Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/12/2013

Zmenené rozhodnutím 3Sžf/124/2013
„Identifikačné číslo spisu: 6013200125 Dátum vydania rozhodnutia: 01.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200125.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: VanSan, s.r.o., Hrádza 65, Michalová, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/1264289/2012/5098 zo dňa 13. novembra 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2013-53 zo dňa 06. septembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2013-53 zo dňa 06. septembra 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu VanSan, s.r.o., Hrádza 65, 976 57 Michalová, zastúpeného advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Gelnická č. 33, 040 11 Košice proti žalovanému správnemu orgánu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/1264289/2012/5098 zo dňa 13. novembra 2012 takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1264289/2012/5098 z 13. novembra 2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9600404/5/2169960/2012/Nepl z 10. augusta 2012 podľa zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 910,80 Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1264289/2012/5098 zo dňa 13. novembra 2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/2169960/2012/Nepl zo dňa 10. augusta 2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 53 925,80 Eur.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a žalobca ním bol ukrátený na svojich právach. Nezákonnosť videl v tom, že žalovaný pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa a nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od tuzemského dodávateľa E. B. X. M. za dodávku zariadenia obrábacieho centra T 812 (stroj na obrábanie kameňa). Zdôvodnil to tým, že výrobcom obrábacieho centra bola spoločnosť THIBAUT so sídlom vo Francúzsku, výrobca predal zariadenie spoločnosti FLADA, s.r.o., so sídlom v Českej republike a tá E. B.. Správca dane tvrdí, že E. B. žalobcovi dodal len technológiu a nešlo o dodanie s montážou dodávateľom alebo na jeho účet aj preto, lebo prepravu tovaru vykonal posledný odberateľ v reťazci - žalobca. Podľa žalobcu bolo podstatným pre rozhodnutie zistenie, či v tomto prípade išlo o dodávku s montážou. Podľa žalobcu miestom dodania tovaru E. B. žalobcovi bolo Slovensko, pretože dodanie tovaru bolo spojené s montážou alebo inštaláciou na účet dodávateľa. E. B. je registrovaným platiteľom DPH na Slovensku a dodal tovar s montážou v tuzemsku a preto mu vzniklo právo platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona

č. Nejde preto o prípad dodávky s montážou, keď je dodávateľom zahraničná osoba a teda nebolo možné aplikovať osobitnú úpravu podľa Žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň podľa z tovaru dodaného E. B., nakoľko dodávateľovi vznikla daňová povinnosť.

Podľa žaloby z kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom vyplýva, že ide o dodávku technológie, pričom montáž sa v zmluve neuvádza. Žalobca zabezpečil dovoz tovaru z Francúzska. Montáž a inštaláciu zariadenia vykonali zamestnanci spoločnosti THIBAUT - výrobcu u žalobcu 30.06.2011. Žalobca montáž a inštaláciu nefakturoval ani svojmu dodávateľovi E. B. a ani spoločnosti THIBAUT. Žalobca ďalej poukázal na zistenie správcu dane o obsahu zmluvy medzi spoločnosťou FLADA, s.r.o. a E. B., predmetom ktorej bol aj záväzok dodávateľa zabezpečiť pre objednávateľa odbornú technickú pomoc výrobcu pri montáži, teda umiestnenia predmetného strojného zariadenia v mieste sídla objednávateľa pri jeho zostavení a uvedení do prevádzky. Prepravu do Banskej Bystrice mal zabezpečiť odberateľ. O inštalácii sa mal vykonať zápis. Ďalej, že cena obsahuje aj účasť personálu minimálne jedného servisného a montážneho technika výrobcu v mieste realizácie dodávky. Ďalej na to, že dodávateľ E. B. do zápisnice potvrdil montáž a inštaláciu zariadenia výrobcom v sídle žalobcu. Podľa žalobcu z uvedeného je možné prijať záver, že aj keď to z kúpnej zmluvy priamo nevyplýva, dodávka technológie bola spojená s inštaláciou alebo montážou a v cene za dodaný tovar bola zakalkulovaná aj cena za inštaláciu alebo montáž. Dôkazom o tom je, že inštaláciu alebo montáž žalobca nefakturoval ani svojmu dodávateľovi a ani spoločnosti THIBAUT. Správca dane nepostupoval ani v súlade s , podľa ktorého je povinný brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. V rozpore s týmto ustanovením napriek tomu, že mu boli všetky v žalobe uvedené skutočnosti známe prijal autoritatívny a ničím nedoložený záver, že dodanie technológie nebolo spojené s inštaláciou alebo montážou.

