Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-194-2013.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/194/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Pavla Tkáča, vo veci žU. V. O. W., U..W.., W. W. Z. XX, Ž., H.: XX XXX XXX, G. U. S. F. &. V., W..Y..R.., S. XX/B, O., H.: XX XXX XXX V. Ž. L. P., O. Y. XX, S. B. S. R. G. XX,XX € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 18C/235/2012-65 z 27.2.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že nárok žalovanej mal by vyplývať zo zmluvy o účte zriadenom podľa „Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb" dňa 23.10.2008, pohľadávka predstavuje debetný zostatok na účte žalovanej č. ú. 4285377001, ktorý vznikol pre prekročenie povoleného prečerpania pri službe „povolené prečerpanie na osobnom účte" zriadenej na základe zmienenej „zmluvy o spolupráci". Úroková sadzba z debetu vo výške 20 % ročne bola upravená sadzobníkom poplatkov. Žalovaná však neuhradila debetný zostatok, a žalobca dňa 25.8.2010 odstúpil od zmluvy podľa článku VIII. časť B bod 5 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), písomnosti a oznámenia banky sa považovali za doručené v prípade ich zasielania poštou na druhý pracovný deň odo dňa ich odoslania.
Súd dôvodil, že podľa znenia článku II. zmluvy majiteľ účtu bol oprávnený požiadať o poskytnutie ďalšieho produktu na formulári banky, pokiaľ banka umožňuje zriadenie požadovaného produktu alebo služby. Návrh zmluvy predstavuje neodvolateľný návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby, ktorý sa v prípade prijatia stane súčasťou zmluvy o poskytovaní služby. Pokiaľ zmluva nemusí byť uzatvorená v písomnej podobe, bude platne uzatvorená momentom zriadenia produktu alebo služby, napr. vydaním platobnej karty, teda konkludentným úkonom banky. V prípade, ak zmluva podľa zákona musí byť uzatvorená v písomnej forme, bude platne a účinne uzatvorená až momentom doručenia oznámenia o zriadení, teda písomným prijatím návrhu zmluvy. Z predloženej „ Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb" je zrejmé, že žalovaná nepožiadala o poskytovanie služby povoleného prečerpania na osobnom účte. Podľa znenia všeobecných obchodných podmienok pripojených žalobcom, ktoré mali byť súčasťou zmluvy, a to podľa článku III. písm. A, bod 18, banka mala vykonávať operácie na účte do výšky voľných disponibilných peňažných prostriedkov. Podľa bodu 19., v prípade nedostatku prostriedkov na účte banka mala zaťažiť
účet iba ak to bolo upravené písomnou zmluvou medzi klientom a bankou, išlo o inkaso poplatku v zmysle sadzobníka, inkaso zrážkovej dane z úrokov, o výber alebo platbu platobnou kartou , či opravné zúčtovanie. Článok III písm. A, bod 23 upravoval, že ak účet dosiahol záporný zostatok, prípadne došlo k prekročeniu povoleného prečerpania, bol klient povinný tento vysporiadať v lehote uvedenej vo výzve banky. Prekročenie bolo považované za podstatné porušenie zmluvy. Za prekročenie mala banka právo uplatniť úročenie debetu a tento úrok účtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, a to podľa výšky uvedenej v sadzobníku poplatkov.
Súd citoval § 709 ods. 1, § 710 Obch. zák., a konštatoval, že v zmysle § 3 zák. č. 492/09 Z. z. o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb vykonáva platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým je platobný príkaz v listinnej podobe alebo elektronickej podobe na vykonanie platobnej operácie. Poskytovateľ platobných služieb odpíše finančné prostriedky z platobného účtu aj bez predloženia platobného príkazu a) pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloženej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona, b) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, v ktorých je na to poskytovateľ platobných služieb oprávnený podľa rámcovej zmluvy alebo c) v prípadoch písomne dohodnutých medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb. Platobné operácie sa vykonávajú v mene dohodnutej medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy zmluvy o bežnom účte, platobných službách, právo na úhradu nákladov spojených s vedením účtu, môže banka realizovať len vo vzťahu k peňažným prostriedkom nachádzajúcich sa na účte.
