Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-79-2004.pdf
PDF · 105.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/79/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 5. septembra 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Ľ. P. H. V. C. O. R. E. P., nar. XX.X.XXXX vo C. R. T., trvale bytom C. R. T., V.,
j e v i n n ý, ž e
- ako súkromný podnikateľ pod menom Q. záložňa vo C. R. T. dňa 4.1.2000 vo C. R. T. uzavrel s S. Z. zmluvu o pôžičke, ktorou jej požičal v hotovosti sumu 55.000,- Sk (1.825,67 €) a ktorú mala vrátiť s úrokom 5 % do 4.2.2000, s neskorším predĺžením termínu splatnosti pôžičky do 18.8.2000. V ten istý deň obaja uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorou S. Z. previedla na veriteľa Ľ. P. vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu v hodnote 187.530,- Sk (6.224,86 €), zapísanému na LV č. 297 v kat. území Ž., okres N.. Ľ. P. na základe tejto zmluvy o zabezpečovacom prevode práva požiadal 4.1.2000 katastrálny odbor OÚ N. o vklad do katastra, ktorým bol povolený 20.3.2000 a tým bola nehnuteľnosť prevedená na Ľ. P.. Následne Ľ. P. napriek tomu, že S. Z. mu do 16.7.2000 v splátkach vrátila spolu 78.000,- Sk (2.589,13 €), nepožiadal katastrálny úrad o vrátenie vlastníctva nehnuteľností v prospech S. Z., ako mu to zo zmluvy vyplývalo a nevydal o tom kvitanciu S. Z., ani katastrálnemu úradu, ale kúpnou zmluvou zo 14.9.2001 ako výlučný vlastník uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 60.000,- Sk (1.991,64€) previedol na inú osobu, v prospech ktorej bolo vlastníctvo predvedené povolením vkladu dňa 18.9.2001 na základe návrhu zo dňa 17.9.2001 katastrálnym odborom OÚ N.. Svojím konaním spôsobil S. Z. škodu vo výške najmenej 187.530,- Sk (6.224,86 €),
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu väčšiu,
č í m s p á c h a l
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Z a to m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 250 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 53 ods.1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 samostatný peňažný trest vo výške 1.000,- € (tisíc) €.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarená, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 30.6.2004 obžalobu na Ľ. P. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. P., svedkov F. T., S. Š., Ľ. Z., S. Z., A. Z., W. Z., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov K. Z., S.. C. Q., C. Q., S. Q., prečítaním a oboznámením listinných a ďalších dôkazov a prečítaním znaleckého posudku Mgr. E. F. a zistil nasledovné:
Obžalovaný Ľ. P. spáchanie skutku poprel a uviedol, že poškodenej bola poskytnutá pôžička, kde následne splatnosť bola predĺžená prvým a druhým dodatkom a bolo podpísané čestné prehlásenie, kde súhlasila, že si môže uplatniť právo zo zabezpečovacieho prevodu. Pôžička bola poskytnutá vo výške 55.000,-Sk a na podrobnosti si už na odstup času a to desať rokov nespomína. Taktiež nevie o tom, aby mu zo strany T.Ö. bola odovzdaná suma vo výške 39.000,-Sk a tento u neho nebol zamestnaný a iba občas robil šoféra. Bola z jeho strany poskytnutá aj pôžička vo výške 20.000,- Sk a tam bolo všetko urovnané. Čestne prehlásenie, že môže nakladať s nehnuteľnosťou napísal on a podpísala poškodená a nevedel uviesť, či tam bola prítomná aj iná osoba pri podpise. T. pre neho nepracoval a nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu a iba ho zopárkrát odviezol, keď potreboval. Z prečítanej zápisnice o konfrontácii s poškodenou S. Z. vyplynulo, že obžalovaný poskytol poškodenej pôžičku vo výške 55.000,- Sk, z ktorej mali byť stiahnuté náklady spojené s ohliadkou nehnuteľnosti vo výške 2.000,- Sk a uvedené zmluvy boli podpísané dňa 4.1.2000. Poprel, že by od poškodenej prevzal celkovo sumu 78.000,- Sk a prevzal iba sumu 34.000,- Sk a nemal vedomosť, že poškodená odovzdala T. sumu 5.000,- Sk a následne 39.000,- Sk a povedal poškodenej, že pokiaľ dala peniaze T., má si ich od neho pýtať späť a boli zaplatené iba úroky a časť istiny vo výške 20.000,- Sk, ktoré jej následne riadne uzavretou zmluvou dňa 18.7.2000 vrátil a o tom sú k dispozícii aj pokladničné doklady. Nebol prítomný pri odovzdávaní sumy 39.000,- Sk T. a pokiaľ v júli 2000 v N. odovzdala sumu 9.000,- Sk, išlo o splátku pôžičky a nie o konečné vyrovnanie a následne dodatkom č. 2 zo dňa 16.7.2000 bola predĺžená doba splatnosti pôžičky do 18.8.2000.
Z ďalších prečítaných výpovedí vyplynulo, že obžalovaný uzavrel s poškodenou zmluvu o pôžičke, ktorou jej požičal sumu 55.000,- Sk a ktorú mala s 5 % úrokom vrátiť do 4.2.2000 a zároveň v ten istý deň uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorou pani Z. previedla na neho vlastníctvo k rodinnému domu v kat. území Ž.. Keďže následne pôžičku nevrátila, bola splatnosť predĺžená do mesiaca apríl 2000. Poškodená dňa 20.1.2000 v prítomnosti manžela a pána T. zaplatila splátku v sume 20.000,- Sk, dňa 18.3.2000 sumu 5.000,- Sk, čo boli úroky za mesiace január až marec. Nemá vedomosť o úhrade sumy 44.000,- Sk T., ktorý mu sumu neodovzdal. V júli bolo vyplatených 9.000,- Sk ako úroky za mesiac apríl až júl 2000 a dňa 18.7.2000 vrátil Z. čiastku 20.000,- Sk a nakoľko poškodená si záväzok nesplatila, došlo dňa 14.9.2001 k odpredaju nehnuteľnosti. Pokiaľ T. tvrdí, že mu odovzdal sumu 44.000,- Sk, nie je to pravda. Obžalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.7.2000 bol urobený dodatok č. 2, kde bola predĺžená splatnosť pôžičky do 18.8.2000. Prevzatú sumu vo výške 20.000,- Sk vrátil poškodenej ako fyzická osoba dňa 18.7.2000.
Svedok F. T. uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko niekedy spolu robili a taktiež si spomína na poškodenú Z. a ohľadne pôžičky uviedol, že niečo splatila a nejaké peniaze preberal aj on a jeho vzťah s obžalovaným bol čisto priateľský. Obžalovaný dom predal nejakému prokurátorovi. Od pani Z. prevzal v N. raz alebo dvakrát a pokiaľ preberal niečo aj vo C., pri preberaní finančných prostriedkov bol iba on a ona. Keď od poškodenej prevzal sumu 39.000,- Sk, túto odovzdal obžalovanému v jeho kancelárii a peniaze preberal od pani Z. na základe požiadania obžalovaného a určite všetky peniaze, ktoré prevzal, odovzdal obžalovanému.
Na odstránenie rozporov boli prečítané svedecké výpovede svedka z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že obžalovanému vypomáhal pri jeho podnikateľskej činnosti a pozná aj poškodenú z O. klubu a o pôžičke sa dozvedel pri osobnom stretnutí v záložni obžalovaného. Nemal vedomosť o výške
pôžičky a obžalovaný uviedol, že dala do zálohy rodinný dom. Spolu s obžalovaným boli v N. po splátku dlhu 3-krát a presné výšky si nespomínal, ale bolo to okolo 30.000,- Sk a osobne od nej prevzal aj sumu 39.000,- Sk dňa 5.5.2000, o čom jej vystavil aj potvrdenie a peniaze odovzdal obžalovanému a následne bol aktívny pri predaji domu, kde podal inzerát, kde ako záujemca sa prihlásil S.. Q., ale samotný predaj domu už riešil obžalovaný. Nemal vedomosť o zmluve, ktorou by obžalovaný vrátil poškodenej sumu 20.000,- Sk a tieto jej vrátil ako fyzická osoba a nie podnikateľ. Obžalovaný ho občas poslal vyzdvihnúť peniaze a sumu 39.000,- Sk odovzdal obžalovanému a uviedol, že sumu 39.000,- Sk, ktorú prevzal vo viacerých splátkach a túto odovzdal obžalovanému. Doklad o zaplatení sumy 39.000,- Sk vypísal on na požiadanie poškodenej.
