Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-201-2019.pdf
PDF · 112.94 KB
No categories available
23Cb/201/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: P.. T. S., nar. XX. XX. XXXX, O. Ú. XXXX/X, W. - X. P., zastúpeného SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, IČO: 36 646 245, proti strane: Vlkolia s.r.o., Kráľová pri Senci 421, Kráľová pri Senci, IČO: 46 534 466, zastúpenej Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, o zaplatenie 952 750,- eura s príslušenstvom a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd v y h o v u j e návrhu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 201/2019-105 zo dňa 24. 09. 2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/204/2019-179 zo dňa 28. 11. 2019.
II. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zrušenie už nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súd r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13. 09. 2019 žiadal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, aby mu strana uhradila sumu 952 750,- eura s príslušenstvom.
2. Túto žalobu odôvodnil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tak, že jednotlivé sumy pôžičky boli zaslané z účtu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na účet strany, čo preukazuje potvrdenie o transakcii zo dňa 10. 09. 2019, výpis z bežného účtu strany a export pohybov z bežného účtu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom potreby pre požičanie peňazí strane bola výstavba Domu sociálnych služieb v katastrálnom území U., obec U., okres L., na parcele číslo XXX/XXX o výmere 999 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom. Existencia pôžičky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia bola uznaná na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti konanom dňa 20. 03. 2019 ako zmluva o pôžičke vo výške istiny 925 000,- eura. Na valnom zhromaždení konanom dňa 20. 03. 2019 bolo v uznesení č. 3 k bodu č. 3 konštatované, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne v zmysle čestného prehlásenia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 20. 03. 2019. V zmysle zmieneného čestného prehlásenia boli tak zároveň dohodnuté i ďalšie podmienky pôžičky, a to úrok vo výške 3 % z požičanej sumy, čo zo sumy istiny 925 000,- eura predstavuje úrok vo výške 27 750,- eura. Splatnosť predmetnej pôžičky bola dohodnutá v splátkach a pre prípad nezhôd medzi spoločníkmi bola dohodnutá splatnosť celej požičanej sumy v lehote 3 mesiacov. K nezhodám medzi spoločníkmi napokon došlo krátko na to. Jednou z najvýraznejších nezhôd medzi spoločníkmi sa stala otázka ďalšieho zotrvania navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vo funkcii konateľky žalovanej spoločnosti, keď na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti dňa 23. 04. 2019 spoločník F.. T. Š. odvolal navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia z pozície konateľky žalovanej spoločnosti napriek tomu, že odvolávanie konateľky nebolo zaradené do programu valného zhromaždenia zvolaného na tento deň a napriek nesúhlasu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia s takýmto krokom. Pán F.. T. Š. zostal vo funkcii konateľa žalovanej spoločnosti sám. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia napadol platnosť uznesení prijatých na zmienenom valnom zhromaždení žalobou. Navyše pán F.. T. Š. ako jediný konateľ žalovanej spoločnosti bráni navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, aby si svoju pohľadávku vymáhanú v tomto konaní zabezpečil záložným právom k nehnuteľnostiam patriacim žalovanej spoločnosti (a na ktorých nadobudnutie poskytol pôžičku žalovanej spoločnosti z väčšej časti práve navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) - a to dokonca napriek jasnému súhlasu valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti so zriadením takého záložného práva (uznesenie č. 5 prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 23. 04. 2019). Paradoxne pritom pôsobí skutočnosť, že pán F.. T. Š. neváhal a zabezpečil si bez akýchkoľvek prekážok a problémov (a bez toho, že by o tom navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia čo len informoval) svoju pohľadávku (omnoho nižšiu) vzniknutú z jeho pôžičky žalovanej spoločnosti záložným právom k nehnuteľnostiam patriacim žalovanej spoločnosti, pričom uznesenie č. 5 prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 23. 04. 2019 konštatuje, že si obaja spoločníci zabezpečia svoje pohľadávky voči spoločnosti záložným právom k nehnuteľnostiam. Dňa 09. 05. 2019 bol uzavretý medzi navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a žalovanou spoločnosťou dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým bola v zmysle podmienok schválených valným zhromaždením žalovanej spoločnosti dňa 20. 03. 2019 a v súlade s čestným prehlásením zmenená splatnosť istiny a úrokov pôžičky tak, že pôžička s úrokom je splatná do 23. 07. 2019. Výzvou zo dňa 16. 07. 2019 vyzval navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia žalovanú spoločnosť na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá však uvedenú požičanú sumu nevrátila.
3. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia podal dňa 23. 09. 2019 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie U., obec U., okres Galanta ako
a) pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:
- parcelné číslo XXX/XX o výmere 1230 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 999 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 731 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 76 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 153 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 665 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
b) a stavba súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XXX, Dom sociálnych služieb, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (1/1) strany (Vlkolia s.r.o., IČO: 46 534 466) v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (P.. T. S., rodenej S., nar.: XX. XX. XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne zo zmlúv o pôžičke poskytnutých v období od 04. 04. 2018 do 06. 02. 2019 v celkovej výške istiny 925 000,- eura spolu s ich príslušenstvom.
Svoj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalovaná spoločnosť vlastní predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovanej spoločnosti. Žalovaná spoločnosť má dvoch spoločníkov - navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a pána F.. T. Š.. V zmysle spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti zo dňa 03. 10. 2017 majú uvedení spoločníci nasledovný počet hlasov, obchodný podiel a zapísaný splatený vklad do žalovanej spoločnosti: navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia - 1 hlas - obchodný podiel 50% - vklad 202 000,- eura; F.. T. Š. - 2 hlasy - obchodný podiel 50% - vklad 131 000,- eura. V zmysle článku IX spoločenskej zmluvy žalovanej je valné zhromaždenie uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň 51% všetkých hlasov. Z uvedeného vyplýva, že spoločník
- pán F.. T. Š. napriek vkladu nižšiemu takmer o 70 000,- eura má rovnaký obchodný podiel a dokonca viac hlasov ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, takže môže rozhodovať na valnom zhromaždení samostatne a v podstate transformovať svoju vôľu na vôľu celej spoločnosti, k čomu došlo i na valnom zhromaždení konanom dňa 23. 04. 2019, kedy bezdôvodne a bez akéhokoľvek upozornenia (pozvánka na toto valné zhromaždenie vôbec neuvádzala v programe rokovania odvolanie konateľa) došlo väčšinou hlasov pána F.. T. Š. k odvolaniu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia z pozície konateľky žalovanej spoločnosti napriek jej nesúhlasu. Pán F.. T. Š. je tak v súčasnosti jediným konateľom žalovanej spoločnosti, oprávneným samostatne konať navonok voči tretí osobám. Zároveň je tiež väčšinovým spoločníkom žalovanej spoločnosti, ktorý môže podľa spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti samostatne a bez obmedzení rozhodovať o všetkých veciach žalovanej spoločnosti, a tým vytvárať jej vôľu a môže teda kedykoľvek a bez vedomia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré predstavujú jediný relevantný majetok žalovanej spoločnosti. V súčasnej situácii je daná obava, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia je ohrozená, nakoľko základným majetkom žalovanej spoločnosti sú nehnuteľnosti - Dom sociálnych služieb v Jánovciach a okolité zastavané pozemky patriace žalovanej spoločnosti, pričom navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia výstavbu uvedeného Domu sociálnych služieb v Jánovciach financoval približne na 90 %. Na zvyšnú časť poskytol potrebné finančné prostriedky formou pôžičky druhý spoločník žalovanej spoločnosti, pán F.. T. Š., a to podľa zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa 23. 04. 2019, kde došlo k schváleniu zmluvy o pôžičke medzi žalovanou a pánom F.. T.Y. Š. a jeho manželkou vo výške 144 000,- eura. Do dnešného dňa však neexistuje zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vo výške istiny 925 000,- eura s príslušenstvom, a nie je ani vôľa zo strany žalovanej spoločnosti reprezentovanej dnes výlučne jej jediným konateľom, pánom F.. T. Š., zabezpečiť splnenie jej záväzku zodpovedajúcim spôsobom zabezpečenia splnenia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Na druhej strane však druhý spoločník a zároveň konateľ žalovanej spoločnosti F.. T. Š.S. neváhal a zabezpečil si svoju pohľadávku voči žalovanej spoločnosti záložným právom k nehnuteľnostiam (zapísané do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. U., v časti C: Ťarchy, dňa 04. 