Žalobca na záver zdôraznil, že dodávka bola spojená s montážou a inštaláciou a miestom dodania teda nebolo Francúzsko, ale Slovensko a preto si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty v súlade so

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nesúhlasil s tým, že by svojím rozhodnutím poškodil na právach žalobcu. Zdôraznil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a jeho dodávateľom je len na dodávku technológie bez inštalácie a montáže dodávateľom p. B. alebo na jeho účet. Aj z toho, že kúpna cena nezahŕňa náklady na dopravu je evidentné, že nešlo o dodanie spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet. Podľa žalovaného správca dane vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré získal z vykonaného dokazovania a žalobca v žalobe neuvádza, aké dôkazy správca dane nevykonal alebo na ktoré dôkazy správca dane neprihliadol. Pokiaľ žalobca poukazuje na zmluvu medzi spoločnosťou FLADA, s.r.o. Česká republika a E. B. išlo o vzťahy dohodnuté medzi týmito dvomi zmluvnými stranami a ako vyplýva z obchodovania z výrobným zariadením neboli tieto zmluvné dojednania dodržané. Ani medzi týmito subjektami nedošlo k dodaniu tovaru spojeného s inštaláciou alebo montážou. Poukázal na to, že dodávateľ žalobcu síce potvrdil, že mal vedomosť o tom, že inštaláciu zariadenia urobil výrobca, avšak výslovne uviedol, že on sám sa na tej inštalácii nepodielal a neniesol za ňu žiadne náklady. Počas výkonu daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania ani žalobca a ani jeho dodávateľ nepodali informáciu o tom, že cena obsahuje aj montáž a inštaláciu zariadenia, hoci by to museli vedieť. Z kúpnej zmluvy priamo vyplýva, že cena nezahŕňa montáž a inštaláciu. Ďalej žalovaný uviedol, že aj prvostupňový aj odvolací správny orgán nespochybňovali právne úkony a vôľu zmluvných strán, naopak vychádzali z ich skutočného obsahu. V rozhodnutiach uviedli ako mal vyzerať celý predmetný obchod pri dodržaní platných právnych predpisov. Ďalej k dôvodom žaloby uviedol, že preverovaním bolo zistené, že výrobcom obrábacieho centra T 812 je spoločnosť THIBAUT so sídlom vo Francúzsku. Táto spoločnosť na základe zmluvy dodala zariadenie spoločnosti FLADA, s.r.o. so sídlom v Českej republike a spoločnosť FLADA, s.r.o. dodala tovar p. B., ktorý predmetný stroj dodal na základe zmluvy žalobcovi. Ďalej bolo zistené, že tovar (stroj na obrábanie kameňa T 812) bol dovezený na vlastné náklady VanSan s.r.o., faktúra č. 101495 a medzinárodný nákladný list CMR č. 3893169 (faktúra do konca tohto) na Slovensko dňa 19.07.2010 a inštalovala ho spoločnosť THIBAUT priamo vo firme VanSan, s.r.o. Ďalej, že zo správcom dane vykonaného dokazovania, tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a v protokole o daňovej kontrole vyplýva, že aj keď v zmluve medzi E. B. a jeho dodávateľom

FLADA s.r.o. Starý Rybník identifikovaným pre daň v Českej republike je dohodnuté, že dohodnutá cena zahŕňa aj účasť montážneho technika výrobcu v mieste realizácie dodávky, v danom prípade nejde o dodanie tovaru s jeho montážou dodávateľom (výrobcom alebo Českou spoločnosťou), keďže prepravu zariadenia vykonal posledný odberateľ v reťazci, t.j. spoločnosť VanSan, s.r.o. Michalová. Keďže dopravu zabezpečil žalobca, potom miesto dodania tovaru spojené s jeho prepravou prislúcha zmluvnému vzťahu medzi E. B. ako dodávateľom tovaru a spoločnosťou žalobcu ako kupujúcim. Ďalej zopakoval zhodne s napadnutým rozhodnutím svoju predstavu o tom, ako malo dané obchodovanie z hľadiska dane z pridanej hodnoty prebehnúť. Keďže miesto dodania tovaru daňovým subjektom E. B. X. M. bolo vo Francúzsku, mal sa tam registrovať pre DPH, následne má dodanie pre spoločnosť VanSan, s.r.o. Michalová oslobodiť od dane. Dodávateľovi E. B. nevznikla povinnosť platiť daň v tuzemsku z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Dodanie tovaru z Francúzska má byť daňovým subjektom E. B. X. M. oslobodené od dane podľa predpisov platných vo Francúzsku a spoločnosť VanSan, s.r.o. Michalová má mať v tuzemsku nadobudnutie tovaru, keď došlo k fyzickej preprave zariadenia z Francúzska do tuzemska spoločnosťou VanSan, s.r.o. Michalová. Nadobúdateľovi má vzniknúť daňová povinnosť podľa v znení neskorších predpisov. E. B. nebol podľa povinný platiť daň, pretože nedodal tovar v tuzemsku a zároveň mu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru podľa Podľa žalovaného v konaní boli vyhodnotené všetky získané dôkazy a správne orgány vychádzali zo základných zásad daňového konania, dostatočne zistili skutkový stav a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bola správcom dane - Daňový úrad Brezno vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty

- január až december 2010. Výsledkom daňovej kontroly boli zistenia uvedené v protokole č. 9600404/5/1198151/2012/Nepl zo dňa 22.06.2012, ktorý bol prerokovaný so žalobcom a jeho vyjadrenie podané v zákonom stanovenej lehote bolo zapracované do dodatku č. 1 k protokolu dňa 26.07.2012. Na základe zistení za kontrolované obdobie júl 2010 správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi dodatočným platobným výmerom č. 9600404/5/2169960/2012/Nepl zo dňa 10. augusta 2012 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 53 925,80 Eur a uložil mu povinnosť predmetnú čiastku zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil porušenie zákona o dani z pridanej hodnoty v tom, že žalobca si uplatnil odpočet dane z faktúr od dodávateľa E. B. X. M. a to faktúry č. 246/2009 znejúcej na celkovú sumu 168 872,90 Eur, z toho DPH 26 962,- Eur a faktúry č. 263/2009 znejúcej na celkovú hodnotu 168 872,90 Eur, z toho DPH 26 962,90 Eur, ktorými tento fakturoval žalobcovi dodávku obrábacieho centra T812 v zmysle kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20.11.2008. Uviedol, že od príslušného správcu dane v Trnave zistil, že stroj na obrábanie kameňa inštalovala francúzska firma THIBAUT priamo u žalobcu, pričom zamestnanci žalobcu sa musia zaškoliť priamo vo Francúzsku. Ďalej, že žalobca reklamoval francúzskemu výrobcovi predmetný stroj, o čom predložil jeho dodávateľ reklamačný protokol zo dňa 02.12.2009, v ktorom je uvedený popis závad a tieto závady sa odstraňovali určite vo Francúzsku. Dodávateľ žalobcu faktúru priznal a odviedol daň z pridanej hodnoty, čo zahrnul v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 09/2009. Na dodávku obrábacieho centra T812 od výrobcu THIBAUT Francúzska republika bola uzatvorená zmluva 18.08.2009 medzi dodávateľom FLADA, s.r.o., Starý Rybník Česká republika a objednávateľom E. B. X. M.. Napriek tomu, že v zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou FLADA, s.r.o. F. Rybník identifikovanej pre daň v Českej republike, ako dodávateľom a E. B. X. M., so sídlom v Slovenskej republike je dohodnuté, že dohodnutá cena zahŕňa i účasť montážneho technika výrobcu v mieste realizácie dodávky, v danom prípade sa javí, že nejde o dodanie tovaru s jeho montážou dodávateľom (výrobcom alebo českou spoločnosťou), keďže prepravu zariadenia vykonal posledný odberateľ v reťazci, t.j. žalobca. Uvedené podporuje aj článok VI. uvedenej zmluvy, kde sa uvádza montáž vykonaná objednávateľom alebo treťou osobou. Ďalej, že z kúpno-predajnej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a z priložených faktúr nevyplýva, že by dodávateľ mal vykonať aj montáž strojného zariadenia v priestoroch žalobcu. Predmetom zmluvy bolo len dodanie technológie. Z

