Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/25/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného ml. S. S., nar.XX.XX.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,2 písm.a) Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2013 samosudcom Jánom Bodnárom takto

rozhodol:

Obžalovaný ml. S. S. G. S. Í. X. , nar.XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom Ž. XX, K. N. Y., žiak Základnej školy - Alapiskola Bátka,

j e v i n n ý, ž e

dňa 02.05.2012 okolo 12.30 h v Bátke, v areáli Základnej školy - Alapiskola, pred budovou, fyzicky napadol H. S., nar.XX.XX.XXXX tak, že prišiel k nemu a kopol ho do rozkroku, čím poškodenému H. S. spôsobil pomliaždenie pravého semenníka s následným reaktívnym zápalom nadsemenníka vpravo, v dôsledku ktorého zranenia bol hospitalizovaný vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n. o. na urologickom oddelení od 11.05.2012 do 17.05.2012, sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného predstavovalo dobu celkom od 35 do 40 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený skutok spáchal na chránenej osobe,

- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,2 písm.a) Tr. zák.,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods.2 Tr. zák., § 36 písm.j) Tr. zák., § 37 písm.h) Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák., § 117 ods.1 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 119 ods.1 Tr. zák. samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka.

Podľa samosudca poškodeného H. S., nar.XX.XX.XXXX zastúpeného zákonným zástupcom matkou Y. S., nar.XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. XX, K. N. Y., s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného ml. S. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,2 písm.a) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. S. S., za prítomnosti zákonného zástupcu, ktorý na svoju obranu vypovedal, že chodil do jednej triedy s poškodeným H. S. na Základnej škole v Bátke. V máji 2012 nechodieval na obedy, ani pred tým nechodil na obedy a pokiaľ sa týka žalovaného skutku, tak tento nespáchal, možno oni potrebujú peniaze a poškodení to robia kvôli peniazom a podľa názoru obžalovaného, aby sa dostali k peniazom, sú schopní vymyslieť a urobiť všetko, nakoľko podľa vyjadrenia obžalovaného v ten deň nebol v škole, keď sa mal skutok stať. Viac nič podstatného na svoju obranu nevypovedal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom poškodeného ml. H. S., potom vypočul svedkyňu a poškodenú Y. S. ako zákonného zástupcu poškodeného, svedka J.. M. T., ďalej chcel vypočuť svedka W. S., ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní, preto podľa bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z č.l.89-90. Na hlavnom pojednávaní ďalej boli vypočutí v rámci dokazovania svedkyňa J. S., svedok ml. Š. S., svedkyňa ml. P. H., svedkyňa Z. S., svedok ml. Q. W., znalci MUDr. Juraj Gémeš a znalkyňa Mgr. Iveta Snitková.

Podľa boli prečítané všetky znalecké posudky.

Na hlavnom pojednávaní podľa boli prečítané listinné dôkazy a to hodnotenie na obžalovaného, správy o školskej dochádzke, potvrdenie, lekárske správy na poškodeného, rodný list, správy o pomeroch v rodine, správy o povesti na obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov ministerstva vnútra a odpis registra trestov.

Poškodený ml. H. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od prvej triedy základnej školy. Od prvej po štvrtú triedu bol poškodený s obžalovaným v priateľskom vzťahu a od piatej triedy základnej školy mu obžalovaný začal robiť zle, stalo sa, že ho aj zbil, a keď to poškodený oznámil učiteľovi, tak potom dostal bitku od učiteľa T.. Podľa vyjadrenia poškodeného, mu obžalovaný závidel aj oblečenie, aj iné veci, a preto mu robil zle. Kritického dňa sa vracal do triedy z obeda, obžalovaný sedel na lavičke, keď poškodený okolo neho prechádzal, obžalovaný sa postavil, poškodený sa ho spýtal, že čo chce, na to reagoval obžalovaný tak, že ho kopol do gulí a hneď sa mu aj vyhrážal, že keď to povie svojej matke, tak ho zbije. Poškodený uviedol, že to mali vidieť aj jeho traja spolužiaci a ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že vyhľadal triedneho učiteľa T., ktorý našiel obžalovaného a dal mu facku a potom sa poškodený, aj obžalovaný vrátili do triedy. Skutok sa stal 02.05.2012, až na štvrtý deň po

