Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-395-2011.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/395/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, H. X, právne zast. Mgr. Karol Fiľ, advokát AK, Buzulucká 14, Košice, proti žalovanej: Ľ. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., N. X, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto
rozhodol:
Zrušuje právo účastníkov spoločného nájmu bytu č. 48 pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva nachádzajúceho sa na 12. poschodí domu na H. X v Košiciach a určuje žalobcu za výlučného nájomcu bytu a člena Územného bytového družstva Košice Ťahanovce.
Žalovaná je povinná byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 134,20 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Karol Fiľ, advokát AK, Buzulucká 14, Košice do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 5.12.2011 domáhal, aby súd zrušil spoločný nájom účastníkov k bytu č. 48 pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva na 12. poschodí bytového domu H. X v Košiciach, za výlučného nájomcu bytu a člena Územného bytového družstva Košice Ťahanovce určil žalobcu s tým, že žalovaná je povinná byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady.
Žalovaná s návrhom v celom rozsahu súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.1.1990, rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2011 č.k. 36C 119/2008-87, výpoveďou žalobcu, výpoveďou žalovanej a zistil tento skutkový stav:
Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.1.1990 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo Košice I, Vojenská 14 rozhodnutím zo dňa 18.1.1990 pridelilo žalobcovi byt č. 48 v bloku 220V, 12. poschodie, pozostávajúci z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva.
Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2011 č.k. 36C 119/2008-87 súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 4.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 č.k. 36C 119/2008-87 rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 4.6.1988, maloletú D. D., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, žalovanú zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a upravil styk žalovanej s maloletou.
Z výpovede žalobcu súd zistil, že predmetný byt bol žalobcovi pridelený v januári 1990 za trvania manželstva. Z manželstva pochádzajú 3 deti, nar. XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a X.X.XXXX. V byte bývali účastníci spolu s 3 deťmi do 20.6.2005, kedy žalovaná z bytu odišla, neukázala sa asi mesiac, žalobca nevedel, kde je, požiadal o zverenie v tom čase dvoch maloletých detí do opatery. Žalovaná má dlžoby, na spoločnej záhrade viazne záložné právo, žalovaná nepriznáva dlžoby, nechce ich špecifikovať a žalobca má obavu, že dlhy presiahnu hodnotu založenej nehnuteľnosti. Manželstvo bolo rozvedené v roku 2010 a v tom čase maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti žalobcu, starostlivosť o ňu zabezpečuje žalobca. Žalobca nevie, kde bývala žalovaná v čase od odchodu zo spoločnej domácnosti, z iných súdnych konaní vie, že sa jej narodilo dieťa v Čechách a v súčasnosti býva v Štrbe na Poľnej ulici, pričom nevie, o aké bývanie ide. V súčasnosti v byte býva s maloletou dcérou a ďalšou dcérou, tretia dcéra je dospelá, nebýva s nimi.
Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalovaná sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu ohľadom uzavretia manželstva, nadobudnutia bytu, rozvodu manželstva a detí pochádzajúcich z manželstva. Nežiada náhradný byt, súhlasí so zrušením práva spoločného nájmu bytu a určením žalobcu za výlučného nájomcu a výlučného člena Stavebného bytového družstva. Náhradný byt nežiada z toho dôvodu, že býva v rodinnom dome svojho partnera, kde má trvalý pobyt. Chce si uplatniť svoje nároky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Od 1.3.2013 je zamestnaná a na výživné na maloletú dcéru je vedená exekúcia mesačne vo výške 175 EUR, kde je zrážané dlžné aj bežné výživné.
Podľa ust. § 871 ods. 1 OZ právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa ust. § 153 OZ účinného do 31.12.1991 štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
Podľa ust. § 154 ods. 1,2 OZ účinného do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.
Podľa ust. § 172 ods. 1,2 OZ účinného do 31.12.1991 právo užívania bytu môže patriť viacerým občanom spoločne. Spoloční užívatelia majú rovnaké práva a povinnosti. Pri družstevnom byte môže právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ust. § 703 ods. 1 OZ v platnom znení ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa ust. § 705 ods. 1,2,3 OZ v platnom znení ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa ust. § 712 ods. 1,2 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Podľa ust. § 712 c OZ ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa ust. § 712 a ods. 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Pri rozhodovaní o forme bytovej náhrady, ktorá patrí rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený za ďalšieho nájomcu bytu, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 712a ods.8 OZ platí, že zásadne má rozvedený manžel právo na náhradný byt a len v prípade, ak sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie a len v prípade, že sa dopúšťa alebo dopúšťal voči druhému manželovi alebo blízkym osobám, s ktorými býval v byte fyzického alebo psychického násilia, môže súd rozhodnúť, že mu bytová náhrada vôbec nepatrí.
Predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu, určenie výlučného nájomcu a člena Stavebného bytového družstva a rozhodnutie o bytovej náhrade.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 4.6.1988. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu Územným bytovým družstvom Ťahanovce (v čase pridelenia jeho právnym predchodcom Stavebným bytovým družstvom Košice I, Vojenská 14) bol žalobcovi pridelený družstevný byt č. 48 v bytovom dome na H. X v Košiciach, 12. poschodie pozostávajúci z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva. Účastníci v predmetnom byte bývali spoločne spolu s 3 deťmi pochádzajúcimi z manželstva do roku 2005, kedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť a od tejto doby sa do bytu nevrátila. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011. V čase rozvodu maloletá D. D.Á. pochádzajúca z manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti žalobcu, ktorý zabezpečuje o maloletú starostlivosť od odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti. V byte býva súčasne aj plnoletá dcéra účastníkov. Obaja účastníci súhlasili so zrušením práva spoločného nájmu bytu, súhlasili s určením žalobcu za výlučného nájomcu bytu a výlučného člena Stavebného bytového družstva a uložením žalovanej povinnosti byt vypratať bez bytovej náhrady s poukazom na skutočnosť, že žalovaná má dlhodobo vyriešenú bytovú otázku, býva so svojím priateľom v jeho rodinnom dome v Š., kde má aj trvalý pobyt, pričom mieni sa domáhať svojich nárokov titulom vyporiadania BSM a to zostatkovej hodnoty členského podielu v Stavebnom bytovom družstve.
Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že u účastníkov došlo pridelením bytu v roku 1990 k vzniku spoločného užívania bytu v súlade s Občianskym zákonníkom účinným v čase pridelenia bytu. Spoločné užívanie bytu účastníkov sa v súlade s ust. § 871 ods. 1 OZ účinného od 1.1.1992 transformovalo na spoločný nájom bytu. Účastníci konania ako spoloční nájomcovia sa po rozvode manželstva nedohodli na tom, kto bude byt ďalej ako nájomca užívať a kto bude určený za člena Stavebného bytového družstva, preto súd v súlade s ust. § 705 OZ
rozhodoval o zrušení práva spoločného nájmu bytu účastníkov o určení, kto bude ďalej byt ako nájomca užívať a koho súd určí za výlučného člena Stavebného bytového družstva.
Súd prihliadol na všeobecné stanovisko prenajímateľa, ktorý zásadne doporučuje určiť za nájomcu bytu a výlučného člena Stavebného bytového družstva toho, komu boli do osobnej starostlivosti zverené maloleté deti, ako aj na okolnosti užívania predmetného bytu a poukazovania platieb za užívanie bytu, záujem účastníkov na zotrvaní v predmetnom byte a záujem o určenie za výlučného nájomcu a člena Stavebného bytového družstva. Keďže v predmetnom byte býva od roku 2005 výlučne žalobca s deťmi pochádzajúcimi z manželstva, pričom v čase opustenia spoločnej domácnosti žalovanou boli ešte dve deti maloleté, ktoré boli následne zverené do starostlivosti žalobcu, v čase rozvodu manželstva bolo 1 dieťa ešte maloleté, bolo zverené do osobnej starostlivosti žalobcu, ktorý do dnešného dňa zabezpečuje o neho starostlivosť, žalovaná v byte od roku 2005 nebývala, nemá záujem v byte bývať, preto súd v súlade s cit. zák. ust. a zisteným skutkovým stavom určil za výlučného nájomcu bytu žalobcu ako aj za výlučného člena Stavebného bytového družstva. Pokiaľ ide o bytovú náhradu citované zákonné ustanovenie umožňuje uložiť účastníkovi, ktorý nebol určený za výlučného nájomcu bytu a výlučného člena Stavebného bytového družstva vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu, z dôvodov hodných osobitného zreteľa po zabezpečení náhradného ubytovania resp. prístrešia a v prípade fyzického alebo psychického násilia bez bytovej náhrady. Keďže žalovaná má zabezpečené bývanie a to bývanie v rodinnom dome svojho priateľa, kde má aj trvalý pobyt čím má vyriešenú otázku bývania a nežiadala určenie bytovej náhrady, nevznikol jej nárok na bytovú náhradu, preto súd vyslovil, že žalovaná je povinná byt vypratať do 15 dní po právoplatnosti rozsudku bez zabezpečenia bytovej náhrady.
Súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď súd uložil žalovanej byt vypratať bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady, týmto výrokom nie je vyriešená otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a to zostatkovej hodnoty členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, ktorú je však potrebné riešiť v osobitnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov na návrh niektorého z účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia žalobcu, keďže žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávali z 2 úkonov právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: 1/ § 14 ods. 1 písm. a/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. a účasť na pojednávaní dňa 5.9.2013, 1 úkon právnej služby činí 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl., 1/13 výpočtového základu za 1/ úkon právnej služby príprava, prevzatie zastúpenia dňa 12.7.2012 činí 58,69 EUR 2/ úkon účasť na pojednávaní dňa 5.9.2013 1/13 výpočtového základu činí 60,07 EUR, plus režijný paušál § 16 ods. 3 cit. vyhl. úkon za rok 2012 - 7,63 EUR a za rok 2013 - 7,81 EUR. Trovy právneho zastúpenia spolu činia 134,20 EUR.
Vzhľadom k tomu, že úspešného žalobcu zastupoval advokát, súd zaviazal žalovanú zaplatiť trovy konania žalobcu na účet právneho zástupcu v súlade s ust. § 149 ods. 1.
Keďže úspešný žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd zaviazal žalovanú, ktorá v konaní úspech nemala podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 EUR položka 1b/ sadzobníka tvoriaceho prílohu cit. zák.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného