Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Q., nar. X.X.XXXX, maloletý bytom u matky, dieťa rodičov: matky B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín a otca H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Y. XXX/XX, K. R., zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom H. XXX, K. R., maloleté dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -115 zo dňa 29.4.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -137 zo dňa 25.6.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku o určení výživného a zameškanom výživnom m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. Q., nar. X.X.XXXX sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa počnúc od 1.10.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2013 vo výške 886,30 eur j e otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k rukám matky pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Výroku, ktorým okresný súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého B. do osobnej starostlivosti matky a konanie o výživnom za obdobie od 2.3.2008 do 31.9.2009 zastavil, s a n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý B. sa zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa. Zároveň súd uložil otcovi mesačne platiť výživné na maloletého vo výške dohodnutej rodičovskou dohodou vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 1.10.2009 k rukám matky. Zameškané výživné vo výške 886,30 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach v sume 10,- eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia do zaplatenia. Konanie o platení výživného za obdobie od 2.3.2008 do 31.9.2009 zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tak, že schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je mal. B. zverený do osobnej starostlivosti matky, vychádzajúc z aktuálnej skutočnosti, že túto matka zabezpečuje za pomoci svojej matky od narodenia maloletého. Ďalej schválil rodičovskú dohodu aj v časti o povinnosti otca platiť výživné na maloletého B. vo výške zodpovedajúcej 30 % zo sumy životného minima stanovenej na maloleté dieťa, nakoľko otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a v minulosti mu bol vyplácaný príspevok za opatrovanie. Z tohto príjmu, ako aj z dôvodu, že má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, je podľa súdu schopný platiť výživné len v minimálnej výške. Rodičia neuzavreli dohodu o začiatku platenia výživného a otec nesúhlasil so zaplatením výživného tri roky dozadu od podania návrhu, s odôvodnením, že pre takýto záver neexistuje dôvod osobitného zreteľa. Preto o začiatku jeho vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Súd za dôvod osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že matka maloletého vzhľadom na svoje mentálne schopnosti nebola schopná návrh na určenie otcovstva a určenie výživného podať skôr. Súd preto uložil otcovi zaplatiť výživné na maloletého B. za obdobie 3 rokov dozadu od podania návrhu, pretože podľa vyjadrenia jej matky je mentálne retardovaná, čo bolo potvrdené pripojenými lekárskymi správami z psychiatrického a psychologického vyšetrenia. Zo záveru psychologického vyšetrenia vyplýva, že matka má vzhľadom na svoje mentálne zdravie výrazne sťaženú schopnosť orientácie v sociálnych situáciách. Práve pre toto obmedzenie bol návrh na určenie otcovstva a výživného podaný až po absolvovaní úkonov v trestnom konaní, vyhotovení znaleckého posudku, ktorým bolo potvrdené otcovstvo otca maloletého B., a to za aktívnej pomoci starej matky maloletého B.. V odôvodnení ďalej uviedol, že otec maloletého na výživu maloletého B. prispel deväťkrát po 25,- eur, spolu 225,- eur. Pritom súd zameškané výživné určil za obdobie od 1.10.2009 až do 30.4.2013 tak, že vychádzal z minimálnej vyživovacej povinnosti, ktorá v období od 1.7.2009 do 30.6.2010 zodpovedala sume 25,36 eur, za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 sume 25,38 eur mesačne, za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2012 sume 26,- eur mesačne a za obdobie od 1.7.2012 do 30.6.2013 sume 26,65 eur mesačne.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec proti časti rozsudku súdu o uloženej povinnosti platiť výživné počnúc od 1.10.2009 a o povinnosti platiť zameškané výživné vo výške 886,30 eur mesačne v splátkach po 10,- eur. Poukázal na to, že súd sa nedostatočne vyporiadal s viacerými skutočnosťami a nesprávne posúdil skutkový stav, najmä pri posudzovaní a odôvodnení dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval skutočnosť, že matka maloletého vzhľadom na jeho mentálne schopnosti nebola schopná návrh na určenie výživného podať skôr. Ďalej dôvodil tým, že v rámci trestného konania bolo uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš trestné stíhanie voči otcovi ako obvinenému zastavené a v jeho odôvodnení sa konštatuje, že obvinený je otcom maloletého dieťaťa, pričom v rámci tohto trestného konania bola matka poučená vyšetrovateľkou o možnosti podať na súd návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu prostredníctvom centra právnej pomoci, čo však navrhovateľka neurobila, pretože návrh podala až 31.10.2012. Pri výsluchu v rámci trestného konania bola prítomná aj jej matka a vedela o tej skutočnosti, že otcom maloletého dieťaťa je H. P.. Matka nikdy nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a táto spôsobilosť jej nebola ani obmedzená. Je tiež toho názoru, že matka podala návrh prostredníctvom centra právnej pomoci dňa 31.10.2012, čiže nič jej nebránilo v tom, aby tento podala skôr, keď sa dozvedela, že kto je otcom maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa od určenia znaleckým posudkom, že je otcom dieťaťa v rámci trestného konania, aj bez určenia vyživovacej povinnosti súdom prispieval na výživu maloletého vždy, keď to bolo v jeho možnostiach po 25,- eur, konkrétne v dňoch 9.10.2010, 9.11.2010, 9.12.2010, 8.1.2011, 8.2.2011, 9.3.2011, 9.4.2011, 7.5.2011 a dňa 10.6.2011. Napokon uviedol, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach vzhľadom na jeho reálny príjem v sume 118,30 eur a nevyhnutné výdavky platiť výživné na maloleté dieťa 3 roky spätne. Preto navrhol, aby mu súd uložil povinnosť platiť výživné počnúc dňom od 1.11.2012 a zameškané výživné splácať v mesačných splátkach po 5,- eur.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadrila k podanému odvolaniu, kde navrhla, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Má za to, že v dôsledku svojho nízkeho právneho vedomia, ktoré je odôvodnené zníženými mentálnymi schopnosťami, si nebola plne vedomá svojich práv súvisiacich s vyživovacou povinnosťou otca. Záležitosti právnej povahy si vybavuje za pomoci svojej matky, ktorá sa o možnosti podať návrh dozvedela až v roku 2012, kedy bolo matke zastavené vyplácanie rodičovského príspevku a o možnosti podania návrhu na určenie výživného ju informovala až pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nepriaznivý zdravotný stav vyplývajúci z mentálnych preddispozícií jej spôsoboval objektívnu nemožnosť podať návrh na začatie konania skôr. Otec si bol plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti, a to už od vypracovania znaleckého posudku v roku 2010, keďže v priebehu

