Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/171/2013

Zmenené rozhodnutím 12CoP/52/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Renáty Deákovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa X. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. L. a O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, deti rodičov - otca J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y. a matky H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, XXX XX L. L., zastúpenej JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom R. XX, XXX XX L. L., o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/171/2013-159 zo dňa 06. 09. 2013, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec J. C., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu O. C., nar. XX. XX. XXXX, zníženým výživným v sume 150,- Eur mesačne, počnúc dňom od 01. 06. 2013; znížené výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred s tým, že za obdobie od 01. 06. 2013 do XX. XX. XXXX je splatné k rukám matky H. C., nar. XX. XX. XXXX, a s účinnosťou od XX. XX. XXXX je splatné k rukám O. C., nar. XX. XX. XXXX. II. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec J. C., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. C., nar. XX. XX. XXXX, zníženým výživným v sume 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2013; znížené výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred. III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/122/2011-27 zo dňa 20. 09. 2011 vo výroku o výživnom na O. C., nar. XX. XX. XXXX a na maloletú X. C., nar. XX. XX. XXXX."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti C., X., nar. XX. XX. XXXX C. O., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Y. XXX/XXX a H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., F. X, zastúpenej JUDr. G. L., advokátkou, Advokátska kancelária, R.P. XX, L. L., o návrhu otca na zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

odôvodnenie:

Otec mal. detí sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31. 05. 2013 domáhal toho, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom a to na R. O. na sumu 60 € mesačne a na mal. X. na sumu 30 € mesačne. Svoj návrh odôvodňoval tým, že vyživovacia povinnosť na mal. deti mu bola naposledy stanovená rozsudkom tunajšieho súdu vo veci zo dňa 20. 09. 2011, ktorým bolo jeho manželstvo s matkou detí rozvedené. Na čas po rozvode manželstva došlo k dohode rodičov o stanovení výšky výživného, kedy pre maloletého O. bola stanovená suma 200 € mesačne a pre maloletú X. suma 100 € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28. 10. 2011. Otec detí ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že od uvedenej doby sa pomery na jeho strane zmenili. Od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX bol nezamestnaný a evidovaný na ÚPSVR v Banskej Bystrici. Od XX. XX. XXXX sa zamestnal vo firme J., kde pracoval do XX. XX. XXXX, kedy skončil pracovný pomer dohodu, pričom mu bolo vyplatené odstupné za X mesiac plus adekvátna dovolenka. Sám už inú vyživovaciu povinnosť nemá. Namietal niektoré tvrdenia matky detí. Potvrdil, že za spoločne odpredaný rodinný dom obdržal sumu 100 000 €, ktorú sumu obdržala aj matka detí. Na dome viazla pôžička, ktorú on vyplatil v polovici v sume 5000 € naraz a matka ju spláca v splátke 82 € mesačne. Tiež potvrdil, že je vlastníkom osobného H. Y., značky S. C., rok výroby XXXX, ktoré sa hodí najviac na prepravu v meste a blízkom okolí, ale nie na väčšie vzdialenosti. Popieral tvrdenia matky detí o jeho vysokom životnom štandarde. Poukazoval na to, že nevlastní žiadne značkové veci, nechodí na wellness pobyty a podobne. Poukazoval na tú skutočnosť, že okrem stanovenej výšky výživného mal. deťom prispieva aj naviac. Uznával výšku nákladov, ktoré matka vyčísľovala v súvislosti so školskými potrebami a pomôckami na mal. deti, namietal však niektoré náklady, ktoré matka vyčíslila na deti, najmä náklady na ošatenie a obutie detí a náklady u mal. O. na jeho športovú činnosť, pričom v tomto smere poukazoval na tú skutočnosť, že aj sám uhrádza mal. dieťaťu niektoré pobyty. Tiež poukazoval na tú skutočnosť, že mal. deti sú v jeho domácnosti v priemere 7,5 dňa do týždňa, kedy im poskytuje plnohodnotné zaopatrenie. Zároveň žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom to každý rok v čase S. XX. XX. do XX.XX. tak ako uviedol v pôvodnom návrhu a zrušiť vyživovaciu povinnosť počas letných prázdnin na obe deti, čo odôvodňoval tým, že v mesiaci júl má deti u seba a v mesiaci august má deti u seba matka, pričom náklady na deti počas letných

