Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-164-2012.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W., bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: U. a otca: A., o zníženie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletým, takto
rozhodol:
Návrh otca na zmenu úpravy styku sa z a m i e t a.
Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým súdu dňa 16.11.2012, sa otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletým s odôvodnením, že podľa doterajšej súdnej úpravy je oprávnený stýkať sa so synom každú nepárnu sobotu v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky maloletého, avšak otec považuje tento rozsah styku za nedostatočný, maloletý je na otca silne citovo naviazaný a otec nechce, aby sa ich citové väzby pretrhli. Naopak, chcel by ich rozvíjať, čo sa pri súčasnej úprave styku nedá, zvlášť za prítomnosti matky, ktorá dieťa nevedie k vzťahu k otcovi. Bydlisko maloletého je 55 km od bydliska otca a stretnutie v trvaní 5 hodín nedokáže zabezpečiť rozvíjanie ich citových väzieb. Preto žiadal, aby sa mohol so synom stýkať každý nepárny víkend v čase od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod. tak, že si maloletého od matky prevezme v piatok v mieste jej bydliska a v nedeľu jej ho vráti.
Dňa 15.01.2013 podal otec nový návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 70 eur na sumu 30-40 eur mesačne s odôvodnením, že súdom určené výživné nemá z čoho platiť, nakoľko je nezamestnaný a privyrába si iba ako brigádnik mesačne od 70 do 100 eur, z ktorého príjmu prispieva tiež rodičom na bývanie sumou 50 eur.
Matka nesúhlasila so žiadnym z návrhov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č.k. 10P/83/2012, listinnými dôkazmi najmä potvrdeniami o príjmoch rodičov a nevyhnutných mesačných výdavkoch, správou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny čestným prehlásením matky otca, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/83/2012, právoplatným dňa 19.07.2012, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Súčasne upravil styk otca s maloletým v rozsahu každej nepárnej soboty v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Ako vyplýva z obsahu spisu, matka bola v tom čase na materskej dovolenke s maloletým, bývala u svojich rodičov v G. a poberala iba rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a prídavky na dve deti v sume 45,08 eur, keďže má ešte dcéru S.. Otec, ktorý tiež býval u svojich rodičov v D., bol dobrovoľne nezamestnaný a nepoberal žiadne sociálne dávky, príležitostne si zarábal brigádami, naposledy v sume 70 eur mesačne. Otec nemal iné vyživovacie povinnosti. Mal. W. bol v celodennej starostlivosti matky a mal mierne zvýšené výdavky v súvislosťou so zdravotným stavom.
Otec v konaní uviedol, že trvá na oboch svojich návrhoch. S matkou maloletého sú stále manželmi, ale nežijú v spoločnej domácnosti od jesene 2012. Odvtedy syna nevidel, hoci v zmysle súdnej úpravy sa o stretnutia pokúšal a to vždy za prítomnosti svojich rodičov, ale manželka mu ho nechcela ukázať, preto aj podal návrh na výkon rozhodnutia. Ak sa mu nedalo prísť v súdom určenú sobotu z pracovných dôvodov, snažil sa prísť nasledovný víkend, ale nikdy sa nedozvonil. Matka je na telefóne nedostupná a na elektronickú poštu nereaguje. Celkovo sa otec pokúšal s maloletým stretnúť 3 razy ( sobotu po 13.12.2012, po 18.02.2013 a dňa 06.04.2013, z toho raz v zmysle súdneho rozhodnutia a dva razy v inú sobotu, keďže práca mu nedovolila inak), ale vždy