niektorých nasledujúcich mesiacov v rokoch 2010 a 2011 prispieval sumou 25,- eur, a preto neplatenie výživného v nasledujúcom období je možné hodnotiť výhradne len nezodpovedným a laxným prístupom k svojej zákonnej povinnosti. Jediným faktorom pre priznanie spätného výživného bolo preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo v konkrétnom prípade aj preukázané bolo, a nie finančná situácia otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril tak, že žiadal odvolanie otca voči rozsudku okresného súdu v plnom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom , a bez nariadenia pojednávania podľa napadnutý rozsudok postupom podľa zmenil podľa z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd za preukázané, že matka sa podaným návrhom dňa 31.10.2012 domáhala určenia, že otcom maloletého je H. P. a zároveň úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okresným súdom bolo zistené, že otec ako odporca uznal otcovstvo k maloletému B., ktoré konanie v časti o uznanie otcovstva uznesením č.k. -74 zo dňa 25.1.2013 zastavil. Rozsudkom zo dňa 29.4.2013 rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu ohľadne zverenia maloletého B. do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého B. výživným zodpovedajúcim 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa. Zároveň rozhodol o uložení povinnosti otcovi platiť výživné vo výške zodpovedajúcej rodičovskej dohode počnúc dňom 1.10.2009 k rukám matky s tým, že zameškané výživné vo výške 886,30 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným od právoplatného rozhodnutia do zaplatenia k rukám matky. Konanie o platení výživného za obdobie od 2.3.2008 do 31.9.2009 zastavil. Uznesením č.k. -137 zo dňa 25.6.2013 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Otec ako odporca odvolaním napadol len výrok o výživnom vrátane výroku o zameškanom výživnom.

Okresný súd pri svojom rozhodnutí o výživnom vychádzal z toho, že starostlivosť o maloletého B. zabezpečuje matka. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 22,54 eur za rok 2012, resp. 23,10 eur za rok 2013. Na strane otca súd vychádzal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 4.12.2012, z ktorej zistil, že otec nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zo správy zo dňa 7.12.2012 zistil, že otcovi je vyplácaný príspevok za opatrovanie svojej matky, ktorý ku dňu podania správy predstavoval sumu 216,61 eur. Okrem toho mal za preukázané, že z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č.k. zo dňa 16.1.2013, že otcovi bola odňatá zastavená výplata peňažného príspevku na opatrovanie s účinnosťou od 1.1.2013.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom bolo preukázané, že maloletý B. je zdravý, nemá zdravotné problémy. Matka navštevuje lekára spolu so svojou matkou. Táto jej vypomáha pri upratovaní a varení. Na strane otca bolo preukázané, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od februára 2013 v celkovej výške 118,30 eur mesačne. Z rozsudkov predložených otcom bolo nepochybné, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -24 zo dňa 2.11.2007 bola maloletá P., nar. XX.X.XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti a otcovi H. P. uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 23,30 eur mesačne. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -18 zo dňa 4.4.2007 je zrejmé, že maloletá J. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a otcovi H. P. bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo výške 22,61 eur mesačne. Posledná vyživovacia povinnosť bola otcovi uložená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 11.6.2003 k maloletej D., nar. X.X.XXXX na základe rodičovskej dohody vo výške 9,96 eur.