Zmluva účastníkov konania pritom svojim charakterom spadá medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekoná ( § 52 Obč. zák.). V pochybnostiam o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods 2 Obč. zák.). Medzi účastníkmi konania nebolo dohodnuté prečerpanie finančných prostriedkov na účte a v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ako došlo k vzniku debetu na účte žalovanej, nevyjadril sa tiež ku kreditnému obratu 79,35 eur zo dňa 3. 9. 2010, ktorým došlo k vyrovnaniu debetu na účte. Nie je vylúčené, že debetná položka 59,29 eur, za ktorú bola žalovaná sankcionovaná úrokovou sadzbou 20% a zmluvnou pokutou 20 eur, vznikla len v dôsledku konania žalobcu, ktorý si započítaval na ťarchu účtu žalovanej poplatky spojené s vedením účtu, aj keď na účte žalovanej nebol dostatok finančných prostriedkov, čo súd považuje za nezákonný postup vychádzajúc zo znenia ust. § 711 ods. 1 Obch. zák..
A by aj žalobca v konaní preukázal, že k vzniku debetného zostatku na účte žalovanej vo výške 59,29 € došlo v súlade so zmluvnou úpravou účastníkov konania (najmä ak by bola predložená osobitná písomná zmluva o takomto spôsobe úpravy vzájomných vzťahov sporových strán) nebol preukázaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 €, ani právny dôvod vzniku takéhoto nároku zo strany žalobcu. Samotná povaha uplatňovaného nároku vzbudzuje pochybnosti o jeho zákonnom uplatňovaní (podľa tvrdení žalobcu išlo o bonus poskytnutý klientovi v prípade, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom na dobu 24 mesiacov), keďže žiadna dohoda o takomto nároku žalobcu súdu dokladovaná nebola. Rovnako tak, nie je jednoznačná právna povaha uplatňovaného úroku 20% označeného v sadzobníku poplatkov ako sankčná úroková sadzba, ktorú žalobca odlišuje od úroku z omeškania, a ktorý podľa svojho označenia i účelu znamená sankcionovanie za porušenie zmluvnej povinnosti, čo zodpovedá svojím účelom i charakterom zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti zmluvnej pokuty okrem jej primeranosti a zákonnosti so zreteľom na charakter spotrebiteľských zmlúv je predovšetkým jej dojednanie v písomnej forme, inak je takáto dohoda neplatná a nemožno z nej uplatňovať žiadne nároky ( § 40 Obč. zák., § 545 Obč. zák.). V konaní žalobca nepreukázal, aby došlo k dohode o účtovaní nad rozsah zostatku, a to dohoda má pritom charakter zmluvy o úvere. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (§120 Obč súd. por.) Žalobca svoj nárok preukazoval výpisom z účtu tvrdiac existenciu dohody o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na účte. Tieto svoje tvrdenia však v konaní nepreukázal, a samotný výpis z účtu nie je dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu, keďže nie
je z neho možné vyvodiť spôsob vzniku dlhu na účte žalovanej a spôsob jeho vysporiadania. Pretože žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Obč. súd. por. v zmysle ktorého, procesne úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal a v prejednávanom prípade žalobca bol v konaní procesne neúspešný.
Vo včas podanom odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok zmeniť, a žalobe vyhovieť (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) O.s.p.). Navrhol, aby mu žalovaná zaplatila náhradu trov odvolacieho konania 29,08 € s DPH, jeden úkon predstavuje 75,69 € hodnoty pri odvolaní.
V odvolaní namietal, že žalovanej bolo jednoznačne známe, že podľa článku I. bod 6 VOP za poskytovanie bankových produktov/ služieb a úkonov s tým súvisiacich môže banka účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a banka má právo meniť sadzobník, banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr účinnosti jej zmeny. Žalobkyňa vypovedala zmluvu v súlade s ustanoveniami VOP 25.8.2010 a žalovaná bola stým oboznámená, bol jej zrušený účet. Preto pri depozitných produktoch - ostatných produktoch podľa bodu 1E.4 sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % mohla žiadať a výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 79,35 €. Ide o záporný zostatok na účte klienta v čase zatvorenia (tzv. celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta). Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí 79,35 €. Toto aj dokázali výpisom z účtu žalovanej. Žalovaná nemala na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.10.2008 zriadenú službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“.
K tvrdeniam žalovanej, že o dlžnej čiastke nevedela o tom, že sa dostala do debetu, doplnil odvolanie v tom smere, že medzi účastníkmi bolo v súlade s článkom I „Obsah zmluvy“ o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (len ZoS) dohodnuté, že frekvencia výpisov bude mesačná, t.j. že žalobca bude žalovanej zasielať výpisy mesačne, a to na adresu X. Z. XXX, Michalovce. Písomnosť a oznámenia banky sa považujú za doručené, ak sú zasielané, a to poštou - na druhý deň odo dňa odoslania. Ďalej v odvolaní cituje článok I Úvodné ustanovenia bod 4 VOP s tým, že banka má právo meniť VOP. Zmenu môže uskutočniť aj zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického bankovníctva. V prípade zmeny VOP z dôvodu vydania nových všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ich novelizácie je banka povinná povinná uverejniť nové znenie VOP v deň účinnosti novej právnej úpravy, najneskôr však 15 dní po jej účinnosti. Žalovanej bol zrušený účet po vypovedaní zmluvy zo dňa 25.8.2010 a vtedy sa aj dozvedela o tom, že žalovaná má voči žalobcovi debetný zostatok, potom môže banka účtovať podľa sadzobníka poplatkov aj sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní, prichádzajú do úvahy iba dôvody podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., t. j., že súd na základe dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nie je daný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani odvolanie, ku ktorému, vzhľadom na jeho obsah, treba poznamenať, že je len opakovaním stanoviska žalobcu.
