkyni to oznámili. Reagovala na to tak, aby ho nepredávali, vtedy žalobkyňa nič nehovorila o tom, žeby sa na ňu mala „prepísať“ polovica rodinného domu. V roku 2011 jej opätovne oznámili, že idú rodinný dom predať, vtedy si začala nárokovať na peniaze, nie na spoluvlastníctvo k rodinnému domu. Žalobkyňa sa prvý krát vyjadrila, že k nim má ísť natrvalo bývať po Q. smrti, bolo to v roku 2008. Keď prišla v decembri 2008 na Vianoce k nim, vydiskutovali si to, že to tak nemalo byť a brali to ako hotovú vec. V roku 2011 v apríli ešte jej sesternica mala pre ňu do prenájmu byt, lebo uvažovala, že sa vráti na Slovensko. Vtedy si žalobkyňa zisťovala podmienky ohľadne svojho dôchodku v Nemecku, zistila, že dostane nejaký dôchodok, keď ešte bude pracovať nejaké 2 až 3 roky, preto sa rozhodla zostať v Nemecku.
Z výpovede svedka R. I., bytom L. cesta XXXX/XX, XXX XX F. F., syna žalobkyne a brata žalovaného I) súd zistil, že čo sa týka financovania výstavby rodinného domu brata, on osobne nebol pri ničom, vie len to, čo sa mu dostalo do uší. V prvom rade bol on svojou matkou a Q. oslovený, či nepostaví rodinný dom. On v tomto čase robil v Nemecku a nevedel si predstaviť financovanie a stavbu rodinného domu na diaľku. Následne zrejme oslovili brata. Bolo povedané, že mama s Q. dávali peniaze na financovanie rodinného domu brata, ale on nič osobne nevidel. Nevie ani koľko to bolo, ani za akých okolností, ani kedy to bolo. Vie tiež o tom, že matka s Q.m mali mať v rodinnom dome izbičku, keď budú chodiť z Nemecka, aby mali kde bývať. Matka býva od apríla 2013 u neho. Bývajú v jej rodičovskom dome, ktorý nadobudol kúpnopredajnou zmluvou od matky. Na tomto rodinnom dome vymieňal okná. Výmenu okien financoval z úspor. Časť peňazí dala i matka, výmenu okien robil tento rok. Vzťahy s matkou majú narušené.
Z výpovede svedkyne K. I., bytom L. cesta XXXX/XX, XXX XX F. F., nevesty žalobkyne a manželky svedka R. I. súd zistil, že čo sa týka financovania rodinného domu jej švagra vie len toľko, že nejaké peniaze dostali od svokry, ale všetko to bolo od Q., teda jej manžela. Nevedela uviesť koľko to bolo, kedy to bolo, ani bližšie podmienky. Ona so svojim manželom pracovala 5 alebo 6 rokov dozadu v Nemecku. Svokra momentálne býva s nimi. Aj im svokra dala určité peniaze. Bolo to v priebehu tohto roka, keď z týchto peňazí robili rekonštrukciu izieb. Aj okná sa vymieňali na dome, ale na toto dostali peniaze od jej rodičov. Okná vymieňali na dome pred necelým rokom. Je pravdou, že rodinný dom, v ktorom teraz bývajú kúpili od svokry. Bolo to asi pred piatimi rokmi. Po jeho kúpe rekonštruovali strechu z vlastných peňazí, teda z peňazí čo zarobili, keďže pracovali v Nemecku. Nevie o žiadnej dohode medzi švagrom a jeho matkou, žeby táto mala mať nejaký podiel v rodinnom dome. Vedela len o tom, že mali nejakú dohodu, keďže Q. chcel prísť bývať na Slovensko, takže mal ísť bývať konkrétne ku švagrovi. Žalobkyňa býva momentálne u nich, ale vzťahy sú narušené.
