Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/82/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 28.6.2023, v trestnej veci proti obž. E. N., pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaná E. N., nar. X.XX.XXXX v E. nad K., trvale bytom K. E., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

uznáva sa za vinnú, ž e

dňa 4.6.2022 v presne nezistenom čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. v rodinnom dome súpisné číslo XXX v obci K. E., okres E. nad K. a následne aj na miestnej komunikácii vedúcej od tohto domu k miestnemu cintorínu, ako aj na mieste pred obecným cintorínom v tráve v blízkosti vozovky smerom na elektro rozvodňu napádala svojho druha V. O., nar. XX.X.XXXX, a to takým spôsobom, že mu nožom s čepeľou o dĺžke cca 10 cm s oranžovo - čiernou rukoväťou spôsobila bodnú ranu v strednej tretine brucha vľavo s priebodom brušnej steny, plytkú menšiu bodnú ranu v pazuchovej oblasti vľavo, člnkovitú bodnoreznú ranu v strednej časti prednej plochy ľavého ramena, takmer rovnú ( zvisle orientovanú ) bodnoreznú ranu v strednej časti vonkajšej plochy ľavého ramena a menšiu bodnoreznú ranu na prednej ploche dolnej časti ľavého ramena s dobou liečenia týchto poranení v trvaní štyroch týždňov, s nutnosťou hospitalizácie, s urgentnou operačnou revíziou pre priamu hrozbu život ohrozujúceho stavu, pretože bez operačnej revízie mohlo dôjsť k rozvoju traumaticko - hemoragickému šoku, ktorý by mohol viesť až k jeho smrti,

t e d a

- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému a spáchala taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe, k dokonaniu trestného činu však nedošlo, č í m s p á c h a l a

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa v spojení s , na trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem ) rokov a 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd ukladá aj trest prepadnutia veci, a to nôž s oranžovo- čiernou rukoväťou s čepeľou o dĺžke 10 cm.

Podľa súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436, škodu vo výške 1.664,06,-Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 27.10.2022 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -46 zo dňa 26.10.2022 na obvinenú E. N., nar. X.XX.XXXX v E. nad K., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej E. N.; výsluchom svedka poškodeného V. O. a svedkov E. N. mladšej, B. N., K. N., Ing. W. Y., V. N., Bc. V. W. a V. N.; prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne Mgr. W. E. z prípravného konania podľa so súhlasom obžalovanej a prokurátora; výsluchom súdnych znalcov ku znaleckým posudkom o vyšetrení duševného stavu obvinenej a poškodeného pod č. 59/2022, 55/2022, č. 60/2022, XX/XXXX - znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. E. N. a znalkyne z odboru psychológie Mgr. O. J. a tiež znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. F. K., PhD.; oboznámením zvukového záznamu z telefonických hovorov na tiesňovú linku 112, oboznámením fotodokumentácie zo spisu, podľa ; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. podľa . Obžalovaná E. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásila, že je nevinná. Vypovedala, že jej vnuk W. W., syn dcéry E. N. mal narodeniny, jeden rok, tak dcéra spravila pohostenie. U dcéry sa nepije, lebo ona neznáša alkohol. Oslava bola vonku na ceste v K. E.. Prišiel tam potom i jej brat B. N., švagriná K. N., B. N.. U dcéry sa nepilo. Potom išla s bratom a B.om N.om do X. E.. B. N. ich tam zaniesol. Tam vypili asi liter aj dačo borovičky, teda ona, K. N. a B. N.. Švagriná K. spravila tiež pohostenie. Mali už dosť vypité, tak išli dnu, tancovali. Tam sa zdržala, už sa začalo stmievať. Potom prišiel sused jej brata, ktorého poprosila, aby ju zobral domov, tak si sadla do auta a zaviezol ju domov pri W.. To je pani, čo tam býva, tak to tam volajú. Doma ju sused vysadil. Ona videla u X. M., že sa tam opekalo a bol tam aj syn V. N.. Tak išla tam. Nevie koľko sa tam zdržala. Aj tam tiež vypila asi jeden, dva poháriky pálenky. Potom išla domov, pričom na ceste ešte kecala s B. O., jej neterou a sa jej tak matne zdá, že s V. N.om a ešte niekým. Zdržala sa na ceste 10-15 minút. Stadiaľ išla ku nim domov, no a tam sedel jej brat B. N.. B. N. s druhom sa voľačo rozprávali o robote. A jej druh hneď, že kde bola, či sa bola kurviť. Hádali sa zo žiarlivosti. Obidvaja na seba žiarlia. Ona mu tiež vykrikovala, no a ty si sa mi nebol kurviť ? Brat B. N. ešte vravel, že bože zase sa hádate. Zajtra vás to bude mrzieť a bude všetko okej. Potom sa jej vidí, že brat odišiel. Oni sa tam s druhom V.om hádali za túto žiarlivosť a on odišiel k linke, vytiahol zo šuflíka nožík no a najprv sa porezal po ramene. Spýtala sa, čo zase robíš ? Reku ty si neskutočný debil. A on, že no už budem mať pokoj, ja chcem zdochnúť. Ako išla k nemu, chcela mu nožík vytrhnúť, že čo to robí. No a v tom si pichol do brucha nôž. Videla, že mu krv tiekla z ruky. Začala sa klepať, že čo zase porobil a išla si, nevie či do izby alebo do kuchyni hľadať cigarety, aby sa upokojila. Ako si hľadala cigarety v kuchyni aj v izbe si ich našla, zapálila si, už druh tam nebol. Zapálila si, tam ešte troška sedela na ich prahu. Bála sa, že kde išiel, tak potom išla za ním vonka. Boli tam H. na ulici, ale nevie kto tam všetko bol. Išla na most a kričala, reku V., V., ale nikto sa jej neozýval. Oni keď sa takto pohádajú, tak aj ona konkrétne chodieva na cintorín, aj on. Ako chcela ísť na cintorín, tak on vyšiel von z cintorína. A potom už si nepamätá. Vie, že sa tam klbčili na tráve. Vie, že hlavu jej udieral tam o múrik. Prečo sa klbčili nevie, nepamätá si to už. Vidí sa jej, že on do nej skočil alebo ona do neho. No a tam sa ocitli na zemi. Najprv jej hlavu udieral o múrik, čo je pri cintoríne. Potom sa hodili na zem. On si tak na ňu ľahol, ona mu ťahala vlasy, reku čo robí, lebo ju aj drhol, že čo ti šibe. Nevie kde tú silu nabrala, tak ho preobrátila

na tú trávu vedľa nej. A v tom už svetlá a prišli policajti. Ešte druh jej hovorí, že ty si volala policajtov ? Reku ja nie. Ona sa zase jeho pýtala, ani on že nevolal policajtov. Potom prišla aj záchranka. Kto zavolal záchranku tiež nevie, ale myslí si, že policajti. Kto zavolal policajtov nevie. Videla ako druh mal ruku krvácajúcu a ešte sa nechcel ísť dať ošetriť. Reku choď, čo ak náhodou vykrvácaš alebo čo, tak potom sa išiel dať ošetriť. Aj policajti mu tam vraveli, aby sa dal ošetriť. Vie, že bola bosá, tak ešte si od neho vypýtala šľapky. On si vyzul šľapky, dal jej na nohy a potom išiel do záchranky. Prišiel tam aj syn V. N. a vie, že tam prišiel ešte niekto na aute a bol tam aj brat B. N.. Brat jej dal mikinu, lebo mala len šaty na sebe, že na večer už bolo chladno. Aj tričko jej dal obliecť. Ale čo sa s bratom vyprávali nevie. Či sa s bratom rozprávali i po rómsky si nepamätá. Ona sa triasla, tak vyzliekol dole mikinu aj tričko a obliekol jej. Policajti voľačo, že poďte s nami pani N., niečo v tom znení. A syn hovorí, viete, ale mama nič nespravila, prečo ju beriete. A ako už sa ide do policajného auta, tak tam dal taký igelit, tak ešte syn vravel, že prečo tam ste dali ten igelit, že ešte maminka nezomrela. A ten policajt povedal, že to sú predpisy či čo. Prišla na policajnú stanicu v Žiari ako je Billa. Čo sa tam dialo si nepamätá. Je pravda, že bola v minulosti odsúdená. Vtedy to spáchala. Mala vypité. Vtedy sa tiež hádali s druhom za žiarlivosť. Ona sama vtedy volala policajtov na seba. Bola na protialkoholickom liečení na tri mesiace v Kremnici. Ale jej tam nepovedali, že už nemôže piť. Ona vôbec nevedela, že má chodiť k mediačnému úradníkovi, lebo jej žiadne papiere neprišli. Poškodenému V.ovi O. nič nespravila. Ona ho ľúbi a on ľúbi ju. Sú spolu 30 rokov. Majú dve deti. Aj na návštevy chodí do basy, peniaze jej posiela. Je pravda, že druh doma požíva alkohol. Keď chodí do práce do závodu tak nepije, lebo sa bojí, aby nenafúkal. Na otázku, keď si poškodený vypije či mal niekedy v minulosti nejaké sklony, že si chcel sám ublížiť, spáchať samovraždu, odpovedala, že áno. Bola mu neverná a on jej to asi nechcel odpustiť. Koľko razy videla ako sa rezal, otrávil sa. Bol aj na ARe v nemocnici Žiari, čo sa otrávil. Na otázku či sa poučila z toho predchádzajúceho odsúdenia čo sa stala tá vec, že poškodenému ublížila sa vyjadrila, že samozrejme áno, ju to mrzelo. Vtedy sama volala policajtov, bála sa, že zomrie, vykrváca. Vtedy sa tiež nechcel dať ošetriť. Na otázku, keď si podľa nej poškodený sám spôsobil zranenia, prečo mu nezavolala záchranku odpovedala, že nemala pri sebe telefón. Poškodeného išla hľadať na ten cintorín, že kde išiel, čo išiel. A telefón ani on nemal. On krvácal z ruky aj z ramena. Nevie, či z ľavého, z pravého, ale veľmi krvácal. Na sebe mal tričko a kraťasy, tak nevidela, že krváca aj z brucha. A či tam mal nožík nevie. Na otázku, či vie kde zostal nožík odpovedala, že ona potom už ani nevidela nožík kde bol. Len v papieroch sa dočítala, že ho našli policajti voľakde v smetnom koši. Vôbec tam na cintoríne nevidela nôž. Či ho mal zabodnutý v bruchu alebo kde bol nevie. Keď jej potom na polícii ukázali či poznáva ten nožík, tak áno, bol to jeho, čo mu dal kamarát v robote. Ako sa do toho koša dostal nevie. Na otázku kto tam bol prítomný, kto mohol eventuálne volať záchranku, políciu odpovedala, že pri cintoríne boli len oni dvaja. Až potom na aute prišiel B. N. a syn V. N.. K. N. možno bola na ceste, tiež V. N.. Keď išla od toho suseda X. M., tak sa vyprávala vonku ešte na ceste ako išla domov s dcérou E. a s B. O., to je jej neter, aj s V. N.om, to je synovec. Na ceste sa vyprávali a potom išla domov. Vnútri bol B. N., u nich v kuchyni. Keď prišli na miesto policajti, pamätá si, že ona a poškodený tam ležali na tej tráve. Na otázku, keď ju policajti vyzvali, aby išla s nimi ako sa správala, čo robila uviedla, že neodporovala, išla som s nimi. Na otázku či sa teda poškodenému nejako snažila pomôcť, keď mal tie zranenia odpovedala, že áno, v kuchyni. Ona mu chcela ten nožík vytrhnúť von. Porezal sa akože na ramene. Zobral nožík, porezal sa, tak hneď tam skočila, že čo zase robíš, čo sa blázniš. Nepodarilo sa jej to. On ju troška strčil, ale sa rýchlo postavila a chcela mu vytrhnúť ten nožík, no on si sám, nevie či do pravého či do ľavého, či s jednou rukou či s dvomi, pichol do brucha. Koľko razy do brucha sa pichol nevie, či raz, dvakrát. Na otázku, že mu teda zranenia nejak ošetriť nepomáhala sa vyjadrila, že pomáhala. Chcela mu vytrhnúť nôž. On potom vybehol von. Išla pre tie cigarety a on už nikde nebol. Potom ho utekala hľadať, aby nezomrel alebo, aby sa mu niečo nestalo. Kričala V., V., kde si. A ako išla na cintorín, tak on vyšiel vonka z cintorína. Preto za ním tam išla, že ho zoberie domov a že mu zavolá záchranku, lebo mobil so sebou nemala, mala ho doma. Vybehla za ním bosá, ani si to neuvedomila.

Svedok poškodený V. O. pred súdom vypovedal, že si to spravil sám a to je všetko. Necíti sa byť vo veci poškodený. Toho dňa 4.6. išiel z roboty, z brigády. Mal vypité a ešte doma niečo vypil. Pohádali sa a on sa pichol, chcel sa zabiť. Na otázku prečo sa pichol odpovedal, lebo sa pohádali a chcel sa zabiť. Teraz mu preplo. Ona mu zobrala nôž a on utekal preč. Pichol sa do brucha. V dome sa pichol a potom utekal von, lebo sa chcel zabiť, proste v hore voľakde a tam skapať ako pes. Na otázku, kto bol prítomný v kuchyni uviedol, že najprv tam bol sám a potom švagor tam bol chvíľu a prišla ona. On sa pichol, keď tam bol sám. Švagor - B. N. prišiel dnu, najprv pili tam spolu a voľakde odbehol. Na otázku o čom sa bavili uviedol, že o dreve, o hore a tak, somariny. Vadili sa trošku s družkou aj v prítomnosti B. N., ale to bola chvíľka. Na otázku prečo sa s družkou vadili odpovedal, že sa už nepamätá. Zranenie si spôsobil

sám a družka sa na tomto nepodieľala žiadnym spôsobom. Nie je to tak, že by ju chcel chrániť. Spôsobil si zranenie nožom, taký žltý nožík, obyčajný, čo dostal od kamaráta. Pichol sa do brucha a do pleca. Je pravda, že si viacej vypije. Samozrejme nepije, keď ide do závodu, kde sa nemôže piť. Na otázku či už v minulosti mal nejaký pokus o samovraždu alebo si niečo ublížil uviedol, že raz, strašne dávno sa chcel otráviť. Na otázku či išiel na cintorín, aby tam vykrvácal, odpovedal, že áno, chcel ísť pod horu, len tam už potom prišli policajti. Na cintoríne si pichol do ruky. Vnútri si pichol do brucha. Potom utekal pri cintorín. Chcel odísť, len potom ešte za ním prišla družka, aby nebláznil a išiel domov, ale tak on sa pichol ešte viackrát a potom prišli policajti. Nožík hodil do koša. Prečo to nevie. Na otázku či sa pri cintoríne s obžalovanou naťahoval, bil alebo čo uviedol, že áno, lebo ho nechcela pustiť, tak sa tam hádali. Na otázku či sa fyzicky napádali sa vyjadril, že áno. To bola chvíľa. Strkali sa, handrkovali. Kto zavolal políciu a záchranku nevie uviesť. Na otázku, keď ho zobrala záchranka a zobrali ho do nemocnice, kde bol na ošetrení, či niečo uvádzal ako vznikli tie zranenia odpovedal, že áno, že si to spravil nožom, že si to spravil sám. Ošetriť sa nechcel, bránil sa. Na otázku či si spomína, keď tam prišla záchranka, čo hovoril, keď sa pýtali ako mu vzniklo zranenie, sa vyjadril, že sa pomýlil, lebo povedal, sklo. Nevie prečo to povedal. To si trošku pamätá. Povedal aj nôž. K otázke, že podľa lekárskej správy je uvedené „dnes bol napadnutý manželkou, dobodala ho nožom do brucha“ sa vyjadril, že to on nepovedal. To im hovorili policajti v aute. Na otázku či obžalovaná mu s tými zraneniami nejak pomáhala alebo chcela pomôcť, odpovedal, že áno, pri tom cintoríne. Na otázku ako, odpovedal, že tričkom, nevie. Na otázku pokiaľ vravel, že pri cintoríne sa s poškodenou kvázi bili uviedol, že áno, aby ho nechala tak, aby odišiel preč proste. Je pravda, že pod vplyvom alkoholu máva sem-tam sebapoškodzovacie sklony. Tiež je pravda, že písal SMS-ku napr. 29. marca XXXX, že pôjde pod vlak alebo 6.7.XXXX, že dnes to ukončím.

Svedok B. N., obžalovanej brat vypovedal, že v ten deň u nich doma pili. Potom sa presunuli do Hornej E.. Prišli s manželkou spolu na aute. Ona ostala niekde vonku a on išiel za švagrom ( poškodeným ) dovnútra. Rozprávali sa tam o dreve, o robote, sťažoval sa na nezhody s družkou. Tam vnútri boli samy dvaja v kuchyni, sedeli a debatili. On potom išiel von, že za chvíľočku príde, čo bolo tak 10 minút a keď prišiel, on už bol pichnutý alebo čo bolo nevie, ale skrátka mu išla krv, len nevedel skade. Na otázku či sa poškodeného pýtal čo sa stalo, uviedol, že hej, ale nevnímal a začal utekať do dediny. On za ním nešiel. Na otázku či videl, že by obžalovaná mala v ruke nejaký nôž, odpovedal, že nie, ona pribehla až potom na veľký krik. Lebo tam boli ľudia na ceste, tí sa tam zhŕkli hneď. Vraví, že čo, prečo ti ide krv, tak tam všetci prišli no a potom prišla. Ona tam nebola. Potom keď išiel cestou domov, tak sa zastavil pri cintoríne, kde už boli policajti a prišla sanitka. On nevedel, že oni sú pri tom cintoríne. S obžalovanou tam komunikoval. Na otázku či po slovensky alebo po rómsky, uviedol, že on väčšinou po slovensky. Rozumie rómčine, ale vyprávať to je horšie. Ona možno po rómsky hovorila, ale on po slovensky. Obžalovaná povedala, že tam sa hádali a to bolo všetko. Vykrikovala, že ona to nespravila, lebo policajti tvrdili, že mu to ona spravila. Ona akurát toto tam uviedla, že ona mu nič nespravila, že biť sa bili, že ona mu chcela zabrániť v tom, aby nepokračoval. Na otázku či sa rozprával aj s policajtmi, odpovedal, že nie alebo si nepamätá, ale im nemal čo povedať. To čo bolo v tom baráku, kde bol s V.m to hej, že tam boli dvaja. Tam nikto nebol. Ona, že vraj bola v tom prvom baráku, tam pribehla až potom. Na otázku či to chcel on zobrať na seba uviedol, že áno, kričal to tam, je to pravda. Lebo obžalovaná tam strašne revala, že ona mu nič nespravila. Reku tak zoberie to na seba. Vtedy nevedel o čo ide a mal aj vypité. Potom išiel za V.m do sanitky a ten mu povedal, že si to sám spravil. To v sanitke počuli všetci, doktori to museli počuť a všetci aj pri sanitke čo boli. Išiel do sanitky dnu, že čo je, čo sa stalo. A poškodený, že vidíš, čo som spravil. Čo sám si si to spravil ? On, že hej. Aj keď bol za ním v nemocnici, tak to isté hovoril. On si viackrát siahol na život, takže toto nie je prvý raz. Raz sa už chcel obesiť, bol zavesený na povale a tiež sa viackrát otrávil s tabletkami. Poškodený, keď je opitý sa správa aj agresívne, ale ako kedy, niekedy tak a niekedy tak. Obžalovaná, keď pije sa správa normálne. Pokiaľ on do nej nerýpe, tak je všetko v pohode. Ale on sa stále do nej dával. Ona preto vlastne aj pije, ináč by nepila. On nekomunikoval cez linku 112. Kto telefonoval nevie. Bol to voľáky chlapec, ale nevie kto. Vonku ich bolo veľa. Jeho syn V. N. nevolal, lebo nemal telefón pri sebe. Na otázku kde bola jeho manželka a či ona volala sa vyjadril, že ona vonku sedela tiež. Keď sa jej pýtal, tak ona sama nevie či volala. Bola ožratá, nepamätá si. Na otázku či videl ako poškodený vybehol von a bol zakrvavený, odpovedal, že bol na bruchu. Potom obžalovaná tam pribehla, tak ho ešte aj chytila, že čo to porobil a on začal ako zmyslov zbavený utekať. Chytila tak, že ho objala ho, že čo to spravil. Ona bola u suseda v prvom dome. Poškodený, keď utekal, tak ona utekala za ním. Objala ho, keď prišla tam domov na dvor. Vytrhol sa jej a začal utekať. Či mal niekto v ruke nôž to nevidel. Na otázku jeho manželka kde bola v tom čase, odpovedal, že vonku na ulici. Ona potom zavolala synovi a išla domov. Či to ona mohla vidieť, asi nie.

