Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/42/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : A. B. C. D. E. B., F.. F. G. so sídlom H. I. XXXX/XX, D., IČO: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ H. J. (synovi po K.), 2/ L. J. (dcére po K.) a 3/ K. J. (dcére po K.), zast. správcom F. M. N. (F.) so sídlom D. XX, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. – 100 zo dňa 24. mája 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobcu odmietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie k nehnuteľnosti na parcele registra ,,E“, parc. č. XXXX o výmere 1299 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná v LV č. XXXX pre k.ú. M., obec M., okres M.. Ako žalovaných, resp. podielových spoluvlastníkov označil H. J. (syna po K.), L. J. (dcéru po K.) a K. J. (dcéru po K.), všetci zastúpení správcom F. M. N. (F.) so sídlom D. XX, D.. Nakoľko podanie žalobcu v časti označenia žalovaných nebolo dostatočne určité a zrozumiteľné, nemalo náležitosti žaloby podľa a bez jeho opravy (doplnenia) súd nemohol v tejto časti vo veci konať, súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.04.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podanie, ktoré podal osobne na súde prvej inštancie dňa 14.04.2023 doplnil tak, že: riadne označí žalovaných s doplnením dátumu narodenia, bydliska, štátneho občianstva; predloží ďalšie iné listiny, prípadne zistenia, ktoré by preukazovali skutočnosť, že sa jedná o vlastníkov, ktorých iné údaje šetrením nemohol zistiť. Zároveň bol žalobca upovedomený, ak svoje podanie nedoplní v lehote 20 dní a pre uvedený nedostatok nebude súd môcť v konaní ďalej pokračovať, súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania v tej časti odmietne. Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je opravené alebo doplnené, súd neprihliadne. Žalobca uznesenie súdu prvej inštancie prevzal dňa 20.04.2023, ktoré doplnil písomným podaním doručeným dňa 27.04.2023, v ktorom uviedol, že bližšie údaje k žalovaným nebolo možné v žiadnej evidencií dohľadať, ani štátne a mestské orgány nemajú vedomosť, kde sa žalovaní nachádzajú. Žalovaní mali údajne opustiť republiku, ešte pred vojnou, avšak nik o nich nemá informácie. Poukázal na to, že má záujem nehnuteľnosti riadne a účelne užívať, s náležitou starostlivosťou obhospodarovať, chrániť a zveľaďovať. Avšak ako podielový spoluvlastník s nezistenými vlastníkmi nemôže nehnuteľnosti účelne využívať. Ako listinný dôkaz predložil výpis zoznamu nezistených vlastníkov k 1.1.2023 z verejného prístupu F. M. N. por. č. XXXXXX. V závere podania upravil žalobný petit a žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobcu a nezistených vlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. M..