udalosti, keď mal veľké bolesti, povedal starej matke, že obžalovaný ho kopol do gulí. Stará matka to oznámila jeho matke, tá sa naňho hnevala, že jej to nepovedal skôr. Na druhý deň išiel s matkou k lekárovi do Rimavskej Soboty, ale hneď ho poslali do Lučenca do nemocnice, aby sa to dalo zachrániť, v lučenskej nemocnici ostal po operácii asi jeden týždeň, keď sa vrátil z nemocnice, matka oznámila prípad policajtom. Na záver dodal len toľko, že z úrazu nemá bolesti, ani problémy a pokiaľ lekárovi v Lučenci uviedol, že spadol z bicykla, tak to nie je pravdou, lebo z bicykla nespadol, ale zranenie mu spôsobil obžalovaný tak, že ho kopol kritického dňa do gulí.

Svedkyňa Y. S. - matka poškodeného vypovedala, že poškodený asi po štyroch dňoch povedal starej matke čo sa stalo, potom išli k lekárovi. V Nemocnici v Lučenci nebola svedkyňa prítomná u primára, ktorý napísal, že poškodený povedal, že spadol z bicykla, čo však nebolo pravdou, to povedal len z toho dôvodu, lebo sa bál obžalovaného. Keď sa ho matka spýtala, ako sa mu úraz stal, tak jej poškodený povedal, že ho obžalovaný kopol do gulí na chodbe školy, ako sa vracal z obeda. Keď sa matka bola opýtať triedneho učiteľa v škole, tak tento povedal, že o tomto úraze nič nevie, a že mu ho poškodený kritického dňa neoznámil. Viac nič podstatného k veci svedkyňa neuviedla.

Svedok J.. M. T. - triedny učiteľ poškodeného uviedol, že o úraze sa dozvedel až neskoršie od matky poškodeného, poprel tú skutočnosť, že by hneď po udalosti bol poškodený za ním, a že by mu oznámil, čo sa stalo. O úraze sa dozvedel od matky poškodeného asi 09. alebo 10. mája 2012. K samotnému priebehu skutku sa nevedel vyjadriť.

Svedok W. S. sa k samotnému priebehu skutku nevedel vyjadriť, na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ale táto jeho výpoveď sa netýkala priamo skutku obžaloby, lebo svedok nebol prítomný vtedy, keď došlo k zraneniu poškodeného.

Svedkyňa J. S. - stará matka poškodeného k samotnému priebehu skutku sa nevedela vyjadriť, poškodený jej to prvej oznámil a povedal jej asi po štyroch dňoch, že ho kopol do vajec obžalovaný a potom išla s poškodeným k lekárovi do Nemocnice v Lučenci.

Svedok ml. Š. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že o úraze veľa nevie, lebo nebol prítomný v škole, samotný úraz nevidel, a keď mu bolo oznámené, že podľa knihy dochádzky v škole mal byť prítomný, tak sa k tomu nevedel vyjadriť, či 02.05.2012 bol prítomný v škole, alebo nie. Viac nič podstatné nevypovedal.

Svedkyňa ml. P. H. taktiež podobne vypovedala, že o úraze poškodeného nevie nič, lebo nebola v škole prítomná, neskoršie sa dozvedela, že obžalovaný ho kopol, preto je v Nemocnici v Lučenci. Keď jej bolo oznámené, že 02.05.2012 podľa knihy dochádzok mala byť prítomná v škole, tak k tomu nič neuviedla, len dodala toľko, že nevidela a nebola prítomná pritom, keď obžalovaný kopol poškodeného do vajec.

Svedok ml. Q. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní rovnako ako predchádzajúci dvaja svedkovia, že nebol v škole, keď sa úraz stal t. j. 02.05.2012, v škole mu hovorili, že poškodeného zbili, ale nevedel povedať, kto mu to povedal, len uviedol, že to bolo dievča, aj tomuto svedkovi bolo oznámené, že podľa knihy dochádzky bol prítomný v škole, lebo odpis tejto knihy dochádzky sa nachádza v spise na č.l.173 a tam bolo uvedené, že 02.05.2012 bol prítomný v škole. Na túto skutočnosť sa už nevedel vyjadriť.

