Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-366-2013.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Subarea
8CoP/366/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletých B. V. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom I. J., R. Y. C. K. v F., dieťaťa rodičov: H.. E. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na G. č. XX zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach a H.. E. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v F. na G. ul. č. XX, t.č. v J. na E. ul. Č. X zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Turčanovou so sídlom v Poprade na Lúčnej 3923/22 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25P/188/2011-157 z 21.3.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zveril maloletú B. V. nar. XX.X.XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti otca.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej do jeho starostlivosti zamietol v celom rozsahu. Uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a vychádzal z nesprávneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.). Konštatovala, že konajúci súd vyhovel návrhu otca len na základe udalosti, že 17.3.2013 otca oslovili z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v F., kedy mu oznámili, že matka maloletej 17.3.2013 bola vzatá do cely predbežného zadržania z dôvodu, že viedla osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného dôvodu mal za to, že maloletá ostala bez osobnej starostlivosti rodiča. Napriek tomu, že v čase rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia sa matka už nenachádzala v cele predbežného zadržania a trestné konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. T 55/2013 bolo právoplatne skončené, bol jej uložený peňažný trest a zákaz viesť motorové vozidlo po dobu 18 mesiacov, to znamená, že bola naďalej schopná sa o maloletú riadne starať a zabezpečovať jej celodennú starostlivosť. Konštatovala, že išlo len o jednorázové zlyhanie pod vplyvom stresu a z prebiehajúcich súdnych konaní s otcom maloletej, za ktoré v plnom rozsahu prevzala zodpovednosť, oľutovala ho a nemôže byť prekážkou jej riadnej starostlivosti o maloletú. Zdôraznila, že na súde prvého stupňa prebieha konanie vo veci samej, bolo vykonané znalecké dokazovanie, boli vyžiadané správy zo školy, ktorú maloletá navštevuje a bolo jednoznačne preukázané, že ona ako matka žiadnym spôsobom starostlivosť o maloletú nezanedbáva. Naopak, je presvedčená, že vytrhnutie maloletého dieťaťa z jej pôvodného domova, kde žila, t.j. u matky v F. do terajšieho miesta bydliska otca v J. je pre ňu psychicky zaťažujúce a nevhodné. V súvislosti so starostlivosťou otca o maloletú poukázala na nedostatočnú starostlivosť aj o staršiu dcéru E., ktorá bola predbežným opatrením zverená do starostlivosti otca, nakoľko si to sama želala. Vzhľadom k tomu, že bola blízko veku plnoletosti, prianie staršej dcéry rešpektovala, avšak je presvedčená, že ani toto rozhodnutie nebolo v prospech dieťaťa, nakoľko otec starostlivosť o ňu výrazne zanedbával, býval
naďalej v J. a v tom čase ešte maloletej platil nájomný byt v F., v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu jej správania.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako správne, spravodlivé a v prospech maloletej potvrdil v plnom rozsahu. Uviedol, že matka maloletej B. účelovo zavádza, keď tvrdí vo svojom odvolaní, že jazda pod vplyvom alkoholu bolo jej jednorázové zlyhanie, ktoré bolo spôsobené údajným stresom z prebiehajúcich súdnych konaní. Konštatoval, že hlavným dôvodom, prečo žiadal zveriť obidve deti do svojej osobnej starostlivosti bolo dlhodobé požívanie alkoholu matkou a s tým spojené negatívne dôsledky na starostlivosť a výchovu detí. Zdôraznil, že boli to práve obidve maloleté deti, ktoré sa mu neustále sťažovali, že ich matka má stále častejšie problémy s alkoholom, po požití ktorého sa neprimerane správa, vulgárne sa vyjadruje a dochádza medzi matkou a deťmi k hádkam, dokonca aj k fyzickému kontaktu, a to až do takej miery, že maloleté deti to nevedeli znášať. Keďže matka odmietala skutočnosť, že požíva alkohol v neprimeranej miere, nebola schopná v tomto smere podniknúť žiadne kroky ani situáciu riešiť, bol nútený podať