uvedeného dospel ku konštatovaniu, že predmetom dohodnutých zmluvných vzťahov je dodanie tovaru, ktorý sa má prepraviť od výrobcu vo Francúzsku do priestorov spoločnosti žalobcu. Prepravu zariadenia z Francúzska do tuzemska zabezpečil žalobca, ako konečný príjemca zariadenia, potom miesto dodania tovaru spojené s jeho prepravou prislúcha zmluvnému vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom ako kupujúcim. To znamená, že nejde o dodanie tovaru spojené s montážou dodávateľom, alebo na jeho účet. V odôvodnení rozhodnutia opísal otázky, ktoré kládol konateľovi žalobcu a ktoré sú zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 20.11.2011 a zo dňa 20.02.2012. Konateľ žalobcu uviedol, že k dodávke zariadenia došlo 02.12.2009, kedy bolo dovezené francúzskym výrobcom do sídla žalobcu v Michalovej, avšak žalobca zariadenie neprevzal pre zistenie závady, pričom nezodpovedal otázky, akým spôsobom prišiel na závadu uvedenú v reklamačnom liste, ktorá spočívala v tom, že mechanizmus obrábacej hlavy stroja nevykonáva lineárny, pozdĺžny posun po osi, čo spôsobuje odchýlku až 250 mm medzi výsledným produktom a snímanou šablónou. Ďalej konateľ uviedol, že zamestnanci spoločnosti THIBAUT nainštalovali a spustili obrábacie centrum do prevádzky 30.06.2011, pričom do uvedeného dátumu sa na predmetnom zariadení nič nevykonávalo kvôli záruke. Žalobca čakal na sprevádzkovanie zariadenia výrobcom, doklad o tom je zo dňa 30.06.2011. Na Slovensko bolo zariadenie dovezené 19.07.2010. Ďalej v odôvodnení uviedol, že zamestnanci správcu dane vykonali u žalobcu dvakrát miestne zisťovanie 25.01.2012 a 20.06.2012, počas ktorých predmetné zariadenie nevykonávalo žiadnu činnosť. Na základe všetkých v odôvodnení uvedených skutočností správca dane uviedol, že ak nejde o dodanie tovaru spojené s montážou dodávateľom alebo na jeho účet miesto dodania tovaru daňovým subjektom E. B. je vo Francúzsku, kde sa tento mal registrovať pre DPH a dodanie tovaru žalobcovi oslobodiť od dane a preto mu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku z dôvodu prijatia platby pre dodanie tovarov podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Dodanie tovaru z Francúzska má byť daňovým subjektom E. B. X. M. oslobodené od dane podľa predpisov platných vo Francúzsku a spoločnosť VanSan, s.r.o. Michalová má mať v tuzemsku nadobudnutie tovaru, keď dôjde k fyzickej preprave zariadenia z Francúzska do tuzemska spoločnosťou VanSan, s.r.o., Michalová. Nadobúdateľovi má vzniknúť daňová povinnosť podľa § 20 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odôvodnil to správnosťou postupu a zistení správcu dane. Podľa odvolacieho orgánu v danom prípade nešlo o dodanie tovaru spojeného s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet z nasledovných dôvodov: V kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom, ako kupujúcim a E. B., ako predávajúcim z 20.11.2008 v článku I predmet zmluvy sa uvádza, že ide len o dodávku technológie. V článku III kúpna cena sa uvádza, že kúpna cena je stanovená výsledkom obchodnej verejnej súťaže a predstavuje sumu 283 820,- Eur bez DPH a nezahŕňa dopravné náklady na dovoz predmetu zmluvy na miesto určenia. Daňový subjekt predložil ohľadom nadobudnutia predmetného stroja dve faktúry zo dňa 16.09.2009 a zo dňa 30.09.2009, predmetom ktorých nie je preprava a inštalácia strojného zariadenia. Zariadenie bolo dovezené dopravcom na objednávku žalobcu, čo bolo preukázané faktúrou za prepravu a medzinárodným nákladným listom. Spoločnosť THIBAUT nainštalovala a spustila obrábacie centrum do prevádzky 30.06.2011. Kvôli záruke zariadenia žalobca čakal na sprevádzkovanie obrábacieho centra na zamestnancov spoločnosti Z.. Doklad o tom je