Svedkyňa Z. S. ako matka obžalovaného uviedla, že nebola prítomná vtedy, keď sa skutok stal, po udalosti bola u poškodených S., a keď sa tam rozprávali, tak matka poškodeného poslala syna preč, aby ho neovplyvňovali, ale podľa jej vyjadrenia, mal poškodený uviesť, že obžalovaný mu úraz nespôsobil, ale túto skutočnosť uviedla len táto svedkyňa.

Znalec MUDr. Juraj Gémeš na hlavnom pojednávaní pri výsluchu zotrval na svojom znaleckom posudku z č.l.117-125, ako znalec z odboru zdravotníctvo - odvetvie urológia v znaleckom posudku uviedol, že

mladistvý poškodený H. S. bol hospitalizovaný od 11.05.2012 do 17.05.2012 na urologickom oddelení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec, n. o. s nálezom vľavo v norme, vpravo semenník zväčšený, má malú reaktívnu hydrokélu (nahromadenie tekutiny), semenník defigurovaný, zo zadnej časti hmatný, tuhý, bolestivý infiltrát. Podľa udania poškodeného sa úraz stal 02.05.2012, teda medzi úrazom a hospitalizáciou uplynulo viac dní. Popísaný obraz môže zodpovedať dobe od úrazu, u poškodeného išlo o udretie jedného semenníka, pričom mechanizmus vzniku zranenia bol priamy úder (kop na jedno miesto). Pri páde z bicykla, alebo údere, či pomliaždení, by došlo k poškodeniu na väčšej ploche a bol by poškodený i miešok, alebo koža mieška. Znalec vypovedal, že pravdepodobnosť zranenia poškodeného, pokiaľ sa týka jeho spôsob, tak toto zranenie bolo spôsobené kopol do rozkroku, a táto pravdepodobnosť vzniku tohto zranenia sa blíži k 100 %. K trvalým následkom sa znalec nevedel vyjadriť, lebo k týmto sa možno vyjadriť definitívne o 3 až 4 roky, určité trvalé následky úraz zanechá na psychike poškodeného. Dobu liečenia ako aj obdobie sťaženia obvyklého spôsobu života znalec stanovil od 35 do 40 dní. Na záver znalec jednoznačne zotrval na tom a vylúčil možnosť vzniku úrazu poškodeného pádom z bicykla, ale potvrdil to, že úraz vnikol kopnutím, resp. priamym úderom. Ďalej už nič viac podstatného znalec vo svojej výpovedi neuviedol.

Znalkyňa Mgr. Iveta Snitková vypracovala znalecký posudok z odboru psychológie - klinická psychológia detí, z ktorého vyplýva, že osobnosť ml. H. S. je detská vo vývine so slabšími zdrojmi, v dôsledku menej kvalitatívnych percepčno - kognitívnych schopností. Poškodený má tendenciu byť skôr uzavretý až utiahnutý, zdržanlivý, ťažšie si otvára blízke vzťahy, ale napriek tomu sa snaží prispôsobiť sa, potláča svoje vnútorné tendencie emócie. Úroveň intelektových schopností u poškodeného nie je rovnomerná, názorová zložka intelektu je na rozhraní hraničného pásma mentálnej retardácie a ľahkou duševnou zaostalosťou, verbálne schopnosti sú v pásme ľahkej duševnej zaostalosti stredného stupňa. Pamäťové schopnosti sú kvalitnejšie, v niektorých atribútoch sú v porovnaní s vekovou normou v priemere, niekedy až lepšie ako priemer. Pomalšia a slabšia je schopnosť si zapamätávania, vštepovania do pamäti, ale dobré je podržanie v pamäti a až nadpriemerná je schopnosť vybavenia si zapamätaného po dlhšom časovom úseku. Poškodený nemá sklon ku skresľovaniu. Na základe úrovne jeho schopností môžeme predpokladať do istej miery zníženú schopnosť presnosti vnímania, avšak jeho schopnosť reprodukovania prežitých udalostí je priemerná až nadpriemerná. Sklon ku konfabulácii sa u poškodeného nepreukázal v žiadnom z pamäťových testov, uvádzanie vedomej nepravdy je u poškodeného nepravdepodobné. Špecifická vieryhodnosť je zachovaná vzhľadom na zhodu v porovnaní jednotlivých výpovedí a jeho motívov a správania. Znalkyňa v znaleckom posudku neodporučila priamy kontakt obžalovaného s poškodeným, ale neskoršie na hlavnom pojednávaní uviedla a povolila výsluch poškodeného za prítomnosti obžalovaného. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený, pokiaľ sa týka jeho pamäťových schopností, je schopný si zapamätať viac, ako je jeho intelektuálna schopnosť. Znalkyňa u neho nezistila tendencie vedome klamať. Jednoduché udalosti si dokáže zapamätať, ale podľa nej nie je schopný vedome klamať s tými istými detailami, čiže podľa nej by poškodený vo svojich viacerých výpovediach nebol schopný vedome popísať celý skutkový dej tak, ako sa stal, bez toho, že by ho nebol prežil.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede takto: pokiaľ sa týka výpovedí poškodeného ml. H. S.Š. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní súd zaznamenal rozpory v tom, že poškodený ml. H. S. uviedol, že keď došlo k jeho