Zo zápisníc o vykonaných konfrontáciách vyplynulo, že bol spolu s P. v byte pani Z., kde stále bol prítomný buď manžel, dcéra alebo nejaká pani a raz sa stretol na ulici I. a nikdy sa poškodenej nevyhrážal, že príde o dom, iba na jej otázku uviedol, čo bude, keď nezaplatí pôžičku, že obžalovaný predá nehnuteľnosť. Taktiež je pravda, že prevzal sumu 39.000,- Sk v záložni vo C. a nespomínal si, či prevzal aj 5.000,- Sk, ale pokiaľ ich prevzal, tak ich odovzdal obžalovanému. Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom vyplynulo, že svedok uviedol, že v záložni prevzal sumu 39.000,- Sk ako doplatok pôžičky v máji 2000 a tieto následne odovzdal obžalovanému. Svedok sa v záložni nikdy sám nezdržiaval a musel tam byť prítomný buď obžalovaný alebo pracovníčka záložne.
Z výpovede svedka S. Š. je zrejmé, že tento mal vedomosť, že poškodená mala pôžičku 50.000,- Sk z C. a videl ako poškodená zaplatila obžalovanému sumu 9.000,- Sk v N. na I. ulici a následne 5.000,- Sk v N.. Potvrdenie bolo vystavené iba rukou. Nevedel sa vyjadriť, či išlo o obžalovaného a svedka, ktorým odovzdal peniaze. Na odstránenie rozporov boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že poškodená odovzdala priamo v záložni T. sumu 39.000,- Sk priamo v záložni, na čo jej T.Ö. vystavil písomný doklad o prevzatí peňazí, ale iba na kus papiera a bol ešte prítomný pri odovzdávaní sumy 9.000,- Sk v N.. K rozporom uviedol, že si nepamätá, či v N. odovzdala sumu 9.000,- Sk alebo 5.000,- Sk a bol s ňou aj vo C., ale nevidel, koľko peňazí vtedy vyplatila obžalovanému. Následne potvrdil, že bol osobne pri odovzdaní dvoch súm a to vo výške 9.000,- Sk a 5.000,- Sk a pokiaľ bol s poškodenou vo C., v záložni nebol a poškodená si mala od svojej sestry požičať sumu 20.000,- Sk a vo C. bol spolu s pani Z., poškodenou a jej synom.
Svedkyňa Ľ. Z. uviedla, že pozná obžalovaného ako aj poškodenú a obžalovaného pozná, keď bola s poškodenou odovzdať peniaze a podľa jej vedomostí išlo o pôžičku 48.000,- Sk a bola svedkom ako bolo vrátených 32.000,- Sk alebo 39.000,- Sk a keď poškodená žiadala, aby jej vydali doklad, pán P. hľadal a následne odišiel a doklad jej dal pán T. iba na kus papiera a dal tam pečiatku. Peniaze odovzdávala vo Vranove 2-krát, kde prvýkrát jej vydali zdrap papiera a druhýkrát keď žiadali príjmový doklad, chceli od nej, aby ukázala potvrdenie z predošlého platenia, ona ho ukázala a obžalovaný ho roztrhol a hodil do koša. Pri prvom odovzdávaní peňazí bol aj pán Š. a druhýkrát bola sama s pani Z.. Nevedela uviesť menovitú hodnotu peňazí a peniaze podľa nej prevzal obžalovaný a papierik poškodená dávala pri druhom stretnutí a keď sa domáhala vystavenia dokladu, vystavil ho pán T., lebo obžalovaný odišiel. K rozporom bola prečítaná jej predchádzajúca výpoveď, z ktorej vyplynulo, že poškodenú tam viezla a v jednom prípade si 20.000,- Sk požičiavala od svojej sestry a v druhom prípade, keď boli vo C., žiadali potvrdenie o úhrade čiastky a išlo o sumu 39.000,- Sk a pri druhom stretnutí obžalovaný zobral pôvodné potvrdenie a hodil do koša a k rozporom uviedla, že už je tu dostatočný odstup času a ide obžalovaného. Z výpovede z prípravného konania vyplynulo, že bola 2-krát, kde prvýkrát poškodená chcela iba doklad o splátke pôžičky v sume 20.000,- Sk, ktorú vrátila doma a následne pri druhom stretnutí poškodená vyplatila sumu 39.000,- Sk a bol tam prítomný aj pán Š..
