Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/110/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov Vladimíra Vlčka a Ivana Ilavského v trestnej veci odsúdeného V. I., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 3.7.2013 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.9.2013 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného V. I., nar. XX.X.XXXX, sa zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa zamietol návrh odsúdeného V. I. na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v . Súčasne podľa zamietol návrh na prerušenie výkonu trestu. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdenému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, pričom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery bolo okrem iných použité aj ustanovenie Tr. zák., teda bola aplikovaná časť asperačnej zásady, ktorá je v zmysle nálezu ústavného súdu v rozpore s SR. Vzhľadom na spáchané skutky, ktoré boli posúdené ako zločin podvodu podľa , , Tr. zák., ako aj trestný čin podvodu podľa , Tr. zák. účinného do 31.12.2005 je základná trestná sadzba v rozpätí troch až desať rokov. Zároveň pri ukladaní trestu bol zrušený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 17.8.2008, kedy odsúdenému bol uložený podľa Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý však bol zrušený rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 17.8.2011. Okresný súd teda konštatoval, že v danom prípade trestná sadzba je v rozpätí od 3 do 13 rokov a 4 mesiacov. S poukazom na osobu odsúdeného, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť mal súd za to, že pôvodne uložený trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace nepodmienečne nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, čím by odsúdený naplnil aj druhú zo základných podmienok na povolenie obnovy konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil jednak sám i prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený poukázal na to, že súd nesprávne aplikoval právo, a preto je napadnuté uznesenie nezákonné, je nutné ho zrušiť a návrhu na povolenie obnovy konania treba vyhovieť. Poukázal na nepochopiteľné odôvodnenie okresného súdu, ktorý konštatoval, že na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti Tr. zák. veta prvá, časť za bodkočiarkou, je splnená aj druhá podmienka v ustanovení , teda, že pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Takýto postup súdu pri aplikácii práva je nepochopiteľné už aj s ohľadom na ustálený výklad, ktorý k danej problematike zaujala odborná verejnosť, pričom poukázal na stanovisko JUDr. Haralda Stiffela, predsedu trestno- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého so zreteľom na skutočnosť, že v zmysle nálezu ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení Tr. zák. , ide o situáciu

predpokladanú v ustanovení o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto stanoviska bude nevyhnutné použiť inštitút obnovy konania a otvoriť všetky právoplatne skončené trestné veci, v ktorých bol uložený trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady a ešte nebol vykonaný. Dôvodom na povolenie obnovy konania preto bude už len samotné splnenie podmienok uvedených v tomto ustanovení teda len existencia nálezu ústavného súdu ohľadne neústavnosti časti asperačnej zásady. Krajský súd z podnetu riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal v zmysle správnosť výrokov napadnutého uznesenia, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil v celom rozsahu ako zodpovedajúce stavu veci a zákonu a v podrobnostiach naň poukazuje. Okresný súd v napadnutom uznesení citoval príslušné zákonné ustanovenia i nález ústavného súdu zo dňa 28.11.2012, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Ako vyplýva už z uvedeného, ústavný súd nerozhodol o protiústavnosti asperačnej zásady ako takej, teda v celku, ale len jej časti. Konkrétne za protiústavný vyhlásil postup, ktorý súdu prikazoval, aby obligatórne uložil páchateľovi trest nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej postupom podľa pôvodného znenia podľa Tr. zák. Ústavný súd uviedol, že táto skutočnosť bráni súdu, aby mohol vykonať dostatočnú individualizáciu trestu a mohol tak uložiť spravodlivý trest. Zároveň však ústavný súd uviedol, že zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu zo zbiehajúcich sa činov najprísnejšie trestného o jednu tretinu, je ústavne konformné. So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle citovaného nálezu ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení Tr. zák. , ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa vety prvej Tr. zák. ide o situáciu predpokladanú v ustanovení o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia , resp. jeho časti je teda novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle a je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení . Táto nová skutočnosť odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy konania, v žiadnom prípade ale neznamená povinnosť súdu vždy a v každej veci rozhodnúť o povolení obnovy konania len preto, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález v uvedenom znení. Nález ústavného súdu SR ako bolo už vyššie uvedené je teda novou skutočnosťou v zmysle , čím je splnená prvá podmienka pre povolenie obnovy konania, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti Tr. zák. prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Ak nebude splnená aj druhá podmienka, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne podľa Stručne povedané, úlohou súdu v obnovovacom konaní je predovšetkým posúdiť , či trest uložený podľa pôvodnej asperačnej zásady bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený trest bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, a to pri porovnaní s trestnom , ktorý by mohol byť uložený odsúdenému, ak by sa aplikovala asperačná zásada v znení po náleze Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti treba uviesť, že odsúdenému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za zločin podvodu podľa , , Tr. zák., za trestný čin podvodu podľa . ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 , pričom základná trestná sadzba je rozpätí od troch do desať rokov. Zároveň pri uložení trestu, ktorý bol určený vo výmere 8 rokov a 2 mesiace bol zrušený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17.8.2008 , ktorému bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý bol však rovnako trestom súhrnným a týmto trestom bol zrušený aj predchádzajúci trest, ktorý bol odsúdenému uložený vo výmere 8 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného súdu Senica zo dňa 31.12.2010. Vychádzajúc z uvedeného je potom trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, ktorý bol odsúdenému uložený ako trest súhrnný je trestom zákonným a primeraným a nie je v zrejmom nepomere tak k závažnosti činu ako aj k pomerom páchateľa. V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že súd ukladal trest v rozpätí trestnej sadzby od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov. Vo vzťahu k odsúdenému trestu uviesť, že ide o páchateľa, ktorý sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom. Preto možno konštatovať, že pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiacov uložený v hornej polovici zákonnej sadzby od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sťažnosť odsúdeného V. I. zamietol podľa ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.