Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-44-2012.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou Mgr. Janou Koščovou, vo veci starostlivosti o maloletého C. I., L.. X.X.XXXX, J. L. M. L. T., M. T. W., P. Č. A.Ý. T. Q. K., D. D. Y. XX, T., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov matky O. Y., L.. XX.X.XXXX, J. M. XX, G., otca C. I., L.. XX.X.XXXX, J. T. G. Č.. XXX, M. T. - M., obaja rodičia toho času bytom T. G. XXX, na návrh úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletému C. I., L.. X.X.XXXX E. K. K., Y. XX, T..
Rodičia sú povinní prispievať na výživu mal. C. každý z nich vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova, Y. XX, T..
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 3.2.2012 na tunajší súd návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým C. I., L.. X.X.XXXX do starostlivosti právnickej osoby - T. Q. K., Y. XX, T., ktorý odôvodnil tým, že mal. C. žije v nevyhovujúcich sociálnych pomeroch. Zároveň navrhovateľ dôvodil skutočnosťou, že pre poveternostnú situáciu, extrémne nízke teploty, by príbytok mohol byť pre život dieťaťa nebezpečný vzhľadom na nedostatočné vykúrenie. Uznesením Okresného súdu Košice II, zo dňa 3.2.2012, č.k. 4PPOm 5/2012 -2 súd zveril maloletého C. I., L.. X.X.XXXX do dočasnej starostlivosti Krízového centra K., Y. XX, T.. Uznesením Okresného súdu Košice II, zo dňa 13.2.2012, č.k. 25P 44/2012-7 súd začal konanie bez návrhu.
Matka sa k návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti písomne nevyjadrila. Otec vo svojej výpovedi spísanej na tunajšom súde dňa 18.5.2012 uviedol, že s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. C. súhlasí, nakoľko v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, nemá možnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o mal., pričom výkon trestu bude ukončený 29.10.2012. Ďalej z výpovede vyplýva, že otec má záujem po ukončení trestu starať sa o mal. C.. Otec na výživu mal. nijakým spôsobom neprispieva. v rámci výkonu trestu je zaradený do pracovnej činnosti, avšak nevedel uviesť príjem z tejto činnosti. Zároveň súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav vecí:
Matka na pojednávaní uviedla, že bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody 9.1.2013, dňom 10.1.2013 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Požiadala o dávku v hmotnej núdzi. Má záujem, aby v budúcnosti jej bol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že sa v súčasnosti zdržiava pracovne v Č., je zamestnaný v spoločnosti D., s čistým priemerným mesačným príjmom 18.000 - 20.000 Kč, z toho za ubytovanie 200 až 250 Kč. Uviedol, že nesúhlasí so zverením mal. C. do osobnej starostlivosti matky.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu zotrváva v celom rozsahu, nakoľko je v záujme maloletého, aby tento bol umiestnený do detského domova Y. XX, T., nakoľko ani v súčasnosti nie sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. C. v domácnosti rodičov, keďže títo bývajú v chatovej osade L. T.. Zároveň navrhli zo strany rodičov vzhľadom na ich nepriaznivú sociálnu situáciu určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima.
Zo správy kolízneho opatrovníka ,,o prešetrení rodinných pomerov“ vyplýva, že matka mal. C. a jeho ďalším súrodencom nevedela zabezpečiť riadnu starostlivosť, zdržiavala sa v stane na ,,T. J.“. Na matku bol vydaný trestný rozkaz, ktorým bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, nakoľko maloletým umožnila viesť záhaľčivý spôsob života. V čase šetrenia opatrovníkom mala matka nedostatočne vykúrený príbytok, mal. C. vykazoval známky choroby, mal horúčku, avšak matka s ním nenavštívila lekára.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody T. - Š. zo dňa 12.6.2012 vyplýva, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody od 29.2.2012 do 29.10.2012, naposledy pracovne zaradený 5/2012 s čistým príjmom za toto obdobie 34,10 eur. Zo správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 14.8.2012 vyplýva, že matka bola vo výkone trestu odńatia slobody, prepustená dňa 9.1.2013, pričom nebola pracovne zaradená.
Zo správy o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa krízového centra K. vyplýva, že mal. C. je vychovávaný v profesionálnej rodine spolu so svojou sestrou Y.. Mal. sa na nové prostredie dobre adaptoval.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Podľa ust. § 55 ods. 1 cit. zákona, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 cit. zákona, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 cit. zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 76 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Podľa ust. § 77 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil mal. C. ústavnú starostlivosť, nakoľko mal za to, že maloletému v rodinnom prostredí nie je zabezpečovaná riadna starostlivosť, jeho psychický a fyzický vývin je vážne ohrozený, rodičia jeho výchovu doposiaľ nezvládali, nemali vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu, ani v súčasnosti nedokážu maloletému zabezpečiť ani základné životné potreby. Preto súd bol toho názoru, že je v záujme maloletého, aby tento bol umiestnení v K. K. Y. XX, T., kde mu bude po každej stránke poskytnutá potrebná starostlivosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu maloletému v minimálnej zákonom stanovenej výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, keďže súčasná nepriaznivá sociálna a finančná situácia rodičov, im neumožňuje prispievať maloletému na výživu vyššou čiastkou.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.
Podľa § 157 ods.3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po verejnom vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa matka, otec, ako aj kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie, preto je v odôvodnení rozsudku uvedený iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).