Poškodená S. Z. uviedla, že žiadala sumu pôžičky vo výške 50.000,-Sk a dostala 55.000,-Sk, kde bola suma 2.000,-Sk za ohliadku a na ruku dostala sumu 48.000,-Sk a ostatné boli úroky. Zároveň uzavrela zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na dom v Ž. a dátum splatnosti bol máj 2000. Zmluva bola uzavretá v januári 2000, kde vo februári 2000 im vyplatila sumu 20.000,-Sk, potom 5.000,-Sk T. a keď boli spolu s obžalovaným ďalších 5.000,-Sk a potom v záložni im vyplatila sumu 39.000,-Sk a keďže nemal príjmový doklad, dal jej papier, ktorý aj podpísal. Následne bolo vyplatených ďalších 9.000,- Sk. Potom podpísala čistý papier, kde oni dopísali, že mi vrátili sumu 20.000,- Sk, ale žiadne peniaze neobdŕžala a bola predĺžená splatnosť pôžičky do 18.8.2000, ale už 15.8.2000 bol dom vysťahovaný. Splátky boli platené v takomto poradí, že splátka 20.000,- Sk bola vyplatená v byte za prítomnosti manžela, dcéry, obžalovaného a T.. 5.000,- Sk bolo vyplatených pánovi T., ďalšia suma 5.000,- Sk bola vyplatená T. a
P. a dňa 20.5.2000 za prítomnosti pani Z., Š., jej syna bola vyplatená suma 39.000,- Sk a posledná suma 9.000,- Sk bola vyplatená na I. ulici, kde bol obžalovaný spolu s T.. Dodatky boli podpisované z iniciatívy obžalovaného a následne podpísala čisté tlačivo a to buď príjmový alebo výdavkový doklad a taktiež na začiatku podpisovala veľa papierov. Mohlo sa stať, že medzi nimi bol aj čistý papier. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie zo dňa 30.8.2001, nevedela uviesť, či je to jej podpis a nevedela uviesť, prečo by to podpísala, keď sa oboznámila s jeho obsahom. Pána T. považovala za zamestnanca pána P., lebo vyberal peniaze, robil všetky úkony a na základe toho sa domnievala, že sú spoločníci. Pokiaľ sa vyjadrila k dokladu, ktorým vyzvala pána T. na vrátenie peňazí, tak uvedený list jej diktoval obžalovaný a vtedy rozmýšľala, prečo má peniaze vracať pán T. a nie pán P.. Pani Z. chodievala s ňou autom a bola s ňou viackrát, ale pri odovzdávaní peňazí bola iba raz, keď v máji vracala sumu 39.000,- Sk.
Svedok A. Z. uviedol, že o pôžičke sa dozvedel asi polroka po jej uzatvorení, kde sa priznala, že zobrala 50.000,- Sk a 5.000,- Sk jej zobrali ako úroky a tieto peniaze použila ako vklad do O. klubu. Bol iba pri odovzdávaní splátky 5.000,- Sk, ktoré manželka odovzdávala dvom pánom, ktorí sedeli u nich doma a raz bolo odovzdávaných 20.000,- Sk, ale on sa o to nezaujímal, sedel v kuchyni. Okrem tých dvoch tam boli aj dcéra, ako aj syn a manželka hovorila, že zobrala od tých pánov pôžičku a musela ju splácať.