04. 2019 a dňa 31. 05. 2019). Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia mal tiež záujem zabezpečiť si svoju pohľadávku záložným právom k nehnuteľnostiam, a to s ohľadom na skutočnosť, že svoju pohľadávku napriek jej rastúcej sume nemal po celý čas nijako zabezpečenú. Na zasadnutí valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konaného dňa 23. 04. 2019 došlo k prijatiu uznesenia č. 5, kde bolo skonštatované, že si spoločníci ako veritelia zabezpečia svoje pohľadávky zmluvami o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na narastajúce konflikty s druhým spoločníkom žalovanej a skutočnosť, že pán F.. T. Š. si zabezpečil záložné právo k nehnuteľnostiam vo svoj prospech bez vedomia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (dňa 04. 04. 2019 a potom následne 31. 05. 2019) bolo potrebné, aby i navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pristúpil k uskutočneniu krokov k zabezpečeniu si svojej pohľadávky voči žalovanej spoločnosti, ktorá, ako už bolo vyššie uvedené, je rádovo vyššie ako pohľadávka pána F.. T. Š.. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia teda uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam so žalovanou spoločnosťou a podal návrh do katastra nehnuteľností, konajúc s vedomím, že je konateľkou žalovanej spoločnosti. Avšak pán F.. T. Š. dosiahol vzhľadom na svoje väčšinové hlasovacie práva odvolanie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia z funkcie konateľky, čím navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia stratil oprávnenie v katastrálnom konaní ďalej konať. Pán F.. T. Š. ako už v tom čase jediný konateľ žalovanej spoločnosti následne namiesto zhojenia nedostatkov v katastrálnom konaní o vklade záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia do katastra nehnuteľností aktívne uskutočnil kroky, ktoré viedli k zamietnutiu príslušného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, čím zabránil vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, čím spôsobil absolútny nepomer v právnom postavení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a F.. T. Š.. F.. T. Š. má v súčasnosti absolútne rozhodovacie právo vo vzťahu k žalovanej spoločnosti (a to na úrovni valného zhromaždenia i ako jediný štatutár) a navyše je jedinou osobou, v prospech ktorej je zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam. Na druhej strane je potom navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia s pohľadávkou voči žalovanej spoločnosti vo výške 925 000,- eura s príslušenstvom a absolútne neistým právnym postavením bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť rozhodovanie a konanie žalovanej spoločnosti a bez akéhokoľvek zabezpečenia alebo možnosti vymoženia svojej pohľadávky, keďže žalovaná spoločnosť finančnými prostriedkami nedisponuje. Navyše pán F.. T. Š. tiež koná v rozpore s uznesením č. 5 prijatým na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti konaným dňa 23. 04. 2019, podľa ktorého si spoločníci zabezpečia svoje pohľadávky záložným právom k nehnuteľnostiam. Pán F.. T. Š. bez akéhokoľvek reálneho dôvodu aktívne bráni tomu, aby mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svoju pohľadávku tiež zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorých nadobudnutie navyše i z rozhodujúcej časti financoval. A tak do dnešného dňa príslušné zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia neexistuje a hrozí, že dôjde k manipulácii s nehnuteľnosťami zo strany jediného konateľa žalovanej spoločnosti a väčšinového spoločníka žalovanej spoločnosti bez vedomia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na spory medzi spoločníkmi žalovanej spoločnosti a neochotu a nesúčinnosť zo strany pána F.. T. Š. vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, jej splneniu a zabezpečeniu bol navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nútený pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky v zmysle aktuálne platných a účinných právnych predpisov. Listom zo dňa 16. 07. 2019 bol pán F.. T. Š. ako konateľ žalovanej spoločnosti vyzvaný v zmysle zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku č. 1 na vrátenie pôžičky, a zároveň bol upozornený a požiadaný o to, aby sa zdržal akejkoľvek manipulácie s majetkom žalovanej spoločnosti mimo bežného hospodárenia. Navyše bol pán F.. T. Š. ako konateľ žalovanej spoločnosti upozornený, že v prípade porušenia ust. § 135a Obchodného zákonníka v platnom znení bude osobne zodpovedný za škody tým spôsobené. Žalobkyňa sa následne dozvedela, že sa pán F.. T. Š. zjavne v reakcii na vyššie uvedené upozornenie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia začal zbavovať svojho osobného majetku, čo vyplýva z listu vlastníctva XXX pre k.