Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1240/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému: E. Š., F.. XX.X.XXXX, T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 1083,23 eura s prísl.

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 248,98 eura na účet jeho právneho zástupcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS 20111109, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou, podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 2.7.2012 domáhal, aby pôvodne žalovaní: 1/ D. Š.Q. a 2/ E. Š. boli zaviazaní na zaplatenie sumy 1.083,23 eura spolu s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy 368,50 eura od 23.10.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Uznesením zo dňa 23.22.2013 (čl. 58), doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 7.5.2013), bolo konanie kvôli späťvzatiu voči žalovanej v prvom rade právoplatne zastavené.

Účastníkom konania sa na strane žalovaných stal jedine E. Š., ktorý navrhol žalobu zamietnuť.

Vedľajší účastník, ktorý na strane žalovaného vstúpil do konania dňa10.9.2012, v podaní zo dňa 30.1.2013 taktiež navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil, a listinami preukázal, že:

Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. (pôvodný veriteľ) pohľadávku voči žalovanej D. Š.Q. postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 22.10.2008

Pôvodný veriteľ so žalovanou D. Š. uzavrel dňa 5.11.2004 zmluvu č. 446017122 o vydaní platobnej bankovej karty k jej číslu účtu 0446017122/0900, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky a to za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP. Keďže žalovaná neplnila splátky v stanovených termínoch, veriteľ od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia činila výška dlhu sumu 1083,23 eura, pozostávajúcu zo sumy istiny 368,50 eura, riadneho úroku 284,33 eura a úroku z omeškania 430,30 eura. Žalovaný E. Š. uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, čím pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. Obč. zákonníka. Žalobca si preto už iba voči nemu uplatňuje žalovanú pohľadávku ako aj úrok z omeškania od 23.100.2008 t.j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky.

Tieto skutočnosti žalobca preukazoval zmluvou zo dňa 5.11.2004 na čl. 4 v znení jej dodatku č. 1 z 15.11.2004 (čl.5 -7), z čoho súd zistil, že platobná karta bola dlžníčke práve v tento deň fyzicky odovzdaná, ako to vyplýva z druhej strany základnej zmluvy. Dodatkom č. 1 si strany dohodli podrobnosti, podľa ktorých: výška úverového rámca bol určená sumou 10.000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou a sadzbou v deň uzavretia zmluvy 17,5%. poplatok za správu kartového úveru v sadzbe 0,25% mesačne, pričom konečná splatnosť úverového rámca bola dňom 10.11.2005.

Ako vyplýva z listu pôvodného veriteľa zo dňa 25.4.2005 (čl. 62) adresovaného dlžníčke D. Š., Slovenská sporiteľňa podľa bodu 7.6. VOP účinných od 1.8.2002 zmluvu vypovedal a výpoveď je účinná dňom doručenia. Ako je zrejmé, k výpovedi došlo v čase pred lehotou splatnosti uvedenou v zmluve t.j. pred 10.11.2005.

Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo dlžníčke oznámené listom postupcu z 28.10.2008 (čl. 10), pričom si toto oznámenie nevyzdvihla na pošte v úložnej lehote. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 17 je možné zistiť, že ku dňu postúpenia bola dlžníčka v omeškaní s vrátením dlhu po dobu 1265 dní t.j. takmer 3 a pol roka.

Žalobca predložil súdu aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 11.4.2011 (čl.9), podľa ktorej E. Š. pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. Obč. zákonníka

Z bodu 2.1 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že: osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, číslom zmluvy 446017122 zo dňa ...neuvedené... (ďalej len zmluva). Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 368,50 eura, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eura.

V bode 3. - Forma splatenia záväzku, bode 3.1 dohody sa osoby uvedené v bode 1.2 a , alebo 1.3 tejto dohody zaviazali splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 150 eur splatných do 10. dňa v mesiaci, počnúc 10.5.2011. V poslednej vete bodu 3.1. je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Tlačivo obsahuje na svojej ľavej spodnej časti kolónku pre podpis osoby pristupujúcej k dlhu, kde sa nachádza rukou napísaná nečitateľná parafa.

