Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/158/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, Bratislava, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. W. XXXX/XX, T., zast. splnomocneným zástupcom Michalom Ondrovičom, nar. 22.10.1984, bytom Kukorelliho 11, Malacky, o zaplatenie sumy 296,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 03. októbra 2018, č. k. -131, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 03. októbra 2018, č. k. -131 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 03.10.2018, č. k. -131 žalobu zamietol (výrok I.), priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II.) a konanie v časti o zaplatenie sumy 6,66 Eur s príslušenstvom zastavil (výrok III).

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 296,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 165,89 Eur od 15.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 130,57 Eur od 18.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že kontrolou odberných miest v informačnom systéme žalobcu zistil, že na odbernom mieste L. W. XX, T., neeviduje so žalovaným uzatvorenú zmluvu na odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Žalobca informoval o tejto skutočnosti žalovaného listom zo dňa 02.07.2014. Zároveň s listom zaslal žalovanému tlačivo - podklady pre uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou. Žalobca ďalej informoval žalovaného, že v prípade potvrdenia vypúšťania vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie mu bude vystavená faktúra ako poplatok za neoprávnené vypúšťanie vo výške 137,57 Eur a faktúra za využívanie predmetnej služby ako náhrada škody za vypúšťanie vôd z povrchového odtoku spätne odo dňa napojenia maximálne dva roky, stanovená v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. . Potrebné doklady mal žalovaný zaslať do 15.07.2014. Žalobca si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. XXXXXXXX s celkovou sumou 130,57 Eur so splatnosťou dňa 17.10.2014 v súlade so zákonom o vodovodoch a verejných kanalizáciách a s platným cenníkom výkonov a služieb poplatok za zistenie neevidovaného vypúšťania vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Druhou faktúrou č. XXXXXXXX

na celkovú sumu 165,89 Eur so splatnosťou dňa 14.10.2014 si žalobca uplatnil náhradu škody za neoprávnené odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie vo výške 150 m3.

3. O žalobe žalobcu rozhodol súd prvej inštancie najskôr platobným rozkazom č. k. -36 zo dňa 16.08.2016. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalovaný v stanovenej lehote dňa 14.11.2014 zaslal žiadosť o uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou v rámci generálneho pardonu. Následne žalobca zaslal žalovanému novú zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, kde bol doplnený predmet zmluvy odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku. Túto zmluvu poslal žalovaný v stanovenej lehote dňa 20.01.2015 späť žalobcovi. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že neeviduje zmluvu, ktorú žalovaný doložil k podanému odporu a teda má za to, že žalovaný podmienky pre nevymáhanie náhrady škody nesplnil. Žalobca uviedol, že jedinú zmluvu, ktorú eviduje, je zmluva č. P. zo dňa 31.05.2005. Nárok na zaplatenie stočného (v tomto prípade stočného za odvádzanie vôd z povrchového odtoku) vzniká žalobcovi priamo zo zákona. Ak by aj žalovaný splnil podmienky uvedené v generálnom pardone, nárok na zaplatenie stočného žalobcovi nijakým spôsobom nezaniká.