márne, naposledy bol za synom 6.4.2013, ale nevidel ho (od matkiných súrodencov sa dozvedel, že matka sa údajne nenachádzala doma a syn spal). Syna naposledy videl v novembri 2012, keď ešte žili v spoločnej domácnosti. Uviedol, že ani v tom čase mu maloletý nehovoril otec, lebo matka ho vedie k tomu, aby ho nazýval ujom. Pritom v čase ich spolužitia sa o syna riadne staral, ako aj o matkinu nemanželskú dcéru a ich vzťahy boli dobré. Uviedol, že je spokojný s tým, ako matka syna vychováva, len sa chce aj on ako otec, podieľať na výchove svojho syna, preto žiadal styk so synom rozšíriť. Pokiaľ ide o zníženie výživného, toto odôvodnil tým, že po opustení spoločnej domácnosti sa vrátil k svojim rodičom a v januári 2013 sa zamestnal na dohodu o vykonaní práce vo firme I. ako upratovač s mesačným príjmom 35 eur brutto na dobu do 31.12.2013. Okrem toho dňa 25.02.2013 sa zamestnal na riadny pracovný pomer v spoločnosti C., s.r.o. H., kde v marci 2013 zarobil netto 598,- eur a v apríli 359,- eur. Tu však pracoval iba 2 mesiace, pretože zamestnávateľ ho v skúšobnej dobe k 30.04.2013 prepustil bez uvedenia dôvodu a od 15.05.2013 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zatiaľ mu úrad neponúkol žiadnu prácu, pričom otec nemá špeciálne nároky na zamestnanie. Síce sa vyučil za kuchára - čašníka, ale od začiatku v podstate pracoval ako upratovač v rôznych firmách s priemerným mesačným zárobkom 350,- eur až 400,- eur v čistom, hoci vždy to bolo na dohodu a dosiaľ jediný riadny pracovný pomer mal uzavretý s firmou C., s.r.o., ako je uvedené vyššie. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie podľa možností - keď bol zamestnaný ( v marci a apríli), platil im 80,- eur mesačne, v súčasnosti im neprispieva, inak má iba bežné výdavky, ktoré mu všetky hradia jeho zamestnaní rodičia. Má aj dlh na výživnom, ktorého si je vedomý a mieni ho splácať. Je zdravý, iné deti nemá.
Matka v konaní uviedla, že s otcom maloletého bývali spolu u jej rodičov do polovice októbra 2012, kedy sa otec odsťahoval a odvtedy za synom neprišiel. Nikdy otcovi nebránila v styku s maloletým, aj pri odchode zo spoločnej domácnosti mu jej matka povedala, že kedykoľvek príde, môže syna vidieť. Hoci má otec súdom určené návštevy, pre syna si nechodil a preto matka nesúhlasí s tým, aby si ho brával na celý víkend. Nie je pravdou, že by nebola doma, keď má otec súdom určený styk s maloletým, ona sa doma nachádza s deťmi stále, bola síce hospitalizovaná od 10.04.2013 do 22.04.2013, ale dňa 06.04.2013, keď otec uvádza, že prišiel po syna, bola doma. Býva v rodinnom dome u svojich rodičov, zvonček tam nie je, brána je vždy otvorená a jej matka so švagrinou sú doma. V styku s maloletým mu nikto nebránil, matka maloletého síce nemá telefón ( lebo jej ho otec rozbil), ale má ho jej matka ( číslo bolo oznámené otcovi na pojednávaní), tento je stále zapnutý, lebo menovaná musí byť dosažiteľná, keďže pracuje na dohodu. Matka uviedla, že s manželom síce nekomunikuje, ale so svokrou áno, volala s ňou a podala jej informácie o maloletom, aj sa jej pýtala, či nepríde. Matka uviedla, že nemá problém s tým, aby sa otec s maloletým stýkal, ale v súdom určených hodinách, kedy je so synom doma. Tiež trvala na jej prítomnosti pri styku s poukazom na skutočnosť, že v minulosti už jej ho raz manžel zobral. Uviedla tiež, že otec maloletého nemá problémy so žiadnym členom jej rodiny a nemusí sa ani báť, že by mu matka maloletého pri stretnutiach so synom prekážala. Zatiaľ však nebol syna pozrieť ani raz.