Z výpovede svedka I. N., bytom Na U. XXX/X XXX XX F., otca žalovanej II) súd zistil, že čo sa týka financovania rodinného domu dcéry so zaťom, o tom veľa nevie. Bol však osobne pri tom, keď asi pred dvomi rokmi sedeli na terase u zaťa, boli tam i jeho dcéra, jeho manželka a svatka. Mladí najskôr chceli dom predať, potom ho nepredali. Zaťko vtedy hovoril, že potrebuje dokončiť obklad domu. Svatka mu vtedy ponúkla, že mu na to dá 3.500,- Eur. Tieto peniaze mu poskytla s tým, že keby predali dom, že tieto peniaze jej budú musieť vrátiť. Vtedy tu nehovorili o žiadnych iných peniazoch, len o týchto. Či svatka s manželom dávali zaťovi a jeho dcére ešte nejaké peniaze, niečo tam bolo okrem toho, čo uviedol, ale koľko to bolo, za akých okolností a kedy, to nevedel uviesť. Čo sa robila izba v rodinnom dome pre nich,
teda pre svatku a Q., vždy sa hovorilo, že keď budú chodiť na dovolenky, tak v tejto izbe budú bývať. Že svatka žiada vrátiť nejaké peniaze, to zať spomínal len nedávno. Sumu pritom zať nespomínal. Tiež len nedávno sa dozvedel, že svatka si robila nejaké spoluvlastnícke nároky na rodinný dom.
Podľa „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005 žalobkyňa potvrdila, že v roku 2005 svojmu synovi, žalovanému I) dala väčšiu čiastku peňazí na stavbu rodinného domu. Z tejto listiny ďalej vyplýva, že po vzájomnej dohode by mal byť do konca roku 2005 pozemok, ktorý odkúpil od svojich svokrovcov „prepísaný“ na žalobkyňu. Taktiež po dokončení stavby rodinného domu, polovica sa mala „prepísať“ na meno žalobkyne.
Podľa výpisu z LV č. XXXX pre okres Zvolen, pre obec Budča a pre katastrálne územie Budča zo dňa 21. 05. 2012 žalovaní I) a II) boli zapísaní v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu v 1/1-ine ako vlastníci nehnuteľností, pozemkov parc. č. CKN XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, ďalej rodinného domu súpisné číslo 436, postaveného na parc. č. CKN XXXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“).
Podľa výpisu z LV č. XXXX pre okres Zvolen, pre obec Budča a pre katastrálne územie Budča zo dňa 25. 06. 2012 predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve K.. N. Y., rod. G., nar. XX. XX. XXXX v 1-ici a T. V., nar. XX. XX. XXXX v 1-ici.
Pozemky parc. č. CKN XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. CKN XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území F. žalovaní I) a II) nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2006 od rodičov žalovanej II) I. N., nar. XX. XX. XXXX a manželky X. N., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Správou katastra Zvolen dňa 06. 07. 2006 pod č. V 1690/2006.
Čo sa týka rodinného domu, súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parc. č. CKN XXXX/X v katastrálnom území Budča, k tomuto bolo vydané stavebné povolenie obcou Budča, spoločný obecný úrad, odbor stavebného úradu, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen dňa 15. 08. 2005 pod č.j. SÚ 2865/2005-3-Rozh.-Úh, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 09. 2005 a kolaudačné rozhodnutie dňa 25. 07. 2008 pod č.j. SÚ 2223/2008-3-Rozh., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2008.
Žalovaní I) a II) dokladali ohľadne financovania predmetného rodinného domu, resp. jeho výstavby Zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava ako veriteľom na jednej strane a žalovanými I) a II) ako dlžníkmi na strane druhej, ohľadne úveru v sume 28.000,- Eur, zo dňa 20. 04. 2011, a necelý text Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo: 001/077539/06-001/000, ktorá bola uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako záložným veriteľom na jednej strane a žalovanými I) a II) ako záložcami na strane druhej, keď predmetom zálohu boli i predmetné nehnuteľnosti, keď vklad na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Zvolen dňa 19. 09. 2006 pod č. V 2567/2006 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: 001/077539/08-002/000, ktorá bola uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako záložným veriteľom na jednej strane a žalovanými I) a II) ako záložcami na strane druhej, keď predmetom zálohu boli predmetné nehnuteľnosti, pričom vklad na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Zvolen dňa 04. 03. 2008 pod č. V 427/2008.