INSTALLATION IMPLEMENTATION AND TRAINING zo dňa 30.06.2011. V dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010, ktoré bolo podané 23.02.2011 v riadku 09 a v riadku 10, t. j. tovary a služby pri ktorých príjemca platí daň podľa až 12 žalobca neuviedol žiadny údaj. Nákup tovaru uviedol v riadku 21 - odpočítanie dane celkom podľa až 54 zákona o dani z pridanej hodnoty a v riadku 23 dodatočného daňového priznania (podľa zákona o dani z pridanej hodnoty). Z podaného dodatočného daňového priznania na dani z pridanej hodnoty ako aj z knihy daňových dokladov vyplýva, že nešlo o dodanie tovaru spojené s jeho inštaláciou alebo montážou podľa v znení neskorších predpisov. Podľa odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia z vyššie uvedeného vyplýva, že miesto dodania tovaru je v tomto prípade potrebné posúdiť v zmysle alebo c) . Miesto dodania tovaru bez jeho prepravy tak medzi spoločnosťou francúzskeho výrobcu a spoločnosťou FLADA, s.r.o., ako aj medzi spoločnosťou FLADA, s.r.o. a E. B. a medzi E. B. a žalobcom bolo vo Francúzsku. Tak FLADA, s.r.o. ako aj E. B. mali mať vo Francúzsku registračnú povinnosť. E. B. mal miesto dodania zariadenia s jeho prepravou pre spoločnosť žalobcu vo Francúzsku a následne žalobca má priznať v tuzemsku nadobudnutie tovaru. E. B. nebol podľa v znení neskorších predpisov povinný platiť daň, pretože nedodal tovar v tuzemsku a zároveň mu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru podľa zákona o DPH. V prípade dodávok tovaru v

rámci spoločenstva, keď je tovar fyzicky prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu, deň dodania tovaru oslobodeného od dane neovplyvňuje skutočnosť, že pred dodaním tovaru bol budúcim kupujúcim zaplatený preddavok. Dodanie tovaru z Francúzska malo byť daňovým subjektom E. B. a žalobca mal mať v tuzemsku nadobudnutie tovaru, keď došlo k fyzickej preprave zariadenia z Francúzska do tuzemska žalobcom. Nadobúdateľovi mala vzniknúť daňová povinnosť podľa . Zistený skutkový stav preto jednoznačne vyvracia tvrdenie daňového subjektu, že predmetom zmluvy je dodanie a montáž technológie na opracovanie kameňa. Nesúhlasil ani s námietkou uvedenou v odvolaní, že nie je podstatné, kto vykonal prepravu a inštaláciu, pretože táto skutočnosť je podstatná pre posúdenie miesta dodania tovaru, ako aj vzniku daňovej povinnosti z časového hľadiska pri obchodovaní s predmetným tovarom. Ustanovením vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle . Splnenie týchto podmienok preukazuje daňový subjekt. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane tieto hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Podľa žalovaného správca dane hodnotil každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Nestačí len faktúra, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí byť overené, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. V danom prípade správca dane postupoval v súlade s , podľa ktorého je potrebné brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, ako aj inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane, ktorý mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov nevychádzal len z nich, ale vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené doklady odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. Vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu, či faktúrovaný tovar daňový subjekt prijal od spoločnosti uvedenej na faktúrach a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Postupoval v súlade s . Takisto v súlade s tohto zákona dodatočne zistil skutkový stav, správne posúdil hmotno-právnu stránku veci a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Podľa správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Súd