Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_30P-230-2011.pdf
PDF · 116.13 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/230/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. XXX, prechodne bytom C. XXX/XX právne zastúpená JUDr. I. V., advokátkou so sídlom X., V. D. XA, proti odporcovi: T. Chabada, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. XXX, právne zastúpený C.. J. D., advokátom so sídlom X., D. D. 8, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: C. Q., nar. XX.XX.XXXX a B. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Žilina na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov M. Q., rod. T., nar. X.X. XXXX a T. Q., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v K. P., zapísané v Knihe manželstiev Obvodného úradu X., matrika K. P., vo zväzku 4, ročník XXXX, strana 4, por. číslo 7, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloleté deti C. a B. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške XXX € mesačne, na výživu mal. B. vo výške XX € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s mal. B. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. B. každý párny víkend od piatku 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1. 7. od 10.00 hod. do 7. 7. do 18.00 hod., od 1. 8. od 10.00 hod. do 7. 8. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23. 12. od 16.00 hod. do 26. 12. do 16.00 hod., každý párny rok dňa 31. 12. od 10.00 hod. do 1. 1. do 16.00. hod.
Otec maloletú p r e v e z m e od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia o d o v z d á matke v mieste bydliska matky.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s mal. C..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 14.09.2011 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, upravil práva a povinnosti k deťom tak, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva C. zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviaže prispievať na výživu C. výživným vo výške 200€ mesačne, na výživu B. výživným vo výške 200 € mesačne a upraví stretávanie otca s deťmi podľa dohody rodičov. Svoj návrh odôvodnila tým, že po vážnych nedorozumeniach
manželia prerušili manželské spolužitie koncom roku 2010 a odvtedy manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, nakoľko bývanie v jednom byte, naviac v núdzových podmienkach, bolo neúnosné a odporca trval na tom, aby sa navrhovateľka odsťahovala. V apríli 2011 odišla navrhovateľka spolu s dcérou B.. S odporcom v K. P. bývala maloletá C., ktorú odporca štyri dni pred ukončením šk. roku 2010/2011 požiadal, aby odišla k matke. Od apríla 2011 žije v nájomnom byte najskôr s maloletou B. a od júna 2011 aj s maloletou C.. V priebehu manželstva odporca niekoľkokrát prisľúbil zmenu vo svojom správaní, predovšetkým z hľadiska neprimerane častej konzumácií alkoholických nápojov, ktorá viedla až k závislosti na alkohole, i keď odporca v súčasnej dobe, ako tvrdí, už nekonzumuje alkoholické nápoje v takej miere. Navrhovateľka pre stratu dôvery a citových vzťahov k odporcovi nepripúšťa možnosť obnovenia manželských vzťahov a dospela k záveru, že rozvod manželstva je jediným riešením.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 25.10.2011 uviedol, že navrhuje, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov. Maloleté deti C. a B. zveril do starostlivosti matky a zaviazal ho prispievať na výživu C. výživným vo výške 40€ mesačne, na výživu B. výživným vo výške 30€ mesačne. Ďalej uviedol, že navrhuje upraviť stretávanie s deťmi bez obmedzenia. Poukázal na častú konzumáciu alkoholu práve na strane navrhovateľky, ktorá počas alkoholického opojenia nevedela ovládať svoje správanie. Je pravdou, že i odporca príležitostne požíval alkoholické nápoje, pri rodinných oslavách, avšak nevyvolával žiadne konflikty medzi účastníkmi. Navrhovateľka v podanom návrhu zamlčala hlavný dôvod rozvratu manželstva a to mimomanželský pomer navrhovateľky. Navrhovateľka opúšťala spoločnú domácnosť, a namiesto starostlivosti o manžela a deti sa venovala svojmu priateľovi, u ktorého v súčasnej dobe býva. Správaním navrhovateľky došlo k narušeniu dôvery medzi manželmi. Navrhovateľka i napriek výzvam odporcu mimomanželský vzťah neukončila. Napriek tomu, že ju prosil, aby zotrvala v manželskom zväzku, táto opustila spoločnú domácnosť v apríli 2011. Uviedol, že od 05. 