4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v roku 2003 zaslal žalobca žalovanému „Návratku“ formulár pre údaje pre uzatvorenie zmluvy na dodávku pitnej vody, odvádzanie odpadových a zrážkových vôd a list k tejto návratke. Žalovaný vypísal všetky údaje, pričom vypísal aj zrážkové odpadové vody do verejnej kanalizácie z plochy 16,2 m2, čo je znížená menšia predná časť strechy so samostatným odtokom do kanalizácie. Vo zvyšnej časti strechy 91,20 m2 žalovaný dažďovú vodu zachytával a využíval na závlahu záhrady. Žalovaný teda priznal zrážkovú vodu. Túto návratku žalovaný poslal v obálke pre návratky žalobcovi spolu so žiadosťou o podružný vodomer. Žalobca poslal na základe tejto návratky na kontrolu svojho pracovníka, ktorý nijakým spôsobom nenamietal spôsob vyplnenia návratky ani údaje v nej. Pracovník žalobcu po obhliadke na mieste odmietol žiadosť o podružný vodomer z dôvodu množstva vodovodných prípojok a uzáverov a s tým súvisiacich potrubí na pozemku žalovaného. V roku 2005 požiadal žalobca žalovaného o uzatvorenie novej zmluvy, pričom poslal aj návrh s vyplnenými údajmi podľa zmluvy predchádzajúcej. Žalovaný v dobrej viere tento návrh podpísal a uzatvoril tak novú zmluvu. Žalovanému chodili faktúry od žalobcu, pričom vo faktúrach sú zrážky a stočné uvedené spoločne ako jedna položka. Žalovaný nemal ako vedieť, že mu tam zrážky neboli započítané. Až od faktúry za november 2014 boli položky rozpísané samostatne. Žalovaný uhrádzal všetky faktúry riadne a včas. Dňa 02.07.2014 poslal žalobca žalovanému oznámenie o neoprávnenom vypúšťaní povrchových odpadových vôd do verejnej kanalizácie s informáciou, že mu bude fakturovaná pokuta vo výške 130,57 Eur. Priložené bolo tlačivo „Podklady pre uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou“. Žiadny ďalší dokument priložený nebol. Krátko po prvom oznámení, žalobca 08.07.2014 poslal ďalšie oznámenie úplne totožné s prvým, opäť bez faktúry. Vzhľadom na krátkosť času žalovaný ešte nestihol poslať vyplnené podklady. Žalovaný vyplnil tlačivo podobne ako v návratke ešte z roku 2003 - žalovaný odvádza do kanalizácie povrchovú vodu len z prednej časti strechy s výmerou 16,20 m2. Zrážky zo zvyšnej časti strechy idú do záchytného systému zo sudov, ktorý žalovaný používa na závlahu záhrady. Toto tlačivo bolo odoslané dňa 29.07.2014. Zároveň žalovaný po telefonickom dohovore s pracovníkom žalobcu spísal reklamáciu „Odvolanie voči oznámeniu" a 29.07.2014 ju poslal žalobcovi. V nej namietal ako samotnú pokutu, tak aj skutočnosť, že žalobca požadoval uhradiť faktúru, ktorú ale neposlal. Žalobca na toto odvolanie reagoval 10.09.2014 len poslaním ďalšieho oznámenia, rovnakého ako predchádzajúce oznámenia, ale už nie s tlačivom „Podklady pre uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou“, ale s oznámením o generálnom pardone a „Žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou v rámci generálneho pardonu.“ Žalovaný na toto oznámenie reagoval dňa 02.10.2014 a žalobcovi poslal oznámenie, že podklady už poslal doporučene dňa 29.07.2014. Až dňa 06.11.2014 boli žalovanému doručené dve upomienky - jedna na sumu 130,57 Eur a druhá na sumu 165,89 Eur. Sumu 165,89 Eur videl žalovaný prvýkrát, nebola doteraz nikde uvedená. Žalovaný nevedel, kvôli čomu žalobca požaduje aj tú druhú sumu, pretože pri upomienke nebolo žiadne vysvetlenie. Napriek tomu, že upomienky majú rôzny dátum vystavenia, boli poslané v jeden deň. Opäť neboli priložené žiadne faktúry. Žalovaný telefonoval s pracovníkom žalobcu, aby zistil, čoho sa týka druhá upomienka. Pracovník žalobcu mu telefonicky oznámil, že podklady žalovaného boli zamietnuté. Žalobca o tejto skutočnosti žalovaného dovtedy nijako neinformoval. Ako argument zamietnutia bolo pracovníkom žalobcu povedané, že strechu nie je možné rozdeliť a že žalovaný musí platiť z celej plochy bez ohľadu na to, že väčšinu povrchovej vody zachytáva. pritom stanovuje, že spoplatneniu nemajú podliehať vody z povrchového odtoku, ktoré sa „neodvádzajú z plôch

nehnuteľností priamo kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpuste do verejnej kanalizácie.“ Napriek tomu sa žalovaný rozhodol túto spornú vec neriešiť a rozhodol sa platiť z celej plochy domu. Žalovaný išiel 14.11.2014 priamo do zákazníckeho centra v sídle žalobcu v Bratislave. Pracovník zákazníckeho centra žalobcu povedal žalovanému, že pôvodnú žiadosť vyplnil zle a na mieste mu bolo poskytnuté nové tlačivo „Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou v rámci generálneho pardonu,“ teda nie štandardné tlačivo „Podklady pre uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou.“ Žalovanému bolo pracovníkom žalobcu povedané, že môže využiť generálny pardon. Žalovaný poukázal na rovnaké dátumy vypísania tlačiva a prijatia tlačiva čo znamená, že boli vypísané priamo u žalobcu. V ten istý deň spolu s pracovníkom žalobcu spísal žalovaný aj druhú reklamáciu. V druhej reklamácii žalovaný taktiež uviedol, že zrážkovú vodu priznal ešte v roku 2003 a nie je jeho vina, že si ju žalobca neúčtoval. Až od pracovníka žalobcu v zákazníckom centre žalovaný získal faktúry, ktoré žalobca požadoval zaplatiť. Na druhú reklamáciu žalobca už odpovedal, pričom sám v odpovedi uviedol, že ich pracovníkom bolo zistené, že len „rína z prednej časti domu je zavedená do kanalizačnej vpuste.“ Takže žalobca vedel, že žalovaný nevypúšťa povrchovú vodu z celej strechy, ale len z prednej časti domu. Žalovaný spísal opätovnú reklamáciu, kde uvádza, že mu stále neboli žiadne faktúry doručené. Rovnako tam opäť spomenul, že podklady posielal ešte v roku 2003 a stále nedostal zmluvu, ktorú by mal podpísať. Na túto reklamáciu žalobca nereagoval, ale poslal žalovanému zmluvu bez podpisov. Žalovaný zmluvu podpísal a poslal ju žalobcovi. Žalobca vrátil naspäť potvrdenú zmluvu so zmeneným rozpisom platieb. Tým považoval žalovaný podanú „Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou v rámci generálneho pardonu“ za prijatú. Žalobca nedal žalovanému nijakým spôsobom vedieť, že mu nebol udelený generálny pardon. Práve naopak, žalovaný od žalobcu dostal nielen novú zmluvu, ale aj preplatok, pričom na faktúre (dobropise) bolo uvedené „Dobropisujeme Vám vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie za obdobie 01.10.2012 do 30.9.2014 - odberné miesto C., W. XX, T. voda z povrchu.“ Teda žalobca vracal žalovanému preplatok za spornú vec zo sporného obdobia. Faktúru k preplatku žalovaný nedostal, uvedený text z faktúry mu bol oznámený pracovníkom žalobcu po telefóne, keď sa žalovaný zaujímal, z čoho ten preplatok vznikol. Pracovníkom žalobcu bolo žalovanému vysvetlené, že ide o rozdiel medzi vyúčtovanou sumou za odtok povrchovej vody do kanalizácie a sumou odpustenou v rámci generálneho pardonu. Na základe týchto skutočností bol žalovaný v presvedčení, že sa u neho uplatnil generálny pardon, poplatky sú odpustené a vec ďalej neriešil. V tomto presvedčení ho utvrdilo aj to, že mu boli vrátené ďalšie preplatky, čo by si za normálnych okolností žalobca započítal s dlžnou čiastkou. Čo sa týka generálneho pardonu, žalobca žalovaného zavádzal tým, že posielal spolu s oznámeniami aj tlačivo pre generálny pardon. Rovnako aj zamestnanci žalobcu žalovaného presviedčali, aby využil generálny pardon a sami mu poskytli potrebné tlačivá. Žalovaný je presvedčený, že spravil všetko správne a všetky pokuty a poplatky sú neoprávnené. Zrážkovú vodu priznal ešte v návratke z roku 2003. Zároveň akonáhle dostal oznámenia a upomienky, aktívne komunikoval so žalobcom a snažil sa vec vyriešiť.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že podmienky generálneho pardonu sa nevzťahovali na už identifikované prípady neoprávneného vypúšťania zrážkových vôd a prípady existujúcich súdnych sporov medzi producentom a žalobcom. Na žalovaného sa generálny pardon nemohol vzťahovať, nakoľko po vyhodnotení jeho situácie bolo príslušnými pracovníkmi žalobcu zistené, že žalobca už eviduje resp. už identifikoval prípad neoprávneného vypúšťania, nakoľko celú vec s neoprávneným vypúšťaním žalobca so žalovaným písomne riešil od júla 2014, pričom žalovaný podal žiadosť o generálny pardon až dňa 14.11.2014, t. j. v čase, keď už neoprávnené vypúšťanie bolo dávno žalobcom identifikované. Čo sa týka zasielania faktúr, tieto žalobca zasiela vždy spolu so samotným oznámením, čiže ide len o tvrdenia žalovaného, že tieto neobdržal. Predmetná situácia bola zo strany žalobcu riešená od júla 2014, kedy žalovanému prvýkrát zaslal oznámenie zo dňa 02.07.2014. Z ďalšieho listu žalobcu zo dňa 27.11.2014 jasne vyplýva, že žalovaný u žalobcu reklamoval sporné žalované faktúry, z čoho je evidentné, že ak tieto raz reklamoval, musel nimi aj disponovať. Čo sa týka zdokladovania spôsobu odvádzania odpadových vôd z povrchového odtoku oznámením žalobcu zo dňa 02.07.2014, 08.07.2014, 10.09.2014 žalobca vyzýval žalovaného na zdokladovanie spôsobu odvádzania vôd z povrchového odtoku. Žalovaný nedoručil žalobcovi žiadne doklady, ktoré by preukazovali, akým spôsobom odvádza vody z povrchového odtoku. Žalobca pri náhodnej kontrole len videl, že rína z prednej časti domu je síce zavedená do kanalizačnej vpuste, ale žalovaný nijako nezdokladoval veľkosť týchto plôch, z ktorých je voda vypúšťaná do verejnej kanalizácie. Toto zdokladovanie bolo a je úlohou žalovaného. Žalobca má preto v zmysle vyhlášky č. 397/2003 právo stanoviť plochy odhadom, a to podľa LV na plochu A - 123 m3. V ďalšom žalovaný okrem

iného, sám potvrdil neoprávnené napojenie na verejnú kanalizáciu, nakoľko z písomnej komunikácie žalobcu so žalovaným (list žalovaného - podklad pre uzatvorenie zmluvy zo dňa 02.07.2014) vyplýva, že žalovaný uviedol ako plochu pre výpočet 16,2 m2 pre druh povrchu A, a pre druh povrchu B plochu 30,25 m2. Na LV je pritom plocha 123 m2. Žalovaný týmto potvrdil napojenie, súčasne ale nezdokladoval plochu, z ktorej vypúšťa vodu, len tvrdí, že táto plocha nie je 123 m2 ako vyplýva z LV, ale plocha A - 16,20 m2 a plocha B - 30,25 m2. Žalovaný v žiadosti o uzatvorenie zmluvy o dovádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou v rámci generálneho pardonu zo dňa 14.11.2014 uviedol už ale plochu povrchov 107,80 m2 (pričom predtým hovoril o ploche 16,20 m2 a ploche 30,25 m2), pričom na základe tejto žalobca následne vypočítal v zmysle vyhlášky množstvo vôd z povrchového odtoku vypúšťaných odberateľom z odberného miesta do verejnej kanalizácie. Na základe tohto informatívneho technického výpočtu žalobca následne vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX. Žalobca ďalej uviedol ako postupoval pri výpočte zrážkových vôd odhadom z plochy 123 m2 (z LV predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej je odberné miesto). Čo sa týka dobropisu č. XXXXXXXX zo dňa 17.02.2015 žalobca dobropisoval žalovanému v dôsledku toho, že žalobca pri vystavení faktúry č. XXXXXXXX vychádzal z LV, kde sa uvádza plocha odtoku 123 m2 (nakoľko tento stav mal preukázaný z LV a žalovaný napriek opakovaným výzvam nezdokladoval inú plochu), pričom na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14.11.2014 nastala zmena plochy z pôvodných 123 m2 na 107,80 m2 a v dôsledku tejto skutočnosti žalobca pristúpil k stornu/dobropisu zrážkových vôd a dobropisoval časť medzi LV (123 m2) a novou žalovaným uvedenou plochou (107,80 m2), t. j. rozdiel 15 m2. Pričom na základe takto uvedenej plochy odhadom vypočítal množstvo zrážkovej vody na 18 m3.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že faktúrou č. XXXXXXXX, splatnou dňa 14.10.2014 (č. l. 16 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 165,89 Eur ako náhradu škody za neoprávnené odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie vo výške 150 m3 na odbernom mieste W. XX, T.. Faktúrou č. XXXXXXXX, splatnou dňa 17.10.2014 (č. l. 18 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 130,57 Eur podľa cenníka poplatok za zistenie neevidovaného vypúšťania vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie na odbernom mieste W. XX, T.. Podľa cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou platným od 01.10.2014 (č. l. 85 spisu) bod 3.4.3 poplatok za zistenie neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do VK je pre fyzické osoby vo výške 130,58 Eur. Zo zmluvy č. P zo dňa 31.05.2005 súd prvej inštancie zistil, že predmetom zmluvy je dodávka vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Uvedená zmluva je podpísaná žalovaným ako odberateľom a taktiež oprávnenou osobou za žalobcu ako dodávateľa. Zo zmluvy č. L o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (č. l. 44 spisu) vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku z plochy 108 m2. Zmluva je podpísaná žalobcom dňa 13.01.2015 a žalovaným dňa 19.01.2015.

7. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , a o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach; vyhlášky č. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody; .

8. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 289,80 Eur titulom náhrady škody (faktúra č. XXXXXXXX) v sume 165,89 Eur (po čiastočnom späťvzatí v sume 159,23 Eur) a poplatku (faktúra č. XXXXXXXX) v sume 130,57 Eur. Súd prvej inštancie sa v prvom rade musel zaoberať, či sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu tak, ako to vyžaduje ustanovenie . V prvom rade ide o porušenie právnej povinnosti. Žalovaný bol v zmysle povinný oznámiť nové údaje súvisiace s odvádzaním odpadových vôd. Uvedenú povinnosť si aj splnil, keď po výzve žalobcu (síce bez uvedenia dátumu) v návratke vyplnil a uviedol zrážkové odpadové vody. Žalovaný touto návratkou preukázal, že si splnil povinnosť, ktorú vyžaduje . Žalobca sa k tejto skutočnosti nevyjadril, nepoprel, že by mu takáto návratka nebola doručená, preto súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť oznámiť údaje súvisiace s odvádzaním odpadových vôd splnil. Skutočnosť, že žalobca následne zaslal na podpis žalovanému zmluvu č. V243700000 zo dňa 31.05.2005 bez