Svedkyňa K. N. vypovedala, že obžalovaná je švagriná. Toho dňa 4.6. bola obžalovaná u nich. Spolu popíjali. Pili borovičku a boli dosť opité. Obž. potom išla domov so susedom na aute a oni zostali doma. Potom tiež išli do K. E.. Prišla manželova dcéra, tak išli ku nej. Tam chvíľu sedeli u nej doma a potom išli von. Tam sedeli na lavičke a tiež pili. Na otázku či na tých lavičkách sedela s nimi aj obžalovaná odpovedala, že ona bola u suseda chvíľu. Potom si prišla ku nej sadnúť. Sedela tam s ňou. Vyprávali sa normálne, bavila sa s nimi. Na otázku či registrovala, že obž. išla aj domov odpovedala, že išla na chvíľku, ale sa vrátila von a bola s nimi vonku. B. N. tam s nimi nebol. Viac si nepamätá. Má okno, lebo bola opitá. Na otázku či registrovala, že by tam bol niekto zranený alebo niečo také odpovedala, že absolútne vôbec. Na otázku či si pamätá, že by telefonovala na záchranku alebo niekomu, odpovedala, že nie. Vraveli policajti, že ona volala. To si vôbec nepamätá. Na otázku či videla, že by sa niečo stalo medzi obžalovanou a poškodeným uviedla, že vôbec nič nezaregistrovala, ani že by sa hádali alebo voľačo, absolútne. Na otázku či si pamätala pri svojom prvom výsluchu dňa 5.6.2022 sa vyjadrila, že nie. Keď išla vypovedať, tak tam povedala, že si nepamätá, či volala alebo nie. Myslí si, že pošk. si to urobil sám, lebo on sa jej stále vyhrážal, že s ňou nebude, že on sa zabije. Chcel sa kvôli nej obesiť, hodiť pod vlak. Keď pije, tak rád takéto veci robí. Tiež sa jej vidí, že sa otrávil. Bol aj v nemocnici, to už sú roky. Písal jej napr. SMS-ky, že skočí pod vlak. To teraz písal. Po prečítaní zápisnice o výsluchu za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach na návrh prokurátora podľa ( zápisnice o výsluchu zo dňa 5.6.2022 na č.l. 96 - 100 a zo dňa 25.7.2022 na č.l. 101-104 spisu ) sa vyjadrila, že niektoré veci tam nie sú pravdivé. Chlapec s ňou nešiel domov na aute, lebo on tam bol asi 5 minút. On išiel sám domov a ona tiež išla sama domov. On tam už s nimi vôbec nebol. Niektoré veci sú tam zmenené. Svedkyňa E. N. vypovedala, že obžalovaná je matka a poškodený je otec. V uvedený deň 4.6. mal jej chlapček 1 rok. Spravila mu nejakú oslavu. Mama sa rozhodla, že po tej oslave pôjde ku krstnému, to je B. N.. Keď sa vrátila, išla k susedom. B. N. býva v X. E.. U nich matka nepila. Keď prišla z tej X. E., bola normálna a potom išla k susedom M.. Potom prišiel aj krstný naspäť do K. E.. Ona bola vnútri a vzadu bol nejaký krik na ceste. To bolo hrozné. To tam ale býva na tej osade. Myslela si, že to je normálne, nakoľko sú tam cigáni a je to normálne, keď pijú. Ona nevedela čo sa deje. Potom vyšla von a už jej povedali, že ocino bol pichnutý. Tam to kričali. Oni s otcom sa nevyprávajú, nakoľko sa pohádali, keď u neho bývala a on ju vyhodil. Bývala u otca, keď mama bola na liečení. A on proste pil, nedal si povedať, nemohla tam vydržať. Na otázku, že z jej telefónu mal niekto volať sa vyjadrila, že áno. Má tam takú bunku, kde býva a na okne si nechala telefón, lebo sa hrala na telefóne a začal malý plakať. Tam mal k nemu prístup hocikto. Čo už vie, že volala tá K. N., ten jej syn V. N.. Oni boli na mol opití. Volala K. N., nevie či na 112-ku alebo kde. Ona neregistrovala kedy zobrala ten telefón, išla už keď tam ani ocino nebol. Jej len povedali, že teda ho pichli a volali proste. Potom na ten telefón volala naspäť nejaká pani, že posiela hliadku a nevie čo. Začala na ňu kričať, že slušnosť káže zavolať aj odvolať hliadku alebo proste niečo vysvetliť. Tak jej vraví, že však ona nevolala, že ona o ničom nevie. Na otázku či aj zisťovala čo sa stalo, odpovedala, že áno zisťovala čo sa stalo a ona jej povedala, že niekto tam niekoho pichol. Ostalo ticho na osade, keď už s ňou volala, tak jej vraví, že tu je všetko ukľudnené, tu nikto nikoho nepichol. Ona, že bohužiaľ, že hliadka sa posiela a dovidenia. Na otázku či bola pri nejakom konflikte uviedla, že priamo nie. Jej ocino ako sa pichol, utekal preč. Nevie teda, či sa on pichol, ale myslí si to. Nevidela to. Nemôže povedať áno pichol sa sám, ale si myslí, že by mu to mamina neurobila. Vie, že matka bola odsúdená, že bola na protialkoholickom liečení. Myslí si, že sa z toho poučila. Keď išla na to liečenie, chýbali jej oni ako aj vnuci. Otec v poslednom čase, keď pil, tak jemu preskakovalo. Niekedy bol úplne mimo. Aj keď mama bola na tom liečení, on aj do nej sa púšťal, písal jej SMS-ky. Keď tam bývala, počula ako sa s matkou hádal a bolo jej to zlé počúvať. Oni sa ľúbia na život a na smrť. Sú spolu 30 rokov. Otec chodí na návštevy, volajú si spolu. Problém je ten alkohol. V poslednom čase ako mama bola na protialkoholickom liečení on úplne osprostel, už to v hlave určite v poriadku nemá. Napr. mamine zavolal, vynadal jej a proste išiel spať, vstal a volal jej, že nič sa nedeje. Je pravda, že bol strašne žiarlivý na ňu. Bol naučený byť s ňou stále, bývali spolu v jednej domácnosti 30 rokov. Keď ona išla do tej Kremnice na liečenie, tak jemu určite chýbala. Na otázku či poškodený mal v minulosti také sklony, že sa vyhrážal, že si ublíži, že sa zabije uviedla, že áno. On proste odišiel, prehral všetky peniaze, čo mali na účte nasporené nahádzal do automatu a potom písal, že sa ide zabiť, lebo že ho jej mama podvádza. Písal to jej bratovi. Aj mame písal, že sa ide zabiť. Na otázku, keď vypovedala, že otec pije, aký to malo vplyv na matku, keď prišla z protialkoholického liečenia, odpovedala, že keď prišla domov nepila, ale to je pre človeka pokušenie. Oni sú 30 rokov spolu, z toho 27 rokov pije a potom ju psychicky týra. Keď tam ona išla bývať, tak zbadala aký je. Na každého človeka, keď to len padá a padá, tak raz to musí spadnúť. A chápe, že už to nevydržala. Po otázke obhajkyne doplnila, že myslí tým, že proste sa opila. Ona bola v stálom pokušení, keď videla, že on pil. Svedok V. N., syn obžalovanej pred súdom vypovedal, že mama vtedy prišla z X. E., doviezli ju. On hneď ako

ju vysadili išiel oproti ako je prvý dom. Tam bol u rodiny, sedeli a opekali. Mama prišla rovno ku nim, tak sedeli tam, vyprávali sa, smiali. Keď prišla, tak bolo vidno, ale už sa stmievalo, tak mali aj oheň. Potom počuli na ceste krik, tak mamina v momente utekala a jeho priateľka mu vraví, že V., mama išla domov. Tak tam išiel aj on. V tom období bol s otcom pohádaný asi týždeň dozadu od toho incidentu, lebo mu stále vyvolával, písal SMS-ky, že on sa ide zabiť a také sprostosti. Mama ako vošla dnu, on bol už vzápätí za ňou. Tak to bolo, lebo utekal za ňou a ona išla pomaly. Ona ako išla dnu, tak ocino tam stál pri kuchynskej linke, to pekne cez okno vidno a mama ako išla dnu, ona už videla že čo, lebo oco mal tak ruku s nožíkom a ona mu chcela pomáhať. Ale on vyletel von a utekal až do cintorína. Mama za ním utekala, ona mu ešte chcela aj pomôcť. Potom všetci utekali za ním. Bol tam i švagor ( B. N. ), ktorý ho ku cintorínu odviezol na aute a boli tam už policajti štyria alebo piati. Keď on tam prišiel, tak otec už ležal v sanitke a mama bola tam ako sa vchádza do cintorína. Tam sa vyprávali s policajtami. Kto volal policajtov nevie, ale asi zo sestrinho telefónu to bolo. On nevolal, no keď tam prišli, už tam policajti boli. Vie, že niekto volal záchranku, ale už si nepamätá kto. Na otázku prečo vtedy išiel za matkou, odpovedal, že všetci kričali. Kričali, že s otcom voľačo je. Tak ona utekala za ním a priateľka, ktorá bola hneď vedľa neho hovorí : „V. tvoja mama ide domov, že tvoj oco voľačo, tak utekaj“. Tak utekal. Tam pred dverami sú schodíky a ako sú dvere, tak je vedľa okno. Ako mama vošla dnu, bol tam hneď za ňou. A mamina ako vletela dnu, otvorila dvere, tam cez okno videl ako otec si už držal ten nožík. Nevidel ako si to strčil do brucha s tým nožíkom, ale videl ako si ten nožík tam drží. Vie sa teda vyjadriť, že ten nožík si strčil sám. Mama vošla dnu, on bol hneď za jej chrbtom a tam je hneď okno. Nie je šanca, aby ona nejaký nožík alebo niečo, že by stihla bodnúť ho, lebo to bola sekunda. To bolo také, že otec už bol pichnutý, držal si to a mamina ako vošla dnu, on v momente vyletel von a už ho nezastavil nikto. Na otázku či videl, že poškodený ten nôž má a čo sa s ním ďalej dialo uviedol, že ušiel von aj s tým nožíkom. Potom policajti našli ten nožík vonku, nevie kde. Bol to malý nožík, nevie na konci či s bielou rukoväťou alebo oranžovou, hnedou. Mal vtedy vypité. Ako pošk. vyšiel von, mamina v momente utekala za ním. Ona ako prvá išla za ním. A potom išli oni všetci. Na moste sa rozdelili a išli potom po cintoríne. Ešte volal švagra B. N., aby išiel aj s autom, ak voľakde bude treba ísť. Tak naštartovali auto a išli ku cintorínu. Bola tam už aj hliadka a sanitka. Oco už v sanitke ležal. B. N. išiel do tej sanitky, nevie čo sa tam pýtal a mamina už bola pri policajnom aute. On sa tam rozprával s policajtom W.. Potom tam policajti našli nožík a maminu v momente brali. Vzdialenosť z toho miesta bydliska ku cintorínu je nejakých 200 - 300 metrov, chôdzou tak dve minúty. Na otázku na aký podnet išla vtedy obžalovaná domov, keď vravel, že bol nejaký krik uviedol, že vonku bola aj B. O.ová a tiež deti. Býva tam aj sestra E. N., ktorá má postavenú oproti takú unimobunku. Aj ona bola tam na tej ceste. Oni tam sedeli a kričali. Nevie či niečo tam spozorovali alebo čo. Oni kričali, že ujo V.. Takto kričali deti, že voľačo a mamina nato utekala a priateľka hneď vyprávala, že choď, tvoja mama uteká domov, že voľačo s tvojím otcom sa deje. Tak išiel vzápätí. Na otázku, keď tam prišiel, či bol tam ešte niekto prítomný vnútri alebo niekde inde v blízkosti odpovedal, že určite tam boli. Mamina ako vošla dnu, bol tam voľakde blízko B. N.. Tiež vie, že, keď mama prišla z X. E., tak potom B. N. bol s jeho otcom V.om vnútri. K. N. bola určite vonku, či sedela s nimi už nevie. Tam vonku bolo toľko ľudí ako keby tam bol koncert. Ohľadne svojho otca ďalej svedok uviedol, že tento mu vyvoláva a vypisuje stále, že sa ide zabiť a podobne. Má vedomosť z rozprávania, že keď bol ešte malý, že otec sa chcel zabiť u nich na povale. Pod vlak, že sa chcel hodiť. Otec keď je doma, že nechodí do roboty, tak má vkuse vypité a potom mu vyvoláva aj 20 krát za deň. Na otázku či aj matka mala vtedy vypité uviedol, že mala, lebo jej vnuk mal jeden rok vtedy, tak si trošku dala. Má vedomosť, že bola aj v minulosti za podobnú vec odsúdená, aj vie, že bola na liečení v Kremnici na 3 mesiace. Svedok R.. W. Y., príslušník PZ vypovedal, že presný deň si nepamätá. Robil s podpráp. W.. V ten deň mali preverenie v K. E.. Niekto volal na 158. Vysielala ich stála služba, aby sa urýchlene presunuli do K. E., lebo tam niekto dobodal niekoho alebo niečo také. Tak sa tam urýchlene presunuli. No a keď prišli do K. E., tak hneď na začiatku si kolega všimol pri cintoríne ležať 2 osoby. Tak sa tam pristavili, lebo predpokladali, že to sú tie z toho oznamu. Ležali tam vedľa seba. Obidvaja boli zakrvácaní, tak sa ich hneď spýtali či netreba lekársku pomoc. Vie, že ten pán to odmietol, asi V. O. sa volá. Potom kolega komunikoval s tým pánom a krvácala mu ruka. Stále sa ho pýtali na to ošetrenie, no odmietal, tak zavolali na 155-ku. Ešte mal niečo na bruchu, to nevedeli čo to je, tak sa ho pýtali nech zodvihne tričko a tam mu trčali črevá. Obžalovaná tam vykrikovala, nevie už čo, proste také prudké zmeny nálad. Vykrikovala aj na nich ako hliadku a že nechce ísť do väzenia alebo niečo také. Môže byť, že aj po rómsky. Prišla tam RZP-čka a začala pána ošetrovať. Medzitým ešte prišla druhá hliadka. Tí im tiež s tým pomáhali, lebo prišiel ešte syn, ktorý tam tiež niečo vykrikoval. Bolo tam veľa krvi a hľadali potom okolo nejaké známky, že zbraň, lebo bol dobodaný očividne. To povedal aj personál v sanitke, že to nemohlo byť od nejakého skla, čo spomínal ten pán. Potom tá druhá hliadka preverovala to sklo - hliadka Zebra 555. Oni išli pozerať ten dom, či tam nie je nejaké sklo. Tam zistili, že nič také

tam nemali. Pamätá si, že tam našli nejaké puzdro od nožíka. Oni vlastne išli ten nožík, zbraň hľadať v tom okolí, lebo tam boli cákance krvi. Uvidel na smetnom koši krv, tak sa pozrel dnu a tam bol nožík krvavý. Tá podozrivá tam nechcela ísť do väzenia, plakala, potom tam začala kričať, potom zase plakala a také zmeny nálad. Vie, že tam potom prišiel B. N.. Čo vravel si presne nepamätá. Vie, že on natiahol ruky a niečo povedal, že zavrite mňa namiesto nej alebo niečo také. Oni sa ich obidvoch hneď spýtali či sú zranení. Obidvaja boli od krvi, len pani tá nemala zranenia. Oni ako ležali vedľa seba, tak musela sa od toho pána zakrvaviť. Na otázku či povedala niečo, že muža nožom nepichla alebo niečo také odpovedal, že asi áno, lebo povedala, že nepichla. Hovorila niečo, nevie presne o noži, ale oni tam nič také nespomínali. Na otázku či pošk. O. uvádzal niečo o tom ako prišiel ku svojím zraneniam, odpovedal, že on začal hovoriť iba o tom skle. Svedok Bc. V. W., príslušník PZ vypovedal, že vykonával hliadkovú službu s kolegom Ing. Y.. Išli do K. E. preveriť oznámenie, kde mala žena napadnúť muža nožom a majú sa naháňať po dedine. Keď vchádzali do K. E., tak ich zbadali pred cintorínom. Videli tam dve osoby, ktoré ležali na zemi v tráve. Oni boli pod lampou, to miesto kde ležali bolo ešte čiastočne osvetlené. Pani ležala na pánovi, snažila sa ako keby k nemu túliť. Pán bol dosť krvavý, aj pani bola dosť krvavá. Odmietali s nimi spolupracovať, nechceli sa ani predstaviť, že kto sú, čo sú, čo sa stalo. Pán ako bol krvavý, tak mu podvihol rukáv. Tento mal tam také hlbšie zranenie na ľavom ramene, na ľavej ruke. Dosť to krvácalo. A pod tričkom na hrudi mal takú hrču, čo mu trčala, to bolo vidno. Až keď riešili privolanie záchrannej služby, tak si zdvihol to tričko a bolo vidno, že tam má takú hrču, čo mu trčali črevá. Ani pán, ani pani nechceli s nimi zo začiatku spolupracovať. Keď má niekto takéto vážne zranenia, nedá sa to povedať ako k nim prišiel na prvý pohľad. Väčšinou riešia takéto preverenia aj keby si to sám spôsobil na nejakú zápisnicu alebo niečo podobné. Vie, že keď prišla záchranná služba, tak im povedal, že sa porezal na nejakých črepinách z rozbitého okna alebo niečo podobné. Na otázku či to preverovali uviedol, že bola tam druhá hliadka, ktorá išla na tú adresu, kde oni bývajú, ale nenašli žiadne rozbité okno a pod., no našli tam niekde puzdro od noža. Toto im aj nahlásili, kým boli ešte stále na mieste. Tá pani sa správala dosť hystericky, bola mimo, dosť mala aj vypité. Nepamätá si aká bola dychová skúška pri nej. Chvíľu bola agresívna, chvíľu nadávala, chvíľu ich vyzývala, že ju majú zbiť alebo udrieť alebo niečo podobné. Potom zase bola taká stiesnená, že nechce ísť do väzenia a podobne. Pamätá si, že nikto pred ňou nespomínal žiadny nôž, ale ona sama vravela, že ona muža neporezala. Ona hovorila aj po rómsky. On nerozumie rómčine. Ale aj po slovensky nadávala. Určite bola vulgárna aj po slovensky, striedalo sa to. Poškodený si myslí, že mal tiež vypité. Celý sa napínal a mal problém aj stáť, lebo on sa chvíľu snažil z miesta aj odísť, kým prišla záchranná služba. Bolo na ňom vidieť, že má bolesti. Vie, že až neskôr sa tam našiel nôž na mieste, možno po hodine odkedy tam boli. A až v tom čase oni pani zaisťovali. Pani hneď na mieste nezaisťovali. Nôž našli približne pri vchode do cintorína, odhodený v koši. Na miesto prišiel aj B. N.. Tohto pozná z videnia z X. E.. Nebol agresívny, komunikoval. Ona mu niečo rómsky povedala a on potom povedal, že to on ho porezal alebo niečo také a nastrčil ruky v takom geste, že ho majú spútať alebo niečo podobné, že to on ho napadol. B. N. nevyzeral, že by mal vypité, ani nevyzeral, že by sa bil alebo niečo. Bol bez trička, ale nemal nič krvavé, ani viditeľné zranenia. Ešte tam prišiel aj syn pani N.. Ten bol dosť podráždený. Vykrikoval, že je to protizákonné, že volal na 158-ičku, že čo tam robia, žiadal si tam ďalšie hliadky na miesto. Nedalo sa s ním komunikovať. Keď sa pýtali, čo sa stalo, snažili sa niekoho vyťažiť k tomu, tak to nebolo možné. Nikto im k tej udalosti, ktorá sa mala stať nechcel nič povedať, že kto, koho, ako zranil. Iba to, že to sa deje bežne, ten syn teda vravel, že to bežne sa oni takto hádajú alebo, že aj horšie veci sa tam stali alebo niečo v tom zmysle. Na otázku, či poškodený aj niečo hovoril, ako sa mu to stalo, odpovedal, že s ním a kolegom nekomunikoval, odmietal sa vyjadriť. So záchrannou službou komunikoval. Tomu ošetrujúcemu povedal, že sa porezal na tom skle, na nejakých črepinách, rozbitom okne alebo niečo také. A okrem toho nie. Iba to, že nič sa nestalo, že kto ich volal a tak. Vie, že ten zdravotník povedal, že toto určite nie je zo skla, že to je dosť nepravdepodobné, aby mal takéto poranenia z porezania na skle, že je nevyhnutné, aby ho zobrali na operáciu do nemocnice. Na podklade výsluchu súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. F. K., PhD., ako aj písomne vypracovaného znaleckého posudku pod č. 94/2022 mal súd preukázané, že u poškodeného V. O. boli zistené nasledovné zranenia : bodná rana v strednej tretine brucha vľavo s priebodom brušnej steny, plytká menšia bodná rana v pazuchovej oblasti vľavo, člnkovitá bodnorezná rana v strednej časti prednej plochy ľavého ramena, takmer rovná ( zvisle orientovaná ) bodnorezná rana v strednej časti vonkajšej plochy ľavého ramena a menšia bodnorezná rana na prednej ploche dolnej časti ľavého ramena, s nutnosťou hospitalizácie, s urgentnou operačnou revíziou pre priamu hrozbu život ohrozujúceho stavu, pretože bez operačnej revízie mohlo dôjsť k rozvoju traumaticko - hemoragickému šoku. Jedná sa zo súdnolekárskeho hľadiska o stredne ťažké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 4 týždne a doba liečenia predstavuje minimálne 4-5 týždňov. K mechanizmu vzniku poranení znalec uviedol, že zranenie