prázdnin sú vyrovnané. Žiadal, aby súd rozhodol, že výživné pre mal. O. sa bude zasielať priamo do rúk maloletého, čo odôvodnil tým, že aby mal istotu, že finančná suma sa dostáva priamo dieťaťu.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení ako v ústnych vyjadreniach nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného a domáhala sa, aby ho súd zamietol. Poukazovala na tú skutočnosť, že otec detí okrem svojho príjmu zo zamestnania, ktorý mal v čase začatia konania mal aj iný majetok, najmä že si zakúpil J. v katastrálnom území K., pričom mu bolo G. R. J. C. B. R. K. G.. Tiež poukazovala na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného ubehla už doba X rokov, počas ktorej sa zvýšili náklady na potreby detí, čo by bol skôr dôvod na zvýšenie výživného pre mal.deti ale vzhľadom na súčasnú X. otca, takýto návrh nepodávala. Bola presvedčená o tom, že ak je otec detí schopný R. K. G., tak má dostatok finančných prostriedkov aj na úhradu potrieb mal. detí. Tiež uviedla, že bola X. od XX.XX.XXXX a evidovaná na úrade práce. V minulosti pracovala ako Y. C. G., kde dala výpoveď z pracovného pomeru. V tomto zamestnaní dosahovala priemerný mesačný čistý príjem asi 340 €. Do XX. XX. XXXX poberala podporu v nezamestnanosti okolo 340 € mesačne, potom pracovala od XX. XX. XXXX na dohodu o pracovnej činnosti na XX hodín týždenne so zárobkom 140 € mesačne. V súčasnej dobe v snahe zabezpečiť si vlastný zdroj príjmov si založila J., ktoré v súčasnej dobe len rozbieha, z ktorého zatiaľ nemá žiaden príjem. Uviedla, že náklady, ktoré vyčíslila vo svojom písomnom podaní, ako mesačné náklady na deti sú náklady, ktoré spriemerovala. Pokiaľ otec namietal náklady na ošatenie detí, uvádzala že zimné ošatenie je drahšie, finančne náročnejšie, než ošatenie letné, avšak tieto výdavky, ktoré mala s ošatením detí spriemerovala. Ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom J. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je od XX. XX. XXXX X. a dovtedy bol zamestnaný so zárobkom 2500 € mesačne a finančne jej vypomáhal pri opatere detí. Tiež uvádzala, že v mesiaci E. C. C. XXXX otec nezaslal deťom absolútne žiadne výživné na mal. X. a v mesiaci august poskytol mal. O. len 200 €, ktoré dal do rúk dieťaťa, ktoré ona uznáva, ako zaplatenie výživného. Poukazovala tiež na tú skutočnosť, že mal. O. je aktívny športovec, výdavky v súvislosti s jeho športovou činnosťou sú značne vysoké. Maloletý F. C. dňa XX. XX. XXXX odcestoval na 1 mesiac do O., kde je v skúšobnej mesačnej dobe v P. F.. Nie je isté, či si ho hokejový klub ponechá, alebo sa maloletý vráti naspäť. Preto nevedela vyčísliť výšku nákladov na úhradu potrieb maloletého v prípade, že by zostal vo O.. Poukázala na tú skutočnosť, že maloletý je l mesiac oslobodený od povinnej školskej dochádzky a prípade, že by zostal vo O.X. má prisľúbený individuálny študijný plán, čo znamená, že by musel dochádzať na Slovensko na konzultácie a skúšky, s čím sú tiež spojené náklady. Okrem ubytovania a obedov maloletý potrebuje ošatenie, obutie, sú náklady na cestovanie na letisko do Y., na diaľničnú známku, náklady na benzín. V tejto súvislosti poukázala na tú skutočnosť, že len na poistenie mal. dieťaťa na 1 mesiac do cudziny vynaložila 43,40 €, náklady na mobilný telefón pre O. sa jej zvýšili na 35,70 € mesačne a maloletý už telefonoval, či si môže zakúpiť zimnú bundu, keďže je tam iné počasie ako na Slovensku. Popierala tvrdenia otca o tom, že by počas letných prázdnin po dobu 1 mesiaca výlučne sám zabezpečoval potreby mal. detí pri svojom styku s deťmi. Poukazovala na to, že maloletý aj počas tohto styku dochádza do jej domácnosti, kedy mu poskytne stravu, ale aj drobné vreckové. Tiež uviedla, že H. X. v posledných mesiacoch vyrástla o 6 cm a z toho dôvodu je potrebné maloletej úplne obmeniť šatník, s čím sú zvýšené náklady a preto návrh otca na zníženie výživného nepovažovala za dôvodný. Tak isto nepovažovala za dôvodný návrh otca na zrušenie výživného počas letných prázdnin, pretože podľa jej názoru otec riadne a načas si neplní súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť. Tiež nesúhlasila s návrhom otca, aby výživné pre mal. O. bolo zasielané k rukám O.. V tejto súvislosti poukazovala na tú skutočnosť, že jej bola zverená rozsudkom súdu správa majetku dieťaťa a ona ako druhý rodič, musí si rozvrhnúť finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii na úhradu potrieb maloletého a musí o tom vedieť rozhodovať. Podľa jej názoru je v súčasných reálnych schopnostiach a možnostiach otca detí poskytovať maloletým deťom finančné prostriedky tak, ako to bolo doteraz stanovené.

