Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1745-2011.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1745/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného STOMIX Slovensko, s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 276, 960 01 Zvolen (predtým 29. augusta 35, Banská Bystrica), IČO: 36 029 351, právne zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti povinnému triStav PRACTICE, s.r.o., so sídlom Medený Hámor 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 688 711, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.693,31 s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 3547/2011, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.693,31 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb 75/2010 - 48 zo dňa 08. 04. 2011.
Poverením č. 5601 074613 * zo dňa 17. 08. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3547/2011.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 04. 01. 2013, súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 228,29 Eur. Oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 07. 12. 2012 mu bolo súdnym exekútorom doručené oznámenie - informácia o majetku povinného, podľa ktorej u povinného nebol zistený žiadny hnuteľný, nehnuteľný, prípadne iný majetok, speňažením ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor v oznámení ďalej uviedol, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, rovnako nebol zistený žiadny príjem povinného a zablokovanie bankových účtov povinného tiež neviedlo k vymoženiu peňažných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd z obsahu exekučného spisu mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území SR. Podľa oznámenia príslušného dopravného inšpektorátu povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Sociálna poisťovňa súdnemu exekútorovi oznámila, že povinný má ako zamestnávateľ ukončenú registráciu ku dňu 31. 07. 2010. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý adresoval viacerým peňažným ústavom, avšak na základe tohto príkazu neboli získané žiadne finančné prostriedky. V priebehu exekúcie súdny exekútor nezistil žiadny príjem povinného alebo jeho pohľadávky, ktoré by bolo možné postihnúť exekučným príkazom a taktiež ani žiadny hnuteľný majetok, ktorý by bolo efektívne spísať a speňažiť sa účelom uspokojenia nároku oprávneného. Súdny exekútor tiež zistil, že na majetok povinného je vedených viacero exekúcií. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 228,29 Eur /z toho odmena 127,49 Eur, náhrada hotových výdavkov 100,14 Eur, náhrada za stratu času 0,66 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Dňa 04. 01. 2013 súdny exekútor tunajšiemu súdu postúpil vyjadrenie oprávneného k vyčísleniu trov exekúcie zo dňa 12. 12. 2012. Oprávnený v tomto vyjadrení poukázal na ust. § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Oprávnený ďalej uviedol, že vyčíslenie trov zo strany súdneho exekútora vo výške 278,88 Eur (vrátane DPH) považuje za súladné s ustanoveniami vyhlášky a vyhlasuje, že takto súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie (vo výške predloženej exekučnému súdu) nie sú medzi účastníkmi, t.j. medzi oprávneným a súdnym exekútorom sporné.
Za účelom preskúmania súdnym exekútorom uplatnených trov súd výzvou zo dňa 14. 01. 2013 vyzval súdneho exekútora na predloženie exekútorského spisu EX 3547/2011, aby sa mohol oboznámiť so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sa v uvedenom spise nachádzajú.
Na výzvu súdu súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07. 02. 2013 oznámil, že vzhľadom na dohodu medzi oprávneným a súdnym exekútorom nemožno trovy exekúcie vyčíslené na sumu 228,29 Eur s DPH považovať za spornú skutočnosť, a preto žiada o ich priznanej v uvedenej výške. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor exekútorský spis EX 2547/2011 súdu nepredložil.
Podľa § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie má súd za to, že pokiaľ rozhoduje o trovách exekúcie, je oprávnený posudzovať ich účelnosť a preukázateľnosť aj v takom prípade, že účastník, ktorému ukladá povinnosť tieto trovy uhradiť, s vyčíslením trov exekúcie predloženým súdnym exekútorom súhlasí. Pokiaľ súdny exekútor uplatnené trovy exekučnému súdu nijakým spôsobom nepreukáže, resp. pokiaľ exekučný súd tieto trovy vyhodnotí ako neúčelné, nemôže ich súdnemu exekútorovi priznať. Prostredníctvom autoritatívneho výroku súdu nemôže byť súdnemu exekútorovi priznané plnenie (trovy exekúcie), na ktoré mu podľa platnej právnej úpravy nevznikol nárok. V prípade, že majú oprávnený a súdny exekútor záujem na tom, aby súdnemu exekútorovi za vykonanie exekúcie boli uhradené trovy exekúcie nad rámec stanovený príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky, majú tak možnosť učiniť prostredníctvom využitia inštitútu zmluvnej odmeny (§ 17 vyhlášky).
Vzhľadom na to, že súdny exekútor vynaloženie trov exekúcie vo výške 228,29 Eur súdu nijakým spôsobom nepreukázal, súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie len minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, nakoľko mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že došlo v rámci exekúcie zo strany súdneho exekútora k vykonaniu minimálne jednému úkonu, za ktorý mu podľa § 15 vyhlášky prislúcha odmena (získanie poverenia na vykonanie exekúcie). K uvedenej odmene vo výške 33,19 Eur súd súdnemu exekútorovi v zmysle § 196 Exekučného poriadku DPH nepriznal, nakoľko súdny exekútor nepreukázal, že je platcom tejto dane.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 33,19 Eur.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.