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17. 04. 2012 žalovaní I) a II) predali predmetné nehnuteľnosti (LV č. XXXX katastrálne územie F.) K.. N. Y., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a T. V., nar. XX. XX. XXXX do podielového spoluvlastníctva, každému v 1-ici za kúpnu cenu 150.000,- Eur, keď časť kúpnej ceny vo výške 63.600,- Eur bola vyplatená kupujúcimi v hotovosti predávajúcim pri podpise kúpnej zmluvy, časť vo výške 86.400,- Eur bola vyplatená vo forme splatenia úverov vo výške 58.111,16 Eur a vo výške 28.288,84 Eur.
Na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02. 05. 2012 predávajúci Pavol Kozelník, nar. 09. 11. 1964 predal kupujúcim, ktorými boli žalovaní I) a II) byt č. XX., nachádzajúci sa vo vchode č. XXX na ulici T. XXX, XXX XX A. s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a jeho príslušenstve a s príslušným spoluvlastníckym podielom k
pozemkom špecifikovaným v tejto zmluve za kúpnu cenu 28.000,- Eur s tým, že táto kupujúcimi, teda žalovanými I) a II) bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy.
Žalobkyňa ohľadne odovzdania peňazí v tvrdenej sume 20.000,- Eur žalovaným I) a II) dokladala fotodokumentáciu (čl. 65 spisu) a ohľadne poskytnutia peňazí v tvrdených sumách 3.000,- Eur koncom mesiaca máj 2008, 5.000,- Eur v polovici mesiaca jún 2008 a 3.500,- Eur v decembri 2010 žalovaným I) a II) výpisy z účtu - konta: XXXXXX zo dňa 01. 05. 2008, zo dňa 01. 06. 2008 a zo dňa 01. 12. 2010 (čl. 6 - 8 spisu).
Žalobkyňa ďalej dokladala emailovú komunikáciu medzi ňou, resp. jej zástupcom a žalovanými I) a II), resp. ich zástupkyňou ohľadne mimosúdneho vyriešenia ňou uplatňovaných nárokov zo dňa 28. 03. 2012, zo dňa 23. 04. 2012, zo dňa 03. 05. 2012 (čl. 10 - 12 spisu) a návrh dohody o urovnaní zo dňa 22. 06. 2012 (čl. 13 - 14 spisu), žalovaní I) a II) dokladali tiež emailovú komunikáciu medzi nimi a žalobkyňou ohľadne ňou uplatňovaných nárokov zo dňa 04. 04. 2012, zo dňa 23. 04. 2012, zo dňa 25. 04. 2012, zo dňa 03. 05. 2012, zo dňa 14. 05. 2012, zo dňa 20. 06. 2012, zo dňa 22. 06. 2012 (čl. 40 - 56 spisu).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci urobené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu, aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 3.500,- Eur a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 20.000,- Eur.