návrh o nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie už toho času plnoletej E., adresované súdu z 2.10.2011, v ktorom uvádza konkrétne a výstižné dôvody, pre ktoré žiada súd o zverenie do starostlivosti otca. Poukázal na skutočnosť, že s matkou bol rozviazaný pracovný pomer so zamestnávateľom, v ktorom dosahovala nadštandardný príjem, a to z dôvodu požívania alkoholu, i keď tento dôvod oficiálne uvedený vo výpovedi nebol. Je však logické, že matka by dobrovoľne neukončila pracovný pomer, kde spĺňala kvalifikáciu a dosahovala nadštandardný mesačný zárobok. Napriek tomu konštatoval, že maloletá B. má veľmi dobrý a silný citový vzťah k svojej matke, chce s ňou aj bývať a žiť, avšak i keď má len deväť rokov vidí a uvedomuje si, že matka má veľký problém s alkoholom, prosí ju, aby s tým prestala a aby sľúbila, že sa bude liečiť. Matka však liečenie odmieta a na neustále vyslovovanú požiadavku maloletou B., aby nastúpila na liečenie jej odpovedala, nech si užíva J., svojho otca a nech si zvyká tam, kde je. Napriek tomu ju neustále usmerňuje, ako má vypovedať pred súdom resp. súdnou znalkyňou. Na záver vyjadrenia k odvolaniu otec uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia bolo vydané predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa, aby do času, kedy matka upustí od nadmerného užívania alkoholu bolo ušetrené od jej správania pod vplyvom alkoholu, ktoré už je hraničné, správa sa agresívne a vulgárne voči obidvom deťom. Skutočnosti uvedené otcom vo vyjadrení k odvolaniu matky verifikovala aj toho času plnoletá E., ktorá vo svojej žiadosti o zverenie do starostlivosti otca z 2.10.2011 uviedla, že medzi ňou a matkou už dlhšie pretrvávajú nezhody, ktoré často a opakovane končia slovnými konfliktami a fyzickými napadnutiami z maminej strany. Uviedla, že matka ju napadla v júni 2011, kedy bola pod silným vplyvom alkoholu a musela privolať policajnú hliadku. Opakovane v auguste, kedy musela privolať záchranku, ktorá ju odviezla do nemocnice. Uviedla, že matka zanedbáva aj ich každodennú starostlivosť spočívajúcu v zabezpečení teplej stravy, resp. nákupu školských potrieb, ošatenia, stravy a podobne.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Účelom predbežného opatrenia nariadeného či už pred začatím konania vo veci samej v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. alebo v priebehu konania vo veci samej v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať u účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Taktiež je potrebné poukázať na to, že predbežné opatrenie nemôže jestvovať samo o sebe, ale je vždy viazané na konanie vo veci samej, v ktorom sa rozhodne s konečnou platnosťou a upravia sa právne, ako aj faktické pomery účastníkov.
Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože otec osvedčil naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov danou záujmom maloletého dieťaťa na dočasnom zverení do jeho starostlivosti. K rovnakému právnemu záveru dospel aj odvolací súd, že skutočnosti, ktoré boli doteraz preukázané a výsledky dokazovania, ktoré boli doteraz vykonané sú tak závažného charakteru, že odôvodňujú zásah súdu formou predbežného opatrenia za účelom ochrany fyzického a psychického zdravia maloletého dieťaťa. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloletú je v súčasnej dobe plynule, spontánne zabezpečená otcom maloletej a s prihliadnutím na zachovanie zásady stability výchovného prostredia dieťaťa (ak ju závažné okolnosti nevylučujú), je do rozhodnutia súdu v merite veci v záujme maloletej. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom ku skutočnosti, že na súde prvého stupňa sa vedie konanie vo veci samej, v ktorom sa vykonáva veľmi starostlivé a rozsiahle dokazovanie a je pravdepodobné, že v blízkom časovom horizonte bude vo veci rozhodnuté, nepovažoval za správne v tomto štádiu konania meniť výchovné prostredie maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje, že ide o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, preto nebolo ani úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými matkou v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, pretože jej odvolacie námietky sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.