2. V posudzovanej veci z obsahu a doplnenia žaloby vyplýva, že žalobca svoju žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva smeroval voči žalovaným v 1. až v 3. rade s tým, že tieto označil výlučne menom a priezviskom, resp. ako H. J. (syna po K.), L. J. (dcéru po K.) a K. J. (dcéru po K.), zastúpených správcom F. M. N. (F.) so sídlom D. XX, D., z dôvodu, že nevie uviesť žiaden identifikátor, nakoľko na liste vlastníctva žiaden uvedený nie je. V doplnení uviedol, že bližšie údaje k žalovaným nebolo možné v žiadnej evidencií dohľadať, ani štátne a mestské orgány nemajú vedomosť, kde sa žalovaní nachádzajú, avšak dôkaz o šetrení žalovaných nepredložil. Žalovaní mali údajne opustiť republiku, ešte pred vojnou, avšak nik o nich nemá informácie. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že podanie žalobcu, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, je naďalej nezrozumiteľné a nejasné, naďalej nemá zákonom predpísané náležitosti s poukazom na § 133 ods. 1 cit. zákona. V danom prípade nebola žalobcom preukázaná základná podmienka konania o žalobe žalobcu, a to identifikácia existujúceho, na práva a povinnosti spôsobilého účastníka konania na strane žalovaných, nakoľko podľa údajov uvedených v žalobe však nie je možné zistiť, či naozaj tieto subjekty existujú, a teda či majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, a potom aj od toho odvodenú spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd poukázal na právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.02.2019 podľa ktorého ,,Pre posúdenie otázky právnej subjektivity však je potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby týkajúce sa označenia žalovaného podľa až 135 a napriek výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie má byť odmietnuté“. Žalobca v konaní ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nemal možnosť požadované údaje o žalovaných, neznámych vlastníkov doplniť sám, teda, že by mu tieto údaje príslušnými štátnymi orgánmi neboli poskytnuté. Žalobca v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by sa aspoň pokúšal zisťovať údaje o žalovaných, neznámych vlastníkov. Na druhej strane, súd prvej inštancie nie je zase povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní údajov o žalovaných. Práve opačný postup súdu v tom, že by súd poskytol žalobcovi súčinnosť by mohol spôsobiť porušenie zásady kontradiktórnosti. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.02.2019 podľa ktorého ,,Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.“ Vzhľadom k tomu, že žalobca napriek výzve súdu podanie nedoplnil, resp. riadne neoznačil žalovaných s doplnením dátumu narodenia, bydliska, štátneho občianstva, súd prvej inštancie v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že jeho podanie odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že súd nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil. Okresný súd dňa 19.04.2023 vyzval žalobcu na doplnenie návrhu s tým, aby identifikoval a upresnil konkrétne osoby na strane žalovaných, pričom bližšie údaje k žalovaným 1/, 2/, 3/ nie je možné zo žiadnych evidencii dohľadať. V žiadnej databáze nie sú evidovaní, okrem posledného dohľadaného údaja z pozemno-knižnej vložky z roku 1893, čo je 130 rokov a Zoznam nezistených vlastníkov k 01.01.2023, kde sú uvedení v kat. Prievidza, por. č. XXXXXX. Žiadne ani štátne, ani mestské orgány nemajú vedomosť, kde sa žalovaní 1/, 2/, 3/ nachádzajú. Údajne mali republiku opustiť ešte pred vojnou a nik o ich osobách nemá informácie. Z úkonov žalobcu je preukázané, že fyzické osoby nežijú, nie sú známi ani ich právni nástupcovia. Taktiež v čase výzvy na doplnenie žaloby v zmysle pokynov súdu osobne navštívil farský úrad Prievidza. Pri jednaní s miestnym farárom predniesol žiadosť na možné zistenie z farských matrík ohľadom identifikácie žalovaných. Až dňa 07.06.2023 obdržal písomné vyjadrenie sa k podanej žiadosti, kde miestny farár oznamuje, že v matrike N. O. M.- mesto sa nenašiel žiadny zápis o krste, o uzavretí manželstva či pohrebe menovaných K. J. otca H. J., L. J. a K. J.. Tým sa potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že v blízkom i širšom okolí žalovaní nie sú známi tak ako bolo zo strany žalobcu súdu uvedené už v žalobe a nik nemá žiadne poznatky k uvedeným osobám. Má za to, že vyvinul všetky možné aktivity k identifikácii žalovaných a to : výpis LV č. XXXX - EKN parcela č. XXXX, kat. úz. M., Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 26.03.2020, Žiadosť o odkúpenie zo dňa 13.05.2020, Pozemnoknižná vložka č. XXX Prievidza, Vyjadrenie L. M. zo dňa 23.02.2020, Stanovisko MS SR - sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu D. D. zo dňa 22.06.2020, Vyjadrenie L. M. k uplatneným reštitučným nárokom zo dňa 27.02.2020. Taktiež i pri bežných rozhovoroch v okolí pozemkov nikto nevie o aké osoby sa jedná a kde by sa mohli nachádzať. Takže nie je pravdou, že by nevyvinul dostatočnú činnosť k tomu, aby identifikoval a presne označil žalované osoby. Má za to, že vykonal všetko možné, aby identifikoval žalovaných, ale bezvýsledne. Žalobca využil dohľadanie vo všetkých možných evidenciách no bezvýsledne. Má záujem nehnuteľnosti riadne a účelne užívať (doteraz nerušené užívanie 20 rokov), s náležitou

starostlivosťou obhospodarovať, chrániť a zveľaďovať. Žalobca však ako podielový spoluvlastník s nezistenými vlastníkmi nemôže nehnuteľnosti účelne využívať. Podieloví spoluvlastníci H. J., L. J., K. J. (syn a dcéry po K. ) sú nezistenými vlastníkmi a nie je možné zistiť ich právnych nástupcov, nie je možné uzavrieť ani dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Aj F. M. N., žalovaných H. J., L. J., K. J. má evidovaných v zozname nezistených vlastníkov k 01.01.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť podľa súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:

5. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, pričom svoju žalobu smeruje proti ostatným podielovým spoluvlastníkom pozemku tak ako sú títo zapísaní, vrátane ich zastúpenia F. M. N., na LV č. XXXX pre k.ú. M.. Zároveň sa domáha určenia, že novovzniknuté parcely C-KN parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 638 m2, č. XXXX/X orná pôda o výmere 575 m2, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, ktoré boli vytvorené z E- KN parcely č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXXX sa prikazujú do jeho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu v zmysle znaleckého posudku, ktorú uhradí F. M. N. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobcu odmietol s odôvodnením, že žalobca napriek výzve súdu podanie nedoplnil, resp. riadne neoznačil žalovaných s doplnením dátumu narodenia, bydliska, štátneho občianstva.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 15. apríla 2019 uviedol, že, v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania F. M. N. 1/ s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe /podľa čl. I / a 2/ pozemkami, ktorých vlastník nie je známy /podľa písmena d) rovnakého ustanovenia/. Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“; pričom pri takýchto vlastníkoch /resp. pozemkoch/, ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak /čl. I / zákon priznáva na to určenej právnickej osobe, ktorou je práve F. M. N., oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy / čl. I /. Priblížená právna konštrukcia spôsobovala udržateľnosť označenia F. M. N. za zástupcu presne označeného /a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného/ evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície ustanovenia čl. I , teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že existovali /čo u fyzických osôb znamená, že ešte žili a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli/ a znakom ich neznámosti bola neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemohlo prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí neboli známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistoval a nebolo zrejmé, kto bol jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s

nedostatkom takejto spôsobilosti išlo takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania /v súčasnosti procesnej subjektivity /a ak takáto skutočnosť tu bola už v čase začatia konania / na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa (teraz podľa – poznámka odvolacieho súdu)/, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť /bez ďalšieho/ v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania /podľa a vety prvej (teraz podľa a -poznámka odvolacieho súdu)/. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného F. M. N. v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy /resp. nezistený/ vlastník nehnuteľností ..., zast. F. M. N. ...“ alebo „Neznámy /nezistený/ právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. F. M. N., ...“ /k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016/. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 15. apríla 2019 ďalej zaujal aj názor, že aj keď v ním posudzovanej právnej veci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli niektoré osoby označených účastníkov konania zjavne mŕtve, a teda nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania, mohol a mal súd prvej inštancie, pri zistení tejto neodstrániteľnej prekážky, konanie voči osobám, ktorých sa to týkalo, zastaviť, ale až potom, čo by žalobcovi najskôr poskytol možnosť, aby okruh týchto účastníkov v súlade s prípadnými dedičskými rozhodnutiami doplnil, resp. aby žalobcu najskôr vyzval na odstránenie vád podania tak, aby tieto osoby žalobca označil ich druhovým pomenovaním ako: „neznámy /nezistený/ právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. F. M. N.“. Súd prvej inštancie mal tak žalobcovi vytvoriť priestor pre posudzovanie jeho požiadaviek zo žaloby vecne a zabrániť možnému odmietnutiu podania, iba pre neúplnosť okruhu všetkých spoluvlastníkov pozemku /z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie na príslušnom liste vlastníctva/, ktorým svedčilo vlastníctvo podľa údajov v katastri nehnuteľností.

9. Vychádzajúc z uvedených záverov najvyššieho súdu odvolací súd usudzuje, že aj v predmetnej právnej veci, ktorá sa týka tzv. neznámych vlastníkov, kedy žalobca vychádzajúc z verejného registra – katastra nehnuteľností označil ako účastníka konania osobu, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva ako neznámy vlastník, ktorého zastupuje F. M. N. a o ktorej osobe bolo osvedčené, že je mŕtva (žalovaní v žiadnej databáze nie sú evidovaní, okrem posledného dohľadaného údaja z pozemno-knižnej vložky z roku 1893, čo je 130 rokov) a nemá tak procesnú subjektivitu, mal súd prvej inštancie umožniť žalobcovi upraviť okruch účastníkov konania vyššie naznačeným spôsobom, teda že namiesto preukázane mŕtveho podielového spoluvlastníka – neznámeho vlastníka označí ako účastníka konania „neznámeho /nezisteného/ právneho nástupcu tohoto vlastníka, zastúpeného F. M. N.. Takýto procesný priestor pre žalobcu musí konajúci súd vytvoriť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa konanie o žalobe žalobcu končí.

10. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie umožní žalobcovi upraviť okruch účastníkov konania vyššie naznačeným spôsobom, teda že namiesto preukázane mŕtveho podielového spoluvlastníka – neznámeho vlastníka označí ako účastníka konania „neznámeho / nezisteného/ právneho nástupcu tohoto vlastníka, zastúpeného F. M. N.. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol ako celok, pritom žalobca sa domáhal žalobou dvoch samostatných nárokov, avšak súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neodôvodnil z akého dôvodu aj v druhej časti podanie žalobcu odmietol.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).