Žalobca v návrhu uviedol adresu žalovanej Y. XX, S., avšak žalobca zjavne nezisťoval pobyt žalovanej, pretože na tejto adrese sa žalovaná nezdržiava. Súd prvého stupňa pritom uznesením č.k. 18C/235/2012-53 pripustil zmenu návrhu v časti úrokov z dlžnej sumy tak, že žalovaná je povinná zaplatiť z dlžnej sumy 79,35 €, sankčné úroky vo výške 20 % ročne od 4.9.2010 až do zaplatenia, toto uznesenie bolo doručené žalovanej 21.1.2013 a odvtedy žalovaná na uvedenej adrese nepreberá zásielky.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nepreukázal dohodnuté prečerpanie finančných prostriedkov na účte a preto ani žalobca nemohol preukázať, že došlo k vzniku debetu na účte žalovanej, preto sa ani nevyjadril ku kreditnému obratu 79,35 € zo dňa 3.9.2010, ktorým došlo k vyrovnaniu debetu na účte. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 €, ani právny dôvod vzniku takéhoto nároku zo strany žalobcu nebol preukázaný, lebo žiadna dohoda o takomto nároku žalobcu so žalovanou nebola dokladovaná. Povaha uplatňovaného úroku 20 % označeného v sadzobníku poplatkov ako sankčná úroková sadzba, ktorú žalobcu napokon odlišuje od úroku z omeškania, znamená sankcionovanie klienta za porušenie zmluvnej povinnosti, čo je zmluvnou pokutou, avšak podmienky platnosti zmluvnej pokuty, a to tak z hľadiska primeranosti ako aj zákonnosti vzhľadom na charakter spotrebiteľských zmlúv, túto platnosť zmluvnej pokuty so zreteľom na závery súdu prvého stupňa odvolací súd tiež vyhodnotil ako neplatnú zmluvnú pokutu. V žiadnom prípade nemôže žalobca, aj keby dohodnutá táto zmluvná pokuta bola z dôvodu primeranosti, uplatňovať ako nárok na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty, pretože nie je primeraná. Dojednanie zmluvnej pokuty nebolo žalobcom preukázané a ani v odvolaní netvrdí, že by disponoval takouto písomnou dohodou so zreteľom na § 40 v spojení s § 545 Obč. zák.
Je treba súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa, že existencia dohody o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na účte nebola preukázaná a táto nemohla byť ani preukázaná, lebo sa táto nemôže dokazovať výpisom z účtu žalovanej. Len sám výpis z účtu nie je dôkazom opodstatnenosti nároku žalobcu, lebo žalobca nebol oprávnený vykonávať na účte žalovanej žiadne účtovné operácie po vypovedaní zmluvy.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že aj podľa Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (článok 3 ods. 1 Smernice), za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa, preto pri spotrebiteľských zmluvách, ak nebol preukázaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 €, ani právny dôvod vzniku takéhoto nároku a debetná položka 59,29 € nebola žiadaná zákonne, súd prvého stupňa správne a zákonne žalobu zamietol a zákonný je aj jeho výrok o trovách konania. Je treba doplniť, že zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.
Vzhľadom na skutočnosť, že jednak žalobca nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy a aj na to, že skutočne žalobca považoval nečinnosť žalovanej za súhlas so zmenou VOP, pričom považuje za súhlas so zmenou VOP každý konkludentný prejav vôle klienta spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorým pokračuje v obchodnom vzťahu s bankou, netreba už z pohľadu zákonnosti nároku nič dodávať, lebo z pohľadu šikovnosti žalobcu podať žalobu pri nekalých zmluvných podmienkach, s ktorými žalovaná ani nebola oboznámená, je jej konanie protiprávne a napokon aj nemorálne.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (Keďže žalobca nebol úspešný a žalovanej trovy nevznikli v odvolacom konaní, žalobcovi ako neúspešnému nepatria).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.