Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-277-2013.pdf
PDF · 92.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/277/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa : Z. B., O. XX. U. XXXX, V. X. F. XXX/X, G. G., zastúpeného Advokátskou kanceláriou - JUDr. Mahdoň Luboš, so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 8405/16C, proti odporcovi : C.. L. G., O. XX. F. XXXX, V. X. E.R., H.. K. 1901/6, o predbežnom opatrení, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 19. júna 2013 č.k. 5C/95/2013-23 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 19. júna 2013 č.k. 5C/95/2013-23 zaviazal odporcu zdržať sa vykonávania právnych úkonov, na základe ktorých by vlastnícke právo k majetku - obchodného podielu spoločnosti, mohla nadobudnúť akákoľvek tretia osoba odlišná od odporcu alebo navrhovateľa, najmä je povinný sa zdržať vykonávania takých právnych úkonov, aby predmetný podiel spoločnosti bezodplatne previedol, daroval, vložil do základného imania obchodnej spoločnosti, družstva alebo majetku inej právnickej osoby, zriadil k nemu záložné právo alebo inak zaťažil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že dňa 5. marca 2011 uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. BMW 320 INDIVIDUAL VIN WBAVC31050KT71931 za kúpnu cenu 15.000 €. Uvedené vozidlo navrhovateľ odpredal U. T. dňa 2. júna 2011. Predmetné vozidlo bolo U. T. odňaté Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave dňa 20. júla 2011. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách, Okresným dopravným inšpektorátom v Malackách z 29. novembra 2011 číslo popisné ORP-MA-DI-10-006/2011 bolo predmetné vozidlo vyradené z evidencie. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 27. novembra 2012 č.k. 25C/118/2012-132 bol Z. B. zaviazaný zaplatiť U. T. sumu 15.800 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21. januára 2012 + trovy konania.
Zo spisu Okresného súdu Rožňava (poznámka odvolacieho súdu) sp. zn. 13Ro/15/2003 účastníkov konania Z. B. N. C.. L. G. o zaplatenie 15.000 € s príslušenstvom súd zistil, že dňa 30. mája 2013 bolo vyhovené návrhu navrhovateľa a bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bol odporca (C.. L. G.) zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi (Z. B.) sumu 15.000 € s 9 % ročný úrokom z omeškania od 6. marca 2011 až do zaplatenia a „náklady“ vo výške 4.067,45 €. Po citácii § 74 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. súd „vydal“ (správne malo byť nariadil - poznámka odvolacieho súdu) predbežné opatrenie súhlasiac s tvrdeniami navrhovateľa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Vyčítal uzneseniu, že je
nedostatočne odôvodnené a že výrok uznesenia je neúplný. Uviedol, že vo výroku uznesenia chýba časový údaj dokedy sa má uvedených úkonov zdržať. Potreba vymedzenia trvania predbežného opatrenia je v tomto prípade „znásobená“ tým, že prípadný zánik predbežného opatrenia nemôže nastať rozhodnutím vo veci samej, pretože súd o nariadení predbežného opatrenia nerozhodol v žiadnom prebiehajúcom konaní medzi ním a navrhovateľom. Vo výroku napadnutého rozhodnutia chýba lehota na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré konanie je konaním vo veci samej. Ak by sa predbežné opatrenie malo viazať ku konaniu vedenému na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 13Ro 15/2013, tak napadnuté rozhodnutie bolo vydané až po vydaní rozhodnutia „vo veci samej“, vedenej pod sp. zn. 13Ro 15/2013. Podľa názoru odvolateľa predbežné opatrenie nariadené 16. júna 2013 nemôže plniť svoj účel, t.j. svoju predbežnú funkciu. Napadnuté uznesenie je opisom skutkového stavu z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a citovaním § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p.. Navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku, lebo nepreukázal, aby odporca bol zodpovedný za to, že osobné motorové vozidlo zn. BMW 320 INDIVIDUAL VIN WBAVC31050KT71931 rok výroby 2005 bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní a následne vyradené z evidencie. Uviedol, že zmeny na vozidle, pre ktoré bolo vyradené z evidencie, mohli byť vykonané kedykoľvek po uzavretí kúpnej zmluvy. Ani v minulosti, ani v čase doručenia výzvy navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by smerovalo k zmenšovaniu jeho majetku. Navrhovateľ neodôvodnil v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Obmedzil sa len na tvrdenie o existencii „akejsi“ obavy, ale toto tvrdenie bližšie neozrejmil. Návrh na nariadenie predbežného opatrenie podala „AK“.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa na odvolanie odporcu vyplýva, že tento navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. K výčitke odvolateľa, že súd neuviedol vo výroku - časové obdobie trvania predbežného „úkonu“, poukázal na znenie § 76 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd tak môže učiniť, avšak nemusí. Pokiaľ ide o ďalšiu výhradu, že navrhovateľ neozrejmil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, k tomu poznamenal, že podľa konštantnej judikatúry súdov navrhovateľ, ktorý sa domáha vydania (správne nariadenia - poznámka odvolacieho súdu) predbežného opatrenia, musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie - potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Stačí ak existuje obava, že budúci výkon rozhodnutia je ohrozený. V prílohe predložil plnú moc z 3. januára 2013 na zastupovanie navrhovateľa v predmetnom konaní.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.
Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné oparenie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba dočasne, prípadne zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané.
Súdna prax pojem „dočasná úprava pomerov“ vykladá tak, že tu možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom v priebehu konania z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré bolo alebo bude v konaní vydané. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto nariadenie predbežného opatrenia navrhuje. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu jeho postavenia, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť aj inak.
Tam kde nebolo (vôbec) vydané rozhodnutie, je treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie bolo tiež preukázané, alebo aspoň osvedčené, (kumulatívne), že navrhovateľ má pohľadávku, alebo že je tu iný nárok a tento nárok mu bude priznaný súdnym rozhodnutím.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. vyžaduje :
- osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,
- osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
- preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. sa vychádza z jeho vymedzenia v návrhu. Súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Zákaz nakladania s vecami alebo právami uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorý je nevyhnutý pre plnenie jeho povinnosti voči tretím osobám alebo aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práv účastníka, ktorý podal návrh.
Nenakladanie s vecami, právami (zákaz dispozície s nimi), je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavov zaručených práv.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy SR) nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariadení predbežných opatrení podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p..
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane (§ 102 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade ide o predbežné opatrenie nariadené po začatí konania podľa § 102 ods. 1 O.s.p..
Z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava zn. 5C 95/2013 je zrejmé, že okresnému súdu bol doručený návrh z 25. januára 2013 na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa (Z. B.) proti odporcovi (C.. L. G.U.) o zaplatenie 15.000 € s príslušenstvom. Vec sa vedie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 13Ro 15/2013. V predmetnej veci bolo vyhovené návrhu navrhovateľa a bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 30. mája 2013.
Dňa 27. mája 2013 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa z 22. mája 2013 na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to predložením kúpnej zmluvy zo dňa 5. marca 2011, ako aj potvrdením o zaistení veci zo dňa 20. júla 2011, ako aj rozhodnutím o vyradení vozidla z evidencie zo dňa 29. novembra 2011 a fotokópiou rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 27. novembra 2012 č.k. 25C/118/2012-132 a ďalšími listinami založenými v spise. Zároveň navrhovateľ osvedčil aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a zároveň aj obavu z ohrozenia budúceho výkonu (exekúcie) súdneho rozhodnutia.
Navrhovateľ preukázal vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, (ktoré sa viedlo v čase nariadenia predbežného opatrenia) pod sp. zn. 13Ro 15/2013.
K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že treba dať za pravdu odvolateľovi, že vo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia sa spravidla určuje aj lehota účinnosti predbežného opatrenia (viď § 77 ods. 1 písm. d/ O.s.p.).
Nadbytočne je ale uvádzať (a dokonca nesprávne), že predbežné opatrenie zanikne až dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, lebo tento dôsledok vyplýva priamo z ustanovenia § 77 ods. 1 O.s.p., ktoré upravuje, kedy predbežné opatrenie zanikne zo zákona (viď Pls 6/1967). V danom prípade nariadené predbežné opatrenie trvá až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktoré sa v súčasnosti vedie pod sp. zn. 13Ro 15/2013 na Okresnom súde Rožňava.
Nepatričná je námietka odvolateľa, že súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol lehotu na podanie návrhu na začatie konania. V danom prípade ide o predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené po začatí konania podľa § 102 ods. 1 O.s.p., a tak netreba určovať lehotu na podanie (nejakého) „ďalšieho“ návrhu na začatie konania.
Neopodstatnená je aj námietka odvolateľa, že napadnuté uznesenie okresného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo súd opísal skutkový stav z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a citoval ustanovenia § 74 O.s.p a § 76 ods. 1 písm. e/,f O.s.p.. Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožní sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, stačí ako súd toto skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Námietka odvolateľa, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala „AK“ nie je dôvodná. O opaku svedčí plnomocenstvo z 3. januára 2013, ktoré je založené v spise.
Odvolaciemu súdu sa žiada ešte pripomenúť, že ak predbežne opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu, než preto, že by sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené inak, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie (viď § 77 ods. 3 O.s.p.).
Z týchto dôvodov, ako i z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciate tohto uznesenia.
O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd vo výroku o trovách konania vo veci samej (viď § 145 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.