úrazu, že ho kopol obžalovaný do gulí, tak to mali vidieť jeho spolužiaci P. H., Š. S. a Q. W., ale túto skutočnosť nepotvrdili, lebo podľa nich neboli v škole 02.05.2012, keď sa mal skutok stať, ale títo svedkovia nevedeli zdôvodniť tú skutočnosť, prečo boli zaznamenaní v knihe dochádzky, že boli počas vyučovania celý čas v škole prítomní. Vo výpovedi poškodeného, že hneď po udalosti, keď sa skutok stal, toto oznámil triednemu učiteľovi, ale triedny učiteľ J.. M.Á. T., túto skutočnosť nepotvrdil, ale uviedol, že sa o úraze dozvedel až od matky poškodeného po viacerých dňoch asi okolo 09.05.2012. Vzhľadom na inteligenčnú schopnosť tohto poškodeného, súd tieto nezrovnalosti vyhodnotil tak, že ide o nepodstatné veci, ale pokiaľ sa týka priebehu a popisu vzniku zranenia, poškodený ho popísal vo viacerých výpovediach pravdivo, že úraz mu spôsobil obžalovaný ml. S. S. takým spôsobom, že ho kopol do rozkroku a takému popisu priebehu udalostí, pokiaľ sa týka vzniku zranenia poškodeného súd aj uveril. Takýto vznik zranenia potvrdil aj znalec MUDr. Juraj Gémeš, ktorý jednoznačne zotrval na tom, že úraz vznikol kopnutím, resp. priamym úderom, čiže jednoznačne vylúčil možnosť vzniku úrazu u poškodeného pádom z bicykla, ako tvrdil obžalovaný. Vieryhodnosť podstatných skutočností výpovede poškodeného ml. Jozefa Lakatoša potvrdila aj znalkyňa Mgr. Iveta Snitková, lebo táto tiež zotrvala na znaleckom posudku aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že poškodený má schopnosť si zapamätať celý skutkový dej, nemá tendencie vedome klamať, jednoduché prežité veci si dokáže zapamätať, ale nie je schopný vedome klamať s tými istými detailmi, teda podľa nej, pokiaľ by poškodený nebol prežil celú udalosť tak, ako ju popísal pri viacerých výpovediach, nebol by ju schopný tak podrobne a pravdivo reprodukovať, pokiaľ by sa skutok nestal tak, ako ho vo svojich výpovediach popísal, lebo nie je schopný jednotlivé detaily skutkového deja si vymyslieť pokiaľ sa týka viacerých výpovedí s takou presnosťou ako to popísal poškodený vo svojich výpovediach, čiže podľa názoru znalkyne, jeho výpoveď je pravdivá a uvedené udalosti musel poškodený prežiť.

Výpoveď matky poškodeného Y. S. súd hodnotil v takom smere, že ona prakticky len potvrdila tú skutočnosť, čo jej povedal poškodený, ako sa skutočne úraz stal, že ho obžalovaný kopol do gulí na chodbe školy, keď sa vracal z obeda.

Výpovede svedka J.. M. T. - triedneho učiteľa súd vyhodnotil takým spôsobom, že svedok nebol priamym účastníkom konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným a vychádzal len z tej skutočnosti a z toho, čo sa dozvedel od matky poškodeného.