ú. U., podľa ktorého nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli prevedené vo forme daru na jeho manželku. Keďže pôvodný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečujúcim pohľadávku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia bol na základe aktivít F.. T. Š. zamietnutý, uzatvoril navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia novú záložnú zmluvu s rovnakým obsahom dňa 06. 06. 2019 so žalovanou spoločnosťou, ktorú na základe predtým udeleného plnomocenstva zastupoval jej syn P.. U. S.. Následne na to navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia podal do katastra aj nový návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Keď sa o podaní nového návrhu na vklad záložného práva dozvedel F.. T. Š., reagoval obratom - v neustálej snahe zabrániť vkladu tohto záložného práva zobral bez akéhokoľvek odôvodnenia či informovania navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia príslušný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v menej žalovanej spoločnosti späť, čím dosiahol prerušenie konania o vklade tohto záložného práva do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa o tomto dozvedel až z príslušného Rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu v Galante o prerušení konania o vklade záložného práva zo dňa 03. 07. 2019, ktoré mu bolo doručené dňa 18. 07. 2019 a z následného ďalšieho Rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu v Galante o prerušení konania o vklade záložného práva zo dňa 25. 07. 2019, ktoré mu bolo doručené dňa 31. 07. 2019. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia na tento krok žalovanej spoločnosti reprezentovanej jej jediným konateľom F.. T. Š. reagoval cestou svojho právneho zástupcu písomným upozornením zo dňa 02. 08. 2019 adresovaným žalovanej spoločnosti, v ktorom F.. T. Š. upozornil na protiprávnosť jeho konania a možné dôsledky v podobe jeho osobnej zodpovednosti za prípadné vzniknuté škody. Súčasne ho aj s poukazom na už zmienené uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, ktoré vyslovilo súhlas so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečujúcim pohľadávky oboch spoločníkov žalovanej spoločnosti, vyzval na poskytnutie potrebnej súčinnosti na úspešný vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. F.. T. Š. ani na toto písomné upozornenie nijako neodpovedal, svoje úsilie o zabránenie zriadenia záložného práva navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam dokonca ďalej vystupňoval - dňa 16. 08. 2019 zaslal pán F.. T. Š. ako konateľ žalovanej spoločnosti navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia e-mail, v ktorom uvádzal, že odstupuje od zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Keďže uvedené „odstúpenie“ od záložnej zmluvy predstavuje zjavne absolútne nepodložený a neoprávnený úkon zo strany F.. T. Š. vystupujúceho v mene žalovanej spoločnosti, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia cestou svojho právneho zástupcu reagoval výzvou zo dňa 21. 08. 2019 adresovanou žalovanej spoločnosti, v ktorej jej konateľa F.. T. Š. vyzýval, aby do piatich dní odo dňa obdržania tejto výzva oznámil, v čom podľa neho spočíva „tieseň a nápadne nevýhodné podmienky“, ktoré podľa neho zakladajú oprávnenie žalovanej spoločnosti na odstúpenie od záložnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia (osobitne v situácii, keď F. pri uzatváraní obdobnej záložnej zmluvy so žalovanou spoločnosťou v postavení záložného veriteľa zabezpečujúc tak svoje pohľadávky zjavne nepociťoval...). Pán F.. T. Š. na túto výzvu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nijako neodpovedal, namiesto toho obratom vyššie zmienené „odstúpenie“ predložil príslušnému katastrálnemu odboru Okresného úradu v Galante, ktorý na jeho základe opätovne prerušil konanie o vklade záložného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností - s tým, že v danej veci bude pokračovať v konaní až po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci platnosti „odstúpenia“ resp. samotnej záložnej zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v snahe o dosiahnutie pokračovania konania o vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bude musieť najprv súdnou cestou podaním príslušnej žaloby domôcť vydania príslušného právoplatného rozsudku potvrdzujúceho platnosť záložnej zmluvy. Za ten čas však nebude pohľadávka navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia stále nijako zabezpečená, pričom F.. T. Š. bude mať absolútne neobmedzený priestor na scudzenie jednoznačne rozhodujúceho majetku žalovanej spoločnosti predstavujúceho práve predmetné nehnuteľnosti. S poukazom na opísané postoje a konania F.. T. Š., ktorý vystupuje ako jediný konateľ žalovanej spoločnosti disponujúci súčasne väčšinou hlasov vo valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti, ktorý porušuje uznesenia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti (konkrétne uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, ktorým valné zhromaždenie dňa 23. 04. 2019 vyslovilo súhlas so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v prospech oboch spoločníkov, ktoré tak mali zabezpečiť ich pohľadávky voči žalovanej spoločnosti, porušuje svoje zákonné povinnosti upravujúce povinnosti konateľa (konkrétne ust. § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a najmä pri výkone svojej pôsobnosti neuprednostňovať svoje záujmy alebo len záujmy niektorých spoločníkov), aktívne vykonáva úkony v mene žalovanej spoločnosti brániace vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by zabezpečilo jeho pohľadávku voči žalovanej spoločnosti v zrejmej snahe zriadenie tohto záložného práva buď maximálne oddialiť alebo ho úplne zmariť, je tak zrejmé, že jedinou možnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ako môže právnou cestou dosiahnuť zabezpečenie svojej pohľadávky, a to i napriek protiprávnemu konaniu žalovanej spoločnosti zastúpeného jediným konateľom F.. T. Š., ktorým sa jej v tom všemožne snaží zabrániť, je vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia súdom. Z opísaného konania F.. T. Š. je totiž tiež zrejmé, že jediným logickým cieľom tohto konania je zabrániť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť vklad záložného práva k nehnuteľnostiam práve z dôvodu, lebo by existencia takého záložného práva PhDr. T. Š. zabránila v ich plánovanom scudzení. Vyššie opísané kroky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tak pre F.. T. Š. predstavujú poslednú prekážku, ktorú sa usiluje odstrániť aj s vedomým rizikom protiprávneho konania (kvôli ktorému dokonca pristúpil k účelovým prepisom jeho majetku na jeho manželku...), keď prekonanie tejto prekážky (v prípade nevydania navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia) bude zrejme viesť k následnému scudzeniu nehnuteľností v rozpore so záujmami navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ktorej pohľadávka voči žalovanej spoločnosti (ktorej zaplateniu sa F.. T. Š. taktiež usiluje vyhnúť alebo ho aspoň zásadne oddialiť) tak nebude mať byť z čoho uspokojená v prípade, ak žalovaná spoločnosť ako dlžník nesplní svoju pohľadávku (vzhľadom na už uvedenú skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti predstavujú rozhodujúcu časť - viac ako 90% - z celkového majetku žalovanej spoločnosti).
4. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: zmluvu o pôžičke zo dňa 20. 03. 2019, zmluvu o pôžičke zo dňa 23. 04. 2019, dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 09. 05. 2019, potvrdenie o transakcii zo dňa 10. 09. 2019, výpis z bežného účtu strany, export pohybov z bežného účtu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, notárske zápisnice, LV č. XXX, č. XXX, , zápisnicu o valnom zhromaždení konanom dňa 20. 03. 2019, pozvánku na valné zhromaždenie zo dňa 04. 04. 2019, zápisnicu o valnom zhromaždení konanom dňa 20. 03. 2019, zápisnicu o valnom zhromaždení konanom dňa 23. 04. 2019, Rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu v Galante o prerušení konania o vklade záložného práva zo dňa 03. 07. 2019, Rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu v Galante o prerušení konania o vklade záložného práva zo dňa 25. 07. 2019, písomným upozornením zo dňa 02. 08. 2019, výzvu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16. 07. 2019, e-mail konateľa žalovanej spoločnosti zo dňa 16. 08. 2019, výzvu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21. 08. 2019, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 06. 06. 2019, spoločenskú zmluvu strany a výpisy z obchodného registra strany.
5. Okresný súd Bratislava III vo veci vydal uznesenie č.k. 23Cb 201/2019-105 zo dňa 24. 09. 2019, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie U., obec U., okres Galanta ako
a) pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:
- parcelné číslo XXX/XX o výmere 1230 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 999 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 731 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 76 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 153 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 665 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
b) a stavba súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XXX, Dom sociálnych služieb, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (1/1) strany (Vlkolia s.r.o., IČO: 46 534 466) v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (P.. T. S., rodenej S., nar.: XX. XX. XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne zo zmlúv o pôžičke poskytnutých v období od 04. 04. 2018 do 06. 02. 2019 v celkovej výške istiny 925 000,- eura spolu s ich príslušenstvom.
6. Proti tomuto uzneseniu podala strana odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd toto napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil ako vecne správne svojím uznesením č.k. 1Cob/204/2019-179 zo dňa 28. 11. 2019.
7. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia podal dňa 26. 06. 2023 návrh zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 201/2019-105 zo dňa 24. 09. 2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/204/2019-179 zo dňa 28. 11. 2019, ktorým bolo nariadené predmetné zabezpečovacie opatrenie.
8. Svoj návrh na zrušenie predmetného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tým, že dňa 23. 06. 2023 uzavreli strany sporu Dohodu o usporiadaní vzťahov, ktorou sa, okrem iného, dohodli na postupe smerujúcom k mimosúdnemu vysporiadaniu uplatneného nároku zaplatením definovanej čiastky navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia z prostriedkov úveru poskytnutého strane prostredníctvom notárskej úschovy peňazí. Na účely finalizácie transakcie dojednanej predmetnou Dohodou o usporiadaní vzťahov, najmä pre uvoľnenie finančných plnení navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia podľa predmetnej dohody z notárskej úschovy peňazí je preto potrebné zrušenie predmetného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
9. Žalovaný s návrhom na zrušenie predmetného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súhlasil.
10. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ust. § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa ust. § 339 C.s.p. o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
16. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia bol povinný pri návrhu na zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 201/2019-105 zo dňa 24. 09. 2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/204/2019-179 zo dňa 28. 11. 2019, ktorým tunajší súd nariadil predmetné zabezpečovacie opatrenie v zmysle ust. § 334 C.s.p. v spojitosti s ust. § 344 C.s.p. preukázať, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo napadnuté zabezpečovacie opatrenie nariadené. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil podanie návrhu na zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia tým, že „procesná strana, ktorá iniciovala jeho nariadenie, má záujem na mimosúdnom urovnaní a splnení Dohody o usporiadaní vzťahov zo dňa 23. 06. 2023 a na ďalšom trvaní zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na podmienku financujúcej inštitúcie na uvoľnenie financií z notárskej úschovy v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nemá záujem, pričom vysporiadanie uplatneného nároku je zabezpečované mechanizmom dojednaným predmetnou Dohodou, takže odpadli dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia“, pričom ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil Dohodu o usporiadaní vzťahov zo dňa 23. 06. 2023. Súd mal tak z predloženej Dohody o usporiadaní vzťahov zo dňa 23. 06. 2023 za to, že táto jednoznačne preukázala navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvádzaný dôvod návrhu na zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, teda že odpadol dôvod jeho nariadenia vzhľadom na uzavretie mimosúdnej dohody strán, na základe čoho možno dôvodne predpokladať, že príde k ukončeniu súdneho sporu na základe takejto mimosúdnej dohody strán. Na základe uvedeného mal súd za to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázal odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo napadnuté zabezpečovacie opatrenie nariadené, a tak s odkazom na naplnenie dikcie ust. § 334 C.s.p. v spojitosti s ust. § 344 C.s.p. (z dôvodu zmeny pomerov, ktoré spočívajú v odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené) návrhu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 201/2019-105 zo dňa 24. 09. 2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/204/2019-179 zo dňa 28. 11. 2019 vyhovel ako dôvodne podanému, navyše žalovaný s návrhom na zrušenie predmetného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súhlasil.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
22. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie už nariadeného zabezpečovacieho opatrenia riešiť otázku trov konania o tomto návrhu. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie alebo o návrhu na zrušenie už nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že o nároku na náhradu trov konania o návrhu na zrušenie už nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na zrušenie už nariadeného zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.