uvedenia predmetu zmluvy - odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou nemožno pričítať žalovanému ako porušenie povinnosti. Žalovaný vysvetlil, že uzavretiu tejto zmluvy predchádzala návšteva pracovníka zo strany žalobcu, ktorý nenamietal údaje uvedené v návratke, žalovaný nebol vyzvaný na uvedenie ďalších údajov resp. iné doklady a preto v dobrej viere po doručení žalobcom vopred pripravenej formulárovej zmluvy túto podpísal a zaslal naspäť žalobcovi. Uvedenú zmluvu žalobca eviduje, čo potvrdil aj vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 16.11.2017. Podľa takto uzavretej zmluvy fungoval žalovaný až do polovice roka 2014, kedy mu žalobca oznámil, že zistil neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. Následne nasledoval kolobeh oznámení a doručovaní podkladov pre uzatvorenie novej zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciu. V priebehu tohto procesu si žalobca so žalovaným ustaľovali plochu povrchov, z ktorých sa má počítať odvádzanie povrchových vôd. Z celej tejto komunikácie medzi žalobcom a žalovaným tak, ako bola popísaná sporovými stranami, ako aj z dokladov doložených oboma sporovými stranami, nie je možné vyvodiť porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Výsledkom vzájomného rokovania o uzatvorení zmluvy o dodávke pitnej vody bola zmluva č. PZ00030970_003 zo dňa 19.01.2015, ktorej predmetom bolo okrem iného aj odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku z plochy 108 m2. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný neoprávnene vypúšťal odpadové vody do kanalizácie tak, ako to má na mysli ustanovenie . V tomto prípade je potrebné prisvedčiť žalovanému, ktorý riadne platil všetky preddavkové platby na faktúry od žalobcu, že nemal ako z jednotlivých faktúr vyčítať, či platí aj stočné za zrážky, keďže vo faktúrach (za obdobie od 03.08.2013 do 02.07.2014) sa nachádza len popis „dodanie tovaru a služby“. Až vo vyúčtovacej faktúre č. 414116281 za obdobie od 03.08.2013 do 01.08.2014 sú v tabuľke vyúčtovanie rozdelené platby na stočné a zrážky a vodné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného a nepreukázal neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do kanalizácie nebolo možné priznať žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 159,23 Eur. S nepriznaním žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody súvisí aj poplatok vo výške 130,57 Eur (faktúra č. 14820068), ktorý bol účtovaný za zistenie neevidovaného vypúšťania vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie podľa cenníka. Takýto poplatok súd prvej inštancie nemohol žalobcovi priznať, keďže neboli splnené predpoklady na uplatnenie takéhoto poplatku. Ako už bolo vyššie uvedené, nebolo žalobcom preukázané neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a taktiež žalobca nepreukázal, akým spôsobom mal vypúšťanie vôd zistiť. Nedoložil žiadny záznam od pracovníka žalobcu, ktorý mal uvedenú skutočnosť zistiť ako sa uvádza v liste žalobcu zo dňa 27.11.2014 a zo dňa 10.12.2014, kde bolo uvedené, že žalobca vykonal kontrolu odberného miesta dňa 12.06.2014. Na základe vyššie uvedeného zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu. Len pre úplnosť súd dodáva, že nebolo potrebné sa zaoberať, či žalovaný spĺňal podmienky pre generálny pardon, keďže v jeho prípade nešlo o neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) v spojení s . Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 296, Eur. V časti o zaplatenie sumy 6, Eur s príslušenstvom vzal žalobu späť z dôvodu dobropisovania tejto sumy. Aj keď žalobca uvedený dobropis vystavil dňa 15.01.2017 (t. j. po podaní žaloby), skutočnosti pre vystavenie dobropisu mu boli známe už pred podaním žaloby (08.02.2016), keďže zo zmluvy č. L o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 19.01.2015 (č. l. 44 spisu) žalobca vedel plochu povrchov, z ktorých sa má počítať zrážková voda. Dobropis vo vzťahu k faktúre č. 14605071 (ktorá je predmetom sporu) vedel vystaviť už do podania žaloby. Preto žalobca v časti o zaplatenie sumy 6,66 Eur zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Čo sa týka zvyšnej časti žaloby o zaplatenie sumy 289,80 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný bol teda úspešný v plnom rozsahu a patrí mu plná náhrada trov konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku v rozsahu vo výške 165,89 Eur (po čiastočnom späťvzatí 159,23 Eur - pozn. odvolacieho súdu) (fa. č. XXXXXXXX) podal odvolanie žalobca s poukazom na odvolacie dôvody podľa a a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v napadnutom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal, že nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný si splnil povinnosť oznámiť nové údaje súvisiace s odvádzaním odpadových vôd. Žalovaný je povinný oznámiť žalobcovi redukovanú plochu nehnuteľnosti, z ktorej žalobca následne v zmysle zákonného vzorca vypočíta množstvo zrážkových vôd (čo aj žalovaný urobil, keď žalobcovi uviedol plochu najprv 16 m2 a 30,52 m2 a neskôr už uviedol plochu 107,80 m2) súčasne bol ale

povinný, v prípade, ako tvrdil žalovaný, že neodvádza odvádzané vody z povrchového odtoku z celej plochy nehnuteľnosti, ale len z časti 16 m2 a 30,52 m2, v zmysle zákona uviesť, akým spôsobom sa s nimi nakladá; a preukáže aj spôsob tohto nakladania. Na preukázanie tohto tvrdenia, žalobca žalovaného v rámci vzájomných písomných komunikácii (viď listinná komunikácia z roku 2014 medzi žalobcom a žalovaným založená v súdnom spise) opakovane vyzýval, aby žalovaný preukázal toto svoje tvrdenie ohľadom veľkosti redukovanej plochy, pričom žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal veľkosť redukovanej plochy v rozsahu 16 m2 a 30,52 m2. Z uvedeného vyplýva, že žalobca správne postupoval pri výpočte množstva odvádzaných zrážkových vôd z plochy cca 108 m2 - údaj, ktorý vyplýva z LV, ktorý následne aj potvrdil žalovaný sám v žiadosti zo dňa 14.11.2014. Žalobcom uvedený spôsob výpočtu zrážkových vôd a súčasne vystavenie samotnej žalovanej faktúry č. 14605071 považuje žalobca za zákonný a správny, nakoľko z prezentovaného skutkového stavu je evidentne zrejmé, (čo potvrdil aj sám žalovaný, že vypúšťa zrážkové vody do verejnej kanalizácie), že žalovaný odvádzal zrážkové vody do verejnej kanalizácie, čo bolo zistené žalobcom v rámci náhodnej kontroly u žalovaného, kedy poverený pracovník zistil, že rína z prednej časti domu je síce zavedená do kanalizačnej vpuste, ale žalovaný nijako nezdokladoval veľkosť plôch, z ktorých je voda vypúšťaná do verejnej kanalizácie. Na základe vyššie uvedeného, žalovaný dlhodobo využíval služby žalobcu (odvádzanie zrážkových vôd do verejnej kanalizácie) bez primeraného protiplnenia, v dôsledku čoho žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda. Záverom pre úplnosť opätovne uvádza, tak ako už uvádzal v rámci vyjadrenia zo dňa 01.10.2018, že na žalovaného sa nevzťahoval tzv. generálny pardon.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vo svojich tvrdeniach k nesprávnej návratke argumentuje tým, že žalovaný menil veľkosť plochy pre odvádzanie povrchových vôd. Žaloba sa ale netýka nesprávne uvedených plôch pre odvádzanie povrchových vôd, ale toho, že žalovaný odvádzanie povrchových vôd vôbec neoznámil. Táto časť odvolania nemá nič spoločné s pôvodnou žalobou a nemala by byť braná do úvahy pre odvolanie. I keď veľkosť priznanej plochy pre odvádzanie povrchového odtoku nebola predmetom žaloby, žalovaný úplne objasnil, prečo v druhej návratke z roku 2014 zmenil veľkosť plochy a priznal celú strechu. Žalobca vyzval žalovaného na zdokladovanie tejto skutočnosti príslušným kolaudačným rozhodnutím a projektovou dokumentáciou. Žalovaný sa snažil žalobcovi preukázať používanie záchytného systému na zrážkovú vodu fotografiami, čo žalobca neakceptoval. Žalovaný si vytvoril záchytný systém na zrážkovú vodu svojpomocne jednoduchým pospájaním sudov, takže žiadny stavebný projekt a kolaudačné rozhodnutie neexistovalo a ani existovať nemohlo. Keďže cez pozemok ide vodovodné potrubie BVS, nie je možné v jeho ochrannom pásme vybudovať žiaden záchytný systém, ani vodovodné potrubie, ktoré vyžaduje stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Zároveň žalobca neakceptoval možnosť redukovať plochu strechy. Žalovanému bolo povedané, že celá plocha strechy musí byť vedená rovnakým spôsobom. Preto v ďalšej prihláške na odvádzanie povrchových vôd do kanalizácie žalovaný zmenil veľkosť odvádzanej plochy na veľkosť celej plochy strechy. Žalovaný opakovane oznamoval žalobcovi, že si svoju povinnosť oznámiť plochu pre odvádzanie zrážkových vôd z povrchu splnil už v roku 2003. Žalovaný nemal ako vedieť, že neplatí za odvod povrchových vôd, pretože vo faktúrach nebola táto položka uvedená samostatne. Ako samostatná položka bol odvod povrchových vôd vo faktúrach uvedený až neskôr, už počas sporu. V odvolaní tiež žalobca uvádza, že na žalovaného sa nevzťahoval tzv. generálny pardon. Žalovaný bol a stále je presvedčený, že žiadny generálny pardon nepotreboval, keďže si povinnosť oznámiť odvádzanie povrchových vôd splnil už v roku 2003. Žalobca navyše počas celého súdneho procesu tvrdil, že žalovaný s ním žiadnu novú zmluvu neuzatvoril. Žalovaný ale jednoznačne preukázal, že nová zmluva bola uzatvorená a žalobca ju mať musí. To, že žalobca popiera jednoznačne preukázané uzatvorenie novej zmluvy poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemá správne vedenú a evidovanú vlastnú dokumentáciu. Žalobca evidentne nesprávne spracoval aj prvú návratku ešte v roku 2003 a teda žalobca je zodpovedný za vznik celého sporu. Vzhľadom k tomu, že odvolanie je postavené na nesprávnych tvrdeniach a aj k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaného sa svojou replikou vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na podanom odvolaní v uplatnenom rozsahu a pridržiava sa svojich doterajších písomných podaní ako aj ústne prezentovaných skutočností, na ktoré súčasne týmto poukazuje. Opätovne si dovoľuje uviesť, že z dokumentácie z roku 2014 medzi žalobcom a žalovaným je evidentne zrejmé, že žalobca niekoľkokrát žalovaného vyzýval, aby preukázal spôsob a rozsah plochy, z akej odvádza zrážkové vody. Žalovaný túto skutočnosť relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný nespochybňuje, že neoprávnene odvádzal