Kolízny opatrovník uviedol, že šetrením pomerov nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Poukázal na dobu, ktorá ubehla od posledného rozhodnutia súdu počas, ktorej sa zmenili pomery na strane detí tým, že mal. O. už navštevuje strednú školu a je blízky veku dospelému. Maloletá X. navštevuje materskú škôlku. Uviedol, že náklady na potreby detí sa zvýšili a preto sa domáhal zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného, ako nedôvodného.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. -27 zo dňa 20. 09. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 10. 2011. Týmto rozhodnutím súdu bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorej bolo dané právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. O. mesačne sumou 200 € a na výživu mal. X. mesačne sumou 100 € mesačne. V tom čase bol priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 360 € a otca vo výške 1278 € mesačne a ani jeden z nich nemal inú vyživovaciu povinnosť.

Od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane účastníkov konania v tom, že maloleté deti sú staršie ku dňu podania návrhu o X,X K.. Maloletý O. začal navštevovať X.ročník D.B. C. R. Y. L. L., kde v minulom škol. roku matka uhrádzala nálady na ZRPŠ 40 € na školský rok, za rôzne školské potreby a pomôcky vynaložila 50 €, za knihu na anglický jazyk 58 €, za knihu na nemecký jazyk 20 € až 25 €, na stužkovú sa trieda skladá 5 € mesačne, za stravovanie v školskej jedálni maloletému uhrádzala 25 €, desiaty do školy vyčíslila asi na 20 € mesačne. Maloletému bolo nutné zakúpiť oblek, za ktorý zaplatila 100 €. Maloletý O. v súčasnej dobe hráva hokej za juniorské mužstvo P. L. L. a zároveň je reprezentantom SR do 18 rokov. Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania od XX. XX. XXXX sa maloletý nachádza vo O., ako hráč hokejového klubu. Matka zakupovala maloletému hokejovú výstroj za 840 € pričom ako sama potvrdila, polovicu na túto výstroj poskytol otec dieťaťa v minulom roku. Okrem toho sú aj ďalšie náklady na športové ošatenie, obutie, chrániče pre maloletého v súvislosti hokejovou činnosťou.

Maloletá X. začala navštevovať H. Š., K. XX, L. L., pričom matka vyčíslila mesačný náklad na stravu 38 €, poplatok na ZRPŠ 4 € mesačne, za krúžok z anglického jazyka 6 € mesačne a za učebnicu 9,20 €, sponzorské škôlke je 40 € ročne. Matka poukázala na to, že dieťa vozí do škôlky autom, s čím má tiež finančné náklady. Maloletá X. trpí kožným U., v dôsledku čoho jej kupuje špeciálny vlasový šampón za 12 € asi na 1 mesiac, dokupuje rôzne vitamíny, krémy asi za 10 € mesačne.

Zmena pomerov nastala aj na strane matky detí. V čase rozvodového rozsudku matka pracovala so zárobkom 360 € netto mesačne a nemala inú vyživovaciu povinnosť. Ako to vyplýva z pripojených potvrdení (číslo listu 143 spisu) matka v pôvodnom zamestnaní pracovala od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, ktorý pracovný pomer s firmou F. C..R.., B. M. XX, L. L., skončil dohodou podľa , bez udania dôvodu a odstupné matke poskytnuté nebolo. Následne bola matka nezamestnaná, ako to vyplýva z potvrdenia R. J., pobočka L. L. (číslo listu 72 spisu ). V období od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX bola matke vyplácaná dávky v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 365,50 €. Podľa potvrdenia ÚPSVR v Banskej Bystrici, zo dňa XX. XX. XXXX matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX. XX. XXXX pričom k XX. XX. XXXX evidencia naďalej trvala. Dňa XX. XX. XXXX matka uzavrela dohodu o pracovnej činnosti s firmou E.. H.. J. R..K..S.., K. XX, L. L. ( číslo listu 78 spisu ) na základe, ktorej sa zamestnala v rozsahu pracovného času 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 140 €. Ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra ( číslo listu 146 spisu ) matka si založila firmu H. R. R..K..S.., so sídlom R. P. XXX, ktorej je jedinou R. C. F.. Matka detí žije v spoločnej domácnosti s pánom J. L., ktorý bol od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX zamestnaný v spoločnosti A. V. R. C..R.., D. XA, L.. Pracovný pomer druha matky skončil z dôvodu organizačných zmien v spoločnosti a nespočíval v osobe zamestnanca. Pri skončení pracovného pomeru mu bolo poskytnuté odstupné vo výške 43 854,79 €, ako to vyplýva z potvrdenia tejto firmy ( číslo listu 147 spisu ).

Pri vyporiadaní BSM manželov rodičia mal. detí odpredali spoločne nadobudnutý rodinný dom za dohodnú kúpnu cenu 200 000 €, z ktorej každý získal sumu 100 000 €, ako to zhodne potvrdili vo svojich výpovediach pred tunajším súdom.

Zmena pomerov nastala aj na strane otca detí. Tento bol zamestnaný vo firme L.-R. R. R..R..K..S.., H. X, A. J. G., na základe pracovnej zmluvy z XX. XX. XXXX pričom pracovný pomer bol s otcom skončený na základe výpovede zo dňa XX. XX. XXXX z organizačných dôvodov s X mesačnou výpovednou lehotou, pričom otcovi detí bolo vyplatené odstupné v sume X-násobku priemerného mesačného platu.

Otec detí bol ako to vyplýva z potvrdenia Ú. Y. L. L. zo dňa XX. XX. XXXX ( číslo listu 10 spisu ) zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom XX. XX. XXXX, pričom dňom XX. XX. XXXX bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený, pretože začal vykonávať zárobkovú činnosť v členskom štáte EU. V tom čase otec detí uzavrel pracovnú zmluvu s firmou J. S. C..R.. so sídlom / S., V., V. XXXXX ( číslo listu 12 spisu ) s dňom nástupu do práce XX. XX. XXXX. V tejto firme za mesiace E. až apríl 2013 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 622,50 €. Otec mal. detí v čase svojej nezamestnanosti podľa potvrdenia R. J., pobočka L. L., (číslo listu 151 spisu) poberal dávky v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 925,90 € mesačne. Otec detí skončil svoj pracovný pomer vo firme J. S. a.s. v ČR dňom XX. XX. XXXX na základe dohody s X mesačným odstupným, plus s adekvátnou dovolenkou. V súčasnej dobe je nezamestnaný. Otec detí tiež obdržal sumu 100 000 €, ako výplatu z J. K. G.. Podľa udania oboch rodičov každý z nich takto získané finančné prostriedky použil na výstavbu rodinného domu.

Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania na strane všetkých účastníkov konania nastala od poslednej úpravy výšky výživného zmena pomerov. Na strane mal.detí tým, že sú staršie, vyspelejšie, u syna O. sa zvýšili náklady v súvislosti so zabezpečením jeho aktívnej športovej činnosti. Maloletá X. začala navštevovať materskú škôlku, s čím sa zvýšili náklady na úhradu jej potrieb. U rodičov nastala zmena pomerov v tom, že po čase obaja rodičia stratili pôvodné zamestnanie, určitý čas každý z nich bol nezamestnaný. V súčasnej dobe je naďalej nezamestnaný otec mal. detí, pričom matka si založila vlastnú firmu, z ktorej príjmy sa zatiaľ vyčísliť nedajú. Obaja rodičia však pri rozdelení spoločne nadobudnutého majetku získali každý zvlášť do svojho výlučného vlastníctva sumu 100 000 €, ktorou boli finančne zabezpečení do budúcnosti. Obaja rodičia sa rozhodli tieto finančné prostriedky investovať do F. J. C. Y. K. G., pričom ako to vyplýva z výpisu katastra z nehnuteľností z XX. XX. XXXX čiastočného Y. B. Z. č. XXXX katastrálneho územia K., otec detí nadobudol ako výlučný vlastník nehnuteľnosti na základe F. B. zo dňa XX. XX. XXXX t.j. v čase, keď už bol X.B. a matka ako to vyplýva výpisu z katastra nehnuteľností z XX. XX. XXXX nadobudla J. spoluvlastnícky podiel v X. vedených na LV č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX teda tiež v čase, keď nemala zabezpečený dostatočný zdroj príjmov, keďže jej zárobok bol len 340 € mesačne. V čase kúpy nehnuteľnosti si obaja rodičia museli byť vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom a rastúcich nákladom na úhradu potrieb detí. Súd nevytýka ani jednému z rodičov tú skutočnosť, že sa rozhodli zabezpečiť si každý z nich zvlášť samostatné bývanie a vybudovať si po rozvode manželstva nový spôsob života, avšak otázka bývania podľa názoru súdu sa dala vyriešiť aj iným spôsobom, finančne tak nezaťažujúcim každú stranu a takým, aby mohli dostať zvyšujúcim sa nákladom na úhradu potrieb mal. detí. Súd preto takéto rozhodovanie rodičov považoval za neprimerané majetkové riziká, ktoré rodičia na seba vzali a ktoré nemôžu ísť na ťarchu a ujmu mal. detí a to zvlášť v čase, keď ako sa napokon ukázalo, obaja rodičia stratili prácu a v súčasnej dobe majú veľký problém zabezpečenia dostatku finančných prostriedkov. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že z hore uvedených dôvodov nie je dôvod na zníženie výživného pre maloleté deti a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Tak isto neobstojí ani žiadosť o to, aby výživné bolo znížené v čase od 01. 09. do 30.06. každý rok a aby počas letných prázdnin bolo výživné zrušené.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je objektívne preukázané, že ani jedno z mal. detí účastníkov konania nie je schopné samé sa živiť. Starší syn účastníkov konania je študentom gymnázia a mladšia dcéra navštevuje materskú škôlku. Obe deti sú preto svojou výchovu a výživou odkázané na svojich rodičov, ktorí zo zákona majú takúto povinnosť výživné im poskytovať. Preto návrh otca na zrušenie

výživného neprichádza vôbec do úvahy. Ani otcom navrhovaná znížená výška výživného nezodpovedá kritériám ustanovenia § 75 Zákona o rodine.

V zmysle ustanovenia § 75 Zákona o rodine, na strane oprávneného mal. dieťaťa zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou potrieb treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti požadovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelávaním, výchovu, kultúrnym, športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného a tieto sú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, telesnej a duševnej vyspelosti, povolania, budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné aj náhodilé. Tieto sú ohraničené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného. Na strane povinného sa jedná o skúmanie jeho schopností, možností a jeho majetkových pomerov, pričom sa prihliada na počet vyživovacích povinností.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na ustanovenie § 77 Zákona o rodine, ktorý vyjadruje spotrebný charakter výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného, ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby, ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú a z toho dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach.

Otcom detí navrhovaná výška výživného v ním uvádzaných sumách nezodpovedá týmto kritériám Zákona o rodine a ani jeho súčasným osobným, majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam. V danej veci súd musel prihliadať na tú skutočnosť, že je značný vekový rozdiel medzi mal. deťmi, pričom syn účastníkov konania je stredoškolák a blízky veku dospelému, jedná sa o aktívneho športovca, kde sú náklady spojené s jeho ošatením, obutím ale najmä stravovaním a krytím jeho športových a školských potrieb značne vysoké. Maloletá X. je dieťa pomerne útleho veku, kedy je potrebné pre dieťa vzhľadom na jeho celkový rast a vývin zabezpečiť dostatok kvalitnej stravy, primeraného ošatenia, obutia ale aj vznikajú u maloletej náklady súvisiace s rozvojom jej tvorivosti, schopnosti a podobne. Otcom navrhovaná výška výživného by v žiadnom prípade nepostačovala na krytie týchto potrieb mal. dieťaťa.

Výživné je treba plniť v zmysle ustanovenia § 77 Zákona o rodine, ako pravidelne sa opakujúcu mesačnú platbu, ktorá sa určuje do budúcna, pričom čas plnenia výživného je ohraničený iba ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Nie je preto možné ani prihliadať na žiadosť otca, aby výživné v čase od XX. XX. do XX. XX. bolo určené inak, než výživné počas letných prázdnin. Tak isto nemožno prihliadať na žiadosť otca, aby výživné počas letných prázdnin bolo zrušené, pretože otec sa rovnaký čas stará o maloleté deti, ako matka detí. Jednak, ako po skutkovej stránke otec toto svoje tvrdenie neuniesol, keď matka oponovala tvrdeniu otca a uvádzala, že maloleté deti aj počas svojho kontaktu s otcom navštívia jej domácnosť, kedy ona deťom poskytuje stravu alebo drobné vreckové, jednak niet dôvodu zrušovať výživné, keď obe deti sú odkázané svojou výživou na starostlivosť rodičov. Pokiaľ aj otec poskytuje deťom drobné plnenia pri svojom styku a svojom kontakte s mal.deťmi tieto plnenia podľa názoru súdu nie je možné započítavať ako plnenia slúžiace na zabezpečenie celkovej výživy a potrieb mal. detí.

Podľa ustanovenia , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Vo veci účastníkov konania už existuje právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, ktorým bola otcovi detí stanovená povinnosť plniť výživné do rúk matky mal. detí. Tento rozsudok je teda pre účastníkov konania záväzný a otec je povinný ho plniť. Nemôže preto už sám rozhodovať o tom, že časť výživného splní napr. tým, že mal.dieťaťu kúpi veci bez vedomia a súhlasu matky detí. Výživné musí plniť tak, ako je to upravené v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku súdu. Preto aj v tejto časti súd návrh otca detí považoval za nedôvodný. Je samozrejmé, že ak syn účastníkov konania je blízky veku dospelému, občasné plnenie otca pri jeho styku s ním a príspevok otca nad rámec stanoveného výživného už nemôže byť vo forme sladkostí, alebo drobnej hračky, ako je to možné pri opatere mal. X., ale že otec poskytne také plnenie, ktoré je adekvátne jeho veku a záujmom ( napr. úhrada nákladov na masáž pre

maloletého). Ani takéto občasné plnenie otca nezbavuje povinnosti zaplatiť súdom stanovené výživné na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu. Pokiaľ aj otec počas jedného mesiaca a počas letných prázdnin poskytne mal. deťom celkové zaopatrenie, tým že im poskytne ubytovanie, stravu a ďalšie drobné plnenie, nezbavuje ho

ho to povinnosti zaplatiť výživné za stanovený mesiac. Ako je to už vyššie konštatované, výživné má slúžiť na uspokojenie celkových potrieb mal. detí a tak finančné prostriedky, ktoré otec zaplatí na výživu mal. detí počas letných prázdnin, keď sú deti v jeho starostlivosti. matke detí môže slúžiť na uspokojenie ďalších potrieb mal. detí, ktoré v priebehu roka s mal. deťmi sú a ktoré sú buď jednorázové, náhodilé alebo vo vyšších cenových reláciách ( napr. nákup zimného ošatenia, obutia, nákup športovej výstroje pre mal. dieťa). Preto v tejto súvislosti nemožno uvažovať tak, ako to žiada otec, že by si splnil 2x svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Súd aj z týchto dôvodov návrh otca zamietol.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa

b) zastupovanie mal. dieťaťa

c) správa majetku mal. dieťaťa.

Ako to vyplýva z rozvodového rozsudku tunajšieho súdu, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorej bolo dané aj oprávnenie správy majetku mal.detí. Preto neobstojí návrh otca detí, spočívajúci v tom, že výživné bude poukazovať priamo do rúk mal. O., aby on sám „nadobudol istotu, že peniaze dostane dieťa“. Otec dieťaťa v konaní neprodukoval žiaden taký dôkaz na základe, ktorého by mohol súd konštatovať, že matka nezabezpečuje riadnu správu majetku mal. detí. Syn účastníkov mal. O. nedovŕšil ešte 18 rok svojho veku a teda v zmysle , nenadobudol spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Podľa ustanovenia , , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18 roku. Pred dovŕšením tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva a ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Vzhľadom na hore uvedené, súd musí konštatovať, že syn účastníkov konania, i keď je značne už fyzicky a psychicky vyspelý, nie je plnoletý a považuje sa za maloleté dieťa. Správu jeho majetku zo zákona teda vykonávajú rodičia dieťaťa a na základe rozvodového rozsudku tunajšieho súdu, touto správou je poverená matka mal. dieťaťa. Matka dieťaťa je tá, ktorá rozhoduje v súčasnej dobe na základe rozhodnutia súdu o tom, koľko finančných prostriedkov z mesačnej výšky výživného použije na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, či už na stravu, na cestovné, na ošatenie, na športové potreby, na zdravotnú starostlivosť pre maloletého. Keďže matka je tá, ktorá rozhoduje o týchto bežných veciach pri správe majetku mal. dieťaťa, výživné musí byť poukazované do jej rúk, aby dokázala rozvrhnúť si finančné prostriedky určené na úhradu potrieb mal. dieťaťa na ten, ktorý mesiac. Preto aj matka dieťaťa rozhodne o tom koľko z týchto finančných prostriedkov vzhľadom na značnú vyspelosť mal. dieťaťa poskytne dieťaťu na jeho voľnú dispozíciu a na jeho voľnú úvahu, keďže spôsobilosť maloletého hospodáriť s finančnými prostriedkami maloletý nenadobúda zo dňa na deň. Schopnosť hospodáriť s finančnými prostriedkami je súčasťou výchovy mal. dieťaťa. Je však na rodičovi, aby uvážil, koľko finančných prostriedkov môže ponechať na voľnú dispozíciu mal. dieťaťu a to s ohľadom na jeho psychickú vyspelosť, mieru jeho zodpovednosti a schopnosti správneho úsudku. Preto aj z týchto dôvodov musel súd návrh otca zamietnuť ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom

tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.