charakteru bodnoreznej rany vzniká pri priamom pôsobení vonkajšieho mechanického násilia pevným predmetom s ostrou hranou či čepeľou. Takéto poranenie vzniká pritlačením a súčasným ťahom ostria predmetu po koži. V danom prípade možno predpokladať priamy kontakt ostria predmetu s viacerými oblasťami tela poškodeného. Bodnorezné poranenia na hrudníku a končatinách boli popísané ako povrchového charakteru, nepenetrujúce, neprenikajúce do podkožia, teda sa jednalo o plytké, povrchové bodnorezné rany. Tieto poranenia mohli veľmi dobre vzniknúť pri posune reznej plochy zraňujúceho predmetu malej intenzity po daných anatomických oblastiach tela poškodeného. Zraňujúci predmet pôsobil na pazuchovú oblasť hornej časti hrudníka a ľavé rameno. S prihliadnutím na rozsah a charakter poranení je možné pripustiť, že sa veľmi dobre mohlo jednať o opakované pôsobenie bodnorezného zraňujúceho nástroja - noža. Intenzita pôsobiaceho násilia bola v danom prípade stredne menšia až stredná, nakoľko sa jednalo o nehlboké bodnorezné poranenia bez poškodenia hlbších štruktúr. Po zohľadnení uvedených charakteristík možno konštatovať, že nôž zaistený na mieste činu s dĺžkou čepele 10 cm bol veľmi dobre spôsobilý k vzniku uvedených poranení. Na základe približného priebehu bodného kanála na bruchu vľavo a charakteru bodnorezných poranení na ľavom ramene možno s pravdepodobnosťou ustáliť vzájomnú polohu poškodeného a útočníka tak, že pokiaľ útočník držal nôž v pravej ruke, mohol sa nachádzať vedľa poškodeného čiastočne pri jeho ľavej a ľavo-bočnej strane tela. Intenzita bodnutia musela byť minimálne stredne menšia až stredná. V danom prípade išlo o jedno bodné poranenie a štyri bodnorezné poranenia, ktoré boli spôsobené minimálne piatimi aktívnymi bodnutiami bodnorezným nástrojom. Jednalo sa teda o opakované pôsobenie týmto zraňujúcim nástrojom voči telu poškodeného. Možný mechanizmus vzniku zistených poranení pôsobením ostrých črepín rozbitého okna alebo konaním samotného poškodeného vo forme opakovaného bodnutia sa nožom sú veľmi málo pravdepodobné až nepravdepodobné a tieto verzie vzniku predmetných poranení boli s vysokou pravdepodobnosťou tendenčné na zakrytie pravého pôvodu uvedených poranení. To, že by si poškodený takéto poranenia mohol spôsobiť sám vlastným konaním je veľmi málo pravdepodobné, nakoľko sa jedná o pomerne bolestivé poranenia a z forenzných skúseností v takomto prípade tieto poranenia smerujú, ak by si to chcel spôsobiť sám, konkrétne na nejaký životne dôležitý orgán alebo by sa nachádzali skôr v lokalizácii trupu ako na končatine, čo v danom prípade nebolo realizované. Tieto poranenia tiež nemajú takú súrodosť, ktoré by vznikali mechanizmom, ktorý by si poškodený dokázal spôsobiť sám. S poukazom hlavne na poranenie pazuchovej oblasti, kde v danom prípade musel mať ruku buď zdvihnutú alebo viac nadvihnutú. Ďalšia vec je tá vonkajšia strana ramena, keďže tam bola zvislá bodnorezná rana. Veľmi ťažko si vysvetliť, že by si takúto ranu spôsobil poškodený vlastným konaním. Aj intenzita násilia nezodpovedá takémuto aktu samopoškodzujúcemu, nakoľko každý má istý prah bolesti a vo forenznej praxi sa vždycky stretávame s tým, že najprv si títo jedinci skúsia len nabodnúť kožu, potom skúsia hlbšiu ranu a ďalšiu už tú intenzitu pridávajú. Tiež poukázal, že si nevie predstaviť, že by niekto po bodnom poranení do brušnej steny dokázal vybehnúť niekam a ešte sa s niekým klbčiť, lebo to poranenie je samo o sebe dosť obmedzujúce a bolestivé a relatívne rýchlo nastupuje šok. V danom prípade pokiaľ správne analyzoval výpovede, ktoré mal k dispozícii, tak tam nebolo úplne jasné kedy ktoré poranenie poškodený utrpel. Na tele poškodeného neboli zistené typické poranenia svedčiace o obranných mechanizmoch z jeho strany. Nie je však možné vylúčiť, že niektoré z utrpených bodnorezných poranení lokalizovaných na ľavom ramene nevznikli pri nastavení ľavej hornej končatiny proti pôsobiacemu útočnému nástroju - nožu. Obranné poranenia sú charakteristické tým, že sú lokalizované na rukách, na prstoch. Avšak pri negatívnom vplyve alkoholu na obranyschopnosť alebo nejakú reflexnú aktivitu osoby, tieto bývajú veľmi často vymiznuté až absentujúce. V prípade, že by poškodenému nebola privolaná rýchla lekárska pomoc a neboli by vykonaná lekárske zákroky, mohlo by u neho v priebehu niekoľko desiatok minút po vzniku poranení dôjsť k rozvoju traumaticko

- hemoragickému šoku, ktorý by mohol viesť až k jeho smrti. V prípade pôsobenia predmetného bodnorezného nástroja, noža s čepeľou dĺžky 10 cm na oblasť brucha je vždy potenciálne riziko poškodenia životne dôležitých orgánov dutiny brušnej, predovšetkým sleziny, či veľkých ciev ( aorta a dolná dutá žila ), ako aj iných orgánov ( žalúdka, čriev ), čo by znamenalo priame ohrozenie života takto postihnutej osoby. Aj samotné poškodenie integrity brušnej steny by znamenalo vážnu poruchu zdravia, nakoľko by mohlo dôjsť ku krvácaniu do dutiny brušnej s následným rozvojom šoku a zlyhávania dýchania. Jednoznačne možno ustáliť, že v danom prípade mohlo dôjsť až k priamemu ohrozeniu života poškodeného. Bodové ohodnotenie náhrady za bolesť znalec stanovil počtom 75 bodov. V prípravnom konaní boli tiež vypracované znalecké posudky o vyšetrení duševného stavu obvinenej znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. E. N. a znalkyňou z odboru psychológie Mgr. O. J. pod č. 59/2022, 55/2022, ako aj o vyšetrení duševného stavu poškodeného V. O., rovnakými znalcami ( znalecké posudky pod č. 60/2022, 54/2022 ), pričom k týmto boli súdne znalkyne vypočuté aj na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že u obvinenej boli v čase činu

zachované ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti. Ovládacie schopnosti mohli byť znížené nepodstatne v dôsledku požitého alkoholu. Táto netrpí duševným ochorením charakteru psychózy. Jedná sa u nej o emočne labilnú poruchu osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu vo 4. vývojovom štádiu a ebrietu simplex v čase skutku. Ďalej znalkyňa uviedla, že obvinená reaguje agresívne pod vplyvom alkoholu, pričom podobného skutku sa dopustila už v minulosti. Po absolvovaní kompletnej ústavnej protialkoholickej liečby došlo k recidíve pitia. Ak chce abstinovať od alkoholu, tak musí dodržiavať aj nejaké opatrenia po skončení protialkoholickej liečby. Obv. mala probačný dohľad, mala pokračovať v ambulantnej liečbe. To, že sa pohybovala v prostredí, kde sa pije samozrejme nie je vhodné. Ale podľa toho čo zistila u obvinenej, keď ju vyšetrovala, tak v podstate ona nemala nejakú snahu abstinovať od alkoholu a veľmi rýchlo došlo k relapsu pitia. Sklony k riešeniu psychicky záťažových situácií fyzickým ako aj slovným násilím sa u nej prejavujú predovšetkým pod vplyvom alkoholu. Vzťah obžalovanej a poškodeného hodnotí ako dlhodobo konfliktný, a to aj kvôli ich štruktúram osobnosti, ktoré majú obaja - emočne labilná porucha osobnosti, aj kvôli tomu, že obidvaja pili. V rámci vyšetrenia duševného stavu poškodeného V. O. možno konštatovať, že nebola u neho zistená žiadna duševná porucha či choroba. Taktiež sa jedná o emočne labilnú poruchu osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu v 3. až 4. štádiu. Na otázku, či pri vyšetrení znalkyňa zistila u poškodeného nejaké samovražedné sklony odpovedala, že v anamnéze sú popisované samovražedné skony. Aj sám to uviedol, že mal niekedy myšlienky na to, že by si ublížil - samopoškodzovacie aj samovražedné. Tieto skutočnosti zistila na základe toho, čo poškodený popisoval a čo svedkovia v rámci výpovedí konštatovali, že mal takéto sklony. Bolo tam, že sa otrávil liekmi, ale už si nepamätá či bol aj hospitalizovaný. Mal takúto tendenciu, aj verbalizoval, že si niečo urobí a podľa výpovedí svedkov bolo, že mal aj pripravené lano, chcel sa obesiť, ale že pri tom niekto včas zakročil. Zdravotnú dokumentáciu poškodeného však nemala k dispozícii. Znalkyňa z odboru psychológie konštatovala, že na základe abnormnej egocentrickej osobnostnej štruktúry, sledujúcej svoje vlastné potreby a ciele nemožno u poškodeného V. O. vylúčiť tendenčnosť poskytovaných tvrdení. Skresľovanie a upravovanie poskytovaných údajov je vysoko pravdepodobné. Skôr ako o dopĺňanie medzier v pamäti neskutočnými prvkami alebo prezentáciu neskutočných vymyslených dejov sa jedná o vedomé a účelové klamstvo. Na základe abnormnej osobnostnej štruktúry, ktorá je zameraná na svoje potreby a ciele, na základe aj celkového pôsobenia pri vyšetrení, pri tom ako pristupoval k tomu, ako mu v podstate nezáležalo na tom, aby nejakým spôsobom podal o sebe skutočný obraz, pretože je povrchný, nedôsledný, v prístupe v tom aj ako podal výkon v jednotlivých testoch a ako sa správal počas vyšetrenia, tak je možné predpokladať, že nemožno vylúčiť tendenčnosť poskytovaných tvrdení. Čiže je to pravdepodobné. Z výpovede znalkyne Mgr. O. J. na hlavnom pojednávaní ďalej vyplynulo, že spolupráca s poškodeným pri vyšetrení bola obtiažna. V podstate odmietal spolupracovať. Prišiel mimo termín, na ktorý ho pozvali. Žiadal, aby ho vyšetrili vtedy, keď telefonoval, že je v Bystrici na návšteve vo väzbe. Napriek tomu, že mu vyhoveli, bol veľmi nepríjemný, bral to ako nutné zlo. Myslí, že nechcel sa ukázať taký ako v skutočnosti je. Obával sa toho vyšetrenia. Obával sa možno toho, že prezradí viac. Takýto prístup je menej obvyklý. Väčšinou poškodení spolupracujú. On v podstate nemá dôvod nespolupracovať za bežných okolností. A v podstate tento prístup nebol len vo vzťahu k znaleckému vyšetreniu, ale aj to, že on odmietol vypovedať. Taká neochota sa tiahne od začiatku, že to nebolo niečo čo bolo len pri znaleckom vyšetrení. Nezistili u neho známky, že by bol akýmkoľvek spôsobom poznačený udalosťou, v ktorej mal vystupovať ako poškodený, že by sa ho to nejako dotklo. Tvrdil, že si to spravil sám. Mal výraznú tendenciu obhajovať alebo nejakým spôsobom ústretovo vo vzťahu k obžalovanej vystupovať, chrániť ju. Osobnosť je poznačená dlhodobým užívaním alkoholu. Intelektové, rozumové schopnosti sú ale na dobrej úrovni, napriek dlhodobému užívaniu alkoholu. Nezistili žiadne závažné psychopatologické ukazovatele, ktoré by nasvedčovali tomu, že je duševne chorý. Pamäťové schopnosti neboli narušené nejak zásadne. Je schopný si pamätať, vnímať. Kontakt s realitou je zachovaný. Konfabulácie u poškodeného nezistili. Jeho osobnosť je málo sugestibilná a málo manipulovateľná. Je málo ovplyvniteľný, skôr sa riadi sám sebou, tým čo sa on sám rozhodne. Je zameraný na seba, egocentrický. Vo vzťahu k poškodenej ten vzťah je vzájomne závislejší z oboch strán. A neznamená to, že je málo sugestibilný, že sa nemôže nechať ovplyvniť človekom, ku ktorému má nejakú emočnú väzbu. Ale musí sa preto on sám rozhodnúť. Nemôže sa stať, že by niekto k nemu prišiel a povedal mu, urobíš to a to. On urobí len to, čo bude chcieť on sám. To znamená, že ak aj sa nechá niečím ovplyvniť, musí to byť jeho rozhodnutie, musí byť s tým stotožnený. Na otázku, že poškodený uvádzal, že si to spôsobil sám a tiež vypovedal, že ho to trápi, že za niečo, čo si spôsobil sám je vo väzbe jeho partnerka, či nemohlo aj toto prispieť k tomu, že mali pocit pri vyšetrení, že svoju partnerku chráni, sa vyjadrila, že ak by to tak bolo, že má výčitky svedomia, trápi ho to, tak by pri psychologickom vyšetrení boli zachytené nejaké známky, že by sa to istým spôsobom na jeho osobnosti odrazilo situačne, že je napríklad depresívny, alebo úzkostný. U neho ale dominovali osobnostné črty.

Jednoducho nejakým spôsobom by boli reaktívne faktory zachytené aj klinicky aj psychodiagnosticky, čo sa nestalo. Tam boli známky závislej, abnormne štruktúrovanej osobnosti, ktorá v podstate nebola nejakým spôsobom poznačená tým čo sa udialo. Na otázku, keď uvádzala tendenciu chrániť partnerku, že či to nie je pomerne bežné v partnerských vzťahoch, keď žijú spolu takmer 30 rokov, že partner chráni partnerku sa vyjadrila, že v ich prípade si myslí, že je to patologický rys, pretože ten vzťah je vzájomne dlhodobo konfliktný, patologický. Súvisí to aj s osobnostnou štruktúrou jedného i druhého a samozrejme v tom svoju rolu zohráva aj alkohol, ktorý vlastnosti ktoré majú, že sú vzťahovačnejší, žiarliví, impulzívnejší, emočne nestabilní, tieto vlastnosti zhoršuje alebo potencuje. Ak by ten vzťah bol vyvážený, zdravý, tak by si plne uvedomoval, že napr. mohol zomrieť, aj prípadne pri tom prvom raze, kde to bolo uzavreté. Ten zdravý vzťah by bol trebárs v tom, ak si uvedomujú čo spôsobilo tie ťažkosti, tak by nejakým spôsobom ten vzťah riešili. Napr. tým, že by obžalovaná neužívala ďalej alkohol, že by jednoducho urobili nejaké kroky k tomu, aby ten vzťah bol iný. Toho ale nie sú schopní. Na otázku, či u poškodeného pobadala nejaké samovražedné sklony a ako si vysvetľuje, že poškodený sám pri svojom výsluchu uviedol, že sa viackrát pokúsil o samovraždu odpovedala, že môže uviesť čokoľvek. Je to subjektívny údaj, ktorý ona nemá ako objektivizovať. Na základe jeho osobnostnej štruktúry, ktorá je zameraná na seba je to menej pravdepodobné. Pri vyšetrení u neho samovražedné sklony nezistila. V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vykonaným dokazovaním podľa záveru súdu bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaná E. N. sa dopustila skutku, ktorý jej kladie za vinu obžaloba. Svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa , , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona, keďže sa dopustila úmyselného konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného a čin spáchala na blízkej osobe - svojom druhovi a otcovi spoločných detí. Chránenou osobou je podľa Tr. zákona aj osoba blízka, pričom blízkou osobou sa v zmysle Tr. zákona rozumie aj iná osoba v rodinnom alebo obdobnom pomere, vtedy ak by ujmu, ktorá utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. Podľa , Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je o.i. poškodenie dôležitého orgánu a porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pre pokus je na rozdiel od dokonaného trestného činu charakteristický nedostatok následku, ktorý je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu, o ktorý sa páchateľ pokúsil. Na rozdiel od prípravy však páchateľ má úmysel svojím konaním naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda chce trestný čin dokonať. Vychádzajúc z popisu a charakteru poranení, ktoré utrpel poškodený V. O. a mechanizmu ich vzniku, ako bolo preukázané zo záverov súdneho znalca MUDr. F. K., PhD., možno jednoznačne konštatovať, že konanie obžalovanej priamo smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, a to pokiaľ ide o bodnutie nožom do oblasti brucha, nakoľko v danom prípade bezprostredne hrozilo poškodenie viacerých životne dôležitých orgánov a v prípade, ak by nedošlo k poskytnutiu pomoci privolanou záchrannou službou a urgentnému operačnému zákroku, bol by priamo ohrozený život poškodeného. Obžalovaná E. N. sa ku spáchaniu činu nepriznala. Vypovedala, že sa pohádali s druhom - poškodeným V.om O.m kvôli žiarlivosti. On odišiel k linke, vytiahol zo šuflíka nožík a porezal sa po ramene. Spýtala sa ho, čo zase robíš ? A on, že už budem mať pokoj, chcem zdochnúť. Ako išla k nemu, chcela mu nožík vytrhnúť, on si pichol nôž do brucha. Začala sa klepať, že čo zase porobil a išla hľadať cigarety, aby sa upokojila. Ako si hľadala cigarety v kuchyni aj v izbe, už druh tam nebol. Zapálila si, tam ešte troška sedela na prahu a potom išla za ním vonka. Boli tam H. na ulici, ale nevie kto tam všetko bol. Išla na most a kričala, V., V., ale nikto sa jej neozýval. Potom ako chcela ísť na cintorín, tak on vyšiel von z cintorína. Potom už si nepamätá. Vie, že sa tam klbčili na tráve. Vie, že jej hlavu udieral o múrik. Prečo sa klbčili nevie. Vidí sa jej, že on do nej skočil alebo ona do neho. No a tam

sa ocitli na zemi. Potom tam prišli policajti a záchranka. Ona poškodenému zranenia nespôsobila. Na otázku, keď si podľa nej poškodený sám spôsobil zranenia, prečo mu nezavolala záchranku odpovedala, že nemala pri sebe telefón. Poškodeného išla hľadať na ten cintorín a telefón ani on nemal. V tej kuchyni mu chcela ten nožík vytrhnúť. Porezal sa na ramene, tak hneď tam skočila, že čo zase robí. On ju troška strčil, ale sa rýchlo postavila a chcela mu vytrhnúť ten nožík, no on si pichol do brucha. Na otázku, že mu teda zranenia nejak ošetriť nepomáhala, sa vyjadrila, že on potom už vybehol von. Utekala ho hľadať. Preto za ním išla, že ho zoberie domov a že mu zavolá záchranku, lebo mobil so sebou nemala. Na otázku či vie kde zostal ten nožík odpovedala, že potom už ani nevidela nožík, kde bol. Len v papieroch sa dočítala, že ho našli policajti voľakde v smetnom koši. Ona vôbec na cintoríne nevidela nôž. Či ho mal zabodnutý v bruchu alebo kde bol nevie. Obrana obžalovanej však bola jednoznačne vyvrátená vykonaným dokazovaním. Svedok poškodený V. O. pred súdom v podstate potvrdil verziu obžalovanej, že si zranenia spôsobil sám. Mal vtedy vypité, pohádali sa a on sa pichol, chcel sa zabiť. Obžalovaná mu zobrala nôž a on utekal preč. Pichol sa do brucha v dome a potom utekal von, lebo sa chcel zabiť, proste v hore voľakde a tam skapať. Na otázku kto bol prítomný v kuchyni uviedol, že najprv tam bol sám a potom švagor B. N. tam bol chvíľu a prišla obžalovaná. On sa pichol, keď tam bol sám. Už v minulosti mal nejaký pokus o samovraždu, že raz, strašne dávno sa chcel otráviť. Na otázku, či išiel na cintorín, aby tam vykrvácal, odpovedal, že áno, chcel ísť pod horu, len tam už potom prišli policajti. Vnútri si pichol do brucha. Na cintoríne si pichol do ruky. Chcel odísť, len potom ešte za ním prišla družka, aby nebláznil a išiel domov, ale tak on sa pichol ešte viackrát a potom prišli policajti. Nožík hodil do koša. Na otázku, keď ho zobrala záchranka a zobrali ho do nemocnice, kde bol na ošetrení, či niečo uvádzal ako vznikli tie jeho zranenia, odpovedal, že áno, že si to spravil nožom, že si to spravil sám. Ošetriť sa nechcel. Na otázku, či si spomína, keď tam prišla záchranka, čo hovoril, keď sa pýtali ako mu vzniklo zranenie, sa vyjadril, že sa pomýlil, lebo povedal, sklo. Prečo udával takúto informáciu však nevedel vysvetliť K otázke že podľa lekárskej správy je uvedené „dnes bol napadnutý manželkou, dobodala ho nožom do brucha“ sa vyjadril, že to on nepovedal. Už zo samotného porovnania výpovedí obžalovanej a poškodeného je celkom zjavné, že ide o výpovede vykonštruované s úmyslom pomôcť obžalovanej, aby sa mohla vyhnúť trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Obžalovaná a poškodený sa v podstate zhodujú len na jedinej, pre nich zásadnej a rozhodujúcej okolnosti, že zranenia si spôsobil sám poškodený, avšak ďalšie okolnosti celého priebehu skutkového deja sa zásadne líšia. Poškodený uvádzal, že sa doma pichol nožíkom do brucha. Keď sa pichol, bol tam sám. Pichol sa, potom mu obžalovaná zobrala nôž a on utekal preč. Na cintoríne sa pichol ešte viackrát - do ruky. Nôž hodil pri cintoríne do koša, no dôvod takéhoto konania nevysvetlil. Je ťažko pochopiteľné prečo by po pokuse o samovraždu ešte aj odhodil nôž do koša a bil sa s obžalovanou na zemi, keď táto prišla na miesto. Obžalovaná naproti tomu vypovedala, že poškodený sa najprv doma v jej prítomnosti porezal na ramene. Ona mu chcela nožík vytrhnúť, ale sa jej to nepodarilo a poškodený si potom pichol nôž do brucha. Čo sa potom stalo s nožíkom nevie. Neuvádzala, že by sa poškodený pichol s nožíkom aj pri cintoríne. Obžalovaná na jednej strane tvrdila, že chcela poškodenému pomôcť, zavolať mu záchranku a preto ho aj išla hľadať, no na druhej strane potvrdila, že si doma hľadala len cigarety, nezobrala si ani telefón a potom pri cintoríne sa ešte s poškodeným klbčili. Teda z jej výpovede vôbec nie je zrejmé akým spôsobom vlastne chcela poškodenému pomôcť. Z výpovedí všetkých svedkov vyplynulo, že vonku na ulici bolo v tom čase veľa ľudí, vrátane osôb, ktoré poškodená nepochybne dobre poznala i jej rodinných príslušníkov a teda mohla hocikoho požiadať o pomoc, pokiaľ by skutočne mala záujem hľadať poškodeného s úmyslom pomôcť mu. Ani obžalovaná ani poškodený nijako nevysvetlili ako mala vzniknúť bodnorezná rana v podpazuší. Pokiaľ by chcel poškodený spáchať samovraždu, je nelogické, že by sa najprv bodol s nožom do brucha, čo je už samo o sebe ťažké poranenie a potom utekal preč s tým, že na cintoríne si ešte pichol do oblasti na hornej časti ramena, kde sa nenachádzajú žiadne životne dôležité orgány ani priamo veľké cievy a žily. Aj znalec z odvetvia súdneho lekárstva uviedol, že je ťažko predstaviteľné, že by poškodený po takejto bodnej rane do brucha mohol ešte niekam ďalej utekať, pričom poukázal, že podľa neho nebolo z predložených podkladov jasné, kedy ktoré poranenie poškodený utrpel. Rovnako súd konštatuje, že ani po vypočutí obžalovanej a jednotlivých svedkov na hlavnom pojednávaní z týchto výpovedí nemožno urobiť jednoznačný záver, či k bodnutiu do oblasti brucha poškodeného došlo ešte v dome alebo až pri cintoríne. Svedok B. N. vypovedal, že videl, že poškodenému išla krv, ale nevie skade. Na otázku, či videl ako poškodený vybehol von a bol zakrvavený, odpovedal, že bol na bruchu. Svedkyňa K. N. uvádzala, že ako poškodený vybehol z domu, tak si držal bok, ale nič tam nemal. Svedok V. N. zase uvádzal, že videl v dome, že poškodený mal nožík v bruchu. Obdobne i ďalší svedkovia - rodinní príslušníci obžalovanej a poškodeného vypovedali v tom zmysle, že poškodený si zranenia spôsobil sám. Jedná sa však o ďalšie rozdielne verzie tejto udalosti, ktoré sú výrazne rozporné jednak navzájom, ako aj s výpoveďami obžalovanej a poškodeného. Ide o výpovede

značne nelogické, vnútorne rozporuplné a nevierohodné. Svedok B. N., obžalovanej brat vypovedal, že v ten deň boli s poškodeným samy dvaja v kuchyni, kde sedeli a debatovali. Potom išiel von, čo bolo tak 10 minút a keď prišiel, poškodený už bol pichnutý alebo čo bolo nevie, ale skrátka mu išla krv. Pýtal sa čo sa stalo, ale on nevnímal a začal utekať do dediny. Na otázku či videl ako poškodený vybehol von a bol zakrvavený, odpovedal, že potom obžalovaná tam pribehla, tak ho ešte aj chytila, že čo to porobil a on začal ako zmyslov zbavený utekať. Chytila ho teda tak, že ho objala, že čo to spravil. Ona bola u suseda v prvom dome. Potom obžalovaná utekala za ním. Na otázku, či videl, že by obžalovaná mala v ruke nejaký nôž, odpovedal, že nie, ona pribehla až potom na veľký krik. Lebo tam boli ľudia na ceste, tí sa tam zhŕkli hneď. Poškodený bol zakrvavený na bruchu. Potom, keď išiel cestou domov, tak sa zastavil pri cintoríne, kde už boli policajti a prišla sanitka. Obžalovaná povedala, že ona to nespravila, lebo policajti tvrdili, že mu to ona spravila. Na otázku či je pravda, že to chcel on zobrať na seba uviedol, že áno, kričal to tam, je to pravda. Obžalovaná strašne revala, že ona mu nič nespravila, tak to chcel zobrať na seba. Potom išiel za V.m do sanitky a ten mu povedal, že si to sám spravil. To v sanitke počuli všetci, aj doktori to museli počuť a všetci čo boli pri sanitke. Aj keď bol za ním v nemocnici, tak to isté hovoril. Opäť možno poukázať, že ide o výpoveď diametrálne rozpornú s výpoveďou obžalovanej, keďže svedok tvrdil, že ona pri zranení poškodeného v dome vôbec nebola a pribehla až na krik, ktorý bol vonku. Poškodeného tam ešte chytila, objala, no ten potom začal utekať preč a ona za ním. Nôž vôbec u nikoho nevidel. Z tejto výpovede je nelogické, prečo by svedok chcel pred políciou tento čin zobrať na seba, hoci vedel, že to poškodená nemohla spraviť. Svedok V. N., syn poškodenej a obžalovaného uvádzal ďalšiu odlišnú verziu s tým, že boli vtedy vonku, kde sedeli, bavili sa. Potom tam všetci kričali, že s otcom voľačo je. Tak matka utekala za ním domov a priateľka, ktorá bola hneď vedľa neho hovorí : „V., tvoja mama ide domov, že tvoj oco voľačo, tak utekaj“. Tak utekal za ňou. Ako mama vošla dnu do domu, on bol už hneď za jej chrbtom. Tam hneď cez okno videl ako otec si už držal ten nožík. Nevidel ako si to strčil do brucha s tým nožíkom, len videl ako si ten nožík tam drží. Vie teda, že ten nožík si strčil sám, lebo mama by nemala vôbec šancu, aby stihla bodnúť ho. Otec v momente vyletel von a už ho nezastavil nikto. Ušiel von aj s tým nožíkom. Matka utekala za ním. Znovu sa jedná o výpoveď úplne rozpornú s výpoveďou samotnej obžalovanej, ale i ďalších svedkov ( B. N., K. N. ). Výpoveď je tiež značne nelogická, keď svedok napr. na jednej strane tvrdí, že tam ľudia kričali, že s otcom niečo je, na čo matka utekala domov a svedok potom za ňou. Na druhej strane zase vypovedal, že keď dobehol za matkou ku dverám, otec bol ešte vnútri v dome a vtedy akurát uvidel, že má v bruchu nožík. Nie je potom zrejmé ako mohol niekto ešte skôr vonku na ulici vedieť, že s jeho otcom niečo je, keď tento bol sám vnútri v dome. Svedkyňa E. N., mladšia vypovedala, že obžalovaná bola u nej na oslave a potom u B. N. v X. E.. Keď prišla z X. E., išla k susedom M.. Ona priamo nebola svedkom incidentu. Bola vnútri a bol nejaký krik na ceste. V tej osade to ale býva normálne, hlavne keď sa tam pije. Nevedela čo sa deje. Potom vyšla von a už jej povedali, že ocino bol pichnutý. Tam to kričali. Je pravda, že mal niekto volať z jej telefónu. Má tam takú bunku, v ktorej býva a na okne si nechala telefón, tak mal k nemu prístup hocikto. Vie, že volala K. N. a jej syn V. N.. Ona prišla už keď tam ani ocino nebol. Jej len povedali, že teda ho pichli a volali proste. Potom na ten telefón volala naspäť nejaká pani, že posiela hliadku a komunikovali spolu, ale ona nevedela o čo sa jedná. Jej ocino ako sa pichol, utekal preč. Nevie teda, či sa on pichol sám, ale myslí si to. Matka by to podľa nej neurobila. Svedkyňa K. N. k tomu vypovedala, že si vôbec nepamätá, že by ona telefonovala na záchranku alebo niekomu. Policajti vraveli, že ona volala, ale to si nepamätá. Mala vtedy riadne vypité. Tiež si myslí si, že poškodený si to urobil sám, lebo on sa obžalovanej stále vyhrážal, že s ňou nebude, že sa zabije. Chcel sa kvôli nej obesiť, otrávil sa a bol aj v nemocnici, to už sú roky. Písal jej napr. SMS-ky, že skočí pod vlak. V prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 5.6.2022 na č.l. 96 - 100 spisu ) však o.i. vypovedala, že „Stará E. bola u susedov, potom stade išla domov. Doma boli len jej muž V. a ona. Môj B. tam bol, ale len chvíľku, no potom odišiel von za nami. V. sa zo E.u vadili. My sme sedeli vonku, v tom starý V. vybehol von a utekal smerom do dediny. Ako V. vybehol z domu, tak si držal bok, ale nič tam nemal aspoň čo som ja videla a bez slov utekal preč. Hneď za ním vybehla stará E. a utekala za ním a ako išla za ním povedala len toľko, že V. čo si to spravil. V rukách nemala nič, ani V. nie. Jej syn, ktorý tam bol s ňou povedal, že mami asi starý V. sa pichol, volaj sanitku. Tak volala číslo 112, ktoré vytočil jej syn. Ja som v rýchlosti neviem čo všetko a ako povedala do toho telefónu. Ten telefón, z ktorého som volala bol jej dcéry mladej E.“. Na otázku prečo v nočných hodinách volala na linku 112 odpovedala, “ Lebo som si myslela, že starý V. sa pichol, ale krv nikde nebola, tak som nevedela o čo im ide, lebo E. kričala, že V. čo to robíš. To kričala, keď boli sami dvaja v dome.“ Rozpory s výpoveďami v prípravnom konaní svedkyňa nevedela vysvetliť, iba sa vyjadrila, že niektoré veci tam nie sú pravdivé a sú zmenené. Svedok mal. V. N., syn K. N. vo svojej výpovedi uviedol, že on o telefonáte na záchranku alebo na políciu nevie. On bol v K. E. cca 5 minút aj s cestou. Išiel do K. E., lebo išiel ku kamarátovi. Odviezol ho tam brat B. N.. Nepamätá si na nič, nič

