Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Tos-110-2013.pdf
PDF · 71.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/110/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov Vladimíra Vlčka a Ivana Ilavského v trestnej veci odsúdeného V. I., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 3.7.2013 sp. zn. 2Nt/74/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.9.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. I., nar. XX.X.XXXX, sa zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného V. I. na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 2T/105/2011, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku. Súčasne podľa § 398 ods. 3 Tr. por. zamietol návrh na prerušenie výkonu trestu. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdenému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, pričom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery bolo okrem iných použité aj ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., teda bola aplikovaná časť asperačnej zásady, ktorá je v zmysle nálezu ústavného súdu v rozpore s Ústavou SR. Vzhľadom na spáchané skutky, ktoré boli posúdené ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 , ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ako aj trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 je základná trestná sadzba v rozpätí troch až desať rokov. Zároveň pri ukladaní trestu bol zrušený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/1/2008 zo dňa 17.8.2008, kedy odsúdenému bol uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý však bol zrušený rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/105/2011 zo dňa 17.8.2011. Okresný súd teda konštatoval, že v danom prípade trestná sadzba je v rozpätí od 3 do 13 rokov a 4 mesiacov. S poukazom na osobu odsúdeného, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť mal súd za to, že pôvodne uložený trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace nepodmienečne nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, čím by odsúdený naplnil aj druhú zo základných podmienok na povolenie obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil jednak sám i prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený poukázal na to, že súd nesprávne aplikoval právo, a preto je napadnuté uznesenie nezákonné, je nutné ho zrušiť a návrhu na povolenie obnovy konania treba vyhovieť. Poukázal na nepochopiteľné odôvodnenie okresného súdu, ktorý konštatoval, že na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zák. veta prvá, časť za bodkočiarkou, je splnená aj druhá podmienka v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por., teda, že pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Takýto postup súdu pri aplikácii práva je nepochopiteľné už aj s ohľadom na ustálený výklad, ktorý k danej problematike zaujala odborná verejnosť, pričom poukázal na stanovisko JUDr. Haralda Stiffela, predsedu trestno- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého so zreteľom na skutočnosť, že v zmysle nálezu ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. , ide o situáciu
predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto stanoviska bude nevyhnutné použiť inštitút obnovy konania a otvoriť všetky právoplatne skončené trestné veci, v ktorých bol uložený trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady a ešte nebol vykonaný. Dôvodom na povolenie obnovy konania preto bude už len samotné splnenie podmienok uvedených v tomto ustanovení teda len existencia nálezu ústavného súdu ohľadne neústavnosti časti asperačnej zásady. Krajský súd z podnetu riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil v celom rozsahu ako zodpovedajúce stavu veci a zákonu a v podrobnostiach naň poukazuje. Okresný súd v napadnutom uznesení citoval príslušné zákonné ustanovenia i nález ústavného súdu zo dňa 28.11.2012, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Ako vyplýva už z uvedeného, ústavný súd nerozhodol o protiústavnosti asperačnej zásady ako takej, teda v celku, ale len jej časti. Konkrétne za protiústavný vyhlásil postup, ktorý súdu prikazoval, aby obligatórne uložil páchateľovi trest nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej postupom podľa pôvodného znenia podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Ústavný súd uviedol, že táto skutočnosť bráni súdu, aby mohol vykonať dostatočnú individualizáciu trestu a mohol tak uložiť spravodlivý trest. Zároveň však ústavný súd uviedol, že zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu zo zbiehajúcich sa činov najprísnejšie trestného o jednu tretinu, je ústavne konformné. So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle citovaného nálezu ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. , ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa vety prvej § 41 ods. 2 Tr. zák. ide o situáciu predpokladanú v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia , resp. jeho časti je teda novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Táto nová skutočnosť odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy konania, v žiadnom prípade ale neznamená povinnosť súdu vždy a v každej veci rozhodnúť o povolení obnovy konania len preto, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález v uvedenom znení. Nález ústavného súdu SR ako bolo už vyššie uvedené je teda novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., čím je splnená prvá podmienka pre povolenie obnovy konania, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zák. prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Ak nebude splnená aj druhá podmienka, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne podľa § 399 ods. 2 Tr. por. Stručne povedané, úlohou súdu v obnovovacom konaní je predovšetkým posúdiť , či trest uložený podľa pôvodnej asperačnej zásady bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený trest bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, a to pri porovnaní s trestnom , ktorý by mohol byť uložený odsúdenému, ak by sa aplikovala asperačná zásada v znení po náleze Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti treba uviesť, že odsúdenému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 , ods. 3 písm. c/ Tr. zák., za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1. ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 , pričom základná trestná sadzba je rozpätí od troch do desať rokov. Zároveň pri uložení trestu, ktorý bol určený vo výmere 8 rokov a 2 mesiace bol zrušený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17.8.2008 , ktorému bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý bol však rovnako trestom súhrnným a týmto trestom bol zrušený aj predchádzajúci trest, ktorý bol odsúdenému uložený vo výmere 8 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného súdu Senica zo dňa 31.12.2010. Vychádzajúc z uvedeného je potom trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, ktorý bol odsúdenému uložený ako trest súhrnný je trestom zákonným a primeraným a nie je v zrejmom nepomere tak k závažnosti činu ako aj k pomerom páchateľa. V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že súd ukladal trest v rozpätí trestnej sadzby od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov. Vo vzťahu k odsúdenému trestu uviesť, že ide o páchateľa, ktorý sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom. Preto možno konštatovať, že pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiacov uložený v hornej polovici zákonnej sadzby od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sťažnosť odsúdeného V. I. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.