skúmal súlad napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo so zákonom výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Žalobca považoval rozhodnutie za nezákonné, pretože žalovaný porušil citovaný , keď správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočností zistených správcom dane je zrejmé, že v danom prípade nešlo o dodávku tovaru s montážou. Správca dane takýto skutkový záver postavil na hodnotení, že napriek tomu, že v zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou FLADA, s.r.o. a E. B. ako odberateľom je dohodnuté, že cena zahŕňa aj účasť montážneho technika výrobcu v mieste realizácie dodávky, v danom prípade sa javí, že nejde o dodanie tovaru s montážou, keďže prepravu zariadenia vykonal posledný odberateľ v reťazci - žalobca. Ďalej, že uvedené podporuje aj článok IV. tejto zmluvy, ktorý hovorí o montáži vykonanej objednávateľom alebo treťou osobou. Tiež, že z kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a jeho dodávateľom vyplýva, že išlo o dodávku technológie. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj opis ostatných zisťovaní vykonaných počas daňovej kontroly prostredníctvom dožiadania na Daňový úrad v Trnave opis výsluchu konateľa žalobcu vo forme znenia otázok, ktoré správca dane položil konateľovi žalobcu a znenia jeho odpovedí. Tieto zisťovania, resp. vykonané dokazovanie správca dane nijakým spôsobom nevyhodnotil a neuviedol čo z nich zistil, ani akou úvahou sa pri ich hodnotení spravoval vo vzťahu k naplneniu podmienok zákona pre uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný zhodne s prvostupňovým rozhodnutím dospel k skutkovému záveru, že nešlo o dodávku s montážou na základe toho, že FLADA, s.r.o. so sídlom v ČR a E. B. sa dohodli na tom, že cena dodávky ktorou mal byť predmetný stroj na obrábanie kameňa, zahŕňa aj účasť montážneho technika výrobcu v mieste dodávky, čo však nenastalo a preto nejde o dodávku s montážou dodávateľom, keďže prepravu zariadenia vykonal na vlastné náklady posledný odberateľ v reťazci dňa 09.07.2010. Tiež, že bolo zistené, že stroj bol nainštalovaný a spustený zamestnancami francúzskej firmy THIBAUT až v nasledujúcom roku 30.06.2011. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že nešlo o dodávku z montážou. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatuje, že kúpna zmluva medzi žalobcom a jeho dodávateľom z 20.11.2008 obsahuje len dodávku z technológie. Ďalej, že faktúry na strojné zariadenie sú zo septembra 2009, tovar bol dovezený fakticky v júli 2010 a montáž a spustenie stroja do prevádzky francúzskou spoločnosťou THIBAUT až v júni 2011. Tieto ďalšie skutočnosti však takisto nijako nevyhodnotil a to ani jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti. Neuviedol ani úvahu ktorou sa spravoval, keď dospel k tomu, že nejde o dodávku s montážou, pretože prepravu zariadenia vykonal na vlastné náklady odberateľ.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný, ale ani správca dane, v odôvodnení rozhodnutí neuviedli, ako vyhodnotili počas daňovej kontroly vykonané zisťovanie a dokazovanie. Nestačí vyhodnotiť časť a zvyšok len opísať bez toho, aby bolo zrejmé, čo z vykonaných zisťovaní žalovaný zistil a akou úvahou sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov spravoval a to tak jednotlivo ako aj pri hodnotení týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Najmä ako v tomto prípade, keď v odôvodnení rozhodnutí opisované tvrdenia, zistenia a skutočnosti vzájomne nekorešpondujú, napr. faktúry z roku 2009, reklamácia stroja v roku 2009, dovoz stroja na Slovensko až v roku 2010, inštalácia stroja až v roku 2011, odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobie júl 2010.

Súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Nemôže sám hodnotiť dôkazy vykonané v správnom konaní a tak posúdiť, či skutkový záver ku ktorému správny orgán dospel je výsledkom správnej úvahy, ktorá vyplýva z výsledkov hodnotenia dôkazov vykonaného v medziach zákona a tiež, či je výsledkom logického uvažovania. Žalobca videl nezákonnosť v tom, že žalovaný nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a tiež že ich nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, čím dospel k záveru, s ktorým žalobca nesúhlasil. Obsah odôvodnení tak napadnutého rozhodnutia, ale aj prvostupňového naozaj neobsahuje hodnotenie všetkých listín a zisťovaní vykonaných počas daňovej kontroly. Chýbajúca správna úvaha, ktorou žalovaný vyhodnotil, resp. prvostupňový orgán vyhodnotil ostatné v konaní vykonané dôkazy a zisťovania spôsobila, že nie je možné preskúmať, či skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel vyplýva z vykonaných dôkazov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca musí preukázať, že boli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správny orgán musí vyhodnotiť každý žalobcom predložený dôkaz, ale aj dôkaz, ktorý zadováži a vykoná správny orgán z vlastnej iniciatívy. Vzhľadom na to, že v napadnutom rozhodnutí chýba vyhodnotenie všetkých v konaní zisťovaných skutočností ako aj úvaha, ktorou sa správny orgán spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd zrušil napadnuté rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť. Urobil tak aj vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, i keď neuniklo pozornosti súdu, že žalobca až na základe prvostupňového rozhodnutia začal tvrdiť, že v danom prípade išlo o dodávku tovaru s montážou, čím diametrálne zmenil svoj postoj prezentovaný počas daňovej kontroly, čo vyplýva z jeho vyjadrenia k daňovému protokolu, ktoré správca dane zapracoval do dodatku č. 1 k daňovému protokolu, ktorý je zo zákona jeho neoddeliteľnou súčasťou. Prvostupňové rozhodnutie však nevychádza z vyhlásenia žalovaného k dodatku k protokolu, ale z niektorých vykonaných dôkazov a zisťovaní vykonaných počas daňovej kontroly tak, ako je uvedené vyššie, konkrétne z kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom, z kúpnej zmluvy medzi dodávateľom žalobcu a českým dodávateľom a z nespornej skutočnosti, že prepravu stroja z Francúzska na Slovensko v roku 2010 zabezpečil na svoje náklady žalobca, a preto trpí takou istou vadou ako napadnuté rozhodnutie. Súd preto zrušil aj prvostupňové rozhodnutie.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a z odmeny za zastupovanie advokátom stanovenej podľa vyhlášky č. za 3 úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní pred súdom, z toho za úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 127,16

Eur + režijný paušál 7,63 Eur a za úkony vykonané v roku 2013 odmena vo výške 2x 130,16 Eur a 2x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu odmena s režijným paušálom za 3 úkony právnej služby 410,73 Eur. Ďalej z náhrady cestovných výdavkov spojených s cestou na súdne pojednávanie z Košíc do Banskej Bystrice a späť za použité motorové vozidlo s priemernou spotrebou 9,6 l na 100 km za prejdených 440 km, základná náhrada 0,183 Eur za prejdený kilometer + spotrebované pohonné hmoty pri cene nafty 1,57 Eur za liter predstavovala čiastku 146,84 Eur náhrada za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie a späť za 11 polhodín 11x 13,01 Eur, t.j. 143,11 Eur (jedna cesta 2 hodiny 45 minút). Odmena a náhrady spolu 700,68 Eur zvýšené o 20% daň z pridanej hodnoty 140,13 Eur, t.j. spolu 840,81 Eur. Trovy zastupovania a súdny poplatok spolu 910,80 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi nahradil trovy konania vo výške 910,80 Eur a podľa ich zaplatil advokátovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.