08.2011 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Požiadal o pozastavenie živnosti a to najmä z dôvodu, že jeho spolupracovník, pre ktorého vykonával činnosti nemá dlhodobo dostatok práce pre odporcu. V súčasnej dobe si privyrába brigádnickou prácou s príjmom v priemere 300€ mesačne. Platí 50€ výživné pre deti, 5 až 10 € dáva vreckové a dobíja kredit v prospech B., 100€ platí inkaso, 100€ príspevok matke za nájom časti rodičovského domu a 130€ platí za stravu, hygienu, ošatenie.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľka v celom rozsahu trvá na návrhu na rozvod manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania prerušili manželské spolužitie v apríli v roku 2011, teda nežijú spolu po dobu 2 a pol roka. Manželstvo počas tejto doby neplní žiadnu zo svojich funkcií, pretože nastal hlboký a trvalý rozvrat medzi manželmi. Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva nie sú také dôležité. Deti, ktoré pochádzajú z manželstva, sú dostatočne vyspelé na to, aby samé vedeli pochopiť, aké boli príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Navrhovateľka uvádzala príčiny vo svojom návrhu na rozvod manželstva. Nepopiera, že v auguste 2011 nadviazala známosť s iným mužom. Je prekvapivé, že svedok si pamätal časové obdobie, kedy sa mal stretnúť s navrhovateľkou a týmto mužom, ale iné časové okolnosti si nepamätal. Čo sa týka úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom, navrhla zveriť maloleté deti do starostlivosti navrhovateľky. Má za to, že je povinnosťou rodiča, aby urobil všetko pre to, aby si zabezpečil príjem, z ktorého zabezpečí aspoň akú takú životnú úroveň svojich detí. Predloženie potvrdení odporcu, kde sa hlásil do zamestnania, kde ho neprijali, nepovažuje za dôkaz, pretože nie je problém, aby sa dostal k takýmto potvrdeniam. Čo sa týka rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol upravený styk tak ako naposledy v rozsudku zo dňa 05. 06. 2013, navrhla určiť výživné v rozsahu na každé dieťa vo výške 200€ alebo prípadne vo výške, ako bolo určené v konaní do rozvodu manželstva.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu, s odporcom intímne prestali žiť asi mesiac a pol, dva mesiace pred tým ako odišla zo spoločnej domácnosti. Nezhody medzi nimi začali už skôr v roku 2010, keď prišla z práce po poobednej, rannej zmene, odporca bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo dôvodom ich nezhôd a hádok. Zo strany odporcu nebola žiadna starostlivosť o rodinu, taktiež nebol pravidelný príjem. Nepopiera, že mala priateľa, ale až v auguste 2011. Uviedla, že C. prestúpila na inú školu, pretože škola, ktorú navštevovala, ju nebavila, nemala k tomu vzťah a tiež mala problém s matematikou. V auguste mala robiť reparát z matematiky, na tento nešla, ukončila štúdium na škole a nastúpila do 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy spoločenského stravovania v odbore servírka. V súvislosti s touto školou má náklady na zakupovanie oblečenia na prax.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Súhlasí s rozvodom manželstva. Keď sa vrátil z týždňovky, navrhovateľka bola pod vplyvom alkoholu, nebolo doma upratané, navarené, vznikali medzi nimi hádky. Tiež si dal pivo, poldeci, ale navrhovateľka pije viac ako on. Vedel o tom, že navrhovateľka má priateľa, ešte pred tým, ako odišla zo spoločnej domácnosti. V dedine mu to povedali známi. Asi týždeň pred pojednávaním mu telefonovala dcéra C., ktorá mu uviedla, že chce bývať s ním. Povedal jej, že sa poradí so svojou mamou, ktorá mu však povedala, že môže s nimi bývať až po rozvode manželstva, pretože jeho matka má zlú skúsenosť s navrhovateľkou, ktorá prišla k ním do domu a matke vulgárne nadávala. Uviedol, že súhlasí so zverením detí do starostlivosti navrhovateľky na čas po rozvode, na úprave styku sa dohodli s navrhovateľkou už v konaní do rozvodu manželstva a navrhuje určiť výživné 30€ na každé dieťa. V súčasnej dobe posiela na obidve dcéry výživné 50€. Uviedol, že od januára 2013 nikde nepracoval, naďalej je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od úradu práce nedostáva žiadne dávky, nemá nárok na žiadne príspevky. Pokiaľ má nejaký príjem tento má z toho, že chodieva k nemu kamarát , raz za dva, tri mesiace ostriť si pílu, začo mu dáva 2 až 3€.
Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súd zistil, že čo sa týka rozvodu manželstva je evidentné, že vzťah medzi účastníkmi je trvalo rozvrátený, nie je predpoklad vzájomného spolužitia a preto odporca súhlasí s rozvodom manželstva. Odporca súhlasí so zverením detí do starostlivosti matky, súhlasí s dohodou ohľadne úpravy styku. Čo sa týka výživného, odporca má v súčasnosti veľmi nízku životnú úroveň, napriek jeho snahe zamestnať sa, nie je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné ako 30 € na každé dieťa. Čo sa týka rozvratu manželstva, odporca zotrváva na tom, čo bolo z jeho strany uvedené a čo preukázal svedok, ktorý bol vypočutý.
Z výsluchu svedka B. C. na pojednávaní súd zistil, že pozná účastníkov konania. Odporcu pozná ako fanúšika z futbalu, po zápase na ihrisku sa spolu stretávali, rozprávali, pozná navrhovateľku ako manželku odporcu, stretával ich spolu. Uviedol, že videl navrhovateľku ako išla s neznámym mužom, držali sa za ruky, videl ich pri Tescu v meste Žiline a pri reštaurácií Junior na Hlinách, bolo to asi v apríli 2011. Toto obdobie si pamätá, pretože v tom čase bola zima, bol doma, nemal robotu. Navrhovateľku videl pri vchode do Tesca, bolo to vo vzdialenosti 50-100 metrov. Uviedol, že hovoril o tom odporcovi asi mesiac po tom, ako stretol navrhovateľku. Na otázku ako často vídaval navrhovateľku s odporcom, keď spolu žili uviedol, že ich videl možno jedenkrát do mesiaca, presne si nepamätá dokedy ich spolu vídaval, dva, dva a pol roka dozadu asi v januári 2011, je to dlhá doba, preto si na to presne nepamätá.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní sud zistil, že navrhuje deti zveriť do starostlivosti navrhovateľky. Čo sa týka výživného navrhuje určiť výživné, ktoré bolo určené naposledy do rozvodu manželstva - 100 € na staršiu dcéru a 80 € na mladšiu dcéru, pretože podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať výživným v tejto výške, keďže je v produktívnom veku, zdravý, vyučený murár, a preto môže dosahovať príjem, aby mohol prispievať deťom v tejto výške. Postoj otca sa jej zdá ľahostajný vo vzťahu k svojím deťom, keď im posiela len 50€ mesačne na obidve.
Z potvrdenia o príjme matky J. J. s.r.o. X., súd zistil že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie 1 až 9/ 2011 predstavoval sumu 572€, za november 2011 sumu 1028,76 €, bol jej vyplácaný 13. plat, mimoriadna odmena za december 2011 vo výške 595,93 €. Za obdobie v roku 2012 čistý zárobok predstavoval 534€, za obdobie 1 až 5 2013 sumu 521€.
Zo správy Daňového úradu Žilina , súd zistil, že otec podával daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2009, pričom príjmy predstavovali 2.655€ výdavky 1.062€ a čiastkový základ dane 1.593€. Za zdaňovacie obdobie roku 2010 daňové priznanie k dani z príjmov FO otec nepodal.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, zo dňa 02.12.2011 súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 05.08.2011. Otec preukázal úradu práce oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti od 12.01.2010 do 11.01.2013. Naposledy v dobe od 12.01.2010 do 04.08.2011 bol dobrovoľne nezamestnaný, čo preukázal potvrdením zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec ukončil svoju činnosť k 26.06.2012.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, súd zistil, že otec nie je v evidencií poberateľov dávok a príspevkov v hmotnej núdzi.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K. P., je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu X., matrika K. P. vo zväzku 4, ročník XXXX, strana 4, poradové číslo 7.
G. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, svedka B. mal súd preukázane, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obaja sa zhodne vyjadrili, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka poukazovala na to že, odporca požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho vznikali medzi účastníkmi vážne nedorozumenia. Navrhovateľka stratila dôveru a citový vzťah k odporcovi, a nepripúšťa možnosť obnovenia manželského spolužitia. Odporca uviedol, že k nedorozumeniam v manželstve došlo vtedy, keď si navrhovateľka našla priateľa, čo bolo ešte počas obdobia, keď žili v spoločnej domácnosti. Nevera manželky, podľa jeho názoru, bola príčinou rozvratu manželstva.
Súd mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, obaja sa vyjadrili, že v ich manželstve nastal hlboký a trvalý rozvrat a nie je predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia do budúcnosti. Navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že má priateľa, ale tohto si našla, až po odchode zo spoločnej domácnosti v auguste 2011. Odporca trval na tom, že navrhovateľka mala priateľa, už v čase keď bývali v spoločnej domácnosti. Na jeho návrh bol predvolaný svedok B. C., ktorý súdu uviedol, že pozná účastníkov konania. Odporcu pozná ako fanúšika z futbalu, po zápase na ihrisku sa spolu stretávali, rozprávali, pozná navrhovateľku ako manželku odporcu, stretával ich spolu. Uviedol, že navrhovateľku videl s mužom, s ktorým sa držala za ruky v apríli 2011, pred vchodom do obchodného domu Tesco v Žiline. Svedok si však nepamätal na iné okolnosti, napríklad kedy naposledy videl navrhovateľku s odporcom, keď uviedol, že je to dlhé časové obdobie a na toto si nepamätá, avšak presne si pamätal mesiac a rok, v ktorom mal vidieť navrhovateľku s iným mužom. Súd preto nemal jednoznačne preukázané, či navrhovateľka mala priateľa už v čase pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, alebo si ho našla až po odchode zo spoločnej domácnosti a žiadne iné návrhy na dokazovanie v tomto smere neboli zo strany účastníkov navrhnuté. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Treba poznamenať, že konaniu o rozvod manželstva predchádzalo konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, k C. a B. na čas do rozvodu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina číslo konania XXP/XXX/XXXX- XXX zo dňa 05. 06. 2013 súd zveril maloleté deti C. a B. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 100 € mesačne a na výživu maloletej B. výživným vo výške 80 € mesačne, s účinnosťou od 01. 09. 2011, nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať mesačne v splátkach. Rodičia sa dohodli na úprave styku s maloletou B., nežiadali upravovať stretávanie otca s maloletou C.. Rozsudok doteraz nenadobudol právoplatnosť, pretože odporca podal voči tomuto rozsudku odvolanie.
Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, odporca súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti, a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadol k odôvodnením potrebám maloletých detí. Súd skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného rozhodovania súdu o výške výživného zo dňa 05. 06. 2013. Súd zistil, že nenastala vážnejšia zmena pomerov na strane rodičov. Matka je naďalej zamestnaná, jej príjem predstavuje v priemere okolo 534 €. Navrhovateľka platí nájomné 200 € a energie 80 € mesačne. Odporca bol samostatne zárobkovo činnou osobou, mal pozastavené prevádzkovanie živnosti od 12. 01. 2010 do 11. 01. 2013. Od 12. 01. 2010 do 04. 08. 2011 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 05.
08. 2011 je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako uchádzač o zamestnanie. Odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 26. 06. 2012. Býva v rodinnom dome so svojou matkou, ktorá je na dôchodku. Odporca uviedol svoje mesačné náklady v písomnom vyjadrení k návrhu vo výške 390 € mesačne, pričom svoj príjem, ktorý dosahuje brigádnickou činnosťou, uviedol vo výške okolo 300 € mesačne. Neskôr uvádzal, že zarába brigádnickou činnosťou ani nie 100 € mesačne a že mu pomáha mama, ktorá mu varí a zabezpečuje všetky osobné potreby. Otec v čase, keď bol dobrovoľne nezamestnaný, si privyrábal brigádnickou činnosťou, príjmy, ktoré mal, súdu nepreukázal. V konaní uvádzal, že dostal pracovnú ponuku zo zahraničia, zamestnávateľ však požadoval vodičský preukaz, certifikáty, otec nemal dostatok finančných prostriedkov, aby získal certifikáty a zúčastnil sa školení, avšak otec sám uvádzal, že mal ušetrené finančné prostriedky, ktoré mohol, podľa názoru súdu, použiť na získanie potrebnej kvalifikácie. Maloletá C. od septembra 2012 nastúpila do 1. ročníka strednej odbornej školy podnikania. Zmena pomerov na jej strane od posledného rozhodovania súdu nastala v tom, že neukončila štúdium na tejto škole, ale nastúpila opäť od septembra 2013 do 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy spoločenského stravovania. Ako dôvod prestupu na inú školu matka uviedla, že C. mala problémy s matematikou, škola ju nebavila. Jej výdavky sú porovnateľne rovnaké ako v čase posledného rozhodovania súdu, teda bežné výdavky, strava, ošatenie, výdavky súvisiace so školou, nákupom školských pomôcok, oblečenia na prax, cestovné do školy vo výške 25 Eur. C. B. od septembra 2013 nastúpila do 7. ročníka základnej školy. Na jej strane sa od posledného rozhodovania súdu výdavky podstatne nezmenili, má bežné výdavky, strava, ošatenie, náklady na stravu v škole 20€, cestovné do školy 25€ mesačne. V súčasnej dobe chodí na doučovanie z angličtiny, kde za štyri hodiny mesačne platí 20€. Súd určil výživné na C. vo výške 100€ mesačne, na B. vo výške 80€ mesačne, keďže od posledného rozhodovania, od júna 2013 nezistil závažnejšiu zmenu pomerov, a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd vychádzal z potencionality príjmov otca, z minimálnej mzdy, ktorú by otec dosahoval, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval (podľa Nariadenia vlády SR č.326/2012 Z.z. od 01.01.2013 predstavuje sumu 337,70€). Otec nie je v pracovnom pomere od januára 2010, od tohto obdobia nevykonáva ani živnosť, ktorú pozastavil do 11.01.2013, ktorú v priebehu konania ku dňu 26.06.2012 zrušil. Od januára 2010 do augusta 2011 bol dobrovoľne nezamestnaný, uvádzal, že si privyrábal rôznymi brigádami avšak svoj príjem žiadnym spôsobom nepreukázal. Najskôr uvádzal svoj príjem 300€ mesačne a výdavky 390 Eur, neskôr príjem 100€ mesačne, a na poslednom pojednávaní jeho príjem nedosahoval ani sumu 100€ mesačne. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na vek, vzhľadom k tomu, že nemá žiadne zdravotné problémy, dosahovať príjem, z ktorého môže uhrádzať súdom určené výživné. Je nezodpovedné zo strany otca jeho konanie, pokiaľ vyživovaciu povinnosť ponecháva len na matke maloletých detí, keďže jej prispieva výživným na obidve deti len 50€. Otec musí vynaložiť viac úsilia pri hľadaní zamestnania, hľadať si prácu aj v inom odbore a nielen v mieste bydliska. Súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto súd nemôže prihliadať ani na dlhy otca, na to, že si v čase podnikania riadne neplnil svoju povinnosť, čo sa týka odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Treba uviesť, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa, podľa svojich faktických schopností a možností, v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý poberá na maloleté deti, na každé dieťa vo výške 23,10€.
Rodiča sa dohodli na úprave styku otca s maloletou B., preto táto dohoda sa stala v zmysle § 25ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Keďže rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletou C., súd styk otca s maloletou C. v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.