Žalovaný pred súdom na pojednávaní dňa 10.9.2013 vypovedal, že Dohodu o uznaní záväzku videl prvýkrát vtedy, keď mu bola doručená súdom spolu so žalobou. Prehlásil, že v čase, keď pôsobil doma, u nich doma nikto nikdy nebol ohľadom žiadneho záväzku voči SLSP, pričom on s prejednávanou vecou nemá nič spoločné. jediné, čo s vecou mal spoločné bolo to, že keď si matka brala v banke kartu, bol s ňou. Zásadne poprel, že by podpis na Dohode zo dňa 11.4.2011 bol jeho podpisom a zároveň pre potreby súdu vyhotovil niekoľko svojich podpisových vzorov.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 12.10.2012 vzniesol námietku premlčania, pretože Dohodu zo dňa 11.4.2011 nepodpísal dlžník a z tohto dôvodu v podaní zo dňa 2.7.2013 namietol pasívnu legitimáciu žalovaného.. V podaní zo dňa 30.1.2013 poukázal aj na to, že za predpokladu, že ku dňu postúpenia pohľadávky táto ešte nebola splatná, nemohla byť predmetom postúpenia, pretože banka podľa §7 ods. 1 zákona o bankách nemohla postúpiť na nebankový subjekt tzv. „živý úver“. Bankové úvery môže spravovať iba banka. Ak sa ale stala predmetom postúpenia zmluvou zo dňa 22.10.2008 znamená to, že sa celý dlh musel stať splatným pred týmto dátumom. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalobca na pojednávaní po nahliadnutí do podpisového vzoru zhodnotil, že ide o identický podpis ako na Dohode z 11.4.2011 a preto je viac než pravdepodobné, že ju podpísal žalovaný. Zotrval preto na podanej žalobe ako aj na ostatných písomne prezentovaných skutočnostiach a navrhol jej vyhovieť. Poukázal na stanovisko žalobcu zo dňa 31.5.2013, kde namietol oprávnenie vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, pretože toto právo náleží zásadne dlžníkovi, a poukázal na viacero súdnych rozhodnutí. Zároveň poukázal na neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré boli vynaložené len z dôvodu získania finančných prostriedkov.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uznať môže dlh iba samotný dlžník. Dlh dlžníka nemôže uznať niekto iný.

V predmetnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 11.4.2011 samotný dlžník žiaden záväzok neuznal a ten ku ktorému mal žalovaný pristúpiť, bol uvedený: takto: ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, číslom zmluvy 446017122 zo dňa ...neuvedené... (ďalej len zmluva). V prvom rade, číslo: 446017122 je číslo účtu pôvodne žalovanej v 1. rade a dátum zmluvy, na základe ktorej mal záväzok vzniknúť, nie je uvedený a ani nijako pomenovaný spôsobom nezameniteľným s iným možným právnym dôvodom, s ktorým by prípadne účet žalovanej mohol súvisieť (napr. krátkodobý splátkový úver, kontokorentný úver a pod.) Číslo účtu nie je žiadnym identifikačným znakom, ktorý by dostatočne, zrozumiteľne a určito špecifikoval konkrétny záväzkový vzťah.

Z toho teda nie je jasne uvedené, k akému záväzku má pristúpiť osoba pristupujúca k záväzku, teda žalovaný, preto ani samotné pristúpenie k záväzku nemožno považovať pre nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť za úkon, ktorý je neplatný. Ak teda sa žalovaný nestal dlžníkom žalobcu, nemohol tento dlh voči žalobcovi zo zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu uzatvoril s pôvodne žalovanou v 1. rade, platne uznať.

V dohode z 11.4.2011 je záväzok, ku ktorému mal žalovaný pristúpiť, konkretizovaný

Okrem toho: záväzok ku ktorému mal žalovaný pristúpiť, navyše v čase tohto úkonu už neexistoval a to v dôsledku výpovede zmluvy zo dňa 25.4.2005 (podľa názoru odstúpením od zmluvy, keďže mala zaniknúť dňom doručenia t.j. bez výpovednej doby) čo korešponduje aj so skutočnosťou, uvádzanou v žalobe: Keďže žalovaná neplnila splátky v stanovených termínoch, veriteľ od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Keďže nemožno pristúpiť k neexistujúcemu záväzku, u žalovaného nevznikla voči žalobcovi žiadna vecná legitimácia.

Z uvedených dôvodov sa preto súd už nezaoberal tým, či podpis na Dohode z 11.4.2011 skutočne je alebo nie je podpisom žalovaného.

Vo vzťahu k námietke žalobcu v stanovisku zo dňa 31.5.2013, v ktorom namieta právo vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, súd udáva:

Možno súhlasiť s tým, že vedľajší účastník nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.

Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu, a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. . V tomto konkrétnom prípade to znamená, že úkon vedľajšieho účastníka záujmom žalovaného hlavného účastníka neodporoval ba naopak, splnil účel, za ktorým do konania na strane žalovaného vstúpil.

Na základe týchto skutočností preto námietku žalobcu súd neakceptoval o to viac, že vedľajší účastník akcentoval aj na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného a to z dôvodov, ktoré súd analyzoval vyššie a vedľajší účastník v podaní zo dňa 2.7.2013.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.

Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, žalovanému by patrila plná náhrada trov konania. V tomto smere osud účastníka zdieľa aj vedľajší účastník, ktorému súd podľa priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

Uvedené trovy konania predstavujú trovy, pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 61,41 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa , vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura ( vyhlášky), ) vyjadrenie z 30.1.2013 v sume 61, eura eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7, eura, 3/ stanovisko z 2.7.2013 v sume 61,41 eura + 7,81 eura RP, spolu: 207,48 eura.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa vyhlášky, v znení vyhl. č. , účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 41,50 eura. Podľa je žalobca povinný zaplatiť uvedené

trovy konania v celkovej výške 248,98 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.