nevidel. Zobral si od mamy telefón a išiel dole za kamarátom o dva domy nižšie. Potom zaniesol telefón mame naspäť a hneď išiel s bratom domov na aute. Ďalej je spáchanie činu potvrdzované záznamom z telefonického hovoru na tiesňovú linku 112 ( nahrávka na CD nosiči na č.l. 383 a prepis hovoru na č.l. 384-387 spisu ), z ktorého vyplynulo, že volajúca osoba opakovane uvádzala pri telefonáte informáciu, že v K. E. na „cigánskej ulici“ žena dopichala muža, že zobrala nožík, dopichala svojho muža a naháňa ho po dedine, tento krváca atď.. Uvedený telefonát mala podľa všetkého uskutočniť K. N., ktorá následne pri výsluchu pred súdom uvádzala, že si na to vôbec nepamätá. V prípravnom konaní však potvrdila, že telefonovala ona, hoci nelogicky tvrdila, že volala, lebo si myslela, že starý V. sa pichol..., čo absolútne nezodpovedá obsahu predmetného telefonátu. Z výpovedí príslušníkov polície Ing. Y. a Bc. W. zase vyplynulo, že boli ako hliadka vyslaní stálou službou na preverenie oznámenia do K. E., kde mala žena napadnúť muža nožom a majú sa naháňať po dedine. Dve osoby - muža a ženu našli už na začiatku dediny - pri cintoríne, kde ležali na tráve. Obidvaja boli zakrvavení, ale zranenia mal iba poškodený V. O.. Aj v okolí boli stopy krvi ( viď fotografie k zápisnici o ohliadke miesta činu na č.l. 354 a nasl. ). Obžalovaná sa na mieste správala hystericky, aj kričala, nadávala, aj plakala, boli tam prudké zmeny nálady, bola tiež pod vplyvom alkoholu. Ani obžalovaná, ani poškodený neuviedli čo sa vlastne stalo, nevysvetlili ako poškodený prišiel k svojim zraneniam. Po príchode RZP poškodený povedal záchranárom, že sa porezal na rozbitom skle. Túto okolnosť druhá policajná hliadka preverovala v mieste bydliska poškodeného, no žiadne rozbité sklo tam nenašli, iba puzdro od noža. Samotná obžalovaná ešte na mieste spomínala niečo o noži s tým, že následne zakrvavený nôž našli odhodený v smetnom koši nachádzajúcom sa pred vchodom na cintorín. Podľa lekárskej správy Nemocnice Svet zdravia, Žiar nad Hronom, chirurgické oddelenie, z prvotného vyšetrenia poškodeného zo dňa 5.6.2022 ( č.l. 388 - 389 ) je o.i. uvedené, že „pacienta doviezla RZP, dnes bol napadnutý manželkou, dobodala nožíkom do brucha, do ramena“. Poškodený pritom na otázku, keď ho zobrala záchranka a zobrali ho do nemocnice, kde bol na ošetrení, či niečo uvádzal ako vznikli tieto zranenia, odpovedal, že áno, že si to spravil nožom, že si to spravil sám. Rovnako aj v ďalšej lekárskej správe ( č.l. 390 ), vystavenej primárom chirurgie MUDr. V. Q., v časti bodu 2. o pôvode a spôsobe zranenia, pacient udal - bodnutý manželkou. Pri lekárskej správe ( č.l. 391 ) vystavenej na urgentnom príjme lekárom MUDr. A. T., sa k spôsobu zranenia uvádza, že pacient nepovedal, ale tiež informácia podľa zistenia lekára „dnes bol napadnutý manželkou, dobodala nožíkom do brucha, do ramena.“ V žiadnej lekárskej správe naproti tomu nie je uvedené, že by sa mal poškodený vyjadriť, že si zranenia spôsobil sám, hoci i svedok B. N. vypovedal, že poškodený sa mal jasne v sanitke, ale aj potom v nemocnici vyjadriť, že si zranenia spôsobil sám. Je ťažko uveriteľné prečo by zdravotníci RZP alebo i ošetrujúci lekári mali uvádzať v lekárskych záznamoch nejakú vymyslenú verziu vzniku zranení a naopak neuviesť, pokiaľ by to poškodený naozaj tvrdil, že sa pichol sám, že sa chcel zabiť. Takúto zásadnú informáciu by lekári jednoducho museli uviesť, a to aj z dôvodu, že pokiaľ by sa jednalo o pokus o samovraždu, nepochybne by bolo v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti nutné aj psychiatrické vyšetrenie pacienta. Na základe vykonaných dôkazov bola jednoznačne vylúčená možnosť, že by si zranenia poškodený spôsobil sám. Súd poukazuje na stanovisko znalca z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. F. K., PhD., ktorý o.i. konštatoval, že z charakteru, lokalizácie, nesúrodosti a variability poranení, ktoré utrpel poškodený možno usúdiť, že sa nejedná o evidentný samopoškodzujúci čin. Možnosť, že si zranenia poškodený spôsobil sám je veľmi nepravdepodobná. K otázke údajných samovražedných sklonov poškodeného sa vyjadrovali aj súdne znalkyne z odvetvia psychiatrie a odboru psychológie, pričom znalkyňa MUDr. E. N. konštatovala samopoškodzovacie a samovražedné sklony v anamnéze. To znamená, že vychádzala len z informácií samotného poškodeného a výpovedí svedkov v spise, pričom nemala jeho zdravotnú dokumentáciu. Podľa poškodeného sa stalo strašne dávno, že sa chcel zabiť, že pojedol tabletky ( strany 53, 57 znaleckého posudku ). Pri samotnom vyšetrení však znalkyňa zistila, že suicidálne myšlienky sú u neho neprítomné ( strana 56 znaleckého posudku ). Taktiež znalkyňa z odboru psychológie Mgr. O. J. sa vyjadrila, že u poškodeného pri vyšetrení samovražedné sklony nezistila a išlo len o slovné deklarácie. Hoci v danom prípade neexistuje taký priamy „korunný“ dôkaz, ktorý by obžalovanú usvedčoval zo spáchania žalovaného skutku, podľa presvedčenia súdu jednotlivé priame ako i nepriame dôkazy, ktoré sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, vo svojom súhrne tvoria ucelenú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovanú zo spáchania tohto činu a súčasne i vylučujú možnosť, že by páchateľom činu mohla byť iná osoba. Súd preto uznal obž. E.nu N.ovú vinnou zo spáchania žalovaného činu, právne kvalifikovaného ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd mal preukázané, že obžalovaná E. N. bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 22.11.XXXX, právoplatným dňa 22.11.2021 bola odsúdená rovnako za zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa , , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom. V rámci probačného dohľadu jej bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Obžalovanej bolo uvedeným rozsudkom uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, z ktorého výkonu bola prepustená po jeho riadnom vykonaní dňa 12.5.2022. Uvedeného zločinu sa dopustila dňa 20.11.2020 vo večerných hodinách v rodinnom dome v obci Horná E. č. XXX, kedy po predchádzajúcej slovnej hádke pod vplyvom alkoholu opakovane niekoľkokrát bodla do rôznych častí tela svojho druha V. O., čím mu spôsobila viaceré bodné a rezné rany s dobou liečenia 14 dní. Obžalovaná má i jeden záznam o postihnutí za priestupok proti verejnému poriadku podľa o priestupkoch, ktorého sa dopustila dňa 5.6.2020. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa Tr. zákona. Naproti tomu však musel prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaná opätovne spáchala zločin. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa , ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 5 rokov až 12 rokov. V zmysle Tr. zákona sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu. Podľa Tr. zákona je základom pre zvýšenie trestnej sadzby rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby. Pri tomto výpočte sa potom dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje z piatich rokov na osem rokov a šesť mesiacov. Súd po vyhodnotení osoby páchateľky, ako i okolností prípadu a tiež s ohľadom na tú skutočnosť, že po právoplatnosti rozsudku jej s najväčšou pravdepodobnosťou bude nariadený aj výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý jej bol uložený vyššie uvedeným rozsudkom sp. zn. XXXX, ukladal trest odňatia slobody na samej dolnej hranici ( zvýšenej ) trestnej sadzby vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody považoval za dostatočný na naplnenie prevýchovného, preventívneho i represívneho účelu trestu. Súd obžalovanú v zmysle Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa Tr. zákona súd ďalej obžalovanej uložil trest prepadnutia veci, a to noža s oranžovo-čiernou rukoväťou s čepeľou o dĺžke 10 cm, nakoľko ide o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. V zmysle Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. S poukazom na ust. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., ktorá si riadne uplatnila nárok na náhradu škody v prípravnom konaní v súlade s ust. . Súd priznal pošk. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. nárok na náhradu škody z titulu regresného nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencovi - poškodenému V.ovi O., v zmysle o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, a to vo výške 1.664,06,-Eur. Prehľad a vyúčtovanie jednotlivých liečebných výkonov a ich ceny sa nachádza na č.l. 94 spisu, pričom tieto náklady neboli zo strany obžalovanej nijakým spôsobom spochybňované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.