Svedok W. Z. uviedol, že bol iba raz vo C., kde bol ako doprovod mamy a išli autom, ktoré patrilo buď im alebo pani Z.. Spomínal pána Š. a pani Z., ale bližšie okolnosti nevedel uviesť.
Zo súhlasom procesných strán boli prečítané svedecké výpovede, kde z výpovede svedkyne K. Z. vyplynulo, že o pôžičke svojej matky od pána P. vedela, zároveň založila do zábezpeky rodinný dom v obci Ž., ale v skutočnosti dostala iba 48.000,- Sk, ktoré následne vyplatila pánovi Q. ako vklad do O. klubu. Matka im vyplatila v byte sumu 20.000,- Sk ako splátku pôžičky a následne ju neustále telefonicky naháňali a požadovali od nej peniaze a v marci 2000 im vyplatila 5.000,- Sk a v máji 2000 mala vyplatiť 39.000,- Sk, kde jej nechceli dať potvrdenie a matka im zaplatila spolu sumu 78.000,- Sk. Svedok S.. C. Q. uviedol, že o predaji nehnuteľnosti sa dozvedel z inzerátu v novinách a túto nehnuteľnosť kúpil pre svojho syna a došlo k dohode na podmienkach predaja a bola vyhotovená kúpna zmluva a následne bola vyplatená kúpna cena majiteľovi Ľ. P. a okolnosti prevodu domu na obžalovaného nie sú mu známe. Svedok C. Q. mladší uviedol, že po dohode s otcom chceli kúpiť nejakú nehnuteľnosť v okrese N., kde podľa inzerátu zistili predaj domu v obci Ž., okres N. a následne podpísal splnomocnenie pre svojho otca, aby uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu a o problémoch ohľadne uvedenej nehnuteľnosti sa dozvedel od svojho otca.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedka S. Q. vyplynulo, že od roku 1997 bol členom O. klubu D. a jednou z členiek, ktorú získal do klubu bola aj S. Z., kde členský príspevok bol 47.000,- Sk. Nakoľko poškodená nemala takúto hotovosť, chcela vybaviť pôžičku a túto si vybavila od pána P. z C. R. T.. Bol s ňou 2-krát vo C. z dôvodu vybavovania pôžičky a poškodená mu odovzdala 48.000,- Sk, kde 1.000,- Sk bola odmena za cestu do C..
Bol taktiež prečítaný znalecký posudok K.. F., znalkyne z odboru grafológie, kde zo záverov je zrejmé, že podpis na spornej písomnosti - výdavkový pokladničný doklad na 20.000,- Sk zo dňa 18.7.2000, na čestnom prehlásení zo dňa 30.8.2000 ako aj návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 4.1.2000 ako aj na zmluve o pôžičke peňazí zo dňa 18.7.2000 sú pravými podpismi poškodenej S. Z..
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný Ľ. P. ako živnostník pod menom Ľ. P. - Q. záložňa uzavrel s poškodenou S. Z. zmluvu o pôžičke dňa 4.1.2000 na sumu 55.000,- Sk so splatnosťou jedného mesiaca do 4.2.2000 s úrokom 5 % za celé obdobie a zároveň na zabezpečenie pohľadávky obžalovaného bola uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 297 kat. územie Ž., okres N.. Dňa 16.3.2000 bol podpísaný dodatok k uvedenej pôžičke, kde bola predĺžená splatnosť do 4.4.2000 a dňa 16.7.2000 bola dodatkom č. 2 predĺžená splatnosť pôžičky do 18.8.2000. Súčasťou spisu je aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 4.1.2000. Súčasťou sú aj výdavkové a pokladničné doklady, kde dňa 4.1.2000 bola vyplatená poškodenej suma 55.000,- Sk a ten istý deň poškodená vložila sumu 47.000,- Sk ako členský vklad do O. klubu. Súčasťou spisu je aj potvrdenie, že poškodená dňa 5.5.2000 vyplatila sumu 39.000,- Sk, kde je podpísaný F. T.. Ďalej je súčasťou spisu kúpna zmluva uzatvorená medzi obžalovaným ako podnikateľom a C. Q. zo dňa 14.9.2001, kde došlo k odpredaju pozemku C. Q.. Ďalej bola oboznámená písomnosť ako výzva adresovaná poškodenej na uplatnenie kúpno-predajnej zmluvy. Na č.l. 152 je zmluva o pôžičke peňazí
medzi obžalovaným a poškodenou, kde obžalovaný vrátil poškodenej sumu 20.000,- Sk dňa 18.7.2000 a súčasťou je aj výdavkový blok z toho istého dňa. Ďalej bola oboznámená predsúdna upomienka zo strany poškodenej, adresovaná F. T. na vrátenie čiastky 39.000,- Sk. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi obžalovaným a poškodenou, teda jej fotokópia bola overená na obecnom úrade J..
Obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný, kde sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne a zároveň bolo oboznámené aj čestné prehlásenie poškodenej, že nesplnila podmienky zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a súhlasí, aby obžalovaný si uplatnil svoje vlastnícke právo a to predajom nehnuteľností, ktoré boli jeho predmetom a uvedené čestné prehlásenie malo byť podpísané dňa 30.8.2001.
Na základe takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne súd zistil nasledovné:
Obžalovaný uzavrel dňa 4.1.2000 zmluvu o pôžičke s poškodenou S. Z., kde predmetom pôžičky bola suma 55.000,- Sk a splatnosť tejto pôžičky bola dodatkami predĺžená do 4.4.2000 a dňa 16.7.2000 do 18.8.2000. Ako zabezpečenie pohľadávky bola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctvepoškodenej. Obžalovaný uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.2001 previedol vlastnícke práva na C. Q.. Ďalej bolo preukázané, že poškodená uvedený dlh splatila v celkovej výške 78.000,- Sk, kde najprv v priestore svojho bytu vyplatila obžalovanému sumu 20.000,- Sk a následne sumu 5.000,- Sk taktiež v priestore bytu. V prvom prípade bol tam prítomný manžel a dcéra, ďalšia suma 5.000,- Sk bola vyplatená v N. na ulici I. za prítomnosti pána Š. a dňa 20.5.2000 bola vyplatená zo strany poškodenej suma 39.000,- Sk v priestoroch záložne obžalovaného a to do rúk svedka T. a následne posledná suma vo výške 9.000,- Sk bola vyplatená taktiež v meste N. do rúk pána T. a obžalovaného.
Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že poškodená nevyplatila celú dlžnú sumu, lebo mu uhradila iba sumu 34.000,- Sk a na základe uvedeného realizoval svoje vlastnícke právo zo zabezpečovacieho inštitútu, kde založené nehnuteľnosti odpredal za sumu 60.000,- Sk za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Ďalej uviedol, že neprevzal sumu 44.000,- Sk, ktoré mala poškodená odovzdať pánu T. a následne poškodená bola upozornená na možnosť odpredaja uvedeného domu ako aj bola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí, na základe ktorej jej bola vrátená suma 20.000,- Sk dňa 18.7.2000 a z toho dôvodu, že poškodená iba zaplatila úroky, zrealizoval predaj založenej nehnuteľnosti.
Zo skutku je však usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že obžalovanému zaplatila splátky v takomto poradí: 20.000,- Sk v priestoroch svojho bytu, taktiež 5.000,- Sk pánovi T. v priestore bytu, 5.000,- Sk obžalovanému ako aj pánovi T. v meste N., sumu 39.000,- Sk v priestoroch záložne pánu T., ktorý jej vystavil potvrdenie na papier a poslednú splátku uhradila taktiež v meste N. obžalovanému, ktorý bol spolu s T..