Suma 3.500,- Eur žalobkyni patrí z titulu zmluvy o pôžičke. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalobkyňa ako veriteľka na jednej strane žalovaným I) a II) ako dlžníkom na strane druhej požičala peňažnú hotovosť v sume 3.500,- Eur na fasádu ich rodinného domu. Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanými I) a II) ústne v roku 2011, keď uvedené vyplýva z výsluchu účastníkov konania. Existenciu tejto zmluvy o pôžičke na sumu 3.500,- Eur potvrdil svedeckou výpoveďou i I., keď z výsluchu účastníkov konania, ako i z výpovede tohto svedka mal súd preukázané, že žalobkyňa žalovaným I) a II) poskytla túto nie nenávratne, ale žiadala ju vrátiť v prípade predaja rodinného domu žalovanými I) a II). Občiansky zákonník v ustanovení § 657 umožňuje uzatvoriť zmluvu o pôžičke i v ústnej forme, pričom účastníci takejto zmluvy o pôžičke sa musia dohodnúť o všetkých podstatných náležitostiach. V tomto prípade ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, účastníci zmluvy o pôžičke, teda žalobkyňa a žalovaní I) a II) sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, bola medzi nimi dohodnutá suma pôžičky 3.500,- Eur, došlo tiež k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí, tiež tu bol záväzok vrátiť túto pôžičku, teda tieto peniaze v prípade predaja rodinného domu. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 30. 07. 2012 sama tvrdila, že ide o pôžičku, len neskôr v priebehu súdneho konania začala tvrdiť, že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných I) a II), ale z výsluchu účastníkov konania a z výpovede svedka Ondreja Líšku súd uzatvára, že v danom prípade medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 3.500,- Eur. Splatnosť pôžičky bola viazaná na predaj rodinného domu, teda pokiaľ žalobkyňa sa voči žalovaným I) a II) domáhala v predmetnom súdnom konaní zaplatenia sumy 3.500,- Eur, ktorý nárok žalovaní I) a II) pred súdom uznali, potom súd žalobe žalobkyne o zaplatenie sumy 3.500,- Eur z titulu vrátenia pôžičky od žalovaných I) a II) vyhovel s poukazom na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa zo sumy 23.500,- Eur (v tom je zahrnutá i suma 3.500,- Eur pôžičky) uplatnila i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne z tejto sumy za obdobie od 01. 03. 2012 do zaplatenia, v priebehu súdneho konania obmedzila tento nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 23.500,- Eur len za obdobie od 19. 04. 2012 až do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov so stavom ku dňu 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nakoľko žalobkyňa obmedzila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým žalovaní I) a II) súhlasili, potom súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 23.500,- Eur za obdobie od 01. 03. 2012 do 18. 04. 2012 zastavil.
Čo sa týka prisúdenej sumy z titulu pôžičky, teda sumy 3.500,- Eur, žalovaní I) a II) sú preukázateľne v omeškaní so zaplatením tejto sumy žalobkyni. Žalobkyňa má preto voči žalovaným I) a II) nárok z tejto sumy i na zaplatenie úrokov z omeškania, nie však vo výške 0,025 % denne (9,13 % ročne), ale len vo výške 9 % ročne, tak ako táto výška vyplýva z § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, so stavom ku dňu 31. 01. 2013. Žalobkyňa má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda pôžičky. Podľa zmluvy o pôžičke, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaní I) a II) sa zaviazali vrátiť pôžičku po predaji rodinného domu, kúpna zmluva ohľadne predaja rodinného domu bola uzatvorená dňa 17. 04. 2012, teda v uplatnenom období od 19. 04. 2012 žalovaní I) a II) boli už v omeškaní s vrátením pôžičky, preto pokiaľ žalobkyňa voči žalovaným I) a II) uplatnila nárok na úroky z omeškania z pôžičky od 19. 04. 2012 do zaplatenia, tu podala žalobu dôvodne a zo sumy pôžičky 3.500,- Eur má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 19. 04. 2012 až do zaplatenia. Tento jej nárok vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka výšky, z tejto sumy dôvodne uplatnila nárok len do výšky 9 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením tohto peňažného dlhu bola 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 % ročne, preto žalobkyňa voči žalovaným I) a II) má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, pokiaľ ich uplatnila vo výške 9,13 % ročne (0,025 % denne), v prevyšujúcej časti výšky úrokov z omeškania, t.j. vo výške 0,13 % ročne zo sumy 3.500,- Eur od 19. 04. 2012 do zaplatenia súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
V tej časti, v ktorej súd žalobe žalobkyne vyhovel, uložil povinnosť žalovaným I) a II) na plnenie spoločne a nerozdielne, keďže sú manželmi, obidvaja sa zaviazali v zmysle zmluvy o pôžičke na pôžičku, keď takýto ich spoločný a nerozdielny záväzok vyplýva z ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Žalobkyňa v súdnom konaní ďalej uplatnila nárok na zaplatenie sumy 20.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z tejto sumy od 19. 04. 2012 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaní I) a II) vzniesli námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka, kde je definované premlčanie ako uplynutie času ustanoveného v zákone (premlčacej doby) na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania vyplýva, že pri použití námietky premlčania vzniká následok zániku nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, teda súd sa prípadným premlčaním práva z úradnej povinnosti nezaoberá, zaoberá sa ním len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba.