Pokiaľ ide o zníženie výživného, s týmto matka tiež nesúhlasila. Uviedla, že rovnako ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, stále poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie 100,- eur na energie a stravu a zo zvyšku uhrádza bežné potreby seba a dvoch detí. Toho času prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére S., ktorá v septembri 2013 nastúpila do materskej školy, rozsudok však zatiaľ nie je právoplatný. Maloletý W. je zdravý, ešte nosí plienky, mesačne spotrebuje 4 balíky plienok po 12,- Eur, stravuje sa už normálne. Matka má v súčasnosti problémy so zdravotným stavom, bola opakovane hospitalizovaná, a nedávno jej boli diagnostikované tri vážne ochorenia, v súvislosti s čím absolvuje sústavné vyšetrenia. Niektoré z nich si musí platiť sama, a keďže cestuje k lekárovi do H., hradí aj cestovné do 10,- eur každý raz, k ďalšiemu lekárovi do C., tam ju každá kontrola stojí do 10 eur. V súčasnosti berie viacero druhov liekov, za ktoré spolu dopláca štvrťročne cca 40 eur. Chcela sa popri rodičovskom príspevku zamestnať, bola s matkou dohodnutá na varovaní detí, ale lekárka jej povedala, že to neprichádza do úvahy. Otec výživné na maloletého vôbec neplatil a v súčasnosti má dlh vo výške 736,- eur, prvý raz zaplatil až na základe trestného rozkazu, ktorým bol uznaný vinným zo zanedbania povinnej výživy a poslal jej opakovane menšie sumy, inak na syna neprispieva ničím. Syn mal v júli 2 roky a otec si ani nespomenul. Matka uviedla, že v čase ich spolužitia otec vždy pracoval na dohodu napr. vo firme Emerson, upratoval fitness a potom sa zamestnal v H. sklade ako čistič na mechanickej metle a zarobil 370-420,- eur. Podľa jej vyjadrenia si dokázal zarobiť do 400,- eur mesačne a matka je presvedčená, že rovnako aj v súčasnosti si takýmto spôsobom zarába, pretože to robil vždy.
Súd na odporučenie kolízneho opatrovníka uložil účastníkom konania, aby sa podrobili psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom poradenstva, ako má otec k synovi pristupovať, keď ho dlhšiu dobu nevidel a tiež za účelom posúdenia vhodnosti styku otca s maloletým za prítomnosti matky a prespávania maloletého u otca. Ako vyplýva zo správy psychologičky zo dňa 26.08.2013, obaja boli pozvaní na individuálne konzultácie, ale žiaden z rodičov sa nedostavil na dohodnutý termín s tým, že prvý raz sa ospravedlnili z neúčasti a dohodli si ďalšie stretnutie, ale na ďalší dohodnutý termín sa opäť nedostavili, obaja bez ospravedlnenia. Z uvedených dôvodov nebol odborný posudok vyhotovený.
Súd predvolal rodičov na ďalšie pojednávania za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré odmietli s psychológom spolupracovať, pričom otec sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť ničím neospravedlnil. Matka súdu uviedla, že vzhľadom k nedávno zisteným ochoreniam sa prakticky každý pracovný deň podrobuje nejakému vyšetreniu a aj v dňoch psychológom určeného stretnutia mala kolíziu s termínmi krvných testov, okrem toho bola aj hospitalizovaná. Uviedla, že každá zmena termínu vyšetrenia je spoplatnená sumou 10 eur, čo si ona nemôže dovoliť. K stretávaniu otca s maloletým uviedla, že od minulého pojednávania v máji 2013 otec navštívil syna jeden krát, aj to nie v určenú sobotu, ale po vzájomnej dohode z dôvodu jeho iných povinností v nedeľu. Následne sa dostavil neohlásene hneď nasledujúci utorok, kedy mu matka umožnila so synom byť na ihrisku, kde sa práve s deťmi hrala, ale on sa viac snažil prehovoriť matku na obnovenie spolužitia, než sa venoval synovi. Odvtedy sa neozval. Vzhľadom na doterajšiu absenciu pravidelného styku otca s maloletým, ktorého navštívil od októbra 2012 iba dva razy a to konkrétne 26.05. 2013 a 28.05.2013, matka s rozšírením styku nesúhlasila, pretože maloletý má iba 2 roky, otca vôbec nepozná ( nazýva otcom matkinho otca). Otec maloletého ani inak nekontaktuje, ani matkinej rodine nevolá, aby sa o ňom informoval, takže absentujú medzi nimi citové väzby a matka si nevie predstaviť, ako by za týchto podmienok syn mohol chodiť k otcovi na víkendy. Záverom uviedla, že by nemala problém, keby sa stýkali aj každý týždeň, ale bez prespávania maloletého u otca a za jej prítomnosti, pričom ona, ako už uviedla, nemieni do ich aktivít zasahovať. Pokiaľ by bol maloletý na otca zvyknutý, matka by mu nebránila, aby si ho k sebe brával, ale zatiaľ tomu tak nie je. Je pritom na otcovi, aby sa v tomto smere viac snažil.
Kolízny opatrovník súdu uviedol, že otec, ktorý si riadne neplní vyživovaciu povinnosť na maloletého, bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 6T/61/13, odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a zaplatenie dlhu 730,- eur po 70,- eur mesačne až do zaplatenia dlhu. Uviedol, že v konaní neboli preukázané zmeny v príjmoch otca oproti konaniu, v ktorom bola schválená predchádzajúca rodičovská dohoda a preto navrhol návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko matka má zmenený zdravotný stav, s čím súvisí zvýšenie jej osobných výdavkov. Pokiaľ ide o novú úpravu styku, otec sa k psychológovi nedostavil, rovnako sa viac nedostavil na tohto súdne konanie, čím preukazuje svoj postoj k riešenej otázke. Kolízny opatrovník potvrdil, že na tunajšom súde prebieha výkon rozhodnutia po sp. zn. 4Em/1/2013, v ktorom otec, hoci zásielky preberá, tiež nereaguje na predvolania ustanoveného kolízneho opatrovníka, nekomunikuje s ním, ani sa nijako neozýva a reaguje iba matka. Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu navrhol kolízny opatrovník aj návrh otca na rozšírenie styku zamietnuť.
Podľa § 36 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie styku s maloletým je predčasný. Z dokazovania vyplynulo, že otec nevyužíva ani rozsah doteraz platnej úpravy styku, určene rodičovskou dohodou v júli 2012. Je pravda, že od vydania súdneho rozhodnutia ešte došlo ku krátkemu obnoveniu spolužitia rodičov maloletého, kedy manželia spoločne bývali u rodičov otca od cca polovice augusta 2013 do konca septembra 2013 a následne ešte asi dva týždne u rodičov matky, avšak po definitívnom ukončení ich spolužitia otec nedostatočne využíval súdom určené soboty na stretávanie so synom. Z dokazovania vyplynulo, že od polovice októbra, odkedy rodičia spolu nežijú, sa podľa tvrdenia otca, tento pokúšal márne s maloletým stretnúť v sobotu nasledujúcu po 13.12.2012 a po 18.02.2013 a dňa 06.04.2013, a preukázateľne sa s ním stretol až dňa 26.05. 2013 a dňa 28.05.2013, odvtedy viac neprišiel, pričom o maloletého sa nijakým iným spôsobom dovtedy ani potom nezaujímal, ani sa s rodinou matky neskontaktoval. Podal síce na súd návrh na rozšírenie styku, čím formálne deklaroval záujem podieľať sa na výchove syna, avšak so súdom nespolupracoval, k psychológovi sa opakovane nedostavil, ani sa viac nedostavil na pojednávanie vo veci samej, čo nepotvrdzuje jeho skutočný záujem na širšom styku s dieťaťom ako doteraz. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že maloletý W. otca prakticky nepozná, keďže spoločnú domácnosť manželia ukončili takmer pred rokom, kedy mal maloletý jeden rok a existujúce citové väzby medzi nimi neboli udržiavané. Doba 11 mesiacov je s ohľadom na vek dieťaťa ( dva roky) a jeho rozumovú vyspelosť veľmi dlhá na to, aby si otca mohol dostatočne pamätať, preto je namieste, aby ich stretnutia naďalej prebiehali za prítomnosti matky, na ktorú je zvyknutý, pričom rozsah je postačujúci tak, ako sa rodičia v r. 2012 dohodli. Je však dôležité, aby otec dodržiaval pravidelnosť týchto stykov, inak sa mu sotva podarí obnoviť citové väzby a spoznať aktuálne potreby maloletého do takej miery, aby bolo v záujme maloletého tráviť u otca celé víkendy. Za súčasnej situácie bol teda návrh otca zatiaľ posúdený ako predčasný a preto ho súd zamietol.
Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného, aj tento bol posúdený ako nedôvodný. Výživné na mal. W. bolo určené v júli 2012, odkedy nedošlo u otca k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. V čase posledného rozhodnutia súdu bol otec nezamestnaný a brigádnicky si privyrábal, ako vtedy sám uviedol, vo výške cca 70 eur mesačne. Návrh na zníženie výživného podal 15.01.2013, odkedy bol počas dvoch mesiacoch - marec a apríl, riadne zamestnaný v spol. C., s.r.o. s priemerným čistým príjmom 478,86 eur a následne zostal opäť nezamestnaný. Je evidovaný na úrade práce, ale nepoberá žiadne sociálne dávky, privyrába si brigádnicky, o čom predložil uzavretú dohodu o vykonaní práce s firmou I., a.s. Nové Mesto nad Váhom od 16.01.2013 do 31.12.2013, kde dosahuje mesačný príjem 30,31 eur. Otec je zdravý, naďalej nemá iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého W. a naďalej tiež býva u svojich rodičov. Otec maloletého si teda tak ako aj v minulosti obstaráva príjem z rôznych brigád, ktoré mu dovoľovali uzavrieť dohodu o výživnom vo výške 70 eur, z čoho je zrejmé, že uvedené výživné bol schopný platiť. Je tu treba uviesť, že s ohľadom na kvalifikáciu možno u otca pri primeranom využívaní jeho schopností a možností, uvažovať s dosahovaním mesačného príjmu najmenej 337,70 eur, čo je minimálna mzda v r. 2013. Pokiaľ otec tento príjem dlhodobo nedosahuje bez vážnych dôvodv ( napr. nepriaznivý zdravotný stav, opatrovanie blízkej osoby a pod.), treba jeho konanie posudzovať v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, kedy súd na takýto nižší príjem nemôže prihliadnuť.
Pokiaľ ide o maloletého, jeho odôvodnené potreby sa podstatným spôsobom nezmenili ( mierne sa zvýšili v súvislosti s tým, že je o rok starší, ale nejde o podstatnú zmenu) a matka je naďalej poberateľkou iba rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur a prídavkov na dve deti v sume 45,08 eur, keďže je stále na materskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. W.. Jej schopnosť dosahovať vyššie príjmy je z objektívnych dôvodov teda obmedzená, a to nielen preto, že je na materskej dovolenke, ale aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Navyše, keďže u matky pretrváva tiež vyživovacia povinnosť k druhému maloletému dieťaťu, sú jej schopnosti a možnosti živiť mal. W. podstatne horšie než u otca, ktorý je zdravý a nemá žiadne dieťa v osobnej starostlivosti, ktorá by mu bránila pracovať. Ani na strane matky a maloletého teda nedošlo od posledného rozhodovania súdu k takej zmene pomerov, ktorá by zdôvodňovala zníženie výživného, skôr okolnosti nasvedčujú tomu, že došlo k zvýšeniu nevyhnutných mesačných výdavkov matky jednak v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom a jednak s nástupom mal. dcéry do materskej školy. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, pričom súd nemohol zohľadniť nárast jeho výdavkov, spočívajúcich v splátkach dlžného výživného, ku ktorým ho odsúdil súd, nakoľko tento dlh je dôsledkom porušenia jeho zákonnej povinnosti a bolo by nespravodlivé, aby následky takéhoto správania otca ešte opakovane postihli maloletého.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.