Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/114/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: Y. X., nar. X. X. XXXX, bytom I. T., X. XX, v konaní o zaplatenie 124,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -36 zo dňa 20. 3. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 124,35 eur spolu s úrokom z omeškania 20 % ročne zo sumy 124,35 eur od 21. 4. 2010 do zaplatenia, žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. , , , , , , , , a , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov.

Postupujúc podľa zhora uvedených ustanovení zákona, po vykonaní dôkazov súd ustálil, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) uzatvoril dňa 20. 8. 2007 so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu. Predmetom konania bol žalovaným neuhradený debetný zostatok na účte, ktorého existenciu vo výške 124,35 eur ku dňu 20. 4. 2010 žalobca tvrdil, ale nepreukázal. Prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného plnenia domáhal právnym dôvodom vrátenia debetného zostatku na účte žalovaného vo výške 124,35 eur. Ďalej súd dôvodil, že z výpovede žalovaného mal preukázané, že po zriadení bežného účtu v roku 2007 žalovaný vložil na účet sumu vo výške 1.000,- Sk, ktorú bezprostredne na to z účtu vybral, od uvedenej doby už s účtom nedisponoval, nevykonával na ňom žiadne transakcie. Napriek tomu, že žalobca sa zaviazal v zmluve uzatvorenej so žalovaným zasielať žalovanému výpisy z účtu mesačne, učinil tak len niekoľkokrát, a to ešte v čase, keď na účte žalovaného bol kladný zostatok. Žalobca následne žalovanému výpisy z účtu nedoručoval, a keďže žalovaný žiadne transakcie na

účte nevykonával, nemal vedomosť o tom, že na ťarchu jeho účtu sú zúčtovávané záporné položky. Vzhľadom na skutočnosti, preukázané v konaní, mal súd za to, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie záporného zostatku na bežnom účte žalovaného, ktorý žalovaný dlhé obdobie, rádovo na roky, nevyužíval, nevykonával na účet žiadne platby, ani z neho nevyberal prostriedky. Žalobca žalovaného o zápornom zostatku na účte neinformoval, a to aj napriek tomu, že podľa zmluvy uzavretej so žalovaným mal takúto povinnosť jedenkrát mesačne. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy, ktorého obsahom bolo aj oznámenie o výške debetného zostatku, bolo doručené žalovanému, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť nepotvrdil. Žalobca navyše v konaní nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná suma. Prvostupňový súd ďalej dôvodil, že žalobca len tvrdil, že sa jedná o debetný zostatok vo výške 124,35 eur, avšak vzhľadom na skutočnosť, tvrdenú žalovaným, že na účte nevykonával žiadne transakcie, bolo zrejmé, že sa nejedná o peňažné prostriedky, ktoré by žalobca poskytol žalovanému. Žalobca napriek výzve súdu žalovanú sumu nešpecifikoval uvedením jej položiek, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno, keďže dôvodnosť svojho nároku nepreukázal. Okresný súd na záver ustálil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť hlavného záväzku, a preto mu nebolo možné priznať ani úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom žalovanej sumy.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté súdom podľa . Žalovaný mal úspech v plnom rozsahu predmetu konania, nepodal návrh na prisúdenie trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Na prvom mieste namieta porušenie procesných práv v postupe konajúceho súdu a s tým spojené odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko pred pojednávaním dňa 20. 3. 2013 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia a následného predloženia účtu vedeného pre žalovaného a to v záujme preukázania oprávnenosti a dôvodnosti svojho nároku. Súd bez uvedenia dôvodu túto žiadosť neakceptoval a v odôvodnení rozsudku naviac uviedol, že právny zástupca žalobcu mal súhlasiť s vykonávaním pojednávania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu. Takýto súhlas žalobca ani jeho právny zástupca nedali. Žiadosť o odročenie bola zdôvodnená tým, že v dôsledku pretrvávajúcich technických problémov nebolo možné vygenerovať z informačného systému žalobcu k uvedenému termínu dáta, z ktorých by vyplývala požadovaná špecifikácia žalovanej sumy. Žalobca je toho názoru, že išlo o dôležitý dôvod v zmysle , a preto malo byť pojednávanie odročené. V dôsledku popísaného postupu vidí vadu zmätočnosti v zmysle . Skutočnosť, či žalovaný účet reálne využíval, alebo nie, nezbavuje žalovaného povinnosti platiť dohodnuté mesačné poplatky za jeho vedenie. Závery súdu v tomto ohľade sú nesprávne a v rozpore s obsahom spisu, nakoľko z predloženej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb vyplýva záväzok platiť poplatok za vedenie účtu. Žalovaný napriek tomu, že podľa vlastných tvrdení účet nevyužíval, nespravil žiadny úkon k zrušeniu zmluvného vzťahu, podľa ktorého bol účet zriadený. Medzi účastníkmi bolo v súlade s vyššie uvedenou sumou dohodnuté, že frekvencia zasielania výpisov z účtu bude mesačná. Zároveň bolo dohodnuté zasielanie výpisov na adresu trvalého bydliska žalovaného, odvolávajúc sa na Všeobecné obchodné podmienky, časť B, spoločné prechodné a záverečné ustanovenia, podľa ktorého: „Písomnosť a oznámenie banky sa považujú za doručené, ak sú zasielané: poštou - na druhý pracovný deň odo dňa odoslania .......“. Keďže zásielka bola odoslaná poštou, žalobca považuje zásielku za odoslanú na druhý pracovný deň, čím sa tvrdenie žalovaného o tom, že mu výpisy neboli doručované, javí ako zavádzajúce. Odôvodnenie rozporu postupu žalobcu pri uplatnení svojho nároku s dobrými mravmi nemá oporu v zákone, vedenie účtu nebolo dohodnuté bezodplatne, ale bolo spojené so záväzkom platiť určitý poplatok, čoho si bol žalovaný vedomý nielen v zmysle zmluvy, ale aj z mesačných výpisov. Žalovaný má právo sám sa rozhodnúť, či účet bude a v akom rozsahu používať. Neuplatnenie tohto práva ho nezbavuje povinnosti dodržiavať záväzky voči žalobcovi.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. potvrdil v zmysle ust. , ako vecne správny.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a poukazuje na ne.

Medzi základné procesné povinnosti (, ) účastníka konania nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré musia byť tvrdené a následne preukázané, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. V spore o plnenie zo zmluvy o povolenom prečerpaní na osobnom účte má teda veriteľ - žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným

- dlžníkom bola zmluva uzavretá, že na základe tejto zmluvy došlo k povolenému prečerpaniu a že dlžník riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena pre veriteľa následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky (resp. mu bolo umožnené ich čerpať). V prípade preukázania týchto skutočností prechádza bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné na dlžníka, ktorý musí tvrdiť a preukázať, že zaplatil alebo že pohľadávka zanikla iným spôsobom.

Žalobca si podaným návrhom uplatňuje voči odporcovi debetný zostatok v sume 124,35 eur, ktorý opiera o uzatvorenú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj sankčný úrok vo výške 20 % z debetného zostatku podľa sadzobníka poplatkov.

Žalobca vo svojom odvolaní argumentoval tým, že skutočnosť, či žalovaný účet reálne využíval, alebo nie, ho nezbavuje povinnosti platiť dohodnuté mesačné poplatky za jeho vedenie, nakoľko z predloženej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.8.2007 vyplýva záväzok platiť poplatok za vedenie účtu. K argumentácii žalobcu treba uviesť, že nie je možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako čiastkových nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, ak oprávnenosti zaplatenia takýchto nárokov sa žalobca ani nedomáhal a ich dôvodnosť (základ a výšku) v konaní ani nepreukázal.

Žalobca však v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému debetnému zostatku.

Hoci návrh žalobcu spĺňa náležitosti v zmysle ust. , jeho skutkové tvrdenia sú nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku žalobcu voči žalovanému.

Žalobca sa v podanom návrhu domáha debetného zostatku vo výške 124,35 eur, hoci z výpisu z účtu žalovaného, ktorý predložil (pričom však skutkové tvrdenie žalobcu nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov), nevyplýva, ako mal tento debetný zostatok vzniknúť a z akých položiek pozostáva. Zrejme touto vedomosťou nedisponuje ani žalobca, keďže ani na výzvu prvostupňovému súdu tieto skutočnosti neozrejmil.

Žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, nepreukázal však nárok na zaplatenie sumy 124,35 eur uplatnenej v žalobe. Dôkazné bremeno na existenciu takéhoto dlhu žalovaného voči žalobcovi zaväzovalo nepochybne žalobcu. Je na žalobcovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní. Možno však súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Žalobca mal za to, že súd tým, že neodročil pojednávanie, mu odňal možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu , za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia argumentujúc tým, že v dôsledku pretrvávajúcich technických dôvodov nebolo možné vygenerovať z informačného systému informácie, z ktorých by vyplývala požadovaná špecifikácia žalovanej sumy. Takýto dôvod súd neakceptoval, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu sa nejedná o dôvod dôležitý pre odročenie pojednávania, nakoľko žalobca už v čase podania návrhu mal uviesť všetky podstatné skutočnosti odôvodňujúce jeho uplatňovaný nárok.

Sporové konanie je kontradiktórne a žalobca nemá oprávnenie si vymieniť voči súdu, že pre prípad, ak bude chcieť návrhu žalobcu vyhovieť, oznámi mu túto skutočnosť a pojednávanie z toho dôvodu odročí.

Dôvody uvedené žalobcom, ako bolo vyššie uvedené, nemožno považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím, alebo pasivitou účastníka.

Jedným z inštitútov, ktorý slúži na posilnenie postavenia účastníka a má eliminovať prekvapivosť súdneho rozhodnutia, je ust. , podľa ktorého po vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Žalobca mal v konaní oprávnenie dozvedieť sa, že jeho skutkové tvrdenia o debetnom zostatku ostali spornými, čo však predpokladalo jeho účasť na pojednávaní, ktorú sám z vlastného rozhodnutia nevyužil.

V danej veci neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany účastníka je zamietnutie jeho návrhu.

Súd nemôže svojím postupom kompenzovať dostatočnú procesnú bdelosť toho-ktorého účastníka. V sporovom konaní je takýto postup neprípustný a súd by ním porušoval rovnosť účastníkov v konaní.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že právny zástupca žalobcu mal súhlasiť s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu, a takýto súhlas v skutočnosti nebol nikdy daný, je treba konštatovať, že v odôvodnení rozsudku sa prvostupňový súd dopustil zrejmej nesprávnosti, keďže zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že vyhlásil uznesenie, že bude konať v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu. Zo zápisnice nevyplýva

ani zmienka o tom, že by súd konštatoval, že žalobca, resp. splnomocnený zástupca dali súhlas na prejednanie veci bez ich prítomnosti.

Za daných okolností, t. j. pokiaľ žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k debetnému zostatku, sú úvahy odvolateľa o doručovaní výpisov z účtu právne irelevantné.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. s poukazom na ust. . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.