V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že žalovaní I) a II) dôvodne vzniesli námietku premlčania práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 20.000,- Eur. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnila v zákonom stanovenej objektívnej premlčacej dobe, ktorá vyplýva z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a ktorá je v tomto prípade 3 roky. Je nepochybné, že žalobkyňa uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď z jej strany došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu (§ 452 Občianskeho zákonníka), keď išlo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1, tiež ods. 2 Občianskeho zákonníka, tiež v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovala z „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005, ktorá bola uzatvorená medzi ňou a žalovaným I), keď ako matka svojmu synovi „dala väčšiu peňazí na stavbu rodinného domu“. Z tohto dôkazu vyplýva tiež záväzok žalovaného I) „prepísať“ pozemok, ktorý odkúpil od svojich svokrovcov na žalobkyňu, tiež záväzok po dokončení stavby rodinného domu polovicu „prepísať“ na žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa a žalovaný I) toto „potvrdenie - dohodu“ zo dňa 08. 08. 2005 podpísali, keď podpisy na tejto listine sú úradne osvedčené. V danom prípade ide o dvojstranný právny úkon, ktorý zhľadiska náležitostí vyžadujúcich sa pre platnosť právneho úkonu tieto nespĺňa. Tento právny úkon je predovšetkým neurčitý a nezrozumiteľný a teda absolútne neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto právneho úkonu nevyplýva, o akú čiastku peňazí sa malo jednať, ďalej nevyplýva, či išlo o dar, pôžičku, investíciu, či investícia bola trvalá alebo netrvalá, tiež bližšie podmienky v prípade, ak suma mala byť vrátená, tak za akých podmienok. Tiež záväzok žalovaného I) vyplývajúci z tejto listiny, z tohto písomného dvojstranného právneho úkonu previesť na žalobkyňu pozemok do konca roku 2005 a po dokončení stavbu rodinného domu v polovici na žalobkyňu je neplatný, pretože jeho predmetom je plnenie nemožné s poukazom na § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní I) a II) nepopierali, že žalobkyňa spolu už s t.č. nebohým manželom Helmutom Nisslom odovzdali im sumu na výstavbu rodinného domu, nie však v tvrdenej výške 20.000,- Eur, ale po odpočítaní sumy 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), alebo sumy 1.991,64 Eur, ktorú sumu žalobkyňa z tejto sumy vzala pre druhého svojho syna. Dôkazné bremeno preukázať akú sumu žalobkyňa žalovaným I) a II) s nebohým manželom poskytli zaťažovalo žalobkyňu. Žalobkyňa v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno, keď ohľadne výšky tvrdenej sumy 20.000,- Eur dokladala jedine dokumentáciu (čl. 65 spisu), z ktorej však táto skutočnosť nevyplýva. Odhliadnuc od uvedeného bol medzi účastníkmi konania sporný aj právny dôvod poskytnutia peňažnej sumy zo strany žalobkyne a jej toho času už nebohého manžela na stavbu rodinného domu, žalobkyňa tvrdila, že išlo o trvalú investíciu, žalovaní I) a II) tvrdili, že išlo o dar pre žalovaného I). Žalovaní I) a II) nepreukázali v súdnom konaní, že išlo o dar, žalobkyňa poskytla peniaze žalovaným I) a II) tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania spolu už s t.