Poškodená zároveň uviedla, že obžalovaný jej dal podpísať viacero čistých papierov ako aj výdavkový doklad, kde poškodená pravosť svojich podpisov na uvedenom výdavkovom doklade, čestnom prehlásení a zmluve o pôžičke zo dňa 18.7.2000 nespochybnila a pravosť jej podpisov je overená aj znaleckým posudkom z odboru grafológie K.. F.. Skutočnosť, že uvedené sumy poškodená obžalovanému vrátila, potvrdzujú svedkovia a to manžel poškodenej A. Z., dcéra K. Z. a svedkovia Z. a Š.Ň., tak ako je uvedené vyššie.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu podvodu, je potrebné poukázať, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a v tomto prípade sa obžalovaný obohatil, kde zrealizoval predaj založenej nehnuteľnosti, napriek tomu, že zo strany poškodenej došlo k uhradeniu čiastky 78.000,- Sk a túto uviedol do omylu tým, že jej dal podpísať čisté papiere, kde následne jej údajne vrátil sumu 20.000,- Sk, na základe čoho pohľadávka nebola uhradená a on mohol realizovať prevod nehnuteľnosti. Pokiaľ sa obžalovaný bráni, že peniaze prevzal pán T., ale tieto mu neodovzdal, nemôže byť na ťarchu poškodenej, že táto sumu 5.000,- Sk vyplatila pánu T., ktorý stále chodieval s obžalovaným a toho považovala za spoločníka obžalovaného a už vôbec nie je možné spochybňovať prevzatie sumy 39.000,- Sk, ktoré sa odohralo v priestoroch záložne obžalovaného, kde v zmysle § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa, kde v tom čase obžalovaný ako podnikateľ vystupoval, zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni,
ak nemohla tretia osoba, v tomto prípade poškodená vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni na to nie je oprávnená.
Vzhľadom na uvedené, je potrebné brať za uhradené aj uvedenú sumu a obžalovaný teda využijúc omyl poškodenej spôsobil jej väčšiu škodu a to vo výške najmenej 187.530,- Sk ako je vyčíslená hodnota tohto domu súdnym znalcom Ing. K. X..
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu podľa § 4 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a to dispozične právo poškodenej s nehnuteľnosťou. Taktiež medzi konaním obžalovaného t.j. uvedením poškodenej do omylu a spôsobením jej škody existuje príčinná súvislosť a teda súd mal za to, že sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,3 Tr. zákona účinného 31.12.2005.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zohľadnil skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, aj keď do úvahy by pripadalo uloženie súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu C. R. T. sp. zn. X T. XXX/XX zo dňa 28.6.2007 v zmysle § 35 ods. 3, ale uloženie súhrnného trestu nebolo možné z dôvodu, že na predchádzajúce odsúdenie sa hľadí, akoby nebol odsúdený, čo je zrejmé z odpisu z registra trestov. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že pri trestnej sadzbe 1-5 rokov je v zmysle § 53 ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona možné za použitia všetkých zásad pre ukladanie trestu podľa § 23 a § 31 uložiť samostatný peňažný trest vo výške 1.000,- €, čo vzhľadom na charakter trestného činu ako aj dobu, ktorá uplynula od jeho spáchania, považoval súd za dostatočné na dosiahnutie účelu trestného zákona, lebo mal za to, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom spojeným s jeho výkonom alebo iba hrozbou jeho výkonu pri podmienečnom treste.
Súd zároveň podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorý vzhľadom na výšku uloženého trestu, okolnosti prípadu považoval za primeraný.
Výrok tohto rozsudku neobsahuje výrok o škode z dôvodu, že podľa názoru súdu, škoda zo strany poškodenej nebola uplatnená riadne a včas, lebo z výsluchu poškodenej je zrejmé, že táto si žiada škodu v plnej výške, čo podľa názoru súdu nie je uplatnená riadne a včas, lebo z uplatneného nároku a z jeho obsahu musí byť zrejmé, z akých dôvodov sa nárok na náhradu škody uplatňuje a v akej výške a preto súd v trestnom konaní pre nedostatok návrhu na náhradu škody nerozhodoval a to ani odkázaním na občianske súdne konanie, pretože aj odkázať na občianske súdne konanie môže súd len riadne uplatnený nárok na náhradu škody, čo nepochybne v tomto prípade nebol.
Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.