Svedok W. S. ani svedkyňa J.É. S. sa k samotnému priebehu skutku nevedeli vyjadriť, lebo tam neboli prítomní a o udalosti sa dozvedeli len buď zo strany obžalovaného alebo zo strany poškodeného.

Výpoveď svedkyne Z. S. súd vyhodnotil, lebo sa jedná o matku obžalovaného, ako tendenčnú so snahou pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, a preto tejto výpovedi súd neuveril.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých záverov súd prišiel k takému záveru, že obžalovaný dňa 02.05.2012 okolo 12.30 h v Bátke, v areáli Základnej školy - Alapiskola, pred budovou, fyzicky napadol H. S., nar.14.01.1998 tak, že prišiel k nemu a kopol ho do rozkroku, čím poškodenému H. S. spôsobil pomliaždenie pravého semenníka s následným reaktívnym zápalom nadsemenníka vpravo, v dôsledku ktorého zranenia bol hospitalizovaný vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n. o. na urologickom oddelení od 11.05.2012 do 17.05.2012, sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného predstavovalo dobu celkom od 35 do 40 dní.

Tieto skutočnosti potvrdila hlavne výpoveď poškodeného ml. H. S. z prípravného konania a z hlavného pojednávania, nakoľko tento poškodený podstatným spôsobom a v hlavných rysoch popísal vznik zranenia takým spôsobom, ako je to uvedené v skutku, tiež uviedol, že toto zranenie mu spôsobil obžalovaný S. S. a pokiaľ sa týka vzniku a spôsobu vzniku zranenia, jeho výpoveď potvrdil aj znalec MUDr. Juraj Gémeš, a tiež vieryhodnosť jeho výpovede potvrdila aj znalkyňa Mgr. Iveta Snitková, a preto súd tejto jeho výpovedi aj uveril. Pokiaľ sa týka celého skutkového deja, tak súd vychádzal z tých skutočností, že priami svedkovia boli len obžalovaný a poškodený a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti výpovedi poškodeného a vzniku zranenia poškodeného, súd uveril tak, ako je to presne popísané v skutkovom deji a obranu obžalovaného, že zranenie poškodenému nespôsobil súd

hodnotil ako tendenčnú a jeho obrane - obžalovaného súd neuveril, lebo bola vyvrátená výpoveďou poškodeného, výpoveďou matky poškodeného, ako aj výpoveďami znalcov.

Súd konanie obžalovaného ml. S. S. právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a) Tr. zák., lebo inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený skutok spáchal na chránenej osobe a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu a ďalej konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr. zák., lebo obžalovaný sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného a takto svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty aj tohto prečinu.

Obžalovaný ml. S. S. je v mieste trvalého bydliska hodnotený dobre. Hodnotenie zo Základnej školy - Alapiskola v Bátke, kde ho hodnotia ako žiaka, ktorý viackrát nedovolene opustil areál školy a ušiel z vyučovania, je priemerné. Zo správy ÚPSVaR Rimavská Sobota vyplýva, že v registri sociálnej kurately mladistvých doteraz nebol evidovaný. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že doteraz sa nedopustil žiadneho priestupku. Podľa odpisu registra trestov doteraz nebol súdom trestaný.

Podľa § 34 ods.1, ods.4 Tr. zák. súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Podľa § 97 ods.1 Tr. zák. súd vychádzal z toho, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.j) Tr. zák., t. j., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Ďalej u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods.2 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a zistil, že tento pomer je 1 : 1.

Ďalej súd pri ukladaní trestu podľa § 117 ods.1 Tr. zák. vychádzal z toho, že trestné sadzby odňatia slobody ustanovené týmto zákonom sa u mladistvých znižujú na polovicu, horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.

Obžalovanému za použitia § 41 ods.1 Tr. zák. uložil na prevýchovu a nápravu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže v prevýchove a náprave tohto mladistvého obžalovaného.

Poškodený H. S. zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou Y. S. na hlavnom pojednávaní uplatnili nárok na náhradu škody, ale tento nárok na náhradu škody presne neohraničili, preto súd poškodeného s celým nárokom na náhradu škody podľa odkázal na občianske súdne konanie, lebo vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom sporného nároku na náhradu škody, ktoré presahuje rámec adhézneho konania

- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený skutok spáchal na chránenej osobe,

- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.