č. nebohým manželom žalovaným I) a II) na účel zakúpenia pozemku pod rodinný dom a za účelom investícií do rodinného domu, z „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005 jednoznačne nevyplýva, čo jednoznačne, určite a zrozumiteľne účastníci mienili prejaviť, teda aký bol konkrétny obsah tejto dohody medzi žalobkyňou a žalovaným I), nepodarilo sa ho zistiť jednoznačným spôsobom ani vykonaným dokazovaním, teda výpoveďami svedkov, keď i po výpovedi svedkov tvrdenia účastníkov konania boli rozporné, preto súd uzatvára, že toto „potvrdenie - dohoda“ zo dňa 08. 08. 2005, od ktorého žalobkyňa uplatňovala právo, je neplatným právnym úkonom, keď ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom tento právny úkon svojim obsahom odporuje i zákonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Preto nárok žalobkyne čo do sumy v tvrdenej výške 20.000,- Eur je právom na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že k odovzdaniu peňazí podľa „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005 došlo v roku 2005, pozemok žalovaní I) a II) pod výstavbu rodinného domu kúpili dňa 06. 07. 2006 ako to vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2006, na základe ktorej nastali účinky vkladu dňa 06. 07. 2006, pokiaľ sa žalovaný I) zaviazal pozemok „prepísať“ na žalobkyňu do konca roku 2005, zaviazal
sa na nemožné plnenie, a teda aj z tohto pohľadu je jeho záväzok vyplývajúci z „potvrdenia - dohody“ zo dňa 08. 08. 2005 neplatný podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom záväzku je plnenie nemožné, keďže pozemok nadobudli so žalovanou II) len v roku 2006, čo sa týka však pozemku, ako vyplýva z kúpnej zmluvy, tento nadobudli žalovaní I) a II) za kúpnu cenu 1,- Sk, preto investícia do tohto pozemku z peňažných prostriedkov, ktoré poskytla žalobkyňa so svojim nebohým manželom do tohto pozemku nebola preukázaná, žalovaní I) a II) síce tvrdili, že napriek takémuto dojednaniu kúpnej ceny za pozemok vyplatili pre brata žalovanej II) tomuto sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), toto tvrdenie však ničím nepreukázali, so stavbou rodinného domu započali žalovaní I) a II) v auguste 2005, tak ako vyplýva zo stavebného povolenia č.j. SÚ 2865/2005-3-Rozh-Uh zo dňa 15. 08. 2005, rodinný bol dokončený a užívania schopný v auguste 2008, čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia č.j. SÚ 2223/2008-3-Rozh zo dňa 25. 07. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2008, a napokon i z vykonaného dokazovania, keďže žalovaní I) a II) tak ako vyplynulo z výsluchu účastníkov konania v tomto rodinnom dome už v auguste 2008 bývali. Nedokončená bola len fasáda rodinného domu, na ktorú žalobkyňa požičala žalovaným I) a II) peňažnú sumu 3.500,- Eur. Peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa žiadala vydať titulom bezdôvodného obohatenia teda nepochybne boli investované do rodinného domu najneskôr do augusta 2008, od septembra 2008 žalobkyni začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným I) a II), uplynula v septembri 2011, žalobkyňa podala na súde žalobu dňa 01. 08. 2012, teda po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto jej toto právo nebolo možné priznať, lebo žalovaní I) a II) dôvodne vzniesli námietku premlčania. Subjektívnou premlčacou dobou na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo dôvodné sa v súdnom konaní zaoberať, pretože táto nemôže byť dlhšia ako objektívna premlčacia doba, ktorá v tomto prípade uplynula v septembri 2011.
Pokiaľ žalobkyňa do súdneho konania, napokon i žalovaní I) a II) dokladali emailovú komunikáciu medzi sebou pred podaním žaloby na súd s cieľom dosiahnuť mimosúdnu dohodu, kde boli ponúkané zo strany žalovaných I) a II) rôzne alternatívy usporiadania nároku žalobkyne, ani v jednom prípade nešlo o písomné uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, kde by prichádzala odlišná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že dlh musí byť uznaný písomne čo do dôvodu, i čo do výšky, čo v súdenom prípade nebolo preukázané.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní I) a II) úspešne vzniesli námietku premlčania, súd žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 20.000,- Eur včítane príslušenstva, teda úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne z tejto sumy za obdobie od 19. 04. 2012 do zapletania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaní I) a II) mali vo veci väčší úspech, než žalobkyňa, preto bolo dôvodné rozhodovať o nároku žalovaných I) a II) na trovy konania voči žalobkyni. Žalovaní I) a II) podľa § 151 ods. 1 O.s.p. navrhli priznať trovy konania, tieto aj vyčíslili v zákonnej lehote. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. prvá veta, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní I) a II) mali úspech vo veci v sume 20.000,- Eur, neúspech v sume 3.500,- Eur. Pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania v súdnom konaní predstavuje 70 % (20.000,- Eur : 23.500,- Eur = 0,85, t.j. 85 %, 3.500,- Eur : 23.500,- Eur = 0,15, t.j. 15 %, 85 % - 15 % = 70 %). Vo výške 70 % majú potom žalovaní I) a II) právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaní I) a II) navrhli priznať trovy konania za trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslili spolu na sumu 2.107,79 Eur. Účelné a preukázané trovy právneho zastúpenia žalovaných I) a II) v súdenej veci však predstavujú sumu 1.696,64 Eur, z čoho 70 % predstavuje sumu 1.187,65 Eur. Účelné a preukázané trovy právneho zastúpenia žalovaných I) a II) pozostávajú: z odmeny za 4 úkony právnej služby po 403,34 Eur za 1 úkon právnej služby, spolu za 4 úkony právnej služby to činí 1.613,36 Eur, k tomu 4-krát režijný paušál po 7,81 Eur, spolu to činí 31,24 Eur, keď úkonmi právnej služby boli príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 26. 02. 2013, vyjadrenie k žalobe zo dňa 13. 03. 2013, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 13. 06. 2013 a účasť na meritórnom pojednávaní dňa 10. 09. 2013. K tomu patrí i náhrada za stratu času pri účasti právneho zástupcu žalovaných I) a II) na pojednávaní dňa 13. 06. 2013 a dňa 10. 09. 2013 pri ceste z Banskej Bystrice do Zvolena a späť, a to vo výške 13,01 Eur za každú aj začatú polhodinu, t.j. za 4 polhodiny, čo činí spolu 52,04 Eur. Potom celkové trovy právneho zastúpenia účelne preukázané a vynaložené činia 1.696,64 Eur z čoho 70 %
predstavuje sumu 1.187,65 Eur. Žalobkyňa je tak povinná nahradiť žalovaným I) a II) trovy konania v sume 1.187,65 Eur spoločne a nerozdielne na účet zastupujúcej advokátskej kancelárie podľa § 149 ods. 1 O.s.p. vedený v Tatrabanke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z, v znení neskorších predpisov. Súd nepriznal ako účelné trovy konania trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za úkon právnej služby, ktorým bolo doloženie listinných dôkazov zo dňa 17. 06. 2013 v sume 403,34 Eur, k tomu režijný paušál v sume 7,81 Eur, keď nejde o účelný úkon právnej služby, tieto listinné dôkazy mohli byť pripojené v súvislosti s obranou žalovaných I) a II) už pri vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 03. 2013, keď potom nejde o účelné trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)