Uznanie otcovstva k maloletému dieťaťu je skutočnosťou, s ktorou Zákon o rodine spája v každom prípade nutné uskutočnenie úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ak rozhodnutie

súdu o uznaní otcovstva, v tomto prípade o jeho zastavení, nadobudlo právoplatnosť, súd ďalej koná o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj určení vyživovacej povinnosti.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, bolo to len z toho dôvodu, že výrok rozsudku okresného súdu týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti nespĺňal požiadavku presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti tak, aby bola rešpektovaná požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Výrok o zameškanom výživnom neobsahuje presné časové vymedzenie zameškaného výživného, keďže prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť zameškané výživné vo výške 886,30 eur splácať v sume 10,- eur mesačne s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozhodnutia do zaplatenia. Takto vymedzené zameškané výživné nespĺňa požiadavku pre materiálnu vykonateľnosť tohto výroku súdu. Z uvedených dôvodov potom súd zmenil rozhodnutie vo výroku o výživnom, ako aj zameškanom výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa počnúc od 1.10.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O zameškanom výživnom odvolací súd rozhodol tak, že za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2013 vo výške 886,30 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k rukám matky pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Čo do obsahu rozhodol odvolací súd zhodne ako prvostupňový, k zmene rozsudku došlo len za účelom, aby boli uložené povinnosti formulované určito a zrozumiteľne, svojou podstatou ide potom o potvrdzujúce rozhodnutie, aj keď rozsudok bol formálne zmenený.

Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, táto bola prvostupňovým súdom určená správne s prihliadnutím k tomu, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ktorého príjem spočíval do konca roku 2012 z výkonu opatrovateľskej činnosti a v súčasnej dobe z dávok sociálnej pomoci. Okrem toho prvostupňový súd správne prihliadol k trom ďalším vyživovacím povinnostiam otca. Taktiež pokiaľ ide o stanovenie počiatku plnenia vyživovacej povinnosti, má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nepochybil, keď určil začiatok vyživovacej povinnosti 3 roky spätne od podania návrhu, zohľadniac dôvod hodný osobitného zreteľa, a to mentálne schopnosti matky maloletého. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nepriaznivý zdravotný stav vyplývajúci z mentálnych preddispozícií matky spôsoboval objektívnu nemožnosť podať návrh na začatie konania skôr, a preto vyhodnotenie tohto dôvodu ako dôvodu hodného osobitného zreteľa považoval odvolací súd za správne. Tieto skutočnosti boli v rámci vykonaného dokazovania dostatočne preukázané. Neobstojí preto argumentácia otca spočívajúca v tom, že matka maloletého dieťaťa nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej nebola táto spôsobilosť obmedzená. Ani námietky spočívajúce v tom, že už v rámci trestného konania bola poučená vyšetrovateľkou policajného zboru o možnosti podať na súd návrh na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu prostredníctvom centra právnej pomoci, nemožno

považovať za relevantné, keďže ani z pripojeného vyšetrovacieho spisu Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-477/JP-LM-2007 nevyplynuli tvrdené skutočnosti.

Pokiaľ ide o výšku zameškaného výživného, táto bola prvostupňovým súdom vyčíslená správne, pričom aj odôvodnenie samotného rozhodnutia bolo dostačujúce a zohľadňujúce započítanie deviatich splátok výživného po 25,- eur, ktoré otec zaplatil. Z odôvodnenia prvostupňového súdu o zameškanom výživnom vyplývalo, že za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2013 mal zaplatiť celkovo 1.111,30 eur a po odpočítaní už zaplateného výživného vo výške 225,- eur, teda čiastku 886,30 eur. Taktiež pokiaľ ide o umožnenie splácania výživného v splátkach vo výške 10,- eur, treba konštatovať, že takáto výška mesačnej splátky dostatočne zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a zároveň neohrozuje záujem maloletého dieťaťa na riadnom plnení vyživovacej povinnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil.

Výroky, ktorými okresný súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého B. do osobnej starostlivosti matky a konanie o výživnom za obdobie od 2.3.2008 do 31.9.2009 zastavil, zostávajú nedotknuté.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle za analogického použitia a , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to z toho dôvodu, že konanie o určení otcovstva bolo zastavené a konanie o úpravu práv a povinností k maloletému B. je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .