Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Saz/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: O. K. N., U..: XX.XX.XXXX, Š. D. B., F. D. K., B., bez cestovného dokladu toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Banská bystrica, ul. Sládkovičova 25, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č.. D.-T.-R.-XX-XXX/XXXX - AV zo dňa 12.01.2023, takto

rozhodol:

I. U k l a d á žalovanému bezodkladne p r e p u s t i ť zo zaistenia žalobcu O. K. N., U.. XX.XX.XXXX, Š. D.Í. B., F. D. K., B., bez cestovného dokladu, ktorý je toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, ul. Bitunková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Doterajší priebeh súdneho konania

1. O žalobe žalobcu zo dňa 24.03.2023, ktorou sa tento domáhal prepustenia zo zaistenia rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. konania : - 43 zo dňa 03.04.2023 tak, že žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn.: zo dňa 01.06.2023 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. konania.: - 43 zo dňa 03.04.2023 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má za to, že je kasačná sťažnosť dôvodná. Krajskému súd v Košiciach v bode 43 odôvodnenia vytkol to, že tento nevykonal dokazovanie, ktorým by zistil, či a aké úkony vo vzťahu ku ktorej krajine boli ku dňu rozhodovania krajského súdu za účelom realizácie administratívneho vyhostenia sťažovateľa už vykonané, resp. ako hodnotí otázku prípadnej prekážky vyhostenia vo vzťahu ku krajine, ktorá prichádza do úvahy na vyhostenie ( keďže v rozhodnutí o vyhostení táto krajina identifikovaná nebola ), tak aby ďalšie trvanie zaistenia bolo legitímne zdôvodnené. V tomto smere aj uložil Najvyšší správny súd SR Správnemu súdu vykonať ďalšie dokazovanie.

4. Dňom 01.júna 2023 v zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Košiciach začal svoju činnosť ( cit. zák.) s tým, že výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (§ 3 ods. 3 cit. zák.).

5. Správny súd v Košiciach po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu SR ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie v zmysle vyššie uvedeného, nariadil termín pojednávania na deň 28.06.2023, na ktorý predvolal zástupcu žalobcu a žalovaného.

6. Zároveň Správny súd v Košiciach byť v zmysle ustanovenia ( v zmysle ktorého ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu ) vyzval žalovaného na oznámenie, kedy a aké úkony vykonal žalovaný ku dňu nariadeného pojednávania - k 28.06.2023 za účelom realizácie administratívneho vyhostenia a aké prípadné prekážky vyhostenia vo vzťahu k tejto krajine sa javia byť ako prichádzajúce do úvahy. Túto výzvu prevzal žalovaný dňa 23.06.2023, avšak ku dňu uskutočnenia pojednávania súdu nezaslal svoje vyjadrenie.

7. Súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 28.06.2023 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu ako aj v neprítomnosti žalovaného. Žalobca a jeho zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnili včas a riadne a to písomným podaním zo dňa 26.06.2023.

8. Žalobca zároveň v ospravedlnení súdu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe zo dňa 16.03.2023 v celom rozsahu. Má za to, že jeho zaistenie nie je účelné a je bez reálneho predpokladu jeho vyhostenia, nakoľko v zaistení sa nachádza po dobu už takmer 6 mesiacov bez reálneho posunu smerom k zrealizovaniu účelu zaistenia. Doposiaľ v jeho veci nie je zrejmé, do ktorej konkrétnej krajiny má byť slovenskými orgánmi vyhostený, v jeho veci nebola začatá ani extradícia. Žiadna krajina doposiaľ neakceptovala jeho prijatie. Žalobca zotrváva na všetkých ďalších žalobných bodoch jeho správnej žaloby v tejto veci.

II.

Administratívne konanie

9. Rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BB5-29-015/2023/AV zo dňa 12.01.2023 žalovaný rozhodol podľa písmeno b) o zaistení žalobcu na účel administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 12.04.2023 a zároveň týmto rozhodnutím rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia cudzincov Sečovce.

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia. V správnej žalobe uviedol :

- že nesúhlasí so svojim zaistením a žiada o prepustenie z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku, kde je situácia na prevažnej väčšine územia nestabilná, spojená s vysokým rizikom teroristických aktivít v niektorých provinciách a násilnej kriminálnej činnosti, vrátane únosov osôb a účelom výkupného. Región Kurdistan síce patrí do bezpečnejšej zóny, avšak s rizikom ozbrojených útokov. Poukázal na svoju výpoveď pred žalovaným, kde uviedol, že sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu o svoj život;

- ku skutočnosti, že je považovaný štátnymi orgánmi za hrozbu pre SR uviedol, že nevie, prečo bol k jeho osobe v Nemecku vyhotovený taký záznam, keď sa žiadnej nebezpečnej činnosti nedopúšťal, pričom dodal, že meno Al Dulaimi je v oblasti, odkiaľ pochádza veľmi časté;

- má za to, že vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Iraku je jeho vyhostenie neprípustné. Uviedol, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný pre nemožnosť vystavenia cestovného dokladu ( cudzinca sa nepodarí stotožniť ) alebo je neprípustné pre rozpor s čl. 3 Európskeho dohovoru ( bezpečnostná situácia v Iraku ) nie je prípustné takéto zaistenie a takéto obmedzenie osobnej slobody je v rozpore s čl. 5 ods.1 písmeno f) Európskeho dohovoru a zaistenie nevyhostiteľných cudzincov nie je možné odôvodňovať tzv. bezpečnostnými dôvodmi;

- domáha sa prepustenia zo zaistenie, nakoľko v jeho veci už neexistuje predpoklad odsunu.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vo veci bral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa jeho prípadu a podľa zistených okolností dospel k záveru, že aj napriek zlej bezpečnostnej situácii v krajine, môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia, teda k administratívnemu vyhosteniu. V krátkej dobe dôjde k potvrdeniu totožnosti vydaním cestovného dokladu. Má za to, že existuje reálny predpoklad vyhostenia v zákonom stanovenej maximálnej lehote zaistenia. Rozhodnutie o zaistení nie je zmätočné, bolo vydané v súlade s ustanovením § 77 ods.1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré mu to umožňuje.

12. Žalovaný na výzvu súdu na oznámenie, kedy a aké úkony vykonal žalovaný ku dňu nariadeného pojednávania - k 28.06.2023 za účelom realizácie administratívneho vyhostenia a aké prípadné prekážky vyhostenia vo vzťahu k tejto krajine sa javia byť ako prichádzajúce do úvahy. Túto výzvu prevzal žalovaný dňa 23.06.2023, avšak ku dňu uskutočnenia pojednávania súdu nezaslal svoje vyjadrenie.

III.

Relevantná právna úprava

13. Podľa písmeno h) o pobyte cudzincov ( Ďalej len zákon o pobyte cudzincov ) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou 14. Podľa zákona o pobyte cudzincov Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

15. Podľa § 88 ods. 1 písmen b) zákona o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 16. Podľa § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

17. Podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

18. Podľa § 89 ods. 1 písmeno a) a písmeno b) zákona o pobyte cudzincov konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia; na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

19. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

21. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uverejneného v Zbierke a číslo Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

22. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - písmeno f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

23. Podľa článku 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

24. Podľa článku 16 ods. 1 SR Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

25. Podľa článku 16 ods. 2 SR Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

26. Podľa o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Podľa pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

IV.

Právny názor správneho súdu

30. Predmetom tohto konania bolo podľa ustanovenia preskúmanie toho, či následné trvanie zaistenia žalobcu, ktorý bol zaistený rozhodnutím žalovaného číslo PPZ-HCP-BB5-29-015/2023 - AV zo dňa 12.01.2023, prestalo byť zákonné a či sú splnené podmienky pre ďalšie držania žalobcu v zaistení resp. či sú splnené podmienky pre jeho prepustenie zo zaistenia. Povinnosťou správneho súdu teda bolo tak ako to uviedol Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku preskúmať zákonnosť trvania zaistenia, pričom súd zohľadňoval skutkový stav, ktorý tu bol v čase vyhlásenia rozsudku.

31. V tomto konaní nie je správny súd pri rozhodovaní v zmysle ustanovenia viazaný žalobnými námietkami a posudzuje správnu žalobu neformálne. Zároveň je v zmysle ustanovenia pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

32. Žalobca podal správnu žalobu v čase, keď už bol viac dva mesiace v zaistení. Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku ( bod 37 ) uviedol, že v takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti ( mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia ) nevyhnutné vyhodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu( úspešný výkon vyhostenia ), pričom prípadne zistená pasivita žalovaného by dôvodne viedla k záveru o tom, že pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa je samoúčelné. Súd preto vyzval žalovaného na oznámenie tak, ako to uviedol v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku.

33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a to rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica číslo PPz-HCP-BB5-29-014/2023- AV zo dňa 12.01.2023 a podľa § 82 ods. 3 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na ako aj na územie všetkých členských štátov ktorými sa na účely tohto konania rozumejú Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko na dobu jedného roku, pričom lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia . Na základe tejto skutočnosti vydal žalovaný dňa 23.06.2021 rozhodnutie č.: PPZ-HCP-SO19-11-006/2021-ZAV, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu vyššie označeného administratívneho vyhostenia. 34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný v prípade žalobcu zistil a posudzoval tieto okolnosti :

- okolnosti za ktorých bol žalobca na území SR zaistený - podľa dôkazov a bol zadržaný v skupine šiestich nelegálne migrujúcich cudzincov s cieľom dostať sa do Nemecka, pričom podľa ich vyjadrenia cestujú dlhodobo a podľa žalovaného predstavujú riziko choroby ohrozujúce verejné zdravie,

- podľa žalovaného u žalobca sa jedná o cudzinca bez dokladov totožnosti, pri ktorom nebolo možné hneď zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť,

- podľa zápisnice bol žalobca dlhodobo mimo krajiny pôvodu, t.j. Iraku, nelegálne prekračoval hranice viacerých krajín, podľa vyjadrenia žalobcu cestoval cez Turecko, Grécko, Albánsko, Čiernu horu, Srbsko, Maďarsko až na Slovensko, kde bol zadržaný políciou,

- nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, jeho pobyt na území SR je neoprávnený,

- za neoprávnený pobyt mu hrozilo uloženie zákazu vstupu na päť rokov podľa § 82 ods.3 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov a podľa § 82 ods.3 písmeno a) zákona o pobyte cudzincov až na desať rokov,

- účastník konania je bez finančných prostriedkov,

- na území SR si nevie zabezpečiť ubytovanie a legálne vycestovať z územia SR a schengenského priestoru,

- úmyselne a nelegálne prekročil hranicu schengenského priestoru a vyhol sa hraničnej kontrole, kde mu mohol byť odopretý vstup pre nesplnenie podmienok na vstup

- podľa vyjadrenia v zápisnici evidovanej pod číslom PPZ-HCP-BB5-29-012/2023-AV uviedol, že ak by bol prepustený jeho cieľom by bolo ďalej cestovať do Európy. konkrétne do Nemecka,

- záznam v informačnom systéme PZ SR konkrétne v SIS II, ktorú vytvorilo Nemecko a Taliansko, pričom uviedol druh trestného činu „ trestná činnosť súvisiaca s terorizmom“,

- existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení číslo PPZ-HCP- BB5-29-014/2023-AV.

35. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe ako aj z jeho vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalovaný považuje žalobcu podľa ustanovenia § 2 ods.8 zákona o pobyte cudzincov za nežiadúcu osobu vzhľadom na záznam do informačného systému SIS II dňa 05.03.2020 vložilo Taliansko a dňa 18.08.2021 Nemecko a teda bolo na neho vydané upozornenie na účely odopretia vstupu. V týchto vyjadreniach zároveň žalovaný poukázal na to, že :

- Prípravy na odsun sa vykonávajú s náležitou starostlivosťou no bez spolupráce žalobcu;

- Dňa 18.01.2023 bol vykonaný vstupný pohovor so žalobcom za účelom zistenia jeho totožnosti, žalobca uviedol, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, o azyl na našom území požiadať nechce;

- Dňa 16.01.2023 bol požiadaný KEÚ PZ o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS členských krajín EÚ a o zaslanie karty

- Dňa 19.01.2023 bol požiadaný NÚ Interpol Bratislava o preverenie, či sa žalobca nedopustil trestnej činnosti alebo či nie je hľadanou osobou ;

- Dňa 17.01.2023 požiadal ÚPZC Medveďov o vydanie náhradného dokladu a bola oslovená o prevzatie Turecká republika, ktorá prevzatie zamietla;

- Dňa 24.02.2023 bola do zariadenie doručená informácia o tom, že funkcionári UPZC Medveďov a Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ BA vykonali osobne konzulárnu návštevu Zastupiteľského úradu Iraku vo Viedni za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie dokladu pre žalobcu , po objasnení konzul prejavil ochotu vystaviť doklad po stotožnení osoby, avšak potrebuje vykonať pohovor so žalobcom ;

- Dňa 01.03.2023 návratový špecialista agentúry Frontex potvrdil, že sa zúčastnil videohovoru konzulárneho oddelenia irackého veľvyslanectva vo Viedni o potvrdení totožnosti a národnosti zadržaného žalobcu. Konzul potvrdil iracké občianstvo žalobcu a vyhlásil že zariadeniu v Medveďove budú čo najskôr zaslané informácie o postupe pri vydávaní nového dokladu totožnosti žalobcu;

- Dňa 09.03.2023 bolo veľvyslanectvo opätovne verbálnou nótou vyzvané na vystavenie predmetného dokladu

- Dňa 28.04.2023 návratový špecialista agentúry Frontex sa zúčastnil opätovne hovoru, kde pracovníci konzulárneho oddelenia irackého veľvyslanectva vo Viedni potvrdili, že v Bagdade stále prebiehajú lustráciu na osobu žalobcu a Slovensko bude informované okamžite po preverení.

36. Ďalšie úkony, ktoré by boli účelné a smerovalo by k vyhosteniu žalobcu do konkrétnej krajiny však žalobca v konaní po podaní kasačnej sťažnosti nepreukázal a taktiež ani súdu neuviedol, do ktorej krajiny mieni žalobcu vyhostiť.

37. Súd má po posúdení skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu za to, že žalovaný v konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku nepreukázal žiadne také úkony, ktoré by odôvodňovali ďalšie držanie žalobcu v zaistení. Súdom zistený skutkový stav teda dáva podklad pre záver o tom, že ďalšie držania žalobcu v zaistení nie je dôvodné a je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia. Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nepreukázal také úkony, ktoré by boli účelné a viedli by k vyhosteniu žalobcu. Taktiež súdu neoznámil do ktorej krajiny mieni žalobcu vyhostiť a či v tejto krajine existujú postencionálne prekážky vyhostenia.

38. Vzhľadom na vyššie uvedený záver preto súd rozhodol o prepustení žalobcu zo zaistenia.

39. O trovách úspešného žalobcu bolo rozhodnuté podľa ustanovenia , podľa ktorého správny súd prizná úspešnému žalobcovi právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

40. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.