Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-301-2013.pdf
PDF · 64.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/301/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu BATAX, spol. s r.o., Rovinka 34, IČO: 31 450 342, práv. zast. JUDr. Petrom Kocianom, advokátom, Miletičova 7, Bratislava, proti žalovanému Bratislavská lodná spoločnosť, a.s., Rovinka 376, IČO: 35 824 131, o 116.730,45 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 79/2013-59 zo 6. augusta 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 79/2013-59 zo 6. augusta 2013 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s plavidlom evidovaným Štátnou plavebnou správou so sídlom Prístavná 10, Bratislava pod evidenčným označením XXXX/BLS - W., a to najmä plavidlo predať, vymeniť, vložiť do majetku právnickej osoby, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom plavidlo zaťažiť alebo previesť na inú osobu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to s poukazom na §§ 74, 76 a 102 O.s.p. a skutočnosť, že dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia nemôže byť len existencia dlhu, samotnej povinnosti alebo porušenie zákona samo o sebe, môžu to byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda u dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie jeho majetku alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery alebo pozíciu jeho predpokladaného dlhu či dlžnej povinnosti voči veriteľovi, avšak v danom prípade súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca vlastne ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval správanie žalovaného, ktoré by predstavovalo spôsobilý dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, teda, že by žalovaný mal úmysel zbaviť sa predmetného tlačného plavidla alebo s ním akokoľvek nakladať. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil odkazom na § 142 a § 145 O.s.p. pričom konštatoval, že keďže o trovách konania o predbežnom opatrení súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci, súd v časti týkajúcej sa náhrady trov rozhodol tak, že úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal a o jeho náhrade rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Namietal, že dlhodobé nesplácanie záväzkov, ako i nevôľa žalovaného urobiť úkon smerujúci k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu, je podľa jeho názoru jasným správaním žalovaného, z ktorého možno dôvodiť, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Vyslovil názor, že ohrozenosť výkonu rozhodnutia preukazuje i skutočnosť, že žalovaný okrem predmetného plavidla nevlastní žiadny iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu pri výkone rozhodnutia a konajúci súd pri rozhodovaní mal prihliadnuť aj na skutočnosť, že tlačný remorkér sa dlhodobo plaví v medzinárodných vodách, teda je mimo územia Slovenskej republiky a že okrem plavidla nevlastní žalovaný iný majetok.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôkaz o tom, že konanie žalovaného spôsobuje alebo je spôsobilé privodiť ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného bezprostredne hrozí a rovnako nepreukázal, že žalovaný sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Odvolací súd síce uznáva tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, no skúma, či sú osvedčené všetky skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia aspoň vo vysoko pravdepodobnej miere.
Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Na dôvažok považuje odvolací súd za potrebné k veci dodať, že výrok napadnutého uznesenia, týkajúci sa náhrady trov nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 145 O.s.p.. V prípade nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania náklady súvisiace s nariadením predbežného opatrenia sú súčasťou celkových trov účastníkov konania a súd prizná ich náhradu tomu z účastníkov, ktorému v konaní vo veci samej vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 O.s.p.. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania o návrhu na predbežné opatrenie nepriznáva, nakoľko o náhrade trov nemôže, ako to uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia, rozhodovať opätovne (§ 159 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, a preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to aj v časti náhrady trov konania, nakoľko žalovaný nepodal proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.