odpadové vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, dokonca poukazuje na správny výpočet množstva. Nárok na zaplatenie stočného vzniká žalobcovi priamo zo zákona, nie je preto možné zbaviť žalovaného splnenia si tejto povinnosti, nakoľko je jasne preukázané, že žalovaný odvádzal vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie v správe žalobcu, za čo je v zmysle povinný žalobcovi zaplatiť, nakoľko žalovaný služby žalobcu nepopierateľne využíval. Žalobca si účtoval zrážkové vody po nadobudnutí účinnosti . Týmto zákonom mu bolo umožnené poskytovať a zároveň si účtovať za služby spojené s odvádzaním zrážkových vôd do verejnej kanalizácie, pričom v zmysle daného zákona sú odberateľ a producent povinní oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu, alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Preto, keď žalobca náhodnou kontrolou zistil, že žalovaný využíva túto službu žalobcu bez primeraného protiplnenia, inicioval uzatvorenie zmluvy so žalovaným aj na tento druh služby, nakoľko dovtedy túto službu využíval bez uzatvorenej zmluvy so žalobcom. Žalobca po zistení tejto skutočnosti pristúpil k vystaveniu faktúry za neoprávnené odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, pričom vychádzal z plochy A - 132 m2, teda podľa údajov dostupných z LV, nakoľko menšia plocha nebola žalovaným preukázaná. Žalobca vystavením faktúry len realizuje výkon svojich práv, nakoľko žalovaný neoprávnene využíval služby žalobcu bez primeraného protiplnenia, pričom právo na stočné je nárokom žalobcu vyplývajúcim mu priamo zo zákona o verejných vodovodoch. Žalovaný je povinný oznámiť žalobcovi redukovanú plochu nehnuteľnosti, z ktorej následne v zmysle zákonného vzorca vypočíta množstvo zrážkových vôd, čo žalovaný aj urobil, keď žalobcovi uviedol plochu najprv 16 m2 a 30,52 m2 a neskôr už uviedol plochu 107,80 m2, súčasne bol ale povinný, ako tvrdil žalovaný, že neodvádza vody z povrchového odtoku z celej plochy nehnuteľnosti, ale len z časti 16 m2 a 30,52 m2, v zmysle zákona uviesť, akým spôsobom sa s nimi nakladá, a preukáže aj spôsob tohto nakladania. Opätovne poukázal na to, že na žalovaného sa nevzťahoval tzv. generálny pardon.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril svojou duplikou aj žalovaný, ktorý uviedol, že na preukázanie zníženia plochy, ktorá je využívaná na polievanie a koľko do kanalizácie bola BVS poskytnutá kópia návratky na uzatvorenie zmluvy na dodávku pitnej vody a zrážkovej vody. Na tejto návratke boli vyčíslené obdobia aj m2 plochy ako sa využíva kanalizácia. Tieto podklady boli doplnené o fotodokumentáciu záchytného systému ako aj otvorenej terasy, z čoho je zrejmé, že zrážková voda z terasy sa nemá ako dostať do kanalizácie a nie priamo do záhrady. Toto však žalobca neakceptoval. Pri kontrole pracovníkom BVS bolo jasne definované, že zrážková voda je vypúšťaná z prednej časti domu, nie z celej plochy, toto bolo priznané už v roku 2003 v návratke. Žalovaný bol a stále je presvedčený, že tzv. generálny pardon nepotreboval, keďže si povinnosť splnil. Nedoriešenie žiadosti žalovaný zistil, až keď preveroval upomienky, ktoré mu prišli k úhrade a nevedel ich identifikovať. Udelenie generálneho pardonu bolo potvrdené aj pracovníkom žalobcu, keď sa o tom žalovaný informoval. Neudelenie generálneho pardonu bolo prvýkrát žalovanému oznámené až počas súdneho procesu. Ak by bola žalobcom správne spracovaná prvá návratka ešte v roku 2003, nemuselo prísť k zbytočným nedorozumeniam, a teda žalobca je zodpovedný za vznik celého sporu.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci o zaplatenie 296,46 Eur s príslušenstvom vecne správne. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.06.2023 podľa v spojení s , pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

14. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne presvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie

podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov, a svoje dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol a nestotožnil sa tak s tvrdeniami žalobcu, aj riadne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia podal súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku svojho rozsudku, ktorým žalobu zamietol. Rozhodnutie je teda dostatočne skutkovo a právne odôvodnené.

15. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalej uvedené vyjadrenie.

16. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ex offo ( ).

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žiadny z odvolacích dôvodov žalobcu neobstojí, a teda uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Všetky skutkové zistenia vyplývajú z riadne vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie vykonal. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne skutkové a právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti v zmysle , nakoľko žalovaný si svoju povinnosť oznámiť žalobcovi údaje súvisiace s odvádzaním odpadových vôd splnil, a to po výzve žalobcu návratkou, v ktorej uviedol zrážkové vody. Žalobca nijakým spôsobom nepoprel, že by mu táto návratka žalovaného nebola doručená, preto bolo v danom konaní preukázané, že žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a nedošlo k žiadnemu porušeniu z jeho strany. To, že žalobca následne žalovanému zaslal na podpis zmluvu č. V243700000 zo dňa 31.05.2005, bez špecifikácie jej predmetu (t. j. odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou) nemožno taktiež považovať za porušenie povinnosti zo strany žalovaného.

19. Žalovaný tak v dobrej viere podpísal takúto zmluvy, ktorú mu žalobca zaslal vopred predpripravenú (formulárovú) a túto zaslal naspäť žalobcovi. Podľa tejto zmluvy potom žalovaný fungoval až do roku 2014, kedy mu bolo zo strany žalobcu oznámené, že zistil neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. Následne začali medzi stranami sporu dohady o veľkosti plochy povrchov, z ktorých sa má počítať odvádzanie povrchových vôd. Ani z toho procesu nie je možné vyvodiť porušenie povinnosti zo strany žalovaného.

20. Výsledkom týchto vzájomných rokovaní medzi stranami sporu bolo uzatvorenie zmluvy o dodávke pitnej vody č. L zo dňa 19.01.2015, ktorá mala špecifikovaný predmet okrem iného aj na odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku z plochy 108 m2.

21. Žalobca tak nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný neoprávnene vypúšťal odpadové vody do kanalizácie tak, ako to ustanovuje . Žalovaný riadne uhrádzal preddavkové platby za faktúry vystavené žalobcom, z ktorých však nebolo zrejmé pre ich nedostatočnú špecifikáciu, či platí aj stočné za zrážky, keďže vo faktúrach za obdobie od 03.08.2013 do 02.07.2014 sa nenachádza popis fakturovaných položiek, ale iba všeobecná formulácia „dodanie tovaru a služby“. Až následne vo faktúre č. 414116281 za obdobie od 03.08.2013 do 01.08.2014 je bližšia špecifikácia platieb rozdelených do tabuľky na stočné, zrážky a vodné.

22. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného a nepreukázal ani neoprávnené vypúšťanie

odpadových vôd do kanalizácie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 159,23 Eur zamietol.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal odvolanie výlučne proti prvému zamietajúcemu výroku v rozsahu uplatnenej náhrady škody vo výške 159,23 Eur (po čiastočnom späťvzatí), zvyšok napadnutého rozhodnutia nadobudol právoplatnosť, a preto ani nebol predmetom daného odvolacieho konania.

24. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí nároku žalobcu správne a zákonne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

25. Vychádzajúc z ustanovenia , v spojení s priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).